Keď povieme Slovensko a náboženstvo, automaticky nám napadne hlavne kresťanstvo. Ak by sme mali zájsť hlbšie do minulosti, možno si niekto spomenie na pohanských bohov Slovanov ako Svarog, Perún alebo Veles. Ale takmer nikomu nenapadne rímsky panteón na čele s Jupiterom. A predsa s istotou vieme, že na našom území žili v 1. až 4. storočí n. l. aj Rimania. Ako je to možné? Okolo prelomu letopočtov sa Dunaj, ktorý je dnes štátnou hranicou medzi Slovenskom a Maďarskom, stal hranicou medzi Rímskou ríšou a svetom barbarov žijúcich na jeho ľavom brehu. Naše územie stálo bezprostredne na hranici Rímskej ríše a jej hmotná i nehmotná kultúra mohla o to ľahšie prenikať do sveta na druhej strane. Ešte dôležitejšie je to, že na našom území Rimania aj žili. Časť dnešného Slovenska bola dokonca súčasťou Rímskej ríše. Konkrétne oblasť pravého brehu Dunaja v jeho bratislavskej časti. Tu sa na území dnešnej mestskej časti Bratislavy-Rusovce nachádzal rímsky vojenský tábor s priľahlou civilnou osadou. Sídla mali Rimania aj za hranicou v jej súčasnom chápaní. Napríklad ďalší vojenský tábor stál na území dnešnej obce Iža v polohe nazývanej Leányvár, iba niekoľko kilometrov od Komárna.
Vek ľudskej duchovnosti je starší než dejiny samotné. Prvé náboženstvá nevznikli ako systémy, ale ako odpoveď na ticho noci, na smrť, na zázrak narodenia. Animizmus je starší než civilizácia. Doklady o rituálnych pohreboch so symbolikou (napr. pochovávanie s červeným okrom) existujú už z obdobia 100 000 rokov pred n. l. Šaman bol prvým duchovným vodcom - liečiteľ, veštec, rozprávač mýtov. Šamanské tunely a „sväté miesta“ sa zachovali dodnes - napríklad kamenné kruhy v Göbekli Tepe (11 000 pred n. l.).
Význam Slnka a prírodných božstiev v starovekých civilizáciách
Ázia nie je len kontinentom náboženstiev, ale aj kolískou filozofií, ktoré spájajú rituál, myšlienku, dych a kozmos. Mnohé staroveké ázijské duchovné systémy kládli dôraz na rovnováhu, zákony prírody a vnútorné zdokonalenie. Najstaršie duchovné predstavy Číny siahajú až k dynastii Šang (cca 1600 pred n. l.), kde sa praktizovalo uctievanie predkov a prírodných síl. Konfucius (6. stor. pred n. l.) vytvoril systém morálnych zásad, ktorý sa stal základom čínskej spoločnosti. V starovekých civilizáciách zohrávalo Slnko kľúčovú úlohu. Bolo vnímané ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stalo objektom uctievania a zbožňovania.
V starovekom Egypte bol boh Slnka uctievaný pod rôznymi menami, no najznámejší bol Ra. Ra bol považovaný za stvoriteľa sveta a za vládcu všetkých bohov. Bol zobrazovaný ako muž s hlavou sokola, na ktorej mal slnečný disk. Každý deň sa plavil po oblohe na svojej slnečnej bárke a v noci prechádzal podsvetím, kde bojoval s temnými silami. Okrem Ra boli v Egypte uctievaní aj ďalší bohovia Slnka, ako napríklad Atum, ktorý bol považovaný za večerné Slnko, a Aton. V starovekej Mezopotámii bol boh Slnka uctievaný pod menom Šamaš. Šamaš bol považovaný za boha spravodlivosti, práva a morálky. Bol zobrazovaný ako muž s lúčmi vychádzajúcimi z jeho ramien. V starovekej Indii bol boh Slnka uctievaný pod menom Surya. Surya bol považovaný za zdroj života a energie a za vládcu dňa. Bol zobrazovaný ako muž na voze ťahanom siedmimi koňmi. V starovekej Číne bola Xihe bohyňou Slnka a matkou desiatich slnc. Podľa legendy každé ráno vynášala jedno Slnko na oblohe a večer ho ukladala do údolia Yanggu. Neskôr bol uctievaný aj Di Jun, ktorý bol považovaný za vládcu slnka a mesiaca.
Symbolika kvetov a vegetácie v ľudskej kultúre
Kvety boli znakmi duchovnej aj zmyselnej lásky a stále sú. Táto symbolika je odvodená od asociácie kvetov s krásou, mladosťou a radosťou. Dokonca aj slovo kytica je symbolické, pretože v angličtine (posy) je odvodené od slova poézia. Často symbolizujú dĺžku ľudského života a nádej na znovuzrodenie, napríklad v japonskom dekoračnom umení kvetov nazývanom ikebana. Aztécka bohyňa kvetov Xochiquetzal predstavovala plodnosť a hovorí sa, že to bola prvá žena, ktorá porodila dvojičky.
