Anna Bohuslava Tomanová (1907 - 1957) je v dejinách českej katolíckej mystiky výnimočnou a fascinujúcou postavou. Ako stigmatizovaná mystička, členka III. rádu svätého Dominika, prežila väčšinu svojho päťdesiatročného života pripútaná na lôžko. Jej životný príbeh je prepletený utrpením, obetavou láskou, mimoriadnymi duchovnými darmi a neochvejnou vernosťou voči Spasiteľovi, ktorého nazývala „Bielym Kráľom“.
Korene a životný zlom v Pastvinách
Anna sa narodila 8. novembra 1907 v obci Pastviny v okrese Ústí nad Orlicí. Jej rodičia, Bernard a Anna Tomanovci, hospodárili na približne siedmich hektároch pôdy. Život malej Aničky však dramaticky zmenila nešťastná udalosť. Keď mala štyri roky, v susednom dome vypukol dňa 8. novembra 1911 požiar. Vyľakané dieťa, ktoré sledovalo plamene z lavice pri okne, spadlo a zranilo sa. Následky tohto pádu ju poznačili na celý zvyšok života - postupne ochrnula.
Jej detstvo bolo naplnené bolesťou a častými pobytmi v nemocniciach, vrátane dlhodobej liečby v Prahe v rokoch 1919 až 1920. Napriek fyzickému utrpeniu a nedostatku školského vzdelania sa v nej rozvíjala hlboká duchovná vnímavosť, ktorú usmerňoval miestny farár P. František Morávek.
Obetavá láska a dar stigiem
Jedným z najvýraznejších okamihov Anninho života bola udalosť spojená s jej bratom Bernardom. Keď Bernard ochorel a trpel bolesťami nôh, mladá Anička sa po porade so svojím duchovným vodcom rozhodla obetovať svoje vlastné zdravie za jeho uzdravenie. Bernard sa skutočne uzdravil, no Anna zostala trvalo upútaná na lôžko. Táto schopnosť preberať na seba utrpenie iných sa stala jedným z jej charakteristických rysov.
Na sviatok Krista Kráľa v roku 1929 dostala Anička prísľub stigiem. Ich reálne prijatie sa uskutočnilo 9. júna 1944, na sviatok Božského Srdca, počas primičnej svätej omše jej brata Bernarda. Stigmy - rany na rukách, nohách, boku a hlave - boli pre ňu znamením hlbokého spojenia s utrpením Pána Ježiša Krista. Podľa očitých svedkov tieto rany nehnisali, no boli zdrojom prudkej bolesti, ktorú obetovala najmä za svätosť kňazov a za obrátenie hriešnikov.
Duchovné dary a pomoc blížnym
Anna Bohuslava Tomanová nebola len trpiteľkou, ale aj ženou s mimoriadnymi charizmami. Mala dar rozlišovať pravosť ostatkov svätých a dokázala „vidieť“ udalosti na diaľku. Mnoho ľudí vyhľadávalo jej príhovor, keď čelili nevyliečiteľným chorobám. Svedectvá hovoria o zázračných uzdraveniach - niekedy Anna jednoducho prevzala bolesť na seba, čím chorému priniesla úľavu.
Jej duchovná cesta bola spojená s rôznymi kňazmi, medzi ktorých patrili P. Karel Šrajbr, P. Ambrož Maria Bohumil Svatoš, Mons. ThDr. Antonín Stříž či neskôr P. Filip Maria Antonín Stajner. Práve P. Stajner (1964 - 2021) sa stal kľúčovou postavou pri dokumentácii jej života v diele Chudobka z Orlických hor.
CESTY VÍRY 2003 Anna Bohuslava Tomanová
Fenomén „proroctiev“ a duchovný zápas
V kontexte katolíckej mystiky a jej údajných proroctiev o pápežoch sa v katolíckych kruhoch často diskutuje o hraniciach medzi skutočným Božím zjavením a ľudskou interpretáciou. Otázky týkajúce sa pápežskej postupnosti a „proroctiev“ sú zložité a často predmetom debát. Anna sama vnímala svoju úlohu predovšetkým v rovine duchovnej obety. Jej zápasy s „temnými silami“ boli podľa jej svedectiev často spojené s ochranou kňazstva a Cirkvi pred vplyvmi komunizmu a morálneho úpadku.
Význam jej odkazu pretrváva aj dlho po jej smrti, ktorá nastala 29. marca 1957. Dnes je jej hrob v Klášterci nad Orlicí miestom modlitby a nádeje pre mnohých veriacich, ktorí v nej vidia príklad pokory a hrdinskej lásky ku Krížu. Proces prípravy na možné blahořečenie, podporovaný biskupom Janom Vokálom, je svedectvom o tom, že „chudobka z Orlických hôr“ stále rezonuje v srdciach českého národa ako vzor obetavého života.
Pohľad na jej život nás učí, že pravá veľkosť človeka sa nemeria fyzickým zdravím či spoločenským postavením, ale schopnosťou milovať a prinášať obete za tých, ktorí trpia. Anna Bohuslava Tomanová zostáva českou „sedmokráskou“ - nenápadným, no nezlomným kvetom, ktorý vyrástol v drsných podmienkach Orlických hôr, aby svetu pripomenul cenu krížovej cesty.