Rusalky, víly, strigy či Baba Jaga a jej dom na stračej nôžke - bytosti, s ktorými sa neraz stretávame v ľudových rozprávkach a povestiach. Ich pôvod je však celkom iný. Všetky sú súčasťou pohanskej viery starých Slovanov. Tak ako každá mytológia, aj tá slovanská pomáhala ľuďom pochopiť rôzne prírodné, fyzikálne či psychologické javy, pre ktoré v tom čase nedokázali nájsť vysvetlenie. Okrem rozličných tvorov ukrývajúcich sa v lesoch či kútoch domov mali Slovania i svoj panteón bohov a bohýň.
Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov. Každá mytológia či viera so sebou prináša základný mýtus o stvorení sveta. Slovanský mýtus o stvorení čerpá z kozmológie. Tvrdí, že starí Slovania považovali za praotca všetkých bohov božstvo menom Rod. Na úplnom počiatku - v nekončiacej sa temnote a chaose - prebýval Rod spiaci v zlatom vajci (prenesené pomenovanie vesmírneho korábu). Prebudil ho nepokoj a disharmónia všade navôkol. Následne, ako sa vykľul z vajca, symbolu nového života, stvoril svet tak, ako ho poznáme. Rod sa rozhodol oddeliť svetlo od temnoty, a tak vyvrhol slnko, ktoré malo ožarovať všetko naokolo. Nasledoval mesiac, ktorého miesto bolo na nočnej oblohe. Potom stvoril oceány a postupne i pôdu. Z tej začali vyrastať lesy a z nich vychádzali zvieratá. Nasledovala dúha, vďaka ktorej oddelil vodu od pevniny a pravdu od klamstva. Keď sa Rod rozhliadol, bol so svojou prácou spokojný. Rod rozdelil svet na tri kráľovstvá - nebo, zem a podsvetie. Stvoril bohov, ktorých úlohou bolo udržiavať poriadok na svete, potom ľudí a nakoniec aj útočisko pre mŕtvych.
Iná verzia tohto mýtu hovorí, že Rod obýval temnotu mimo zlatého vajca, ktoré napokon sám stvoril. Mnohí akademici považujú Roda a Svaroga za dvoch rozdielnych bohov, avšak existujú aj interpretácie hovoriace, že ide o to isté božstvo figurujúce pod dvoma menami. Tieto interpretácie vychádzajú zo skúmania etymológie (pôvodu slova) Svarogovho mena. Skoré štúdie verili, že koreň mena svar bol prepožičaný zo sanskritu, kde znamená nebo či slnko. Až neskôr, koncom 19. storočia, sa lingvisti zhodli, že dané slovo pochádza pravdepodobne z protoslovanského svar (teplo, oheň) či starovýchodoslovanského svariti (ukuť niečo pri vysokej teplote), alebo staropoľského zwarzyć (zvariť, pevne spojiť ohňom/zvarením). Práve etymológia Svarogovho mena naznačuje jeho spojitosť s ohňom a kovaním, čo ho stavia do pozície stvoriteľa a remeselníka.
Svarog - Prastarý Kováč Nebies
Svarog je jedným z najstarších a najvýznamnejších staroslovanských bohov. Bol bohom Slnka a ohňa, taktiež často zobrazovaný ako boh tepla. Mal zhotoviť nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni. Je akousi obdobou gréckeho Hefaistona a ľuďom mal zoslať kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov. Na jeho miesto neskôr mali nastúpiť v niektorých západných oblastiach jeho syn Svarožič, a na východe Dažbog.
Podľa niektorých interpretácií bol Svarog prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Podľa ľudovej tradície, ktorá kolovala už u stredovekých Slovanov a ktorú ruská cirkev v 11. až 16. storočí zaznamenávala, hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia. Podľa inej legendy, materiálom ich telesnosti je hlina zeme. Ďalšia legenda hovorí o vzniku ľudských bytostí v súvislosti so Svarogom: tvrdí, že ľudia vznikli z potu tohto mocného boha. Tieto mýty zdôrazňujú jeho úlohu ako stvoriteľa nielen sveta, ale aj samotného ľudstva, čím ho stavia do pozície otca všetkých pozemských bytostí.
Perún - Vládca Hromu a Bleskov
Perún, niekedy nazývaný aj Parom či Perkunas (najmä v Pobaltí), bol Slovanmi vnímaný ako boh hromu a bleskov. Uctievaný bol aj ako ochranca vojakov a pravdy. Bol prísny, no zároveň spravodlivý. Mýtus o ňom hovorí, že keď sa objavil na svete, oblohou otriasli silné hromy a blesky. Perún bol vyobrazovaný ako silák s modrými očami, so svetlými vlasmi, sediaci na koni, so štítom či s mečom a v zlatom brnení, cez ktoré nosil prehodený červený plášť, neskôr symbol kniežacej moci.
Naši predkovia chránili svoj majetok prostredníctvom symbolu Perúna, čo bol šesťuholník rozdelený troma čiarami na šesť rovnakých rovnostranných trojuholníkov. Je možné, že uctievanie Perúna ako najvyššieho boha prišlo až neskôr, po kulte Roda, ale nevylučuje sa ani to, že obaja bohovia mohli existovať súčasne. Slovanské kmene boli veľmi roztrúsené, vyvíjali sa individuálne a v rámci každého figurovali jednotlivé božstvá rozdielne, preto veľa vecí nie je možné určiť s istotou.
