Slovo „mágia“ v sebe skrýva výraz moci ako „aktívneho pôsobenia“, ale aj ako komplex „teoretického poznania o Moci a Silách“. Etymologický pôvod slova by bolo možné hľadať v gréckom slove „mageia“, ktoré sa prvýkrát použilo na označenie vierovyznania a filozofie mágov, perzských a médskych kňazov zoroastrizmu. V klasickej literatúre sa tak označovali babylonskí a chaldejskí kňazi, ktorí sa zaoberali mágiou a astrológiou. Trochu rozsiahlejší rozbor tohto slova sa nachádza v diele Jána Kefera Syntetická mágia (svoj názor podopiera poznatkami Oldřicha Eliáša): slovo mágia pochádza z koreňa magh, ktorý sa v rôznych lingvistických obmenách objavuje v ďalších jazykoch, napríklad v sanskrite ako mahat, v zene ako maz, v gréčtine ako megas, v latinčine ako magnus, a znamená termín pre veľkosť vo všetkých týchto jazykoch. Podľa Eliáša sa tento koreň mení v nemčine vo význam mogen, macht a v češtine sú jeho obdobou slová mohu, moci, mohovitý, možný, moc. v Perzii, ktorá je matkou samotného významu slova, sa používal v tvare maguš. Zo všetkých variácií tohto pojmu jasne vyznieva, že slovo „mágia“ v sebe skrýva výraz moci ako „aktívneho pôsobenia“, ale aj ako komplex „teoretického poznania o Moci a Silách“.
Ezoterický, t. j. Mágia ako historický jav má dávnu minulosť a ťahá sa ako jemná niť dejinami a tradíciou mnohých národov. Dnešná spoločnosť má sklon mágiu chápať ako nejaké predvádzanie naučených trikov alebo ako kúzelnícke vystúpenie na pobavenie publika. Ale mágia má za sebou veľmi bohatú minulosť a zďaleka jej nezodpovedá tento súčasný význam. Voľakedy bola významnou časťou starovekého života. Mágovia boli vážené osobnosti verejného života, ktorí svojimi schopnosťami vzbudzovali rešpekt.
Čo ale je „mágia“? Ponúka sa takáto jej definícia: „Ľudské počínanie, ktoré je zamerané k tomu: ovládať skutočnosť alebo ju aspoň ovplyvňovať zapojením osobných alebo neosobných, zmyslových alebo nadzmyslových síl“. Táto definícia by sa však vzťahovala iba na magickú prax. Mágia je však natoľko rozsiahly pojem, podobne ako okultizmus, ktorý v sebe zahŕňa nepredstaviteľné množstvo aspektov, že je len veľmi ťažké vytvoriť jednotnú definíciu tohto pojmu. Každý, kto sa mágiou zaoberá, či už v teoretickej alebo praktickej rovine, si vytvorí vlastnú definíciu. Mágia verí v existenciu síl, ktoré ovplyvňujú život človeka, ktoré môže vykonávateľ mágie ovplyvňovať pomocou obradov, ktoré vyvolávajú automaticky žiaduce účinky.
Delenie mágie a jej prejavy
Mágia sa praktizuje aktivizáciou mimozmyslových síl. Navyše môžeme hovoriť o dvoch druhoch mágie: osobnej a neosobnej. Osobná mágia sa zameriava na živé, rozumné bytosti a usiluje sa ich podrobiť a ovládnuť. Druhý typ mágie je len čosi viac ako poverčivosť, lebo verí, že jeho pôsobením prestávajú fungovať zákony prírody, alebo že ich ovplyvní pomocou zaklínadiel, amuletov, talizmanov a čarovaním, a nie vyvolávaním duchovných bytostí. Z definície mágie vyplýva, že obrady a rituály slúžia ako prostriedky na nadviazanie kontaktu, získavanie moci a ovládanie duchovných bytostí.
Existujú rôzne formy prejavov mágie:
- Vzývanie: Akt, ktorým sa vykonávateľ snaží naviazať spojenie s nadprirodzenými bytosťami.
- Čarovanie: Môže sa nazvať aj zaklínaním.
- Symbolický akt: Slúži na podporu čarov.
- Fetiš: Fetišom sa nazýva akýkoľvek predmet, na ktorý boh zaklínaním prenesené magické vlastnosti. Takýto predmet s magickými vlastnosťami získanými zaklínaním má magickú silu. Fetišom sa môžu stať veci a predmety ako ľudské kosti, netopier, moč či výkaly, nechty, drevo z rakvy a podobne.
