Amaterasu Ómikami: Bohyňa Slnka a srdce japonskej mytológie

Slnko skláňajúce sa k večeru nad nežnými kvetmi stromov Sakury hľadí na rýchlo meniace sa Japonsko i ľudí obývajúcich jeho krajinu. Nie vždy vyzeralo takto. V chaose, ktorý predchádzal vytvoreniu neba i zeme, sa zrodili prví traja japonskí bohovia. Prvý z nich bol Ame no minakanuši - boh sídliaci v strede Nebeského sveta spoločne s dvomi spoločníkmi Takamimusubim a Kammimusubim. Po nebesách sa pohybovali ako neviditeľné bytosti, no nemali žiadne družky a ani zem, ktorú by obývali. Rozhodli sa ju preto stvoriť, počas toho, keď zem nadobúdala svoj prvotný tvar a morské vody čerili jej brehy, sa zrodilo ďalších sedem generácií bohov.

Legendy hovoria najmä o bohovi menom Izanagi a bohyni Izanami. Od bohov dostali oštep vykladaný drahými kameňmi, aby ním splnili rozkaz dokončiť rodiacu sa zem. Týmto oštepom vytvorili ostrov Onokoro, v jeho strede následne vystavali veľký palác, kde sa rozhodli splynúť. Izanagi sa vtedy spýtal svojej milovanej ženy: „Aký tvar má tvoje telo?“ a ona mu odpovedala: „Má dobrý tvar, ale na jednom mieste mu niečo chýba“. Nato Izanagi zašepkal: „Aj moje telo má dobrý tvar, ale na jednom mieste mám niečoho nadbytok.“ Izanami a Izanagi tak stvorili osem ostrovov a narodilo sa im aj niekoľko bohov - boh morí, boh hôr, boh stromov a ďalší.

Vznik vznešených božstiev a bohyňa Amaterasu

Všetko sa však skomplikovalo pri pôrode posledného 35. boha - boha ohňa, kedy sa Izanami nešťastne popálila a zomrela. Izanagi zo žiaľu za milovanou odťal synovi hlavu a nezmierený s jej smrťou sa ju vydal hľadať do podsvetia. Po strastiplnej ceste sa mu ju nakoniec podarilo nájsť, pričom si aj u bohov vyprosil jej návrat. Tí mali ale jednu podmienku, počas cesty do sveta živých sa Izanagi nesmel pozrieť na svoju družku. Potomok bohov však neodolal a keď uvidel telo plné červov, zľakol sa a utekal preč.

Izanami, potupená a nahnevaná, preklínala ich spoločnú snahu: „Každý deň pripravím o život tisíc ľudí z tvojej zeme a zoberiem si ich ku sebe!“ Izanagi odpovedal: „Ak naozaj urobíš niečo tak strašné, ja sa postarám o to, aby sa každý deň narodilo tisícpäťsto detí.“ Hneď ako prišiel hore na zem, zmyl zo seba nečistotu a pri očistnom obrade zrodil 26 ďalších bohov. Statusom vznešených detí sa však mohlo pochváliť iba niekoľko z nich:

• Amaterasu, bohyňa zrodená z ľavého oka.
• Cukujomi, boh zrodený z pravého oka.
• Susanoo, boh zrodený pri umývaní nosa.

Amaterasu, nádherná bohyňa, sa stala bohyňou Slnka a vysokej nebeskej pláne. Cukujomi, boh mesiaca, si vzal pod krídla záhrobnú ríšu a Susanoo, boh búrky, získal moria a panovanie nad nimi. Raz však došlo medzi Amaterasu a Susanoom ku konfliktu, pri ktorom sa bohyňa slnka ukryla do jaskyne. Nad zemou tak zavládla tma a chlad. Amaterasu Ómikami alebo Amaterasu je bohyňa v šintoistickej, japonskej mytológii. Amaterasu sa zrodila z oka Izanagiho potom, ako nemohol zachrániť svoju ženu Izanami. Jej bratmi boli boh Mesiaca Cukujomi a boh búrok Susanoo. Niektoré mýty vykresľujú Cukujomiho ako mužskú a niektoré ako ženskú postavu.

Mytológia a symbolika v šintoizme

Spolu s Amaterasu Ómikami boli stvorení, keď Izanagi zo seba zmyl nečistoty Podsvetia. Izanagi dal Amaterasu svoje posvätné korálky. Susanoo však po čase začal na Amaterasu Ómikami žiarliť a vyzval svoju sestru na súboj. Bohyňa zjedla bratov meč a z troch jeho úlomkov sa zrodili traja bohovia. On rozhryzol jej korálky a z nich vzniklo päť bohov. Vyhlásil sa za víťaza, ale Amaterasu Ómikami mu odpovedala, že sa bohovia narodili z jej korálok a vyhrala teda ona. Susanoo sa nahneval, Amaterasu sa utiahla do jaskyne a nechcela vyjsť.