O Perúnovej existencii sa dozvedáme zo spisov východorímskeho kronikára Prokopia z Kaisareie, v diele „O vojne gótskej“ (De bello Gotico) zo 6. storočia nášho letopočtu. Prokopios v nich opisuje juhoslovanské kmene, ktoré „oslavujú jediného boha, boha hromu a bleskov, ktorému prinášajú živé obety v podobe zvierat“. V mnohých európskych mytológiách mal boh hromu vysoké alebo najvyššie postavenie. V gréckej mytológii ho nazývali Zeus, v rímskej zas Jupiter a v severskej Thor. Podobne ako v niektorých iných mytológiách, aj v tej slovanskej bol svet znázornený v podobe posvätného stromu (konáre predstavovali nebesá, kmeň stromu život smrteľníkov a korene podsvetie/svet mŕtvych).
Perún a Veles - Věčný Boj Dobra a Zla
Aj tu sa stretávame s dualitou - Perún bol vládcom sveta živých, zatiaľ čo jeho protikladom a vládcom mŕtvych bol Veles. Boh podsvetia a vody, často znázorňovaný ako had či drak, viedol boje s Perúnom, a to najmä preto, lebo kradol dobytok či deti. Slovania verili, že zakaždým, keď niekde udrel blesk, znamenalo to, že boh hromu prichytil Velesa pri krádeži a snažil sa ho zastaviť či zneškodniť. Boj medzi dvoma bohmi sa podľa jedného mýtu začal v deň Perúnovej svadby. Dôvodom bolo, že Veles sa zahľadel do Perúnovej nevesty menom Dodoľa, bohyne letného blesku, hromu a dažďa. Tá sa počas slávnosti rozhodla, že zíde dolu na zem a prejde sa po hustom lese plnom života. Veles ju nasledoval, dal jej privoňať ku konvalinkám, ktorých vôňa ju omámila, až stratila vedomie a to boh využil na hlbšie zblíženie, z ktorého vzišiel syn Jarilo. Keď sa to Perún dozvedel, veľmi sa nahneval a rozhodol sa, že Velesa zničí.
Veles bol bohom čried, ochranca pastierov a bol jedným z najstarších bohov Slovanov vôbec. Pre niektoré národy bol bohom podsvetia. Jeho spojenie s podsvetím a vodou naznačuje jeho moc nad tajomnými silami, ktoré formovali život a smrť. V niektorých tradíciách bol Veles stotožňovaný s bohatstvom a prosperitou, najmä v súvislosti s dobytkom, ktorý bol pre poľnohospodárske spoločenstvá kľúčový.
Dažbog - Boh Slnka a Darcovstva
Ďalším bohom, ktorého existencia je potvrdená naprieč všetkými slovanskými kmeňmi, je Dažbog, boh slnka a plodnosti. Záznamy o ňom pochádzajú z „Rozprávania o dávnych časoch“ (známe aj ako Nestorov letopis), kroniky Kyjevskej Rusi z 12. storočia. Spomína sa tam ako jeden zo šiestich bohov (spolu s Perúnom), ktorým dal vtedajší knieža Kyjeva Vladimír Veľký postaviť v roku 980 sochy pred svojím palácom. Ďalší záznam pochádza z 15. storočia z ruského prekladu gréckeho textu (originál zo 6. storočia). Naši predkovia verili, že poslaním boha Dažboga bolo dohliadanie na pôdu a úrodu. Ďakovali mu za dážď v období sucha, ale aj za chladný letný vánok počas horúčav. Bol to boh, ktorý dával, čo vyplýva aj z jeho mena - „dažd“ znamená dať, „bog“ zase boh, teda dávajúci boh.
Dažbog patrí medzi významnejších slnečných bohov a aj medzi najstarších. Je bohom moci svetla, v protiklade s bohom Černobogom. Ak chcel niekto niečo pochváliť, spojil to s bielou farbou. Často sa zobrazuje v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve. Jeho úlohou je pomáhať ľuďom pri práci a dáva im bohaté dary. V slovanskej mytológii bol Dažbog často spájaný s plodnosťou a prosperitou, čo odráža dôležitosť poľnohospodárstva v živote starých Slovanov.
Mokoš - Matka Zem a Strážkyňa Osudu
Jediná žena stojaca v (už zničenom) panteóne šiestich bohov pred palácom v Kyjeve bola Mokoš, známa aj ako matka bohyňa. Podľa „Rozprávania o dávnych časoch“ bola strážkyňou ženskej práce a osudu žien. Pokladá sa aj za bohyňu zeme, plodnosti, obilia, pradenia a vlny. Etymológovia sa domnievajú, že jej meno je odvodené od slova „mokrý“ alebo „moknúť“. Jej rola v spojení s ostatnými bohmi nie je istá, avšak často je považovaná za manželku Perúna a neskôr i milenku Velesa, čo viedlo viacerých autorov k výkladu súboja medzi Perúnom a Velesom ako bitky o Mokoš.
