Dary Ducha Svätého: Božské obdarovanie pre duchovný rast a posvätenie

Významné udalosti a sviatky v našich životoch sú často sprevádzané odovzdávaním darov. Oslávenec prijíma dary od gratulantov a následne sa z jednotlivých darov teší. Po istom čase však dar zovšednie a ako dni plynú, pôvodná intenzívna radosť z daru sa akosi vytráca. Možno je to iba naša ľudská nedokonalosť, že sa prestávame tešiť zo všednosti. Boh však od počiatku obdarúva ľudstvo. Daroval nám to najcennejšie - SEBA. Otázka znie, či nám aj tento najväčší dar „nezovšednel“ a či sa z neho dokážeme naozaj úprimne tešiť. Boh však ide ešte ďalej a dáva nám dary v plnosti - sedem darov Ducha Svätého. Číslo sedem, ktoré iste nie je náhodné, vyjadruje plnosť. Tieto dary, ktoré sme dostali úplne zadarmo, sú darom múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a daru bázne voči Bohu.

Podstata a význam darov Ducha Svätého

Dary Ducha Svätého nie sú obyčajné dary, z ktorých radosť po niekoľkých dňoch odíde a za krátku chvíľu zapadnú prachom. Ide o dary samotného Boha, ktoré sa navzájom dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Tieto dary nás zdokonaľujú, privádzajú bližšie k Bohu a k druhým ľuďom, čím sa sami stávame darmi. Ak správne využívame dary, ktoré sme od Boha dostali, môžeme sa tešiť z bohatého ovocia, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy.

Duch Svätý je treťou osobou Najsvätejšej Trojice a jeho prítomnosť a pôsobenie v živote veriacich je kľúčové pre ich duchovný rast a posvätenie. Tieto dary Boh veľkoryso dáva tým, ktorí ich chcú prijať, ako mocný prostriedok na dosiahnutie cieľa a zmyslu našej existencie - nášho nebeského domova.

V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše: „Mravný život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého.“ Všetci potrebujeme „krídla“ Ducha Svätého, ktorými nás môže vyniesť na vrchol svätosti. Ich nevyčerpateľnú bohatosť vyjadruje číslo sedem, ktoré symbolizuje ich úplnosť a rôznorodosť. Nik tak neoplýval darmi Ducha ako Ježiš: „V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi.“

Symbolika plachetnice a darov Ducha Svätého

Cirkevní otcovia nám ponúkajú symbolický výklad plachetnice vo vzťahu k pôsobeniu Ducha Svätého a jeho siedmich darov. Plachetnicou je naša duša, brehom je večný život, o ktorý sa všetci usilujeme a po ktorom túžime. Sedem plachiet predstavuje sedem darov Ducha Svätého: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň voči Bohu. Ak tieto plachty nie sú napnuté v správnom čase a na správnom mieste, sú prakticky zbytočné. Vietor je Boží dych, čo je pojem, ktorý definuje Ducha Svätého. Za kapitána plachetnice možno považovať našu vôľu, ktorá musí smerovať k vôli nebeského Otca.

Podrobný prehľad darov Ducha Svätého

Poďme si pripomenúť jednotlivé dary a ich význam:

• Dar múdrosti: Duch Svätý nám pomáha, aby sme v Bohu videli najvyššie dobro a svoje šťastie. Pomáha nám vidieť svet Božím pohľadom. Človek, ktorý nemá alebo nepoužíva dar múdrosti, často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, svoj cieľ vidí v stvorených veciach a od nich očakáva blaženosť. Človek, ktorý má a používa dar múdrosti, posudzuje všetko zorným uhlom večnosti a jasne chápe, že aj zlé veci v živote (neúspech, utrpenie atď.), ak ich znášame z lásky k Bohu, nám môžu poslúžiť pre budúce šťastie v nebi.

• Dar rozumu: Rozumieme ním zmysel života a vieme rozoznať dobro od zla. Umožňuje nám hlbšie pochopiť Božie pravdy. Otvára nám pravý zmysel Svätého písma a liturgických obradov. Umožňuje nám pochopiť, kto je Ježiš a čo pre nás urobil. Dar rozumu spôsobuje, že aj tí najjednoduchší ľudia (dokonca i deti) dokážu chápať Božie pravdy.

