Nie každý deň sa maliarka, ktorej svet sa zvyčajne točí okolo štetcov, plátna a farieb, ocitne na doske, ktorá sa rútí po vodnej hladine závratnou rýchlosťou. No práve takáto cesta viedla k extrémnej vodnej aktivite jedného z tvorivých umelcov. Jej príbeh je dôkazom toho, že vášne sa môžu prelínať neočakávanými spôsobmi a že dobrodružstvo často číha za hranicami našej komfortnej zóny.
Od umenia k pohybu: Nečakané spojenie
Umenie malo v jej živote vždy svoje pevné miesto. Maľovať začala tesne pred strednou školou, keď jej rodičia otvorili dvere k štúdiu umenia. Hoci talent bol v rodine prítomný, najmä z otcovej strany, profesionálne sa mu nikto nevenoval. Táto otázka ju prekvapila, no zároveň ju motivovala k tvrdej práci a rozvoju. Umelecká škola ŠUP jej otvorila nový svet, ktorý jej zásadne zmenil život.
Paradoxne, hoci ju od detstva viedli k pohybu vďaka rodičom, ktorí sa zoznámili ako horolezci a otec mal dokonca športový obchod, od nej sa neočakávali žiadne veľké športové úspechy. Všetko sa však začalo meniť, keď sa skamarátila s partiou ľudí, ktorí sa venovali rôznym extrémnym aktivitám, ako je skydiving či wakeboarding. Napriek počiatočným obavám a dlhoročnému vyhýbaniu sa Zlatým pieskom, kde sa wakeboarding prevádzkuje, jej dobrodružná povaha napokon zvíťazila.
„Je pravda, že niekedy som v ňom skutočne zavretá od nevidím do nevidím. Ale na druhej strane, som dobrodružná povaha, rada skúšam všetko možné. Až sa bojím skúsiť niečo ďalšie, aby ma to nezačalo baviť,“ s úsmevom priznala. Je zjavné, že trendom vo svete umelcov sa stáva šport, kde mnohí jej spolužiaci cvičia jogu, posilňujú alebo jazdia na in-line korčuliach. Prestávky v maľovaní, ktoré teraz venuje wakeboardingu, jej mimoriadne prospievajú.
Wakeboarding: Snoubordovanie na vode plné adrenalínu
Wakeboarding je v podstate snoubordovanie na vode. Na špeciálnej doske sa jazdec necháva ťahať loďou a počas jazdy vykonáva rôzne triky, výskoky a saltá. Pre túto umelkyňu predstavuje perfektný pocit, pri ktorom si niekedy ani neuvedomuje, kde sa nachádza, dokonca má aj zatvorené oči. Pri skúšaní nových trikov ju okolie povzbudzuje, aby nepúšťala lano, no ona vtedy vo vzduchu často netuší, čo vlastne robí. Najväčšie pády prichádzajú vtedy, keď sa počas jazdy začne zamýšľať nad tým, ako je možné, že vyletí do vzduchu. Saltá si musí zautomatizovať a potrebujú si ich „odpadať“. Ako sa hovorí, „no pain, no gain“ - bez bolesti nie sú výsledky. Zažila už modriny a dokonca aj krátkodobé výpadky pamäti.
Najväčšiu krízu zažila na majstrovstvách sveta v Abú Zabí. Vlek a celkové prostredie tam bolo iné, než na aké bola zvyknutá, a prvý deň sa jej vôbec nedarilo. Pri jednom triku si nešťastne buchla kolenami do brady a vybila si dva spodné zuby. Následne si niečo roztrhla a uvažovala, že s wakeboardingom skončí. Napriek všetkému sa jej podarilo dostať cez tieto prekážky a preteky napokon dopadli dobre. Keď s wakeboardingom začínala pred štyrmi rokmi, nebála sa, pravdepodobne preto, že ešte nemala predstavu o tom, čo všetko sa jej pri tomto športe môže stať. Keď človek s niečím začína, aspoň podľa jej skúseností, ide do toho bezhlavo. Teraz je už staršia a dvakrát si rozmyslí, čo bude robiť, aj keď sa vždy snaží premôcť a trénovať nové veci. Chalani jej často hovoria, že to nebolí a že to má v pohode vyskúšať.