Pre Slovanov ako poľnohospodárov bola samotná zem posvätná, čo znamenalo, že Mokoš mala pre nich dôležitý význam. Počas kristianizácie bol kult bohyne Mokoš nahradený uctievaním Panny Márie, no i napriek tomu ostal jedným z najlepšie zachovaných kultov naprieč slovanskými kultúrami. Mokoš je zosobnenie Matky zeme, zároveň bohyňou plodnonosnej sily a úrodnosti. Počas osláv jej sviatku si prišli na svoje milovníci sexu. Sexuálne oslavy boli totiž vecou tradícií a povinnosti, ktorá nepochybne lákala viacero generácií. Zároveň je bohyňou ladnosti a súladu. Mokoš kruto trestá tých, ktorí zradia svoju životnú púť a odklonia sa od nej. Ak žena zradí tak seba aj svoju dušu, Mokoš ju kruto trestá. Ženy, ktoré spáchali samovraždu, budú sa naveky potulovať po zemi. Mokoš je bohyňou ženského údelu, smútku i žiaľu. Ale Mokoš pomáha tým, ktorí sa neocitnú v zúfalstvu, nestratia vieru v seba a v túžby. Ale ak sa človek vzdá svojich túžby, mávne nad všetkým rukou, prehral. Vtedy Mokoš od neho odvráti svoj zrak. Mokoš posiela nešťastie, choroby, biedu a lenivosť. Pod jej ochranou je aj strihanie oviec. Mokoš je spojená s vlahou z neba. Chráni pred krupobitím. Jej sviatky sú spojené s oslavami Perúna a Chorsa.
Morena a Vesna - Večný Cyklus Zimy a Jari
Mokoš nebola jediným významným ženským božstvom slovanskej pohanskej viery. Bohyňu zimy, smrti a znovuzrodenia poznáme na Slovensku azda najlepšie zo všetkých, a to najmä vďaka tradícii jej vynášania a pálenia. Reč je o Morene, známej aj ako Marzanna či More. Práve táto doteraz zachovaná tradícia sa viaže k mýtu o nej, v ktorom jej upálenie predstavovalo ukončenie zimy a začiatok jari. Za jej protiklad sa väčšinou považuje Vesna, bohyňa jari, s ktorou je Morena večne spätá, avšak ani jedna z nich nemôže existovať, kým je nažive tá druhá.
Mater Verborum, teda Matka slov, je encyklopedický latinsko-český slovník z 13. storočia pochádzajúci z Česka ktorý prirovnáva Morenu ku gréckej bohyni Hekaté. Interpretácia vzhľadu Moreny bola rôzna (od miesta k miestu), avšak najčastejšie bola zobrazovaná ako krásna mladá žena s dlhými čiernymi vlasmi, jasnomodrými očami, oblečená v šatách posiatych diamantmi, ale aj s vlčími tesákmi a pazúrmi či ako stará bosorka, pripomínajúca Babu Jagu. Mala chmúrnu povahu a deti, ktoré boli stelesnením rôznych démonov, chorôb a nešťastí. Naši predkovia vnímali zimu ako najhoršie ročné obdobie, pretože nemohli pracovať na poliach, ktoré predstavovali živobytie pre väčšinu ľudí. I toto spojenie posilnilo v ľuďoch odpor a strach voči Morene, a preto jej upaľovanie odjakživa sprevádzali oslavy a búrlivé jasanie.
Výklad jej mena je jedným z najrozporuplnejších. Môže ísť o protoslovanský koreň slova „divina“, ale rovnako aj „dziewa“ alebo „dziewica“, ktoré sa prekladajú ako dievka či panna. Na základe tejto interpretácie niektorí historici považujú Devanu za ochrankyňu panien - môže za to aj historické prirovnanie k bohyniam Diane a Artemis, ktoré boli pannami a podľa mytológie nikdy nemali partnera ani dieťa.
V slovanskej mytológii sa stretávame aj so ženskými bytosťami žijúcimi v lesoch a jaskyniach. Nazývali sa devony či dziewonie, v niektorých prípadoch aj divožienky. Podľa mýtov bola Devana dcérou Perúna. Často ju znázorňovali ako krásne dievča oblečené v kožuchu z medveďa. Luk a šípy, ostrý nôž či kopija boli neodmysliteľnou súčasťou jej výbavy, ktorá jej slúžila na lov lesných zvierat.
S príchodom kristianizácie mnohé slovanské národy zmiešali svoje pohanské tradície s tými kresťanskými (praktika, vďaka ktorej sa nám podarilo zachovať veľa informácií o pohanskej mytológii). Slováci sa držia svojich pohanských koreňov nielen vynášaním a pálením Moreny, ale aj v podobe slovesnosti. Podľa kalendára je Jarná rovnodennosť 20. marca. Avšak podľa nášho Slovanského kalendára, Jarná rovnodennosť - tento sviatok pripadá na 22. marca, o 18:00h. je prvým dňom Jarnej rovnodennosti a v tento deň oslavujeme príchod jari, prílet vtákov. Bohyňa Vesna je Nebeská Bohyňa Ochrankyňa Prastarej Múdrosti Vyšších Bohov. Je to od slova ВЕСТЬ (VEST).
