Pestovanie citrusov, vrátane obľúbených citrónov, si získava čoraz väčšiu popularitu aj v našich klimatických podmienkach. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať náročné, s dodržaním správnych postupov a pochopením potrieb týchto rastlín môžete získať vlastné, voňavé plody priamo z vášho balkóna či terasy. Tento článok vás prevedie všetkým, čo potrebujete vedieť o pestovaní citrónov, od výberu vhodnej rastliny až po starostlivosť počas celého roka.
Výber Správneho Citrusovníka pre Domáce Pestovanie
Citrusy pochádzajú z tropických a subtropických oblastí a ich pestovanie si vyžaduje špecifické podmienky, najmä počas jesenných a zimných mesiacov, kedy im chýba dostatok tepla a svetla. Hoci texty často spomínajú, že citrusy sú obľúbeným ovocím, ktoré pochádza z tropických a subtropických oblastí, je dôležité si uvedomiť, že v našich zemepisných šírkach je ich pestovanie skôr výzvou, ktorá však môže priniesť sladké ovocie.
Pre pestovateľov v našich podmienkach je kľúčové vybrať si vhodné druhy a odrody. Zatiaľ čo niektoré citrusy, ako napríklad citrónovník (Citrus limon), sú veľmi citlivé na chlad, iné druhy sú tolerantnejšie. Pre začínajúcich pestovateľov sa často odporúčajú druhy, ktoré sú menej náročné na zimovanie a skôr sa dočkajú plodov. Medzi takéto patria napríklad kumkvát vajcovitý (Fortunella margarita), kumkvát japonský (Fortunella japonica), citrónovník ‘Meyer’ a kalamondín. Tieto citrusy znášajú počas zimného obdobia vyššie teploty (do +18 °C) a rodia skoro s bohatou násadou plodov.
Je dôležité poznamenať, že rastliny vypestované priamo z kôstky, ako v prípade jednej z otázok, majú veľmi dlhú cestu k plodeniu. Ako som sa dočítala na nete, z kôstky vypestovaný citrón najskôr zarodí o 10 až 15 rokov, čo môže byť pre mnohých pestovateľov frustrujúce. Pre skoršie kvitnutie a plodenie je preto oveľa vhodnejšie pestovať vrúbľované alebo odrezkové rastliny, ktoré už v minulosti plodili. Mladé sadenice citrusov a citrusových rastlín nemusia kvitnúť hneď v prvom roku po výsadbe a na citrusy zo semienka musíte často čakať naozaj dlho.
Citrusmi nazývame asi 36 druhov, ktoré sú zaradené do rodu Citrus. K najznámejším druhom patria popri citrónovníku, pomarančovníku, mandarínkovníku či grapefruitovníku ešte bergamot, bigarádia, cedrát, kalamondín, limetka, pomelo. Citrusmi nazývame aj druhy iných rodov z čeľade Rutaceae, ako sú napríklad kumkvát (Fortunella) a citrónovníkovec (Poncirus). Každý druh má viacero odrôd rastových foriem alebo medzidruhových krížencov. Spolu je ich registrovaných viac ako desaťtisíc.
Optimálne Podmienky pre Pestovanie Citrónov
Citrusovníky pochádzajú z krajín teplého pásma, a teda ich primárnou potrebou je dostatok slnečného žiarenia. Ak citrusovníky pestujeme v interiéri, najvhodnejšia oblasť na ich pestovanie je pri okne, ktoré je orientované na juhovýchod alebo juhozápad. Citrónovníky potrebujú veľa slnečného svetla, minimálne 6 až 8 hodín denne. Umiestnite strom na miesto, ktoré je slnečné a chránené pred silným vetrom. Svetlo je pre citrusové stromy mimoriadne dôležité, a to pre ich rast aj úrodu. Ak je to možné, zabezpečte aj prístup k prirodzenej cirkulácii vzduchu. Ideálna teplota pre citrusové plody je väčšinu roka medzi 21°C a 29°C. Citrusové stromy dobre rastú v miernom podnebí, kde sú zimy mierne a letá teplé. Väčšina citrusových druhov však neznáša mráz, nízke teploty na pestovanie citrusov rýchlo spôsobia odumretie rastlín.
