Svet, v ktorom žijeme, je podľa kresťanskej náuky nielen svetom viditeľným, ale aj neviditeľným, obývaným duchovnými bytosťami. V tomto duchovnom rozmere existuje aj Zlo, ktorého pôvodcom je diabol. Katolícka cirkev si od počiatku svojej existencie uvedomovala realitu duchovného boja a dôležitosť ochrany veriacich pred vplyvom Zlého. Jednou z najšpecifickejších a najnáročnejších služieb v tomto boji je služba exorcistu. Táto služba je obklopená mnohými mýtmi, nedorozumeniami a niekedy aj strachom, no jej cieľom je vždy oslobodenie a uzdravenie človeka. Pre pochopenie, ako sa človek stane exorcistom a aké kritériá a procesy sú s tým spojené, je potrebné ponoriť sa do učenia Cirkvi, do histórie a do svedectiev tých, ktorí túto delikátnu službu vykonávajú.
Kto je a čím sa stáva exorcista v katolíckej Cirkvi
Exorcista je v katolíckej Cirkvi vždy kňaz, ktorému túto úlohu zverí biskup. Táto služba nie je pre každého kňaza, ani sa ňou človek nestáva automaticky. Nie je to niečo, čo by mal kňaz napísané v DNA. Namiesto toho je to úloha, ktorá si vyžaduje špecifické poverenie a prípravu. Od piateho storočia obrad exorcizmu Cirkev vyhradila vysväteným kňazom. Táto tradícia sa udržala dodnes a zabezpečuje, že služba je vykonávaná v rámci cirkevnej autority a poriadku.
Medzi významných súčasných exorcistov patrí napríklad mons. Stephen Rossetti, ktorý patrí do silnej generácie súčasných amerických exorcistov. Tak ako jeho kolegom, i jemu vyšlo niekoľko kníh, robí podcasty, píše články a venuje sa záchrane blúdiacich ovečiek. Mons. Stephen Rossetti je exorcista z Washingtonskej arcidiecézy a prednáša aj na Catholic University of America, pričom píše o svojich osobných skúsenostiach s exorcizmom, démonmi, čarodejnicami a posadnutými. Inou významnou postavou je košický exorcista Imrich Degro, a samozrejme, svetovo známy páter Gabriele Amorth, hlavný rímsky exorcista, ktorý bol v službe od roku 1986 a až do svojej smrti vykonal okolo 70 000 exorcizmov. Títo kňazi s dlhoročnými skúsenosťami s bojom proti Zlému potvrdzujú komplexnosť a náročnosť tejto služby.
Na to, aby sa kňaz stal exorcistom, by to mal byť zbožný muž, ktorý je po absolvovaní istej formácie kompetentný pre vykonávanie tejto úlohy. Kňaz Gianni Sini, tiež exorcista, hovorí, že hovoriť v dnešnej dobe o reálnom diablovi je nepríjemné, pretože táto téma evokuje stredovek, no zdôrazňuje dôležitosť exorcizmu v súčasnosti. Celá sila exorcistu spočíva v Ježišovom mene, nie v jeho osobitných vlastnostiach či mimoriadnych prostriedkoch. Aj keby dostala od Cirkvi poverenie na exorcizmus najtichšia a najmenej inteligentná osoba, diabol pri modlitbe exorcizmu toto poverenie rozpozná a aj tak bude poslúchať. To podčiarkuje, že moc neprichádza z ľudskej sily, ale z Božej autority a poverenia Cirkvi.
Cesta k službe exorcistu: Proces a kritériá
Proces stávania sa exorcistom je jasne špecifikovaný a začína poverením od biskupa. Exorcistom je vždy kňaz, ktorému túto úlohu zverí biskup. Toto poverenie je kľúčové a bez neho kňaz nemôže vykonávať veľký exorcizmus. Mal by to byť zbožný muž, ktorý je po absolvovaní istej formácie kompetentný pre vykonávanie tejto úlohy.