Na sviatok Krasnogor - sa organizovali slávnostné sprievody Bohyne Zimy Moréne a jej vyprevádzanie, keďže odchádza do Ľadových Čertogov, ktoré sa nachádzajú na Severe. Tento deň sa zapaľuje veľké Ohnisko - Vatra - do ktorého každý, kto sa zúčastňuje osláv dáva maličkú bábku zhotovenú zo slamy. Na túto slamenú bábku sa predtým nahovoria želania šťastia, radosti, dobrej úrody a podobne. Organizujú sa aj národné sprievody a chorovody. Súčasťou sviatku tradične bývajú bojové hry. V našich krajoch sa traduje, že na oslavu sviatku sa vynáša zapálená „Moréna“. Vynášanie zapálenej veľkej slamenej bábky je náš prastarý zvyk, ale treba zdôrazniť, že personifikuje odchádzajúcu snežnú ZIMU, a nie Bohyňu Morénu. Po spálení slamenej postavy-bábky sa hrsť popola rozpráši nad poľom, sadom či záhradou, aby vyrástla dobrá a bohatá úroda. Vynášame teda starú, odchádzajúcu Zimu, čo je v poriadku a v súlade s tradíciou. Toto „skreslenie“ je následkom jatiek, keď pri pokresťančovaní našej krajiny bola kresťanmi vyvraždená celá dospelá populácia, takže deti - keď vyrástli a chceli pokračovať v tom, čo kedysi videli robiť svojich rodičov - si už nevedeli poskladať všetky detaily.
Je zvykom v Rodoch Svätej Rasy obdarovávať ženy a dievčatá darčekmi, lebo toto je v skutočnosti Slovanský Deň Žien. Pretože starodávny slovansko-árijský deň žien by sa mal zhodovať so začiatkom jari. Nie je to sviatok 8. marec, ktorý nám zaviedli iní.
Rozšírenie a Vplyv Slovanskej Mytológie
Slovania, národ s bohatou históriou a kultúrou, zohrali významnú úlohu v európskych dejinách. Ich pravlasť sa predpokladá medzi riekami Dneper, Visla a Odra. Zo svojej pravlasti sa Slovania rozšírili do rôznych smerov, a to najmä v období sťahovania národov v 5. a 6. storočí. Slovanská kultúra a náboženstvo boli úzko späté s prírodou a roľníckym životom. Pôvodné slovanské náboženstvo bolo pohanské, s polyteistickým systémom božstiev. Uctievanie bohov a prírodných síl zohrávalo dôležitú úlohu v živote Slovanov, ovplyvňovalo ich zvyky, obrady a vnímanie sveta.
V priebehu storočí sa slovanské náboženstvo vyvíjalo a menilo pod vplyvom rôznych kultúr a náboženských systémov. Kresťanstvo, ktoré preniklo medzi Slovanov v priebehu stredoveku, postupne nahradilo pôvodné pohanské náboženstvo. Avšak, niektoré prvky pôvodnej slovanskej viery pretrvali v ľudových zvykoch a tradíciách až do súčasnosti.
V súčasnosti sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov a snažíme sa lepšie pochopiť ich názory a kultúru. Preto je dôležité venovať pozornosť slovanským božstvám a ich charakteristikám, aby sme lepšie pochopili slovanskú kultúru a jej vplyv na našu súčasnosť. Poďme sa teda pozrieť na niektorých z najvýznamnejších bohov a bohýň, ktorí zohrávali kľúčovú úlohu v živote starých Slovanov.
Ďalšie Významné Božstvá a Postavy
- Chors - boh nejasného zasvätenia, spájaný so Slnkom a inokedy s Mesiacom.
- Simargel - posol bohov, ktorý má byť prostredníkom medzi nebom a zemou.
- Jarilo - boh vyobrazený ako mladý šťastný muž, ktorý vládne plodnosti a jarnému slnku. Patrí medzi mladších bohov, a pochádza z oblastí Pobaltia.
- Rujevít - je ochrancom ostrova Rujana a je vyobrazovaný s až siedmymi tvárami a siedmimi mečmi s ôsmym v pravej ruke.
- Devana - Perúnova dcéra, ktorej malo byť zasvätené nebeské svetlo a lokálne zasvetené aj to denné.
- Stribog - boh vetra.
- Striga - bohyňa vzduchu a vlahy.
- Vodnik - vládca vôd.
- Rusalky - vodné víly.
Slovanská mytológia je rozsiahla a plná rôznych božstiev, duchov a bytostí. Tento článok predstavuje len zlomok z bohatého panteónu slovanských bohov a bohýň. Vyššími Bohmi nazývajú Pravoslávny Staroverci-Inglingovia (stará, predkresťanská Viera našich Predkov, ktorá nemá nič do činenia s kresťanstvom) tých Bohov, ktorí vo Vesmíre podporujú vývoj rôznych foriem Života a ochraňujú harmonický tok všetkých životných prejavov vo Svetlých Vesmíroch v súlade s Neotrasiteľnými Zákonmi Jediného Tvorcu-Budovateľa, ktorého my ľudia nazývame Veľký Ra-M-Cha. Ako možno vidieť na Svarožom Kruhu, slovanský systém určovania času je úplne odlišný od dnešného. V prvom rade počet našich Súhvezdí, teda v prastarom, staroslovienskom vyjadrení „Čertogov“ alebo príbytkov Bohov je 16. Každé súhvezdie je pod ochranou konkrétnej vyššej Sily - Boha a má aj svoj vlastný runový znak. Ak sa dobre pozriete tak zistíte, že Bohyňa Moréna má runu Mara, ktorá je do dnešných dní erbom nášho národa.