Citrusy milujú letnenie v exteriéri. Do záhrady či na balkón ich môžete presunúť hneď ako nehrozia mrazy a citrusy sa vám za to odvďačia. Cez leto sa rastlinám najlepšie darí na vonkajšom stanovišti. Postavíme ich na terasu, na balkón alebo do záhrady. Letnenie im vyložene prospieva, priaznivo pôsobí na rast a atraktívny vzhľad rastliny, významne sa podieľa aj na dobrom zdravotnom stave. Pri horúcich letných dňoch je niekedy potrebné zalievať citrusy v exteréroch každý deň (vždy večer alebo skoro ráno).
Výber Vhodného Substrátu a Presádzanie
Nároky na pôdu sú ďalším kľúčovým aspektom úspešného pestovania citrusov. Väčšina citrusov je štiepená na podpníky, najčastejšie však na podpník citrónovníka trojlistého, ktorému vyhovuje pH pôdy 5,5-6. Pôda by mala byť vzdušná, takže korene nebudú mať problém s rastom. Pre citrusy sú najvhodnejšie substráty, ktoré ani po dlhšom čase nestrácajú vzdušnú štruktúru, nerozkladajú sa. Použiť tiež môžete substrát z kokosového vlákna. Keďže väčšina citrusov v nádobách je pestovaná na podpníku, substrát musí zodpovedať jeho potrebám. Najčastejšie sa ako podpník používa citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata), ktorý vyžaduje kyslejšiu pôdu s pH 5,5 - 6. Citrusom na iných podpníkoch vyhovuje pH medzi hodnotami 6 - 7, teda pôdna reakcia slabo kyslá až neutrálna.
Ak si chcete namiešať vlastný substrát, použite jeden diel rašeliny s prídavkom železa, jeden diel humusu, jeden diel záhradnej zeminy, jeden diel riečneho štrku a pol dielu perlitu. Zmiešajte a prilejte toľko vody, aby bol substrát vlhký, ale aby z neho po stlačení voda nevytekala. Dbajte na to, aby boli všetky zložky, z ktorých substrát pripravujete, bez semien burín a škodcov.
Citrusy presádzajte iba vtedy, keď už majú prerastené korene a naozaj potrebujú väčší črepník. Ten voľte iba o málo väčší, ako bol pôvodný, aby rastliny dobre prekorenili pridaný substrát. Malé citrusy nepresádzame do veľkých nádob, pretože by dobre neprekorenili substrát. Vždy zvolíme kvetináč o 2 - 3 cm väčší oproti pôvodnému. Na dno nádoby nasypte keramzit a vytvorte tak drenážnu vrstvu (ak má črepník iba jeden odtokový otvor), ktorá zaistí odtok prebytočnej vody. Predídete hnitiu koreňov. Rastlinu opatrne vyberte z pôvodného črepníka a preneste do novej nádoby. Dajte pozor, aby sa koreňový bal pri presádzaní nerozpadol. Voľné miesta v črepníku doplňte vhodným substrátom na citrusy. Opatrne pritlačte, aby ste nepoškodili jemné korienky. Nakoniec nezabudnite rastlinu dôkladne zaliať. Hneď po presádzaní nehnojte. Počkajte, kým rastlina v novom substráte zakorení.
Zálievka a Hnojenie: Kľúč k Zdraviu Rastliny
Zálievka je kľúčovým faktorom úspechu ich pestovania. Pri citrusoch je veľmi zložité privyknúť si na istý režim zalievania niekoľko krát za týždeň. Odporúčame rastlinu pravidelne monitorovať a v prípade, že je substrát vysušený, ihneď ponúkneme rastline zálievku. Jeden z veľkých problémov začínajúcich pestovateľov je práve odhadnutie správneho času zalievania a správnej dávky vody. Pri citrusoch sa viac ako pri iných rastlinách nesmie stať zo zalievania pravidelný rituál. Zalievajte vtedy, keď to rastlina potrebuje, a nie každé dva alebo tri dni. Ako začínajúcemu pestovateľovi vám môže pomôcť senzor vlhkosti pôdy, ktorý vás bude informovať, kedy je už potrebné rastlinu zaliať. Vo všeobecnosti sú na vodu citrusy najnáročnejšie v čase intenzívneho rastu a zväčšovania plodov. Naopak v čase dozrievania plodov im prospieva suchší substrát.