V rámci kňazskej formácie sa síce venujú témam morálky, katechetiky, dogmatiky a spirituálnej teológie, no ako podotýka jeden z kňazov, výslovne na tému exorcizmu sa neviedla väčšia diskusia alebo prednáška. Skôr si pamätá, že otec Imrich Degro, košický exorcista, pre bohoslovcov ponúkol zopár večerov prednášok o pôsobení zlého ducha vo svete. To naznačuje, že v príprave ku kňazstvu existuje veľký deficit v tejto oblasti.
Samotné ríty exorcizmu v Cirkvi prechádzali postupným vývojom. Posledná revízia sa udiala v 21. storočí. Katechizmus katolíckej Cirkvi v bode 1673 hovorí o exorcizme ako o jednej zo svätenín: „Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme.“ Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov.
Slávnostný, tzv. „veľký exorcizmus“ môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Treba pritom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy, stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva aj pri slávení krstu.
Žiaľ, páter Amorth upozorňuje, že nie vždy sú biskupi dostatočne pripravení na to, aby túto dôležitú službu zabezpečili. Minimum, ktoré možno požadovať od každého biskupa, je, aby aspoň raz asistoval pri exorcizme vzhľadom na to, že má prijať také dôležité rozhodnutie. Žiaľ, takmer nikdy sa to nestáva. Tento nedostatok praktickej skúsenosti sa prejavil aj pri revízii Rituálu exorcizmu. Druhý vatikánsky koncil žiadal revíziu niektorých častí starého Rituálu. Amorth vysvetľuje: „V starom Rituáli boli modlitby, ktoré majú skúsenosť dvanástich storočí. Všetci exorcisti sme na skúšku, na prechodnú dobu, použili modlitby z nového Rituálu. Zistili sme, že sú úplne neúčinné.“ Kritizuje tiež, že nový rituál v bode 15 úplne zakazuje konať exorcizmus v prípade prekliatia, čo považuje za absurdné, keďže prekliatie je dlhodobou a najčastejšou príčinou posadnutia a zla spôsobeného diablom najmenej v 90 percentách. V bode 16 sa zase tvrdí, že exorcizmus sa nemá robiť, ak nie je istota, že diabol je prítomný, avšak istotu, že démon je prítomný, máme až vtedy, keď robíme exorcizmus. To poukazuje na to, že pri tvorbe nového rituálu neboli prítomní experti - exorcisti. V reakcii na to samotná Cirkev sa postarala o priaznivý dopad situácie tým, že rozhodla nepoužiť nový Rituál a dala súhlas exorcistom, aby požiadali biskupa, aby mohli používať starý. Toto všetko poukazuje na neustály vývoj a adaptáciu Cirkvi v boji proti zlu, no zároveň na pretrvávajúce výzvy a potrebu skúseností.
Duchovné zbrane exorcistu a priebeh obradu
Účinnosť imperatívnej modlitby, ktorá je kľúčová v obradoch exorcizmu, stojí na viere v Ježiša ako Božieho Syna. Pán Ježiš prišiel na tento svet, aby zničil moc démonov, ktorí ohrozujú dušu človeka. V evanjeliách čítame, ako Pán Ježiš vyháňal zlých duchov z rôznych posadnutých ľudí, a túto moc neskôr odovzdal aj samotným apoštolom. Peter uzdravil ochrnutého hovoriac: „V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3,6). Apoštol Pavol, naplnený Duchom Svätým, hovoril s autoritou. Modlitba nie je technika, ani hra so slovíčkami; jej účinnosť nespočíva v presne použitých slovách, ale v nastavení srdca - v úprimnosti, dôvere a láske voči Nebeskému Otcovi. Ježiš nás vyzýva, aby sme sa modlili v jeho mene, čo znamená, že modlitba je v súlade s jeho vôľou a autoritou. Vzorom každej modlitby je liturgická modlitba. Pri imperatívnej modlitbe sa v obradoch veľkého exorcizmu používajú formulácie ako „toto ti prikazuje náš Pán Ježiš Kristus“, „odstúp v mene Ježiša Krista“, „rozkazuje ti to sám Kristus“, „odíď v mene nášho Pána Ježiša Krista a jeho silou“, „Nech ti rozkáže Kristus“ alebo „uteč pre sväté meno Ježiš“.