V súčasnosti sa nachádzame na konci obdobia Noci Svaroga, alebo vo vyjadrení hinduistov na konci Kali Jugy, ktorá trvala 1 620 rokov. Obdobie nadvlády žiarenia Súhvezdia Líšky končí na jesennú rovnodennosť 2012. Rokom 7520 (2012) nastupuje obdobie pod nadvládou žiarenia Súhvezdia Vlka, teda Boha Velesa. Vraciame sa domov, do Sveta Svetla. Už niekoľkokrát sme sa odvolávali na runy. Aby bolo jasné prečo, je potrebné sa zmieniť o pôvode slovanských a árijských písem. V mnohých Rodoch Veľkej Rasy v prastarých časoch existovali samostatné formy zápisu a čítania Múdrosti, ktorá sa uchovávala v tom či onom Rode, Klane alebo Kaste. Ra-M-Cha (RAMCHA). Jediný Tvoca-Budovateľ, Vyššia Nepoznateľná Bytosť, vyžarujúca prvopočiatočné Životodarné Svetlo Radosti a prvotný Oheň Stavby Sveta (Život nesúca Inglia), z ktorého vzniklo všetko, čo teraz existuje, ale tiež jestvujúce v minulom viditeľnom a neviditeľnom vesmíre a všemožné obývané Vesmíry. ROD-PRARODIČ - neodnímateľná časť jediného Tvorcu-Budovateľa - Veľkého Ramchu. Rod-Prarodič je jediným Bohom-Ochrancom všetkých Rodov Veľkej Rasy a potomkov Nebeského Rodu. BOH ROD - personifikácia množstva všetkých Svetlých Bohov a premúdrych Predkov našich. Je Jediný a Množstvenný zároveň. Keď hovoríme o všetkých Prastarých Bohoch a Veľkých a Múdrych Predkoch našich - Pračšuroch, Pradedoch, Dedoch a Otcoch, tak hovoríme - to je môj Rod. K nemu sa obraciame, keď potrebujeme podporu Bohov a Predkov, lebo naši Bohovia sú naši Otcovia a my sme ich deti. BOH VYŠEŇ - Boh-Ochranca nášho Vesmíru vo Svetlých Svetoch Navi, t.j. Slavi. Starostlivý a mocný Otec Boha Svaroga. BOH SVAROG - Vrcholný Nebeský Boh riadiaci tok Života v našom a Stavbou Svetov Vesmíru v Javnom Svete. Veľký Boh Svarog je Otcom mnohých starých Svetlých Bohov, preto my, Pravoslávny Staroverci ich všetkých nazývame Svarožcami, t.j. Deťmi Boha Svaroga. Vyšší Boh Svarog ustanovil Nebeské Zákony Výstupu po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja. Boh Svarog je Strážca a Ochranca Nebeského Viria (Slovansko-Árijskej rajskej záhrady), ktorý sa rozprestiera vôkol Nebeského Asgardu (Sídla Bohov), v ktorom sú zhromaždené všetky všemožné druhy stromov, rastlín a najkrajšie, najzriedkavejšie kvety zo všetkých Svetlých Svetov z jemu podriadeného Vesmíru. BOH PERÚN (Perunkas, Perkon, Perk, Puruša) - Boh-Ochranca všetkých vojakov a mnohých Rodov z Veľkej Rasy, obranca Zemí a Rodu Svätorusov (Rusičov, Bielorusov, Estóncov, Litovcov, Lotyšov, Poliakov, Slovákov, Srbov atď.) pred Temnými Silami, Boh-Hromovrhač, riadiaci Blesky, syn Boha Svaroga a Lady-Bohorodičky, vnuk Boha Vyšňa. Boh-Ochranca Súhvezdia Orla na Svarožom Kruhu. O Bohovi Perúnovi si povieme viac, než je bežný, encyklopedický rozsah tohto prehľadu. Je to preto, lebo práve s Bohom Perúnom a jeho sľúbenou štvrtou návštevou Midgard-Zeme je spojené razantné a konečné ukončenie vlády Temných Síl na nej. Od tretej návštevy Midgard-Zeme uplynulo k roku 2010 n. l. 40015 rokov, čo je zároveň jeden z našich letopočtov zameraných práve na uchovanie si spomienky na veľké udalosti našej minulosti. Len v skratke si spomeňme, že náš najmenší pamätný letopočet je aktuálne 7518, pričom práve 7520 bude rok 2012 n. l. Pred 7518 sa predkovia dnešných Číňanov pokúsili vojenskou cestou ovládnuť niektoré územia Rassénie. Boli vojensky porazení a ich záväzok, že viac sa nebudú o niečo také pokúšať bol podpísaný pre 7518 rokmi. Preto tento letopočet označujeme aj ako letopočet „Od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme“. S touto vojnou sú spojené dva fakty, ktoré dnes každý pozná ale v „skazenej“ podobe. Ešte aj dnes je jedným zo štátnych znakov Ruskej federácie erb Juraja zabíjajúceho Draka. Pôvodná verzia