Smrť pápeža Františka na Veľkonočný pondelok v roku 2025 znovu oživila záujem o proroctvá, ktoré sa po stáročia spájajú s budúcimi pápežmi a osudom Katolíckej cirkvi. Medzi najznámejšie a najdiskutovanejšie patria predpovede Nostradama a írskeho biskupa Malachiáša. Tieto mystické texty, často interpretované s rôznou mierou presnosti a kreativity, vrhajú svetlo na obdobie neistoty, ktoré nasledovalo po odchode Svätého Otca a ktoré vrcholí voľbou jeho nástupcu.
Smrť pápeža Františka a začiatok Sedisvakancie
Svet sa 21. apríla 2025 prebudil do smutného rána, keď Vatikán oznámil úmrtie pápeža Františka vo veku 88 rokov. Podľa viacerých médií, vrátane britského Mirroru, bola príčinou smrti mozgová mŕtvica. Jeho odchod vyvolal nielen celosvetový smútok, ale aj vlnu špekulácií o budúcnosti Cirkvi, pričom sa mnohí odvolávajú na staré proroctvá.
Po smrti pápeža Františka vstúpila Katolícka cirkev do fázy tzv. sedisvakancie - obdobia, keď je Petrov stolec neobsadený. Počas tohto obdobia Vatikán nesmie prijímať žiadne zásadné rozhodnutia. Kolégium kardinálov zabezpečuje len bežný chod cirkvi a pripravuje pôdu pre nadchádzajúce konkláve.
Konkláve: Voľba 267. pápeža
V Sixtínskej kaplnke sa čoskoro začne historické konkláve, na ktorom sa kardináli z celého sveta zídu, aby zvolili nového pontifika - v poradí 267. nástupcu svätého Petra. Tradične sa konkláve začína 15 až 20 dní po smrti Svätého Otca. Kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov, sa zatvoria do Sixtínskej kaplnky a neopustia ju, kým nezvolia dvojtretinovou väčšinou nového pápeža. Vatikán v tomto čase nesmie prijímať žiadne zásadné rozhodnutia. K voľbe sa zíde presne 133 kardinálov z celého sveta.
Malachiášovo proroctvo: Posledný pápež a koniec sveta
Takmer tisíc rokov staré proroctvo írskeho mystika Malachiáša z 12. storočia nepredpovedá nič dobré. Malachiáš spísal 112 krátkych latinských fráz, pričom každá má označovať jedného pápeža od Celestína II. až do Súdneho dňa, teda po koniec sveta. Najznámejšie veštby o pápežoch sú sformulované v tejto knihe.
Podľa Malachiáša bude „posledný pápež“ viesť cirkev v čase veľkých nepokojov, ktoré vyvrcholia zničením Ríma. Tieto slová znejú: „Počas posledného prenasledovania Svätej rímskej cirkvi bude sedieť Peter Rímsky, ktorý bude pásť svoje ovce uprostred mnohých súžení, a keď sa tieto veci skončia, mesto siedmich pahorkov bude zničené a strašný sudca bude súdiť svoj ľud.“
Niektorí verili, že „Peter Rímsky“ z Malachiášovho proroctva je pápež František. Podľa iných interpretácií to však môže byť až jeho nástupca. Nahrával by tomu najnovšie diskutovaný fakt, že za polovicu proroctva sa označuje pasáž z roku 1585. Podľa toho by koniec sveta mal nastať o ďalších 442 rokov - teda v roku 2027. Len dvadsať mesiacov po Františkovej smrti.
Malachiášove proroctvá prvýkrát zverejnili až 450 rokov po jeho smrti, a niektorí učenci si preto myslia, že text je falzifikát, ktorým chceli súdobí lobisti ovplyvniť voľbu ďalšieho pápeža. Do konca 16. storočia obsahovali šokujúco presné frázy, ale formulácie o Svätých Otcoch na ďalšie storočia sú oveľa stručnejšie. Vo Vatikáne ich navonok ignorujú, no na voľbu pápeža istý vplyv mohli mať.
Príklady interpretácií Malachiášových proroctiev:
- „Gloria Olivae“ (Sláva olivy): Pripisované Benediktovi XVI. Oliva je symbolom mieru a zmierenia, ale aj znakom benediktínskeho rádu, z ktorého pochádzal. Niektorí však vidia spojitosť aj s pápežom Františkom, ktorý sa snažil o mier a zmierenie v konfliktoch po celom svete.
- „De labore Solis“ (Z námahy slnka): Interpretované ako Ján Pavol II. Známy svojou neúnavnou činnosťou a cestami. Zaujímavé je, že Karol Wojtyła sa narodil počas zatmenia slnka.
- „De medietate lunae“ (Z polovice mesiaca): Vzťahované na Jána Pavla I., ktorý bol zvolený, keď na oblohe žiaril polmesiac, a ktorého pontifikát trval len 33 dní, presne poldruha mesiaca.
- „Flos florum“ (Kvet kvetov): Pavol VI. mal vo svojom erbe tri ľalie, čo zodpovedá tomuto opisu.