Páter Amorth zdôrazňuje, že exorcista nemá žiadne osobitné vlastnosti, nijaký mimoriadny prostriedok. Celá jeho sila spočíva v Ježišovom mene. Vzývame Ducha Svätého, pretože nič sa neudeje bez jeho pôsobenia. Okrem Ježišovho mena a pôsobenia Ducha Svätého majú exorcisti a tí, ktorí sa modlia za oslobodenie, aj ďalších mocných spojencov. Vzývajú Najsvätejšiu Pannu Máriu, tú, ktorá pošliape hlavu satana a je prostredníčkou všetkých milostí. Mnohí exorcisti, vrátane mons. Rossettiho, niekoľkokrát zdôrazňujú, že Svätá Panna Mária je neraz jedinou záchranou démonmi sužovanej osoby. Keď už sú kňazi v koncoch, jediný, kto môže pomôcť, je práve Panna Mária, alebo rôzni svätci - zvlášť, ak k nim mala postihnutá osoba celoživotnú úctu. Rossetti hovorí o mladej žene posadnutej „stovkami démonov a samotným satanom, ktorý ich viedol“. V takejto situácii vedel, že pomôže len zvláštna Božia milosť a odporúča zasvätiť sa Matke Božej ako súčasť procesu uzdravovania. Máme tiež pomoc anjelov a archanjelov, najmä sv. Michala, kniežaťa nebeského vojska. A máme aj pomoc svätých, ktorí nás často prekvapia. Medzi svätými, ktorí oslobodili posadnuté osoby, hoci neboli vždy formálne exorcistami, patrí sv. Benedikt (ktorého pápež Honorius III. vymenoval za patróna exorcistov), sv. František, sv. Leopold Mandič, sv. Ján Bosco a páter Pio.
Páter Amorth popísal jeden zo svojich prvých exorcizmov, na ktorom sa zúčastnil aj slovenský kňaz. Obrad začal tým, že páter Amorth si preložil svoju kňazskú fialovú štólu a rovnako tak aj cez posadnutého človeka, ktorého usadil do špeciálneho kresla. On si sadol vedľa neho. Boli tam ešte dvaja chlapi, ktorí stáli po stranách posadnutého človeka. V prípade vystrájania zlého ducha v ňom boli pripravení ho pevne držať. Skôr, než začal páter Amorth rítus v latinčine, požehnal najskôr každého jedného svätenou vodou. Posadnutému človeku dal do rúk benediktínsky kríž, ktorý pobozkal a po celý čas trvania exorcizmu ho ten posadnutý držal v rukách. Hneď, ako začal páter Amorth konať exorcizmus, tomu človeku, asi päťdesiatnikovi, milému, pekne oblečenému, sa tvár úplne zmenila, akoby na zviera, a jeho oči, ktoré boli dovtedy normálne, zrazu boli celé biele. Jeho tvár bola na nepoznanie a začal vydávať čudné zvieracie zvuky. Páter Amorth sa nedal vyrušovať, modlil sa všetky modlitby, ktoré sú predpísané v rituáli, a potom sa snažil zistiť meno toho posadnutého zlého ducha. Spočiatku nechcel vyjaviť svoje meno, ale po určitom čase, keď páter už naliehal s prísnosťou, vážnosťou, s emóciou spravodlivého hnevu, tak následne zlý duch povedal, že je Satan. A dodal, že je nás mnoho.
Exorcizmus obsahuje v sebe tri významy: prvý význam je uzdraviť, čo je choré; druhý význam je naliehavo prosiť, aby bol človek oslobodený od vplyvu zlého. Tretím je formálny obrad, ktorý uskutočňuje kňaz. Každým exorcizmom, ktorý páter Amorth vykonal u konkrétneho človeka, zlý duch strácal svoju moc. Ešte viacej sa oslabil jeho vplyv, keď páter zistil jeho meno, ako to bolo v prípade ženy menom Lucy, kde démon s veľkou nechuťou povedal: „Abyzou“.
