Anna Bohuslava Tomanová, známa aj ako Anička, je jednou z najfascinujúcejších a najmenej pochopených postáv novodobej kresťanskej mystiky v strednej Európe. Jej život, obklopený záhadami, zázrakmi a hlbokou duchovnou oddanosťou, sa stal predmetom záujmu nielen veriacich, ale aj historikov a bádateľov. Tomanová, považovaná za jedinú českú stigmatičku, stelesňovala výnimočný kresťanský život, ktorý bol poznačený mimoriadnymi darmi, ale aj nesmiernym utrpením. Jej príbeh, hoci bol v minulosti často utajovaný a potláčaný, dnes opäť ožíva vďaka úsiliu tých, ktorí chcú jej odkaz uchovať pre budúce generácie.
Počiatky: Zranené dieťa s výnimočným osudom
Anna Bohuslava Tomanová sa narodila 8. novembra 1907 v malej obci Pastviny, v rodine miestneho roľníka Bernarda Tomana. Jej detstvo, do štyroch rokov plne zdravé a bezstarostné, sa navždy zmenilo počas požiaru susedného domu. V snahe nazrieť na nešťastie spadla z lavice a nešťastne sa udrela o trnož stola. Tento pád mal fatálne následky - došlo k poškodeniu jej chrbtice, čo viedlo k postupnému ochrnutiu dolných končatín. Traumatický zážitok z ohňa a atmosféry horiaceho domu zanechal na mladej duši nezmazateľnú stopu. Napriek rôznym lekárskym zákrokom a pobytom v ústavoch, ktoré podstúpila až do svojich štrnástich rokov, sa jej stav nezlepšil. Anna Tomanová zostala do konca svojho života pripútaná na lôžko, úplne odkázaná na pomoc svojich najbližších.
Jej vzdelanie bolo obmedzené, keďže nemohla navštevovať školu. Základy viery a náboženské poznanie získavala od miestneho farára Františka Morávka, ktorý ju vyučoval buď v jej rodnom dome, alebo ju na vozíku vozil k sebe. Toto duchovné vedenie sa ukázalo ako kľúčové pre formovanie jej neskoršieho mimoriadneho duchovného života.
Mystické zážitky a dar stigiem
Zlomovým momentom v živote Anny Tomanovej bolo jej prvé stretnutie so Spasiteľom, ktoré sa odohralo na sviatok Krista Kráľa v roku 1927, po tom, čo mala videnie Panny Márie. V tomto mystickom zážitku jej Pán predpovedal utrpenie, ale zároveň jej prisľúbil svoju silu. „Tí najbližší a najmilší tvojho srdca ťa zradia a opustia. Na večnú pamiatku moju, prijmi odo mňa dôkaz mojej lásky: Tieto moje rany,“ povedal jej Spasiteľ a dodal predpoveď o veľkých bolestiach, pohoršení ľudí a útokoch satana, ktorý sa bude snažiť zmariť toto Božie dielo.
Na Aničkinu prosbu Pán s darom stigiem počkal. Tento jedinečný dar prijala 9. júna 1944, na sviatok Božského Srdca, v deň primičnej svätej omše jej brata Bernarda. Stigmy, ktoré sa nachádzali na jej rukách, nohách, v boku a na hlave, pravidelne krvácali každý štvrtok a piatok až do jej smrti 29. marca 1957. Tieto rany, považované za znak hlbokého spojenia s utrpením Krista, sú jedným z najvýraznejších prvkov jej života.
Autor knihy Ivan Kiko opisuje Annu Tomanovú ako osobu, ktorá prijímala fyzické utrpenie ako dar, nielen pre seba, ale aj pre iných. Jej mystické zážitky, modlitby a viera boli silným prostriedkom, ktorý jej umožňoval vnímať neviditeľné skutočnosti. Jej pokora, s ktorou sa postavila k svojmu životu, je príkladom hlbokého kresťanského ideálu - obetovanie sa v prospech druhých a nezištná pomoc tým, ktorí ju potrebujú.
Služba blížnym a prorocké schopnosti
Anna Bohuslava Tomanová sa vyznačovala nielen darom stigiem, ale aj schopnosťou preberať na seba choroby iných a predvídať budúce udalosti. Svojimi videniami a extázami slúžila ľuďom, citlivo vnímala utrpenie človeka a cenu nesmrteľných duší. Túžila po Eucharistii, s ochotou prijímala kríž a všetko, čo jej Boh poslal.