• Dar rady: Pomáha nám nájsť správne riešenie svojich i cudzích problémov. Vedie nás k správnym rozhodnutiam v súlade s Božou vôľou. Často stojíme pred dilemou, ako sa rozhodnúť. Vďaka daru rady, ktorý nám udeľuje Duch Svätý, nemusíme ľutovať svoje rozhodnutia.

• Dar sily: Pomáha nám žiť podľa našej viery aj napriek ťažkostiam. Dáva nám odvahu a silu vytrvať vo viere aj v ťažkých situáciách. Umožňuje nám hrdinské činy. Dáva nám odvahu postaviť sa zoči-voči našim nepriateľom a nepriateľom Boha.

• Dar poznania: Pomocou tohto daru hľadáme a prijímame pravdu. Pomáha nám chápať Božie stvorenie a jeho plán pre nás. Tento dar viac pôsobí na srdce než na rozum. Ním poznávame (zakusujeme) Božiu lásku, presviedčame sa o nej. Človek obdarený darom poznania má osobitnú schopnosť poznávať a konať, čo slúži na Božiu slávu, na spásu seba i blížneho.

• Dar nábožnosti: Pomáha nám žiť v priateľstve s Pánom Bohom. Učí nás milovať Boha a prejavovať mu úctu. Vzbudzuje v nás túžbu po modlitbe, ako aj úctu a dôveru k Bohu.

• Dar bázne voči Bohu: Vedie nás k tomu, aby sme pokorne a s úctou prijímali Božiu vôľu. Napĺňa nás úctou a rešpektom voči Bohu. Vďaka tomuto daru si dokážeme uvedomiť ohavnosť hriechu ako aj Boží majestát. Máme strach z toho, že by sme sa mohli od Boha navždy odlúčiť.

Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to dary Boha duši, aby mohla dokonalejšie a bez námahy konať dobré skutky, v ktorých sa odráža jej láska k Bohu - jej svätosť: pripomínanie si Božej prítomnosti, láska k blížnemu, obetovanie práce, malé umŕtvovania v priebehu celého dňa. Dary Ducha Svätého sú stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Duch Svätý nás cez ne povzbudzuje k túžbe po dosiahnutí evanjeliových blahoslavenstiev, ktoré sú - ako puky rozvíjajúcich sa jarných kvetov - závdavkom nebeskej krásy. Dávajú duši jemnocit pre Boha, vnímavosť pre jeho hlas, pre jeho ruku, pre jeho vôľu. Božie podnety prijíma naša duša nie ako cudzie, ale ako dôverné, ochotne a s radosťou. Je nevyhnutné zveriť svoju svätosť Duchu Svätému a nechať ho, aby v nás uskutočňoval dielo posvätenia.

Duch Svätý s veľkým potešením koná v konkrétnych momentoch našich životov a okrem spomínaných darov nám dáva mnohé ďalšie - dáva nám dar odpustenia, dar dobroprajnosti, dar všímavosti voči druhým, dar odvahy, dar ochoty.

Ovocie Ducha Svätého: Výsledok duchovnej zrelosti

Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. Tradične sa vymenúva dvanásť plodov: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota“. Svätý Pavol ich vymenúva v Liste Galaťanom.

Ovocie Ducha Svätého je zoznam kvalít a charakterových vlastností, ktoré sa objavujú v živote veriacich, keď sú naplnení Duchom Svätým. Sú považované za dar od Boha. V tradičnom výklade ich je deväť (podľa Listu Galaťanom), no teológovia ich niekedy rozširujú na dvanásť. Na rozdiel od chariziem, ktoré Duch dáva, komu chce a kedy chce pre dobro Cirkvi, ovocie Ducha je výsledkom spolupráce milosti a našej slobody. Toto ovocie vždy vyjadruje tvorivosť človeka, v ktorom „viery sa prejavuje v láske“ (Gal 5, 6), niekedy prekvapujúcim a radostným spôsobom.