Trained Exorcist Reveals The Wildest Thing He's Ever Seen While Doing An Exorcism
Princípy pôsobenia Zla a cesty k posadnutosti
Pre pochopenie služby exorcizmu je nevyhnutné rozumieť povahe a pôsobeniu Zla. Predovšetkým treba vymedziť problém existencie démona, diskutovaný mnohými teológmi - racionalistami, ktorí by chceli vysvetľovať existenciu satana iba ako mýtus, alebo všeobecne, ako symbol zla. Týchto teológov odkazujeme na výuku Katechizmu katolíckej Cirkvi, keď na konci „Otčenáša“ sa hovorí „ale zbav nás zlého“. Pod výrazom „zlého“ treba rozumieť osobu Zlého a nie zla vo všeobecnosti. Pápež Pavol VI. o satanovi povedal: „Satan je zvrhlý a zhubný škodca… nielen démon, ale hrozivá mnohorakosť.“ Satan je teda osoba, ba mnohorakosť osôb, ktorú tvoria tí anjeli, ktorí odmietli poslušnosť voči Bohu a stali sa z nich démoni, t.j. buriči a zatratenci. Gianni Sini zdôrazňuje, že diabol je stvorenie, ktoré bolo najprv dobrým anjelom, a sám od seba sa stal zlým. A keďže je stvorením, je podriadený Božej autorite. Z toho vyplýva, že nemôžu byť dvaja alebo viacerí zvrchovaní vládcovia.
Diabol má dva ciele: V prvom rade klamať ľudí, lebo je to veľký klamár. V druhom rade chce odviesť našu pozornosť od Ježiša. Jeho hlavná činnosť, ktorú môžeme definovať ako bežnú, spočíva v pokúšaní človeka k zlému, v snahe oddialiť ho od Boha. Tejto pokušiteľskej činnosti démona sme všetci vystavení, a to po celý život, práve tak, ako bol Ježiš a Mária. Viera neslúži na nič, ak nerobíme to, čo nám Boh prikazuje, ako ironicky poznamenal don Amorth: „V mojich 45 000 exorcizmoch som nikdy nestretol diabla, ktorý by neveril v Boha.“
Existuje aj zvláštna satanová činnosť, t.j. osobitné, výnimočné obťažovanie, ktoré sa často stáva našou vinou, ale aj vinou iných. Táto mimoriadna činnosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi:
- Ovládnutie (posadnutie): Diabol vstúpi do ľudského tela a prejavuje sa gestami a slovami. Samotné posadnutie zlým duchom znamená, že zdravý človek je zrazu ovládaný zlými myšlienkami, jedným alebo viacerými démonmi. Môžu posadnúť a ovládať jeho psychiku, jeho telo, ale nikdy nemôžu ovládať jeho dušu a vôľu. Spôsobujú mu nepríjemnosti v rôznych oblastiach.
- Trýznenie (vexácia): Démon zasiahne osobu utrpením a zlom, pôsobiac na zdravie, medziľudské vzťahy a na prácu. Dá sa to veľmi ťažko rozlišovať, lebo tieto zlá často prichádzajú od satana nepriamym a nejasným spôsobom, takže sa zdá, že ich pôsobenie je prirodzené.
- Znepokojenie (obsesia): Obťažovanie, ktoré zasiahne vnútorný pokoj a psychicko-citovú rovnováhu.
- Zamorenie (infestácia): Zlo, ktoré zasahuje veci a zvieratá. Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí, že exorcizmus možno vykonávať aj na veciach, a v skutočnosti sa stáva, že niekedy je potrebné exorcizovať veci a miesta.