Ak koreňový bal veľmi preschne, nedokáže už dobre prijať vlahu. Vtedy pomôže vedro s vodou, do ktorého rastlinu aj s črepníkom ponorte a nechajte, až kým zo substrátu neprestanú vychádzať vzduchové bubliny. Prebytočnú vodu, ktorá neskôr vytečie do podmisky, vylejte.
Úžitková alebo studničná voda obsahuje vápnik a horčík v uhličitanovej forme. Množstvo týchto živín sa v záhradníckej praxi vyjadruje v nemeckých stupňoch. Citrusy vyžadujú 7 - 8 nemeckých stupňov, pri frekvencii zálievky raz za 5 - 7 dní. Na porovnanie: úžitková (vodovodná) voda má 16 až 19 nemeckých stupňov, studničná voda má 19 - 25 nemeckých stupňov. Preto takúto vodu musíte zriediť na požadované stupne vodou dažďovou alebo destilovanou (nie technickou) a podobne. Ak zalievate častejšie ako raz za päť dní, používajte len vodu dažďovú. Iba odstátou alebo prevarenou úžitkovou vodou sa zníži množstvo vápnika a horčíka najviac o 10 %. Ich nadbytok zvýši pH v substráte, čím sa obmedzí príjem železa a listy žltnú (tzv. chloróza). Takýto deficit železa nikdy nenahrádzajte listovou výživou. Citrusy to neznášajú.
Hnojenie vykonávame na pravidelnej báze. Pôda v našej oblasti nedokáže pokryť spotrebu živín citrusovníkov. Citrusovníky hnojíme najčastejšie hnojivom NPK, ktoré pokrýva všetky základné zložky, a to dusík, fosfor a draslík. Okrem týchto hlavných zložiek je dôležité suplementovať aj meď, zinok, bór a pod. Na citrusy sú dostupné predovšetkým kvapalné hnojivá, pomocou ktorých si podľa návodu na obale namiešate hnojivovú zálievku. Vhodné je aj univerzálne hnojivo Cererit, ktoré neependantuje chlór.
Použiť môžete aj tuhé hnojivá s dlhodobým účinkom, ktoré sa primiešajú do substrátu a postupne uvoľňujú živiny počas celej vegetácie. Vzhľadom na čas prezimovania ich však neaplikujte príliš neskoro. Dĺžka účinku v mesiacoch je vždy uvedená na obale. V lete citrusy hnojíme intenzívne raz týždenne, v zime len raz za mesiac.
Prezimovanie Citrusov: Kritické Obdobie
Prezimovanie citrusov je najkritickejšie obdobie. Mnoho citrusovníkov v tomto období uhynie práve kvôli veľkému kolísaniu teplôt. Počas zimy umiestňujeme citrusovníky v interiéri s teplotou aspoň 15 stupňov Celzia. Všeobecne sa však môžeme riadiť pravidlom, že čím nižšia teplota, tým menej svetla bude citrusovník potrebovať, a opačne. Hoci je možnosť pestovať tieto exotické plodiny aj v skleníkoch, na čas ich prezimovania odporúčame ich prenesenie do interiérových podmienok, kde je ľahšia regulácia svetla, tepla a vlhkosti. Dôležité je poznamenať, že neprezimujeme citrusovníky na miestach, ktoré zdieľajú s inými plodinami, a to najmä jablkami.