Ako sa dostať hore na wakeboard: 3 jednoduché tipy! Wakeboard je jednoduchý
Maľby aktov: Odvaha na plátne aj v živote
Rovnako odvážne ako jej športové aktivity, sú aj jej maľby, ktoré sa prevažne venujú aktom. Jej rodičia sú na ňu veľmi pyšní a vždy ju podporovali, nikdy ju do ničoho netlačili a nechávali veci na nej. Hoci s otcom viedli mnohohodinové debaty o tom, prečo si zvolila práve tento druh maľby a či by sa nad tým nemala zamyslieť, napokon uznal, že vie, čo robí. Z otcovského hľadiska sa obával, že by si to niekto mohol zle vysvetliť, chcel ju chrániť.
Pred pár rokmi boli jej obrazy dosť „hardcore“, až sa čuduje, že jej rodičia to brali v pohode. V prvom ročníku na ŠUP-ke mala pätnásť rokov a mala si vybrať, čo bude maľovať a aké témy si zvolí. Začínala pomerne nevinne, maľovala lásku, priateľa, no už vtedy sa v jej dielach objavovalo telesno a figurálnosť. Postupne začala objavovať rôzne stránky sexuality a zaujalo ju, čo všetko ľudia zverejňujú na internete. Svoju tvorbu preto poňala ako sociologickú štúdiu. Neskôr sa v nej začali objavovať aj osobné vplyvy, napríklad keď začala chodiť na thajský box, na obrazoch sa objavili boxerské rukavice. Jej diela sa premenili na akýsi denník, prelínali sa s jej životom a hovorili o tom, čo práve robí a čo ju zaujíma.
Niektoré dievčatá na jej obrazoch sa podobajú na ňu samotnú, pretože má svoje črty napozerané a maľuje ich zrejme automaticky. Potom ale zvyčajne spraví z dievčiny radšej blondínu. Nerobí jej problém maľovať ich, na jej skorších dielach sa vyskytujú aj muži, ale viac sa jej pozdáva medveď ako symbol silnejšieho pohlavia. Niektorí „medveďáci“ na jej maľbách sú ochranárski, starajú sa o ženu, alebo ide o malé medvieďatá, ktoré sa s ňou hrajú, skrátka, dotvárajú príbeh. Ženy si tak môžu mužov len domýšľať.
Tvorivý proces a ambície do budúcnosti
Čas potrebný na vytvorenie obrazu sa líši. Sú diela, ktoré má namaľované za pol hodiny, ale tomu predchádza niekedy aj týždeň premýšľania a maľovania iných diel, kým nemá presnú predstavu. Keď má „rozmaľovanú“ ruku, dokáže vytvoriť veľmi svieži obraz aj za krátky čas. Sú však aj také, na ktorých pracuje celé dni, má ich rozpracované aj mesiac. Vtedy ich zakryje, aby ich nevidela, a potom sa k nim vráti.
V tomto smere je ešte optimistická. Uvedomuje si, že to nie je úplne jednoduché ako možno v zahraničí, kde umelci majú svojich galeristov, ktorí sa o nich starajú, organizujú im výstavy a zabezpečujú mediálnu pozornosť, zatiaľ čo umelec len maľuje. U nás sa musí starať o všetko sama, vrátane manažmentu a marketingu. Je to nielen o tvrdej práci, ale aj o šťastí.
Láka ju Amerika, kde je veľa galérií, inšpiratívneho prostredia a možností. Možno má teraz nasadené ružové okuliare, ale je ochotná makať a urobiť všetko preto, aby jej to vyšlo. Už dlho to plánovala a napokon, počas tréningu v Thajsku, sa zoznámila so svojím súčasným priateľom - Američanom. Toto by si pokojne mohla vysvetľovať ako znamenie, že to treba skúsiť. Práve skončila školu a vrátiť sa môže vždy.
V jej živote je možné vidieť prepojenie dvoch zdanlivo odlišných svetov - umenia a extrémneho športu. Oba si vyžadujú disciplínu, vášeň a ochotu posúvať vlastné hranice. Jej príbeh je inšpiráciou pre tých, ktorí sa možno obávajú vyskúšať niečo nové a nečakané, a ukazuje, že život môže byť plný prekvapení, ak mu dovolíme, aby nás prekvapil.
Zdroj: zena.sme.sk, autor: Miroslava Mihaličková | FOTO - A STYLING - Ester Erdelyi, VIZÁŽ - Barbora Herczeg Sládkovičová