Príčiny mimoriadneho pôsobenia diabla sú rôznorodé:a) Z iniciatívy démona: Na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď satan koná zle, i keď sa to nezhoduje s Božou vôľou.b) Zásluhy svätých: Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou, trýznením, obťažovaním, a očistili sa skrz zásluhy Pátra Pia, farára z Arsu, svätej Gemmy.c) Zotrvávanie v ťažkom hriechu: Človek žijúci trvalo v ťažkom hriechu sa otvára pre posadnutie zlým duchom. Mons. Rossetti varuje, že vždy, keď sa dopustíme ťažkého hriechu, pripútavame sa k satanovi a stávame sa jeho spojencom v tomto svete. To vytvára v ňom vnútorné duchovné zranenie.d) Kúzlo: Býva najvšeobecnejšia príčina a týka sa až 90 % prípadov, pričom nezávisí od ľudí, ktorých zlo postihuje. „Kúzlo“ znamená zlo, spôsobené mocou démona. Kto ho môže robiť? Nie každý, iba ten, kto je reálne v kontakte s diablom. Existujú rozličné formy kúzla: porobenie, puto, urieknutie.
Ľahko môžu podľahnúť posadnutiu zlým duchom ľudia, ktorým je duchovný život ľahostajný. Keď im chce totiž niekto zlorečiť a vážne ublížiť duchovnou cestou, stane sa to, lebo nie sú chránení. Takéto pôsobenie Zlého môže ovplyvniť aj nevinných ľudí alebo dokonca svätcov. Ako to Boh dopustí? Teológovia našli odpoveď: celkom istotne to Boh dopúšťa preto, aby títo ľudia rástli v cnostiach, najmä v tých, ktoré im chýbajú. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že chvíle ťažkých utrpení Pán dopúšťa pre väčšie a dlhotrvajúce dobro. To vysvetľuje aj prípady, keď sú posadnuté štvor- či päťročné deti, ktoré nikdy neprišli do kontaktu zo Zlým, no bližší pohľad na rodiny týchto detí často ukáže, že otec je zväčša rúhačom alebo praktizoval špiritistické sedenia, či inak sa zaujímal o démonov.
Rozlišovanie posadnutosti od psychických a medicínskych stavov
Rozlišovanie medzi psychickou chorobou a démonickým pôsobením je jedným z najdôležitejších a zároveň najkomplexnejších úloh v službe exorcizmu. Exorcizmus a psychológia sú v jednej línii, pretože aj psychológia, ako veda, študuje tzv. patológie. No veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. V rozlišovaní platí princíp, že vždy najprv hľadáme prirodzené vysvetlenie. Osvedčenou metódou je tzv. vylučovacia metóda. Odporúča sa najprv absolvovať medicínske vyšetrenie (či organizmus má dostatok všetkých potrebných hormónov), následne psychologické, prípadne psychiatrické vyšetrenie (aby sa vylúčila psychická porucha alebo choroba). Až keď uvedení odborníci nič nenájdu, potom môžeme začať hľadať v rovine prekliatia či mimoriadneho pôsobenia diabla. Treba však povedať, že samotná prítomnosť alebo aj absencia psychiatrických symptómov ešte nie je znakom pôsobenia diabla. Stanovenie psychickej diagnózy je len pomocou, ale nie hlavným kritériom.
Otec Rossetti spomína prípad tzv. „stuhnutej“ ženy, ktorá pri exorcizme na chvíľu prestala hýbať telom, keď na ňu preskočil démon z posadnutej osoby. Až po modlitbách sa jej stav zlepšil. Kňaz hovorí: „Keby mi niekto pred touto mojou službou povedal, že také niečo sa môže stať, neveril by som mu. Ale ja som tam bol, stalo sa to.“
Niektoré znaky však môžu naznačovať duchovný problém. Ak je človek zdravý, ale pri požehnaní svätenou vodou reaguje negatívne, nechce pobozkať kríž, zdráha sa prijať svätené predmety, môže ísť o posadnutie zlým duchom. Inými znakmi, ktoré vyvolávajú podozrenie na mimoriadne pôsobenie Zlého, sú široká škála bolestných emócií (vyvolané posvätenými predmetmi), stavy násilného a nekontrolovaného hnevu (nazývané stavmi krízy), ktoré môžu byť spojené so stratou vedomia. Keď sa osoba preberie z tohto stavu, nič si nepamätá (amnézia je často úplná a absolútna). Aj keď si nič nepamätá, tak predsa si uvedomuje, že v čase násilného hnevu sa v nej objavuje iná osobnosť (má vždy zlostný charakter). Často v týchto stavoch má vyvrátené zrenice a vidieť len bielka; tvár je napätá, dlane sú stlačené (zovreté), hlas je plný nenávisti a zlosti. Daná osoba medzi týmito stavmi krízy vedie normálny život a je úplne zdravá; dokonale rozlišuje skutočnosť od vnútro-psychického sveta. V živote danej osoby objavujeme aj nejakú vstupnú bránu, ktorou diabol vstúpil, najčastejšie sú to hriechy proti Prvému Božiemu prikázaniu.