Príbehy o jej liečiteľských schopnostiach sú početné. Napríklad, keď k nej prišlo plačúce dieťa so zápalom ucha, Anička mu povedala, aby počkalo, a výsledek sa dostavil - záchvaty celkom ustali. Ďalším príkladom je prípad Karla Hoška z Kladna, ktorý trpel silnými prieduškovými záchvatmi. Po návšteve hrobu Anny Tomanovej sa jeho záchvaty úplne prestali a dokonca sa mu vrátil hlas. Ľudmila Wojtynová, ktorá mala podstúpiť operáciu pľúc a ktorej lekári dávali len týždne života, sa po stretnutí s Aničkou zázračne uzdravila.
Jej prorocké schopnosti sa prejavili aj v predpovedi vlastnej smrti. Anna Tomanová hovorila o tom, že jej pozemská púť skončí rukou sovietskeho vojaka. Hoci sa toto proroctvo priamo nevyplnilo, po jej smrti došlo k zvláštnej náhode. V roku 1983 bol v Klášterci nad Orlicí zavraždený miestny manželský pár. Vrahom bol uprchlý sovietsky vojak, ktorý zastrelil staršiu dvojicu. Zhodou okolností sa obete volali Anna Tomanová a jej manžel, čo rezonovalo s jej predpoveďou.
Journey/Cesta - Portrét Věry Chytilovej (2004) - s anglickými titulkami
Boj proti režimu a cirkevná pozornosť
Počas obdobia socializmu bola Anna Tomanová neznáma širokej verejnosti a návštevy u nej boli spojené s osobným rizikom. Štátna bezpečnosť sa o ňu zaujímala a informácie o jej stigmate boli starostlivo tajené. Jej popularita bola neželaná, a to nielen pre vtedajší režim, ale aj pre niektoré kruhy v cirkvi, ktoré sa obávali davového kultu. Napriek tomu sa informácie o jej dare šírili prostredníctvom svedectiev očitých svedkov, ktorí si svoje zážitky a skúsenosti prepisovali a navzájom si ich odovzdávali.
Po páde komunizmu sa začal postupne zvyšovať záujem o jej život a dielo. Ustanovilo sa Sdružení Anny Bohuslavy Tomanové a zareagovala aj cirkev. V súčasnosti prebieha prípravné konanie na beatifikačný proces, ktorého cieľom je zhromažďovanie dostupných svedectiev o jej živote, cnostiach a zázrakoch na jej prímluvu. Královehradecký biskup Mons. Jan Vokál vydal dekrét o zahájení tohto procesu, ktorý má byť uzavretý do roka.
Stigmata: Znak hlbokého spojenia s Kristom
Stigmata sú rany na tele, ktoré sa objavujú v miestach Kristových zranení počas ukrižovania - na rukách, chodidlách, pod rebrami a na hlave. Kresťania veria, že sa môžu objaviť na tele niektorých jedincov, ktorí sú obdarení mimoriadnou Božou milosťou, a sú symbolom ich hlbokého spojenia s Kristovým utrpením.
Medzi najznámejších nositeľov stigiem patria sv. František z Assisi, pátra Pio, Therese Neumann von Konnersreuth a Catalina Rivas. Anna Bohuslava Tomanová sa zaradila medzi nich ako jediná česká stigmatička. Jej stigmata sa považujú za preukázateľné a sprevádzané pravými znakmi stigmatizácie, ako sú pokora, poslušnosť a hlboká láska k Eucharistii.
Odkaz Anny Bohuslavy Tomanovej
Život Anny Bohuslavy Tomanovej je svedectvom o sile viery, obetavosti a hlbokého spojenia s Bohom. Napriek fyzickému utrpeniu a obmedzeniam, ktoré ju sprevádzali celý život, dokázala slúžiť iným, prinášať útechu a byť mostom k uzdraveniu a duchovnému rastu. Jej príbeh nie je len záznamom mystických javov, ale aj príkladom autentického kresťanského života v jeho najčistejšej podobe.
Kniha Ivana Kika a aktivity Sdružení Anny Bohuslavy Tomanové prispievajú k tomu, aby sa jej odkaz šíril ďalej. Anna Tomanová, „chudobka z Orlických hôr“, nám ukazuje, že aj v najťažších podmienkach môže človek dosiahnuť svätosť a stať sa svetlom pre ostatných. Jej život je pozvaním k hlbšiemu zamysleniu sa nad tým, čo znamená skutočne žiť v láske a obeti, a nad tým, ako Božia milosť môže pôsobiť aj v tých najneočakávanejších okolnostiach. V jej prípade sa naplnilo, že „svetlo sa predsa stavia na podstavec, aby svietilo všetkým v dome.“