tohto erbu (aj oficiálna dnešná) zobrazuje Juraja porážajúceho žltého Draka - čo symbolizuje porážku národov žltej rasy. Tento symbol nemá nič spoločné s kresťanstvom. Je tu aj ďalšia záležitosť. Predkovia Číňanov sa zároveň zaviazali, že aby do budúcnosti zabránili prechodu ich ľudu na územie Rassénie, tak vybudujú Veľký múr. V skutočnosti, ak sa pozorne pozriete na stavbu Veľkého čínskeho múru zistíte, že všetky strieľne pôvodnej stavby boli obrátené smerom dovnútra, do vlastného územia. Až hodne neskôr, v súčasnosti, archeológovia pri „rekonštrukcii“ dostavujú strieľne aj smerom von - veď to predsa inak nie je „logické“. Temné Sily prichádzajú z rôznych Súhvezdí Pekelného Sveta aby klamom, ľsťou a úskokom oklamali ľudí z Rodov Veľkej Rasy a dostali ich následne k sebe do poroby. Temné Sily prenikajú nielen na Midgard-Zem, ale aj na ďalšie Svetlé Zeme v Prečistej Svarge. A vtedy nastáva boj medzi silami Svetla a Tmy. Perún už v minulosti oslobodil z poroby v Pekelnom Svete našich Predkov a zavalil na Midgard-Zemi Brány Medzisvetia, ktoré viedli do Pekla Kaukazskými horami. Len pre našu orientáciu, v tie časy ako Kaukaz vznikli aj naše Tatry. Tieto boje Svetla a Tmy sa odohrávajú v určených časových obdobiach: „po uplynutí Svarožieho Kruhu a Deväťdesiatich Deviatich Kruhov Života“, t.j. Po prvých troch Nebeských Bitkách medzi Svetlom a Tmou, keď vyhrali Svetlé Sily, Boh Perún pristál na Midgard-Zem, aby ľuďom povedal o prechádzajúcich udalostiach a o tom, čo očakáva Zeme v budúcnosti, o nástupe temných čias a o nadchádzajúcich Veľkých Assach, t.j. Čas medzi Treťou a Štvrtou, t.j. definitívne riešiacou Bitkou Svetla a Tmy o Midgard-Zem možno očakávať, okrem presne vymedzeného časového obdobia oznámeného Perúnom len osciláciou v rámci Kruhu Života, t.j. 144 rokov. No ak väčšia časová jednotka prichádza plus mínus menšia časová jednotka, tak Kruh Života by mohol prísť plus mínus Kruh Liet, t.j. 16 rokov. V našich časoch sa objavilo množstvo „pravdivých“ proroctiev o Konci Sveta alebo Konci Čias, obzvlášť v Mesačných Kultoch, o tom, že na Zem príde sám Boh Spasiteľ. Nasledovníci jedného zo svetových náboženstiev ho nazývajú Kristom, iné náboženstvá Mesiášom, Mojžišom, Budhom, Mitrom atď. V časoch svojej Tretej návšteve Midgard-Zeme pred 40 015 rokmi (k r. BOH RAMCHAT (Ra, Ras, Brahma, Ramch, Rama) - Veľký Boh spravodlivého Nebeského súdu a Vesmírneho Pravoporiadku. Nebeský Sudca, ktorý dozerá na to, aby v Národoch Veľkej Rasy u potomkov Nebeského Rodu neboli narušené krvné prikázania a Zákony RITA, ale tiež aby sa nekonali žiadne krvavé obety, vrátane ľudských. LADA-MATUŠKA (Matka Sva) - Veľká Nebeská Matka, Bohorodička. Ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Bohov Veľkej Rasy, Bohorodička-Ochrankyňa všetkých Národov Veľkej Rassénie (teritórií, na ktorých sa usadila Veľká Rasa, t.j. BOH VELES - Boh-Ochranca pastierov dobytka (skotu) a zvierat ale aj Rodový Ochranca západných Slovanov - Škótov, preto sa aj v dávnoveku hovorilo, že „Veles škótsky Boh“. Po presťahovaní sa na britské ostrovy, staré Rody Slovanov-Škótov nazvali všetky osídlené provincie - Zemou Škótov - Scotland, ale na česť svojho Rodového Boha-Ochrancu nazvali miesta s najlepšími pastvinami jeho menom - dne Wales (výslovnosť dodnes v podstate „Veles“). Veles je Boh-Ochranca Súhvezdia Vlka na Svarožom Kruhu, ktorý je zároveň blízko Nebeskej Hranice, ktorá oddeľuje Svety Svetla a Svety Tmy. Ochranca Nebeských Brán Medzisvetia. Tieto Nebeské Brány sa nachádzajú na Zlatej Ceste Duchovného Vývoja, ktorá vedie do Nebeského Asgardu, ale aj do Nebeského Viria a do Svetlých Súhvezdí Valhally. BOHORODIČKA MAKOŠ - Nebeská (Sva) Bohorodička, Spravodlivá Bohyňa šťastného žrebu a Osudu. Bohyňa