V rámci mágie môžeme ďalej rozlíšiť rôzne kategórie, ktoré sa často prelínajú:
- Kriminálna hypnóza alebo magická hypnóza: Normálna hypnóza praktizovaná lekármi môže mať na človeka blahodarné účinky, zatiaľ čo hypnóza vykonávaná za účelom praktizovania mágie môže spôsobiť nepredstaviteľné škody. Robiť hypnózu za účelom mágie je protiprávne, preto sa aj nazýva kriminálna hypnóza.
- Mentálna sugescia: Je prenášanie myšlienok jednej osoby na druhú bez akýchkoľvek prejavov reči či zvuku.
- Magnetizmus a mesmerizmus: Francúz Abbé Lenoble v roku 1771 vyvinul a predstavil novú metódu liečenia - prikladanie magnetu na choré miesta na tele. Franz Mesmer (1834- 1915), rakúsky vedec a mystik, túto metódu rozvinul ďalej, pričom tvrdil, že aj zdravá osoba môže z magnetických silových polí zeme získať magnetickú silu a potom prikladaním rúk na choré miesta iných osôb praktizovať liečiteľské zásahy.
Čierna, Biela a Šedá mágia: Rozlíšenie a nebezpečenstvá
V súvislosti s mágiou sa často hovorí o čiernej, bielej a šedej mágii. Toto delenie však nie je vždy jednoznačné a môže byť zavádzajúce.
Čierna mágia je definovaná ako spôsob vyvolávania nadprirodzených javov prostredníctvom priameho spojenia so satanom a démonmi. Pod pojmom čierna mágia rozumieme privodenie zla človeku pomocou démonických síl. Čiže v čiernej mágii ide o priame a chcené zlo. V tomto prípade ide o také skutky alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Mágia - maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály - podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša).
Pri malefíciu sa môžu použiť vopred pripravené predmety (špendlíky, bylinky, kadidlo a pod.) spolu s rituálmi, ktoré sa k nám prenášali z pokolenia na pokolenie s patričnými zmenami, aby sa malefícium prispôsobil kultúre doby, v ktorej sa vykonávalo. Súčasťou rituálu môžu byť magické slová, ktoré vyjadrujú vôľu čarodejníka a sú vyslovené v mene osoby, ktorá určitému človeku želá zlo. „Keď Pán Ježiš ustanovil sviatosti, spojil milosti so sviatostnými znakmi, čiže symbolické znaky s matériou. Podobne koná aj diabol, ktorý sa snaží Pána Ježiša napodobňovať a spájať „zlo“ so znakmi a rituálmi, ktoré samy o sebe nie sú škodlivé. Pri čiernej mágii sa vo väčšine prípadov zvoláva na človeka, ktorému sa chce poškodiť, kliatba. „Ide o najrozšírenejší prostriedok ako spôsobiť zlo. Názov je odvodený od slovesa 'facio' (latin. urobiť) a znamená zhotoviť predmet zo zvláštneho a rôznorodého materiálu, ktorý má takmer symbolický význam. Je to viditeľné znamenie vyjadrujúce vôľu škodiť a je prostriedkom ponúkaným Satanovi, aby mu vtlačil svoju silu spôsobujúcu zlo. Ide o napodobeninu sviatosti, ktoré majú viditeľnú matériu, (napr. voda pri krste) ako prostriedok milosti. Tu sa používa určitý predmet prekliatia s cieľom škodiť." (p. Amorth, Exorcista vypráví, 2000, s.
Existujú dva hlavné spôsoby, ako spôsobiť zlo prostredníctvom predmetov:
- Priamy spôsob: Spočíva v tom, že sa určenej obeti dá nápoj, alebo jedlo, v ktorom je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z najrôznejších zložiek: z menštruačnej krvi, z kostí mŕtvych, zo spáleného prachu, z častí zvierat - predovšetkým zo srdca, zo zvláštnych rastlín a tiež zo spermií. Pôsobenie zla ani tak nie je určené použitým predmetom, ako skôr vôľou škodiť skrze zásah diabla. A táto vôľa je vyjadrená v okultných formulách pri príprave zmesí. (p. Amorth) Na tomto mieste treba poznamenať, že práve z tohto dôvodu vzniklo požehnanie pokrmov pred jedlom, lebo kresťania už od vzniku kresťanstva žili v prostredí, kde sa robili okultné praktiky.