Napokon sa zemskí bohovia rozhodli Amaterasu z jaskyne vyvábiť. Podarilo sa to až, keď bohyňa Uzume začala tancovať pred jaskyňou, čo vytvorilo rámus. Amaterasu sa chcela pozrieť, čo sa deje, vykukla von a uvidela sa v zrkadle. Ostatní bohovia jej povedali, že je to jej náhrada. Mýtus o nej mohol mať pôvod v pozorovaní zatmenia Slnka. Kultúry obyčajne uctievajú Slnko ako mužskú postavu a boha, niektoré uctievajú Slnko ako ženskú postavu či bohyňu. Zvýšenie dôrazu na Amaterasu v Kodžiki v porovnaní s mierne neskorším dielom Nihonšoki je považované za priamy dôsledok viery a preferencie cisára Tenmu, ktorý nariadil kompilovať Kodžiki.

Hlavným symbolom Amaterasu je zrkadlo. Zrkadlo symbolizuje jasnosť a čistotu. Zrkadlo uložené vo Veľkom chráme v Ise nie je prístupné verejnosti. Zrkadlo Amaterasu je symbolizované aj na vlajke Japonska. Ďalšie symboly sú náhrdelník a meč. Spolu so zrkadlom sa vo Veľkom chráme v Ise nachádza drahokam z náhrdelníka. Amaterasu chcela svoju vládu zveriť svojmu synovi. Ten odmietol a tak ju zverila svojmu vnukovi. Od neho odvádzajú svoju vládu japonskí cisári. Spojenie cisárstva s bohyňou Amaterasu môže naznačovať, že pôvodne vládli ženy alebo, že kňažky mali dôležitú náboženskú alebo politickú úlohu.

Šintoizmus ako cesta bohov

Šintoizmus nie je učenie, ale v podstate len mytológia a zvyky. Najvyšším božstvom je bohyňa slnka Amaterasu. Bohovia sú personifikovanými silami prírody, alebo sú to zbožštení hrdinovia. Staré náboženstvo „cesta kami“ - v doslovnom preklade "cesta bohov" - si drží v úcte božstvá, duchov a nadprirodzené sily zvierat a rastlín, hôr a morí, všetky prírodné javy a duchov predkov. Všetko na svete má svoju dušu a teda je posvätné. Náboženstvo je vyjadrením posvätnej úcty. V neskoršom období preniká do Japonska konfucianizmus a buddhizmus, ktoré šintoizmus značne ovplyvnili. Šintó nie je japonský výraz, bol odvodený z čínskeho „šen“ a „tao“ vtedy, keď do Japonska po prvý raz prenikol buddhizmus.

Japonský cisársky rod, ktorý vládne v krajine v nepretržitej genealogickej línii, tak odvodzuje svoj pôvod od bohov, čo sa stalo základom oficiálnej štátnej doktríny až do roku 1945. Po porážke v 2. svetovej vojne a po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki musel japonský cisár verejne odvolať „…falošné názory, že cisár je predstaviteľ Boha a Japonci nadradená rasa, predurčená ovládať svet“. Do dnešných dní členovia cisárskej rodiny navštevujú Veľký chrám Amaterasu v Ise pre konzultácie o dôležitých veciach týkajúcich sa národa.

Ďalší mocní bohovia z japonského panteónu

Okrem Amaterasu pozná japonský panteón množstvo iných božstiev, ktoré formujú miestnu kultúru a folklór:

• Aji-Suki: V japonskej mytológii je synom Takiri-bime a Okuninushi a tiež bratom Taka-hime, Takemikazuchi a Kaminari. Keď bol ešte malým dieťaťom v dojčenskom veku, plakal a kričal tak hlasne, že ho dali do člnu a poslali plávať okolo Japonska, kým sa neutíšil. Odvtedy bol však tak tichý a pokojný, že si ho mnohokrát splietli s mŕtvolou. Pri jednom takom nedorozumení, keď ho zahrabávali do hrobu, začal Aji-Suki dupať nohami tak silno, až vytvoril pohorie Moyama.
• Boh zla: Pôvodne v šintoizme zastával božstvo polárky a prvotného chaosu. Je tiež spomenutý ako protivník Takemikazuchi-no-kamiho, patróna mečov, ktorý sa pokúšal podmaniť si božiu hviezdu (centrum bohov). Paradox, i keď napriek tomu, že je v japonskom folklóre oblečený v plnej zbroji, drží nebeskú kopiju a v prípade nebezpečenstva je schopný veliť légií nadprirodzených bytostí, patrí aj do skupiny siedmich bohov šťastia.
• Chimata: Japonský boh ochraňujúci ľudí voči katastrofám a škodlivým liehovinám. Ochraňuje aj hranice, chodníky či potulných mníchov. Aj napriek jeho nadprirodzeným schopnostiam sa Chimata nemôže pýšiť statusom vznešeného dieťaťa, nakoľko sa narodil ešte pred vyššie spomínaným očistným obradom a to vo chvíli, keď si Izanagi odložil po návrate z podsvetia fundoshi.
• Hiruko: Okrem toho, že je Hiruko ochrancom rybárov, je tiež jedným z bohov šťastia a slnka. Jeho zvláštnosťou je to, že ako jediný pochádza výhradne z Japonska a nebadať na ňom žiadne hinduistické ani čínske vplyvy. Často vyobrazovaný s tradičnou ceremoniálnou pokrývkou hlavy (Kazaori Eboshi), udicou a veľkým červeným ostriežom v ruke.
• Inari: Šintoistický boh ryže je spojený s božstvami potravín. Býva najčastejšie zobrazovaný buď v mužskej alebo ženskej podobe, vo vypätých situáciách však nadobúda vzhľad líšky, hada či draka. Chráni nielen úrodu ryže, ale je tiež patrónom prosperity poľnohospodárov a obchodníkov.
• Riečny boh: Riečny boh alebo duch sa objavil aj v známom japonskom animovanom filme Cesta do fantázie. V príbehoch je zobrazovaný ako špinavý a zamorený starec, neskôr však vysvitne, že je veľmi bohatý, mocný, energický a duchovne založený.
• Benzaiten: Japonská budhistická bohyňa pôvodne pochádzajúca z hinduizmu a stotožňovaná s bohyňou Saraswati. Je zobrazovaná s tradičnou japonskou lutnou. Patrí k jednému z najuctievanejších božstiev, pričom je patrónkou „všetkého, čo tečie“, t.j. vody, času, slova, reči, výrečnosti, hudby i znalostí.

Vesmírna častica Amaterasu

Zaujímavosťou moderného vedeckého sveta je objav z 27. mája 2021, kedy vedci objavili extrémne energetickú časticu, ktorú pomenovali Amaterasu podľa šintoistickej bohyne slnka. Táto častica kozmického žiarenia má viac ako miliónkrát väčšiu energiu, než akú dokážeme vyvinúť v urýchľovačoch. Časticu zachytila sústava povrchových detektorov a fluorescenčných detektorov v Utahu v USA, ktoré merajú spŕšky vznikajúce pri interakcii kozmického žiarenia s jadrami plynov v zemskej atmosfére. Pôvod častice je neznámy. Vedci navrhli niekoľko vysvetlení vrátane existencie neznámej fyziky častíc s vysokými energiami. Udalosť otvára nové možnosti výskumu najenergetickejších javov vo vesmíre. Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark.

Historické a spoločenské kontexty

Japonská kultúra nesie v sebe veľa znakov šintoizmu. Shinto doslovne znamená cesta bohov, pričom ide o náboženstvo, kde sa kladie dôraz hlavne na úzke prepojenie človeka s prírodou a učí tiež človeka úcte voči predkom. Už mnoho storočí existujú v Japonsku tradičné náboženstvá, založené na hlbokej úcte a mravnosti. Stoja na filozofickom základe, ktorý je základom myslenia obyvateľov tejto krajiny. Práve preto je tu šírenie iných náboženstiev takmer nemožné. Myslenie Japoncov je aj vďaka veľkej vzdialenosti od krajín Európy veľmi odlišné.

V Japonsku sa prelínajú viaceré náboženské tradície. Tri najdôležitejšie sú šintoizmus, buddhizmus a konfucianizmus. Konfucianizmus a buddhizmus ovplyvnil Japonsko až okolo 6. stor. po Kr. Na Japoncov malo dôležitý vplyv aj kresťanstvo a to najmä v 16., 19. a 20. storočí. Okrem týchto ovplyvnili Japonsko aj nové náboženstvá, ktoré vznikli v nestabilných obdobiach. Šintoizmus nemá zbierku posvätných textov. Japonská mytológia je zaznamenaná v dvoch textoch Kojiki (Kronika dávnych príbehov) z roku 712 a Nihongi (Japonská kronika) z roku 720.