Diabol má tendenciu sa skrývať, aby nebol odhalený, a môže ovládať človeka rôznymi spôsobmi, čo si vyžaduje veľkú komplexnosť kritérií rozlišovania. Francesca Bamonteho kniha „Diabolské posadnutia a exorcizmus“ poskytuje celú škálu kritérií v závislosti od spôsobu mimoriadneho pôsobenia diabla, a to nielen pre samotných exorcistov, ale aj pre kňazov a laikov.
Boj proti Zlu: Duchovné zbrane a modlitby oslobodenia
Pre exorcistu, ako aj pre laika, je viera v Ježiša Krista a život podľa Jeho učenia tou najsilnejšou zbraňou proti pôsobeniu Zlého. Viera i Ježiš Kristus sám sú našimi štítmi. Keď sa človek dostane do stavu posadnutosti alebo trýznenia, je k dispozícii cesta k oslobodeniu. Mons. Rossetti má aj dobré správy: všetko toto sa dá zvrátiť. „Krok číslo jeden,“ hovorí, „prestaňte robiť mágiu. Je mi jedno, či je to „dobrá“ mágia, alebo zlá, všetko je to okultizmus!“ Nasleduje krok číslo dva - zanechanie ťažkého hriechu a spoveď. A následne sa treba vrátiť k praktizovaniu svojej viery. Za zvlášť dôležité považuje exorcista chodievať pravidelne do kostola, chodievať na spovede a na sv. prijímanie, modliť sa sv. ruženec.
Prostriedkami, skrze ktoré môžeme získať uzdravenie alebo pomoc s nesením kríža, sú modlitba, sviatosti, askéza. S pomedzi všetkých prostriedkov, ktorými disponuje Cirkev, každodenné sv. prijímanie je bezpochyby najväčším liekom prinášajúcim nám zdravé myslenie, a to bez ohľadu nato, akou chorobou trpíme. Ak Ježišov dotyk uzdravoval všetkých chorých, potom tiež chorí, ktorí sa usilujú o nadobudnutie či získanie zdravia, sú povinní prichádzať k Ježišovi. Aj keby choroba mala príčinu len čisto chemickú, Ježiš je lekárom na všetky choroby. Kňazi a spovedníci vedia, že posilňovanie vôle (askéza a disciplína) je prínosom pre psychiku. Prax umŕtvovania (pôst a disciplína) prinášajú víťazstvo vôle nad vzbúrenými časťami našej psychiky.
V prípade duchovných problémov u detí, napríklad pri nočných morách trojročnej dcérky, je dôležité riešiť problém tak po medicínskej, ako aj duchovnej stránke. Odporúča sa zobrať dieťa ku kňazovi a poprosiť ho, aby sa nad ňou pomodlil tzv. menšie exorcizmy a pomazal ju olejom katechumenov.
Pre laikov je dôležité, aby priamo nečelili démonom. Majú sa za obeť modliť k Ježišovi, no nikdy nie s nimi bojovať zoči-voči. „To môže robiť len exorcista,“ hovorí mons. Rossetti. Ak niekto prišiel do kontaktu s „lužobnicou zla“ (vešticou, okultnou liečiteľkou), je potrebné prerušiť všetky kontakty, všetky veci, ktoré má od nej, pokropiť svätenou vodou a spáliť alebo zničiť a vyhodiť. Je potrebné vyznať vo sviatosti zmierenia, že ste prijali službu od takejto služobnice, zrieknuť sa v Ježišovom mene každej služby, ktorú ste od nej prijali, jej autority i vplyvu nad sebou, a odovzdať svoj život Ježišovi Kristovi a prijať ho za svojho jediného Pána.