V miestnosti, v ktorej budete zimovať rastliny citrusov, neuskladňujte žiadne ovocie ani zeleninu. Uvoľňovaný etylén hlavne z dozretých jabĺk môže spôsobiť úplný opad listov. V našich klimatických podmienkach je pre citrusy z pohľadu svetelného režimu kritické správne zimovanie. Ideálne je zimovanie citrusov v interiéri pri teplotách od 1 - 10 °C, v tmavej miestnosti. Zimovanie pri izbovej teplote je pre citrusy problematické, pretože nie sú zvyknuté na vyššie teploty, pokiaľ nemajú dostatok svetla. Citrusy vyžadujú zimný pokoj, čiže obmedzenie zálievky a vynechanie hnojivých dávok.
V predjarí, koncom februára a v marci sa rastliny prebúdzajú, začínajú pučať a rásť. Postupne s predlžujúcimi sa dňami môžeme teplotu zdvíhať, do začiatku apríla by ale nemala vystúpiť nad 18 °C. Ak v zime opadala časť listov, čoskoro ich nahradia nové. Postupne sa začínajú tvoriť aj nové kvety.
Starostlivosť o citrusy počas zimy vo Veľkej Británii
Riešenie Problému s Plodením
Problém s absenciou kvetov a plodov u dvojročného citrónovníka vypestovaného z kôstky je pomerne bežný. Ako už bolo spomenuté, rastliny zo semena sa dočkajú plodov najskôr o 10 až 15 rokov, ak vôbec. Dôvodom je, že tieto rastliny sú geneticky odlišné od rodičovskej rastliny a môžu mať iné vlastnosti. Okrem toho, aby sa rastlina vôbec dostala do plodného veku, potrebuje optimálne podmienky po mnoho rokov.
Odborník na citrusy uvádza, že pre správne vyfarbenie oplodia (šupky) je ideálna teplota 14 - 16 °C. Po odkvitnutí dozrieva napríklad citrón o sedem mesiacov, mandarínka v závislosti od skupiny a odrody o 5 - 8 mesiacov, pomarančovník o 12 - 14 mesiacov, grapefruitovník alebo pomelo o 14 - 18 mesiacov. Citrusy, najmä obľúbené kumkváty, kalamondíny a citrónovníky, kvitnú 3 - 4-krát ročne, a tak sú v jednom okamihu na rastline kvety spolu so zrelými aj zelenými plodmi.
Ak chcete dosiahnuť skoršie a spoľahlivejšie plodenie, je nevyhnutné rastlinu zaštepiť. Bežné ochorenia napádajúce citrusy v našich chladnejších podmienkach nemajú šancu. Citrusy však môžu ohroziť hubové ochorenia alebo vošky, či molice. V našich klimatických podmienkach nenájdeme ani škodcov špecializovaných na citrusy. Najväčším rizikom sú pre citrusy letnené vonku vošky a molice, proti ktorým postupujeme tak ako pri pestovaní iných rastlín (mechanickým odstránením, biologickou ochranou a v najhoršom prípade insekticídmi). V interiéri môžu citrusy napadnúť roztoče alebo smútivky, ktoré však pre citrusy nepredstavujú veľké nebezpečenstvo.
Rezanie a Výchova Rastliny
Citrusy prospieva vzdušná pravidelná koruna, ktorú docielime výchovným rezom najmä počas prvých 5 rokov pestovania rastliny. Vždy odstraňujeme konáriky, ktoré zahusťujú korunu. Prerezávanie citrusového stromu v kvetináči môže byť potrebné na kontrolu jeho rastu a tvarovanie rastliny. Odstráňte mŕtve alebo choré konáre, aby ste podporili nový rast. Pestovanie citrusových stromov doma nebude vždy vyžadovať rezanie.
Časté Problémy a Riešenia
Najčastejším problémom je nedostatok alebo nadbytok slnečného žiarenia. Najlepšie je citrusy umiestniť od apríla do októbra von, napríklad k trávniku, určite však nie do stredu dlažby (suchý a prehriaty vzduch neznášajú). Cez poludnie (medzi 11. - 16. hodinou) môže citrusy tieniť vyšší strom. Listy sa takto neprehrejú a rastlina dobre rastie. Naše teploty počas vegetačného obdobia citrusom vyhovujú. Problém nastane na jeseň, keď ich prenesiete z chladu do miestnosti, v ktorej je teplota o viac ako 5 °C vyššia. Listy sa zohrejú rýchlejšie ako korene, odparujú vodu, ale podchladený koreňový systém je neaktívny - nenahrádza stratu vody. Rastlina reaguje nadmerným zhadzovaním listov.