Hlboký ponor do holandského umenia: Rachel Ruysch, Zátišie s kvetmi, 1709
Asfodel - trsnatá bylina, ktorej kvety boli v klasickej mytológii spojené s podsvetím a používali sa ako protijed proti hadiemu uštipnutiu. Bodliak - sa vo východnej mytológii objavuje ako symbol dlhovekosti, pretože sa dokážu dokonale brániť. Brečtan - niekedy sa používa ako symbol vernosti, najmä v kresťanskom umení, nielen preto že je popínavý, ale aj preto, že je vždyzelený. Cezmína - je vždyzelená rastlina, ktorá sa používala počas sviatkov ako symbol nádeje uprostred zimy. Granátové jablko - stalo sa symbolom zmyselnej lásky, pretože v klasickej mytológii to bolo ovocie, ktoré Persefona hodila späť vládcovi podsvetia. Lotos - je kvet so sexuálnym podtónom, jeho lúčovito usporiadané lupene sú symbolom dokonalosti a väčšinou sa spája s narodením dieťaťa. Je symbolom Budhovej povahy, ktorého často zobrazujú sediaceho na rozvinutom lotosovom kvete v nirváne. Narcis - je spätý s predstavou pominuteľnosti pre jeho krátke obdobie kvitnutia, ale aj pre svoj názov, ktorý znamená „s vetrom“. V Číne je symbolom šťastného manželstva.
Chryzantéma: Od čínskych bájí po japonské cisárstvo
Jednou z najvýznamnejších rastlín východnej kultúry je chryzantéma. Jej obraz bol posvätný a mohli ho používať iba členovia cisárskej rodiny. V cisárskom embléme chryzantéma mala a stále má 16 lupeňov. Akýkoľvek pokus o zobrazenie 16-cípej chryzantémy sa trestal smrťou, falšovateľ musel spáchať harakiri. Chryzantéma bola pre Číňanov symbolom sily v období nepriazne a nedostatku. Jediné miesto v Číne, kde by ste márne hľadali chryzantémy, sú Himaláje, čo sa vysvetľuje legendou o dievčati Okiku, ktorej žalostný plač nad stratou zlatého taniera spôsobil, že kvety v okolí navždy zvädli.
Kult chryzantémy prežíval po stáročia v Číne aj v podobe rôznych slávností. Sviatok dvoch deviatok - Chongyang - pretrval do súčasnosti. Oslavuje sa 9. deň 9. mesiaca lunárneho roku. Dátum s dvomi 9 je podľa Číňanov zlovestný, pretože má v sebe príliš mnoho z princípu jang, teda mužskej prasily. Práve 9. 9. odovzdáva prevládajúci jang vládu jinu, čím končí napätie a nastupuje harmónia. V minulosti spisovatelia v tento deň vystupovali na najbližší vrch, popíjali chryzantémové víno a diskutovali o literatúre.
Čínska kultúra v kontexte modernej doby a hier
Čína nikdy nefungovala ako náboženstvo v našom slova zmysle a 90 percent Číňanov sú ateisti. Kedysi vyznávali akúsi modifikáciu šamanizmu, mali svoj panteón bohov, ale postupne to všetko zaniklo. Svoj podiel na tom mal aj Konfuciov racionalizmus. No pretrvalo to v ľudových rozprávkach a každý Číňan verí v niečo iné. Sú to vlastne veľmi poverčiví ateisti. Kult predkov bol jediným kultom, ktorý po celé tisícročia kontinuálne pretrval a ostal v ľuďoch.
Tento kultúrny odkaz sa premieta aj do modernej tvorby. Pridanie čínskej kultúry do hry Age of Mythology v prídavku Immortal Pillars prináša diametrálne odlišný obsah s novými božstvami. Konkrétne sú na výber tri hlavné božstvá: boh civilizácie, kultúry a neba Fu-Si, bohyňa stvorenia a Zeme Nuwa a boh poľnohospodárstva a bylinkárstva Šen-Nung. Immortal Pillars je vydarený prídavok s osviežujúcou čínskou kultúrou a jej mýtmi. Nové božstvá, kreatúry a sily, založené hlavne na prírodných živloch, pôsobia štýlovo a sú veľmi účinné. V tradičnej čínskej medicíne sa chryzantéma využíva pri bolestiach hlavy, závratoch, nachladnutí, chrípke, zápaloch hrdla, vysokom tlaku, ale aj pri nespavosti či kŕčoch. Jej využitie od rituálneho nápoja predlžujúceho život až po moderné kulinárstvo svedčí o tom, že symbolika kvetov ostáva živým odkazom histórie aj v dnešnom technickom svete.