Cisár a éra Šówa

Predstavte si, že máte vo svojej krajine neobmedzenú moc. Každý pred vami padá na zem tvárou k zemi, na slovo poslúcha vaše rozkazy a uctieva vás ako božstvo. Aj za cenu, že svoju krajinu privediete do záhuby. A čo je najdôležitejšie, o svoju pozíciu nemusíte bojovať. Presne takýmto výsadám sa dlhé stáročia tešili japonskí cisári. Cisár je v Japonsku považovaný za stelesnenie božstva. Neohroziteľný mocnár transcendentálneho charakteru. So svojimi krajanmi kontakt nemá, no rozhoduje o ich osude. Ako boh.

Leto 1945. Zle vyvíjajúca sa vojna pritlačila Japoncov k stene, cisár sa nemohol viac schovávať. Spojenci žiadali bezpodmienečnú kapituláciu. Japonci vstúpili do vojny tvrdou ranou, ktorú uštedrili Američanom útokom na havajskú základňu Pearl Harbor. Písal sa december 1941. O takmer štyri roky bol pomer síl až bolestne odlišný. Po tvrdých bojoch v Tichomorí sa krajina vychádzajúceho slnka ocitla na kolenách porážky. Dielo skazy dokonali atómové bomby USA a blížiace sa sovietske vojská. Kapitulácia sa vtedy stala otázkou času a spôsobu.

Hirohito ani raz priamo nespomenul kapituláciu. Navyše hovoril náročnou japončinou, čo vyvolávalo zmätok medzi ľudom. Ešte že hlásateľ upozornil, že cisár ide oznámiť koniec bojov. Jeho slová uvrhli Japoncov do absolútneho ticha. Hirohito sa sám považoval za cisára éry Šówa, teda osvieteného mieru. Samotné označenie Hirohito znamená „prekypujúca zhovievavosť“. Celá vojna v Ázii a Pacifiku sa však konala pod jeho réžiou. Súdu za zodpovednosť za vojnové zločiny sa napriek tomu a na rozdiel od lídrov ostatných porazených krajín vyhol. Z kľúčovej úcty k japonskej tradícii a kultúre. Dodnes je japonský vládca posledným s titulom cisár na svete.

Šintó chrám v Európe

V srdci San Marína, malej republiky obklopenej Talianskom, bola v roku 2014 založená šintoistická svätyňa na pamiatku 20 000 obetí zemetrasenia a tsunami v roku 2011 v Tohoku. Bola financovaná Sanmarínsko-japonskou spoločnosťou pre priateľstvo a bola postavená v štýle Shinmei-zukuri čiastočne s využitím dreva Veľkej svätyne Ise. Na inaugurácii svätyne sa zúčastnilo 150 ľudí, vrátane niekoľkých japonských úradníkov, ako napríklad prezident Združenia svätyne, hlavný kňaz svätyne Iwashimizu Hachimangū a matka predsedu vlády. Ide o unikátne miesto, jediné svojho druhu v Európe, ktoré spája japonskú duchovnú tradíciu s európskym prostredím.

Šintoistické svätyne patria k najstarším architektonickým pamiatkam v Japonsku. Konštrukcia drevených budov je jednoduchá - na nosných stĺpoch sú terasy vyzdvihnuté vysoko nad zemou, v malej miestnosti s výklenkom sú uložené symboly božstiev. Strecha má charakteristický vidlicovitý tvar z krížom kladených okrúhlych trámov, pokrytá kôrou. Typickým znakom je šintoistická brána torii, ktorá oddeľuje posvätné územie svätyne. Neskôr sa pod vplyvom budhizmu začali používať aj jasnočervené nátery. Jednou z najstarších svätýň je Veľká svätyňa v Ise - Ise daijinguu (4. stor.), zasvätená bohyni slnka Amaterasu. Je ukážkou čistej, typicky šintoistickej architektúry, ktorá sa zachovala až dodnes vďaka tomu, že ju pravidelne každých dvadsať rokov obnovovali a pri rekonštrukcii dôsledne zachovávali pôvodný tvar budovy.

Tento proces obnovy - Šikinen Sengu - je fascinujúcou ukážkou cyklickej povahy japonskej viery, kde smrť a znovuzrodenie, starnutie a večná mladosť nie sú vnímané ako protiklady, ale ako aspekty jednej reality. Amaterasu, ako bohyňa svetla, v tomto procese žiari nielen ako solárne božstvo, ale ako princíp, ktorý neustále obnovuje život, vitalitu a nádej v srdci každého Japonca. Jej odkaz prekračuje hranice času, priestoru i náboženských definícií a stáva sa súčasťou globálneho kultúrneho dedičstva.

tags: #bohyna #slnka #amaterasu