Makoš riadi Súhvezdie Nebeskej Labute na Svarožom Kruhu. Práve preto je táto Bohyňa zobrazovaná vo forme Bielej Labute, ktorá pláva po bezhraničnom Mori-Oceáne, t.j. po Nebesiach. DAŽĎBOH - Boh Tarch Perúnovič, Boh-Ochranca prastarej Veľkej Múdrosti. Bol nazvaný Dažďbohom (dajúcim Bohom) preto, lebo dal ľuďom Veľkej Rasy a potomkom Nebeského Rodu Deväť Santií (Kníh), ktoré patria do posvätných Véd. Syn Perúna a Rosi, vnuk Svaroga, pravnuk Vyšeňa. BOHYŇA MARA (MORÉNA) - Veľká Bohyňa Zimy, Noci a Večného Sna a Večného Života. Bohyňa Moréna neukončieva ľudský život, ale dáva ľuďom Rasy Večný Život vo Svete Slavi. Pri Bohyni Mare sa opäť pristavíme a povieme si niečo viac. Patríme totiž medzi naozaj málo národov, ktoré dnes poznajú Bohyňu-Ochrankyňu svojho národa. Hoci sa to zdá málo pravdepodobné, runový znak Bohyne Mary (u nás nazývanej aj Moréna) je dodnes našim štátnym znakom! Ak by ste začali dôkladne hľadať odkiaľ pochádza náš erb, dostali by ste sa skôr k nejasným predpokladom a nie reálnym podkladom. V podstatnej miere za zachovanie erbu môžeme ďakovať štúrovcom, ale „oficiálne“ vysvetlenia stavajú na neodôvodnenom predpoklade, že ide o „misijný dvojkríž“ katolíckej cirkvi - a, akože ináč - o veľkú zásluhu našich kresťanských svätých patrónov, Cyrila a Metoda - dvoch pologramotných mníchov. Chrámy s runou Bohyne Morény - teda dvoj ale aj trojramenným krížom, pretože runové znaky sa nadväzujú na hornú základnú líniu ako od nich odvodený a zjednodušený sanskrit - existovali na slovanských územiach dávno pred príchodom agresívneho kresťanstva a nemali s ním vôbec nič spoločné. Bohyňa Moréna je jednou z troch sestier Premúdreho Boha Perúna. Veľmi často ju nazývajú aj Bohyňou Smrti, ktorá končí pozemský život človeka v Javnom Svete. A keď Moréna odchádza do svojich Ľadových Príbytkov po dni Jarnej rovnodennosti, nastáva prebudenie Prírody a všetkého života. V ten deň sa páli slamená postava, ktorá však symbolizuje nie Bohyňu Morénu, ako si mnohí myslia, ale snežnú Zimu. Po rituáli pálenia slamenej postavy sa hrsť popola rozviala nad poľom, sadom alebo záhradou, aby vyrástla dobrá, bohatá úroda. Lebo, ako hovorili naši Predkovia: „Bohyňa Vesna na Midgard-Zem prišla, na Krasnogor nový život priniesla, oheň zapálila a zimné snehy roztopila, celú zem živou silou napojila a zo sna Morény zobudila. No Bohyňa Moréna, okrem dohliadania na oddych Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá živiace sily na jarné prebudenie pre život rastlinného a živočíšneho sveta, dohliada aj na životy ľudí. BOHYŇA DŽIVA (Deva Živa, Diva, Siva) - Bohyňa večného Vesmírneho Života, Bohyňa mladých a čistých Ľudských Duší. Bohyňa Dživa dáva každému človeku Veľkej Rasy, alebo potomkovi Nebeského Rodu pri narodení sa vo Svete Javi čistú svetlú Dušu. Bohyňa-Ochrankyňa Súhvezdia Devy na Svarožom Kruhu. BOHORODIČKA ROŽANA (Matka Rodicha, Rožanica) - Večne mladá Nebeská Bohorodička. Bohyňa rodinného dostatku a Útulku. Bohyňa-Ochrankyňa tehotných žien a mladých dievčat, ktoré ešte nepodstúpili obrady Zrelosti liet a Menorečenia vo veku dvanástich liet (čo je 108 mesiacov Slovansko-Árijského kalendára, teda obdobie dorastenia a začiatku nadobúdania vlastných životných skúseností). BOH KUPALA (Kupalo) - Boh, ktorý dáva človeku možnosť vytvoriť rôzne Ospravedlnenia a vykonať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha od rôznych chorôb boľačiek. BOH INDRA - Vyšší Boh, Hromovládca, pomocník Vyššieho Boha Perúna v Nebeských bitkách pri ochrane Prečistej Svargy a všetkých Hviezdnych Nebies pre Silami Tmy. Boh-Ochranca Mečov Spravodlivej odplaty. BOH KOĽADA - Vyšší Boh riadiaci Veľké Premeny v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Nebeského Rodu. V prastarých