Mýty a realita: Exorcizmus v populárnej kultúre a modernom svete
Populárna kultúra, najmä filmy, často vytvára skreslené predstavy o diablovi a exorcizme. Gianni Sini píše, že zámerom jeho knihy je strhnúť diablovi masku „veľkého čarodejníka“, teda obraz, ktorý do veľkej miery vytvorila kinematografia. Istá literatúra a tiež niektoré filmové scény nám ukazujú postavu, ktorá vstupuje do boja s dobrom. Nebýva však pritom citovaný pojem Boh. Toto temné bytie, ktoré má istú silu a moc, spôsobuje v živote človeka krízy. Nie je však jasné, ako sa táto zúrivá bitka skončí. Je to neskutočne pomýlené, pretože to pôsobí tak, ako keby existoval boh dobra a boh zla, dve večné sily, ktoré existujú od vekov. Musíme preto zdôrazniť, že diabol je stvorenie, ktoré bolo najprv dobrým anjelom. Sám od seba sa stal zlým. A keďže je stvorením, je podriadený Božej autorite. Z toho vyplýva, že nemôžu byť dvaja alebo viacerí zvrchovaní vládcovia. Treba brať do úvahy Krista a jeho konečné víťazstvo nad zlom na kríži.
Ďalším filmovým nezmyslom je predstava, že zlí duchovia sa presúvajú s úplnou ľahkosťou z jedného tela do druhého. Sini tvrdí: „Nikto z nás exorcistov sa v realite s niečím takým nestretol. Nikdy. Posadnutosť je vždy osobná záležitosť, postihne konkrétneho človeka. Nie je to chrípka, čo sa prenáša.“ Démoni nemôžu sami rozhodnúť, kam pôjdu. Počas modlitby exorcizmu sa vyslovujú slová: „Podriaď sa autorite Krista, choď pod kríž a požiadaj jeho, kam máš ísť, pretože on ťa zaiste pošle do pekla, odkiaľ si prišiel.“ Lenže zlý duch tam nechce ísť, lebo tam nachádza hrozné utrpenie.
V modernom svete je tiež rozšírená poverčivosť a okultizmus. V Taliansku je dvanásť miliónov ľudí, ktorí navštevujú čarodejníkov. Je známe, že najčítanejšou stránkou novín sú horoskopy. Biblia však hovorí jasnou rečou. V biblických textoch viac ako tridsaťkrát nájdeme mágiu a čarodejníctvo, napríklad v Deuteronómiu. Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí veľmi jasne: „Treba odmietnuť všetky formy veštenia… o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť. Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti.“ Môžete mať dobrý úmysel - pomáhať ľuďom, ale prostriedky - ako napríklad vykladanie kariet - sú zlé. Nemôžeme skrze zlé prostriedky dosahovať dobré ciele. Rovnako tak prívesky, ako je „turecké oko“, ktoré má odstrašiť nepriateľa, nemajú žiadny vplyv na dom, ale ak si ho kupujete s takýmto úmyslom, prehrešili ste sa poverou, hriechom proti Prvému Božiemu prikázaniu. Jozef Maretta vo svojej knihe „Povery ničiace rodiny“ poukazuje, že za ľudovými zvykmi, tradíciami, či „dedičstvom starých mám“ sa často skrýva mágia, ktorá škodí nielen telu, aj duši. Je nerozumnou ilúziou myslieť si, že biela mágia, teoreticky dobre mienená, môže využívať moc zlého, aby privodila dobro a vylúčila zlo.
Pápež Pavol VI. i páter Amorth zdôraznili, že diabol je už porazený Kristom na kríži. Zlý duch je porazený. Nie my sme tí, ktorí sa máme báť zlého, ale je to diabol, ktorí sa má báť nás. Lebo my sme Božie deti, máme krst, máme sviatosti, a keď žijeme duchovne, sviatostne, tak sa nemáme čoho báť, lebo Boh je s nami. Diabol chce človeka zastrašiť.