Ak sa staráte dobre o citrus, môžete sa stretnúť s tým, že na kríčku sú súčasne kvety, malé puky, zelené aj zrejúce plody. Citrusom v lete svedčí letnenie, môžeme ich umiestniť vonku na polotienistom mieste alebo za južným či západným oknom. V letnom období citrusy hnojíme intenzívne raz týždenne, v zime len raz za mesiac. So zálievkou je to podobné. V lete často, v chladnom období stačí udržiavať bal len mierne vlhký. Príliš veľa vody v zimnom období môže rastlinu aj zahubiť. Pri zimovaní potrebujú rastliny dostatok svetla, pretože sú vždy zelené.
Pestovanie citrusových stromov doma nebude vždy vyžadovať rezanie. Pravidelne kontrolujte rastlinu na príznaky citrusových chorôb alebo citrusových škodcov. Obzvlášť nebezpečné môže byť sušenie a opadávanie citrusových listov alebo neprirodzené sfarbenie citrusových plodov. V prípade potreby by sa mali prijať vhodné nápravné opatrenia, ako je zmena umiestnenia rastlín, zabezpečenie lepšieho svetla pre citrusy, hnojenie rastlín, kontrola požiadaviek na pestovanie a používanie prírodných alebo chemických prípravkov na ochranu rastlín. Nezabudnite na opätovnú výsadbu citrusových rastlín.
Citrusy najviac trpia napadnutím cicavým hmyzom. Roztočec je drobný živočích, ktorý vyzerá pod lupou alebo mikroskopom ako malý pavúčik. V pazuchách listov a niekedy i na celej rastline vytvára charakteristické pavučinky. Tento škodca je veľmi vytrvalý. Štítničky a puklice vidíme dobre aj voľným okom. Na stonkách a na listoch vytvárajú voskové alebo chumáčikovité štítky, ktoré ich veľmi dobre chránia pred insekticídnymi postrekmi. Z prípravkov je vhodný napríklad Mospilan. Boj s nimi je veľmi náročný a neraz i dlhodobý, postrek je potrebné pravidelne opakovať. Z chorôb sa najčastejšie stretneme s čiernymi povlakmi na listoch. Ide o druhotné hubové ochorenie, takzvané saprofytické černe. Objavujú sa po napadnutí rastliny cicavým hmyzom, ktorý vylučuje sladkú a lepkavú odpadovú látku - medovicu.
Pestovanie citrusov v našich chladnejších podmienkach má aj svoje výhody. Ide najmä o fakt, že bežné bakteriálne a vírusové ochorenia napádajúce citrusy (bakteriálna škvinitosť, tristéza, melanóza, exocortis a iné) sa v našich zemepisných šírkach bežne nevyskytujú. V našich klimatických podmienkach nenájdeme ani škodcov špecializovaných na citrusy. Najväčším rizikom sú pre citrusy letnené vonku vošky a molice, proti ktorým postupujeme tak ako pri pestovaní iných rastlín (mechanickým odstránením, biologickou ochranou a v najhoršom prípade insekticídmi). V interiéri môžu citrusy napadnúť roztoče alebo smútivky, ktoré však pre citrusy nepredstavujú veľké nebezpečenstvo. Najväčším rizikom pre citrusárov (pestovateľov citrusov) je však návykovosť pestovania týchto krásnych a vďačných rastliniek. Z vlastných skúseností vieme, že mnohí začali s jedným citrónovníkom a po rokoch si uvedomili, že ich záhrada alebo balkón sa počas leta menia na citrusové plantáže.
Pestovanie citrusových stromov doma bude vždy vyžadovať pozornosť a starostlivosť, ale odmenou vám budú nielen krásne rastliny, ale aj možnosť vychutnať si vlastné, svieže ovocie.