- Nepriamy spôsob: Robí sa to tak, že dotyčný človek preklína predmety patriace človeku, ktorého chceme zasiahnuť (jeho fotografie, šaty, alebo veci, ktoré mu patria) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: panáčikov, bábiky, zvieratá a niekedy dokonca ľudí toho istého pohlavia a veku. Ide o predmety prenosu zasiahnuté tým istým zlom, ktoré chceme spôsobiť určenej osobe. Napríklad sa postavičke, ktorá predstavuje danú osobu, vrazia špendlíky, klince a nože do častí tela, ktoré majú byť zasiahnuté u danej obete. Osoba potom pociťuje prenikavé a trýznivé bolesti v týchto miestach. (p.
Ochranná mágia
Ďalším spôsobom, ako spôsobiť zlo druhému človeku, je nechať bábiku alebo ovocie zničiť, v niektorých prípadoch zhniť. Človek praktizujúci čiernu mágiu vysloví nad predmetom magickú formulu a potom ho zahrabe do zeme s prianím, aby podobný osud postihol aj obeť. Tiež sa to deje spôsobom pálenia, že predmet, ktorý kedysi patril obeti, sa spáli so želaním a vzývaním zlého ducha, aby obeť trpela. Mnohokrát sa stáva, že prekliatie sa deje cez namotávanie rôznych nití, špagátov, vlasov, stúh a drôtov, pri ktorých, keď sa zväzujú a vytvárajú uzly, zvoláva sa kliatba a démonické sily, aby dotyčný človek bol zviazaný v konkrétnych oblastiach života. Či už ide o štúdium, medziľudské vzťahy, vzťahy v práci, v rodine atď. Rímskokatolícky exorcista Gabrielle Amorth hovorí, čoho všetkého bol svedkom počas svojej služby exorcistu: „Bolo by nekonečné rozprávať čoho všetkého som bol svedkom a čomu by som neveril, keby som to nevidel na vlastné oči. Nájde sa všetko možné: farebné a zauzlené stuhy, pevne zauzlené chumáče vlasov, povrazy plné uzlov, geometrické obrazce nadľudskou silou husto upletené z vlny, zrazeniny krvi, kusy dreva, alebo železa, stočené železné drôty, bábiky plné rán alebo prebodnuté. Niekedy sa tiež stáva, že sa predmety neobjavia hneď po otvorení matracu, alebo vankúša, ale objavia sa až po pokropení exorcizovanou vodou.“ (p.
Biela mágia je často označovaná ako čierna mágia zahalená do náboženského šatu. Bieli mágovia používajú pri obradoch kresťanskú terminológiu a často sa ku kresťanstvu aj hlásia, a hoci tvrdia, že nadprirodzené schopnosti im odovzdal Boh, aj v tomto prípade pôsobia tie isté nadprirodzené sily. Tento druh mágie je oveľa rozšírenejší ako čierna mágia, ktorá vzýva sily diabla. Typický príklad bielej mágie uviedol Pavol v Druhom liste Korinanom (2 Kor 11, 14 - 15): „A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služobníci predstavujú ako služobníci spravodlivosti.“ Mnohí ľudia, praktizujúci bielu mágiu, o sebe a o bielej mágii tvrdia, že slúži na odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravuje. Čiže biela mágia má dobré ciele a praktizujú ju z lásky k blížnym. Človek praktizujúci bielu mágiu, pri pohľade na neistého človeka povie ako prvé: „Ja nemám nič do činenia s diablom. Mám iba prirodzené dary a pomocou nich vám chcem pomôcť. Tiež sa často oháňajú slovami ako je exorcizmus, Svätý Duch, charizma a pritom mnohí z nich sa tvária ako praktizujúci kresťania. Chodia na bohoslužby a pritom sa v skrytosti venujú mágii. Pod rúškom kresťanov sa skrývajú možno vedome a možno nevedome služobníci zlého. Pán Ježiš nás varuje pred týmito ľuďmi, ktorí budú robiť aj divy, keď hovorí: „Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených" (porov. Mk 13, 22). A na inom mieste: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som mesiáš. A mnohých zvedú" (porov.