Prevencia a ochrana pred pôsobením Zla
Najlepšou ochranou pred pôsobením Zla je pevný a živý duchovný život v jednote s Bohom. Viera i Ježiš Kristus sám sú našimi štítmi. Keď žijeme duchovne, sviatostne, tak sa nemáme čoho báť, lebo Boh je s nami. V konečnom dôsledku to, čo chráni človeka pred posadnutím, je trvalý kresťanský život: pravidelná každodenná osobná modlitba a čítanie Božieho slova, pravidelné prijímanie sviatosti zmierenia a sv. prijímanie. No nestačí to len akoby vyskúšať, teda len na pár dní a potom koniec s duchovným životom. Musí to byť dlhodobé. Dobrý morálny život, ktorý tvorí vyváženú a harmonickú stavbu, kde sa všetky zložky navzájom podporujú, kde sa posilňuje vôľa, prináša radosť. A prax umŕtvovania (pôst a disciplína) prinášajú víťazstvo vôle nad vzbúrenými časťami našej psychiky.
Veľmi dôležitá je aj úcta k Panne Márii. Mons. Rossetti sa o to viac utieka k Panne Márii, ktorá jediná dokáže z neho „sňať ťažobu“ a „priniesť pokoj“. Táto rada pritom celkom určite platí aj pre nás, pre všetkých. Mária je absolútnou porážkou pekla a jeho plánov, pretože jej čistota a láska zvíťazia nad diablovou špinou a nenávisťou. Kto bude nasledovať Máriu a počúvať jej hlas, ten sa nemusí báť omylov, falošnej pravdy, žiadneho diabolského ovládnutia. Exorcisti tiež odporúčajú požehnávať a ochraňovať všetko - domy, školy, komunikačné prostriedky. Sám Ježiš nás však v Otčenáši naučil modlitbu oslobodenia: „Zbav nás od Zlého“, čiže zbav nás satana.
Výzvy a budúcnosť služby exorcizmu v Cirkvi
Služba exorcizmu čelí v súčasnej Cirkvi viacerým výzvam. Páter Amorth kriticky poznamenal: „Už tri storočia latinská Cirkev, na rozdiel od ortodoxnej cirkvi a iných protestantských vyznaní, takmer úplne zanechala exorcistické poslanie.“ Dodáva, že „máme celé biskupstvá, ktoré sú proti exorcizmu, tak, ako aj celé národy, kde exorcizmus neexistuje, napr. Rakúsko, Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko.“ Tento druh nevedomosti vo vnútri Cirkvi oslabuje účinok boja proti Zlému a otupuje zbrane, ktoré Cirkev už celé stáročia má.
Doba covidu je podľa otca Rossettiho tiež doba strašného boja zo zlom, ktoré je teraz mimoriadne silné. Vyzýva na modlitby hovoriac, že doba koronavírusu je dobou skutočnej „zdravotníckej krízy, ale aj duchovnej krízy“. Upozorňuje, že „niečo je vo vzduchu. Ľudia sa oprávnene obávajú koronavírusu. Mňa však viac znepokojuje vírus zúfalstva a hnevu, ktorý infikuje náš národ.“ Kňaz upozorňuje, že všetko toto - hnev, zúfalstvo, násilie - sú typické znaky pekla a jeho prisluhovačov. Aj naši kňazi a biskupi by mali viac volať po duchovných zbraniach súčasnej krízy a nespoliehať sa výhradne len na tie pozemské. Pozemské zbrane už totiž neraz sklamali.
Vzhľadom na narastajúci počet ľudí, ktorí sa uchyľujú k okultizmu a poverám, je potreba kvalifikovaných a zbožných exorcistov, ktorí sú pripravení čeliť reálnemu pôsobeniu Zla, naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Je životne dôležité pre udržanie a ďalší rozvoj Cirkvi, aby bola táto služba plne chápaná, podporovaná a vykonávaná v súlade s najlepšími tradíciami a skúsenosťami svätcov a osvedčených exorcistov.