časoch daroval Vyšší Boh Koľada mnohým Rodom, ktoré sa presídľovali do západných zemí systém vyčísľovania sezónneho času kvôli vykonávaniu prác na poliach - Kalendár (Koľady dar), ale aj svoje Múdre Védy, prikázania a rady.Koľada je Bohom-Obrancom bojovníkov a Žrecov. Koľadu často zobrazovali s mečom v ruke, pričom špička meča bola obrátená ostrím nadol. Sviatok na česť Boha Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu a volá sa Menari, t.j. Deň Premien. Na tento sviatok chodievali po dvoroch skupiny mužov poobliekaných do koží rôznych zvierat, ktorých volali družiny Koľadu. Existujú Božskí Veľkí Triglavy, ktorí ochraňujú Vesmírnym Svetom, t.j. Svetoch Navi, Svetom Javi, Svetom Slavi a Svetu Pravi. Ale taktiež existujú Veľkí Triglavy času, ktorí ochraňujú patričným časovým periódam: Jeseni, Zime a Jari. Boh, ktorý riadi blesky, víchre, uragány a morské vetry. Bohyňa-Ochrankyňa detí sirôt. Zbierala ich po mestách a dedinách a dopravovala do svojho Skytu. Bohyňa-Ochrankyňa Otcovského Domu. Nebeská Ochrankyňa kráv. Slovansko-Árijské označenie súhvezdia Malej Medvedice. Boh-Ochranca Jasného neba, Zeme-Deji. Boh ochraňujúci Prastarú Pravdu a Utajenú Múdrosť a tiež Ochranca Ciest Medzisvetia. Boh-Ochranca dobrého počasia, ktorý darováva poľnohospodárom dorábajúcim chlieb bohatú Úrodu. Ochraňuje aj trhovníctvo a výmeny. Mocný Boh-Ochranca hranice, ktorá oddeľuje Svetlé a Temné časti Sveta Navi (Svety Duchov a Duší). Boh Morí a Oceánov. Ochranca plavby po mori a rybolovu. Boh Nij sa vždy zobrazuje so Svätým trojzubcom v pravej ruke. Nij trojzubcom riadi počasie, vetry a búrky na mori. V ľavej ruke máva morskú mušľu, ktorú používa na privolávanie svojich verných sluhov: delfínov, kosatiek a veľrýb. Predpokladá sa, že Boh Nij prebýva vo svojom prekrásnom podvodnom dvorci na dne oceána len v určitom čase. Zvyšný čas trávi vo svojom Nebeskom Čertogu obklopení svojimi prekrásnymi dcérami. Rodový Ochranca Slovanského Rodu Antov, ktorých starí Gréci nazývali Atlanťania (dnešní Malorusi, Ukrajinci) a zeme Antov - Antlanie (dnes sa používa grécka verzia Atlatída). Bohyňa-Ochrankyňa vykonávania obradov Trizny (obradov odprevádzania zomrelého do Sveta Predkov). Bohyňa-Ochrankyňa znovuzrodení (inKARNÁcia, t.j. dočasné zhmotnenie, reinKARNÁcia, t.j. Boh Vojak, Boh-Obranca Rodov Veľkej Rasy. Boh pomáhajúci liečiť ranených vojakov. Syn Matky Zeme a Boha Indru, manžel Bohyne Leli. Bohyňa-Ochrankyňa vojakov Rodov Ochrancov (národov Bielovodia), t.j. ochrancov Prastarej Múdrosti a Čistoty Rasy. Bohyňa-Ochrankyňa Midgard-Zeme (planéty Zeme). Bohyňa plodnosti. Bohyňa-Ochrankyňa malých detí. Boh-Ochranca mŕtvych, k blahým je blahý, k neblahým neblahý. Boh Sudca, ktorý súdi človeka za jeho činy po Súde Svedomia a Súde Predkov a posiela človeka do toho Sveta, ktorý si zaslúžil svojimi činmi, a ktorý zodpovedá jeho Duchovnej úrovni. Ochrankyňa lesov a Svätých Stromov Veľkej Rasy - Duba, Brezy a Jaseňa. Boh-Ochranca Svätých stromov. Stará sa o lesy a brezové háje. Boh úrody obilia a plodov. Boh-Ochranca Múdrosti Prastarých Rún, Boh-Ochranca a Obranca Rodu da'Árijského. Boh Vojak… Predstavte si mladú, krásnu bohyňu, ktorá zaháňa zimu a prináša život späť do krajiny. Vesna, bohyňa jari, symbolizuje prebúdzajúcu sa prírodu, mladosť a plodnosť. Jej symbolom je breza, prvý strom, ktorý na jar rozkvitá. Vesna, meno zvučné ako prvý vánok teplého jarného dňa, je v slovanskej mytológii stelesnením samotnej jari. Je to bohyňa života, mladosti, znovuzrodenia a plodnosti. Predstavte si ju ako éterickú bytosť, zahalenú do šiat utkaných z prvých jarných kvetov, s vlasmi farby slnečných lúčov, ktoré sa jej vlnia vo vetre. Vesna, slovanský symbol jari, je viac než len mytologická postava.