Biela mágia je často omnoho nebezpečnejšia ako čierna mágia, lebo ňou môžeme byť veľmi ľahko oklamaní. Diabol tu prichádza a chce, aby sme si mysleli, že zlá vec je dobrá. Prídete k takému mágovi, alebo liečiteľovi a na stenách uvidíte sväté obrazy alebo kríž, takže sa necháte oklamať a myslíte si, že stojíte pred svätým mužom alebo ženou, ktorej cieľom je iba služba ľuďom. Zaiste, nemôžeme týchto ľudí odsudzovať, ale nemôžeme ani schvaľovať to, čo robia. Niekedy nestačí len dobrý úmysel, ale je potrebné poslúchať Boha: „Samuel odpovedal: „Azda sa Pánovi páčia celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva.“ Človek sa môže veľmi ľahko zapliesť do pasce bielej mágie vedome i nevedome. Neustále je treba zdôrazňovať, ako je dôležité utiekať sa k Božím prostriedkom (a nie k čarodejníkom), aj keď máme pocit, že tieto prostriedky pôsobia pomaly. Pán nám dal moc svojho mena, moc modlitby (osobnej i spoločnej) a príhovor celej Cirkvi.
Do oblasti bielej mágie patrí i tzv. zariekavanie. Magickým spôsobom sa zariekavaním a posunkami „zariekavajú“ nielen bradavice, ale aj rôzne iné choroby. Na severovýchode Slovenska sa používa výraz „začitávanie".
Šedá mágia je známa všade vo svete, aj na našom slovenskom vidieku (niektorí ju volajú „mágia lásky“). Ide o to, že milujúci sa snaží k sebe pripútať milovaného. Všelijaké čarovné formuly a recepty majú zvýšiť vášeň. Veľkú úlohu pritom majú tzv. „mummis“. Taktiež sa rozlišuje šedá mágia, ktorá má zabrániť uzdraveniu, sexuálnej žiadostivosti alebo plodnosti.
Náboženské a etické pohľady na mágiu
Viera v mágiu je pre veriacich často v priamom rozpore s ich vierou. Všetky druhy mágie sú pre kresťana absolútne neprípustné. Vatikánske dokumenty a teológovia sa často vyjadrujú k problematike mágie. „Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym - hoci aj preto, aby mu získal zdravie -, vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchádza k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku.“ Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili. Uchyľovanie sa k tzv.
„Zlorečenie“ je prianie zla inému človeku. Je to vlastne kliatba. Zlorečenie je urážkou Boha a zároveň je to hriech proti blížnemu. Človek, ktorý žije pod Božou ochranou, modlí sa a pristupuje k sviatostiam, sa nemusí báť zlorečenia. Zlorečenie skôr ubližuje človeku, ktorý zlorečí, ako tomu, proti komu je zlorečenie namierené. „Boh je darcom požehnania a nie zlorečenia. Prvý prípad, v ktorom Pán môže zlorečenie potvrdiť, je, „keď niektorý rodič v návale z…“
Ochrana pred magickými praktikami
V súvislosti s mágiou, najmä čiernou, môže človek ľahko upadnúť do strachu. Diabol je mocný a ľudí, ktorí praktizujú tieto praktiky, je tiež mnoho. No človek, ktorý žije sviatostné pod Božou ochranou, nemá dôvod sa báť. Exorcista otec Elias Velia na túto otázku odpovedá: „Nemusíme sa ničoho báť, pokiaľ sme chránení Bohom skrze opravdivú modlitbu a sviatosti. Ak nie som pod Božou ochranou, diabol mi môže uškodiť, pretože to robí veľmi rád.“
Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Čo mám spraviť, ak je viac než isté, že to, čo mi spôsobuje problémy, je prekliatie? Otec Giovanni Battista Proja sa k tomu vyjadril: „Akonáhle sa objavia prvé príznaky súženia zapríčineného démonom, je rozhodne veľkou chybou vyhľadať pomoc u mágov a spoliehať sa na ich praktiky. Keď niekto jedná týmto spôsobom, potom vlastne otvára démonovi vstupnú bránu. Preto je nevyhnutné, keď sa objavia príznaky sužovania spôsobeného démonom, vyhľadať kňaza.“
Môže sa zdať, že biela mágia je niečo prijateľné a dobré, zvlášť, keď sa tým „prinavráti zdravie“, „odvráti zlo“, nájde ukradnutá vec a pod. Na prvý pohľad to vyzerá lákavo a príťažlivo. No za týmto fenoménom je ukrytý diabol a démonické sily. Preto je dôležité utiekať sa k Božím prostriedkom (a nie k čarodejníkom), aj keď máme pocit, že tieto prostriedky pôsobia pomaly. Pán nám dal moc svojho mena, moc modlitby (osobnej i spoločnej) a príhovor celej Cirkvi. Božie slovo hovorí o démonovi, ktorý vyjde z duše, aby sa tam opäť vrátil so siedmimi ďalšími, horšími ako je sám (porov. Mt 12, 43 - 45).