Napriek tomu, že niektorí učenci považujú Malachiášove proroctvá za falzifikát vytvorený pre politické ciele, ich tajuplná príťažlivosť pretrváva. Profesor Miloš Lichner, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, však upozorňuje, že tieto proroctvá sú len senzáciou, ktorá vyvoláva nepokoj, a nie znakom Božieho pôsobenia. „Ak sme veriaci, nemohli by sme brať Krista aspoň trochu vážne a veriť mu, že o tom, kedy bude koniec sveta, naozaj nevie nikto?“ dodáva kňaz Tomáš Šandrik.
Nostradamus: Veľmi starý veľkňaz a "tmavý mladík"
Francúzsky veštec zo 16. storočia, Michel de Nostredame, známejší ako Nostradamus, tiež údajne predpovedal udalosti spojené s pápežstvom. V roku 1555 vydal knihu "Les Prophéties" (Proroctvá). Podľa niektorých interpretácií sa v nej píše o "smrti veľmi starého veľkňaza" a o nástupe "Rimana v dobrom veku". Tieto slová boli v minulosti spájané s rôznymi pápežmi.
Nostradamusove proroctvá neostávajú len pri smrti pontifika. Okrem toho údajne predpovedal aj návrat „starej nákazy“, ktorá bude horšia než nepriatelia. Viacerí ho v tejto súvislosti spájajú s pandémiou COVID-19, ktorú vraj taktiež predvídal, rovnako ako vzostup Adolfa Hitlera.
Jedna z najzaujímavejších interpretácií Nostradamových veršov sa týka nástupu nového pápeža: „Bude sa o ňom hovoriť, že oslabuje Stolicu… Ale vládnuť bude dlho…“ a tiež „Dlho bude sedieť a kúsať. Nebude to vyvolený rímsky pontifik, nebude mu venovaná pozornosť ani blízko, ani zďaleka. Tmavý mladík s pomocou veľkého kráľa predá tašku inému červenému.“
Niektorí tieto verše chápu ako príchod pápeža s tmavou pleťou, čo by bola historická udalosť. V tejto súvislosti sa často spomína meno ghanského kardinála Petra Turksona. Taktiež sa hovorí o "Rimana v dobrom veku", čo by mohlo naznačovať na súčasného vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina.
Je však dôležité poznamenať, že Nostradamove predpovede sú známe svojou nejasnosťou a otvorenosťou na rôzne interpretácie. Mnohé z nich sa dajú napasovať na rôzne historické postavy a udalosti s určitou dávkou kreativity.
7 biblických proroctví o Izraeli, která se naplňují PRÁVĚ TEĎ
Peter Rímsky: Posledný pápež alebo len symbol?
Medzi aktuálnymi kandidátmi na pápežský stolec sa nachádzajú traja kardináli s menom Peter: konzervatívny Peter Erdő z Maďarska, Peter Turkson tmavej pleti z Ghany a Pietro Parolin z Talianska. Ich mená evokujú proroctvo o "Petrovi Rímskym".
Mnohí veriaci vidia v tomto proroctve znamenie, že posledný pápež bude nosiť meno Peter. Je však málo pravdepodobné, že by si niektorý pápež zvolil meno Peter, nakoľko neoficiálne pravidlo hovorí, že si pápeži z úcty k svätému Petrovi toto meno nevyberajú. Na druhej strane, žiaden cirkevný predpis to nezakazuje.
Objavujú sa aj špekulácie, že proroctvo by sa naplnilo, ak kardináli zvolia za pápeža niekoho s civilným menom Peter. Medzi samotnými kardinálmi sú totiž viacerí nositelia tohto krstného mena.
Kritické pohľady a pochybnosti
Katolícky kňaz Tomáš Šandrik upozorňuje, že proroctvá sa dajú napasovať na kohokoľvek. „Pri takých slovných spojeniach, akými tieto mottá sú, netreba príliš veľkú tvorivosť, aby ste ich napokon napasovali na toho, na koho ich napasovať treba,“ hovorí. Poukazuje na to, že interpretácia je často subjektívna a prispôsobená želanému výsledku.
Jeziuita a profesor Miloš Lichner dodáva, že cirkev tieto proroctvá nikdy neuznala a svoju vieru nestavia na podobných ľudských výmysloch, ale na pevnom základe Krista. Svätý Bernard, ktorý napísal životopis Malachiáša, sa o proroctvách vôbec nezmieňuje, čo podľa neho potvrdzuje ich falšovaný charakter.
Írsky teológ Thomas Groom z Boston College označuje proroctvá svätého Malachiáša za „úžasný, starý a zábavný príbeh, ktorý je rovnako spoľahlivý ako ranný horoskop.“
Dôkazom, že proroctvo nie je skutočné, je aj fakt, že už pred voľbou pápeža Františka svet obletovali články o tom, že toto je skutočne posledný pápež a počas jeho pontifikátu bude zničený Rím a príde koniec sveta.
Napriek skeptickým hlasom a archeologickým dôkazom o možnom falšovaní, proroctvá o pápežoch naďalej fascinujú a podnecujú diskusie o budúcnosti Cirkvi a sveta. Ich tajuplná príťažlivosť spočíva v tom, že nám umožňujú hľadať vzory a predpovede v chaose prítomnosti, aj keď ich skutočná hodnota zostáva predmetom viery a interpretácie.