Evanjeliová radosť - jedno z týchto ovocí - sa na rozdiel od akejkoľvek inej radosti môže každý deň obnovovať a môže sa stať nákazlivou.

Tu je zoznam deviatich ovocí Ducha Svätého s krátkym vysvetlením:

• Láska: Ovocie lásky sa prejavuje v nezištnej a sebaobetujúcej láske k Bohu a k blížnym.
• Radosť: Ide o radostný a spokojný vnútorný postoj, ktorý nie je závislý od vonkajších okolností.
• Pokoj: Je to stav vnútornej harmónie a pokoja s Bohom.
• Zhovievavosť (Trpezlivosť): Je to schopnosť vytrvať v ťažkostiach a byť ochotný podriadiť sa Božiemu načasovaniu a plánu.
• Láskavosť: Ovocie láskavosti sa prejavuje v ochote byť láskavým, zhovievavým a milosrdným voči druhým.
• Dobrota: Ide o čnosť, ktorá sa prejavuje v službe a pomoci druhým.
• Vernost: Vernosť znamená spoľahlivosť, dôveryhodnosť a oddanosť vo vzťahoch.
• Miernosť (Tichosť): Ovocie miernosti sa ukazuje v schopnosti odpustiť a zmieriť sa s druhými.
• Zdržanlivosť: Ide o schopnosť kontrolovať svoje emócie, túžby a reakcie.

Je potrebné dodať, že ovocie Ducha Svätého nie je niečo, čo sa dosahuje vlastnou silou, ale je výsledkom Božej milosti a práce Ducha Svätého v nás. Keď sme otvorení a ochotní spolupracovať s Duchom Svätým, tieto vlastnosti sa postupne prejavujú v našom živote - a ďalej rastú.

Najväčším Božím darom, ktorý sme dostali a zároveň ho môžeme darovať iným, je láska. Ak si dovolíme stať sa poslušnými voči Duchu, môžeme tento typ lásky uviesť do praxe. Aj keď sa to zdá nepredstaviteľné, máme v sebe všetko, čo potrebujeme, aby sme mohli milovať svojich nepriateľov čistou a obetavou láskou.

Prehľad darov a ovocia Ducha Svätého

Dary Ducha Svätého a charizmy

Prejavy Ducha Svätého sa dajú prirovnať k stromu: dary Ducha Svätého sú ako korene - nimi sme zakorenení v Bohu a zabezpečujú to najpotrebnejšie pre zdravý vývin nášho duchovného organizmu. Dary Ducha Svätého sú stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia. Citlivosť na Božie vnuknutia sa dobre prejavuje v bezradných situáciách. Duch Svätý vie vždy dobre poradiť a vnuknúť správnu myšlienku.

Svätý Pavol spomína proroctvo medzi charizmami. Dar proroctva nie je veštením z kryštálovej gule, ale schopnosť prehovoriť v Božom mene do konkrétnej situácie. Tak to bolo aj u starozákonných prorokov.

To sme už vstúpili na pôdu mimoriadnych darov Ducha Svätého - chariziem, ktorým svätý Pavol venuje špeciálnu pozornosť. Charizmy sú „na všeobecný úžitok“ (porov. 1 Kor 12, 7). Nik ich nedostáva pre seba, ale pre iných. Pavol chce Korinťanov vyviesť z ich pokriveného chápania chariziem a upriamiť ich správnym smerom, preto im píše: „Ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1 Kor 12, 31). Aj týmto literárnym spôsobom chce svätý Pavol vyjadriť, že láska je omnoho vznešenejšia než akákoľvek charizma. V závere apoštol Pavol na troch charizmách ilustruje ich dočasnosť: „Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie“ (1 Kor 13, 8). Láska nikdy nie je čiastočná. Nemôžeme niekoho milovať len spolovice alebo z jednej tretiny. Buď milujeme, alebo nie. Iba prostredníctvom lásky môžeme dosiahnuť úplnosť, celistvosť a zrelosť, jednoducho: svätosť. Láska je božská i zbožstvujúca. Láska je cesta k plnosti. Bez lásky nežijeme naplno.

„Charizma, v preklade zadarmo daný dar, nie je niečo, čo si môžeme nárokovať ako ‚výplatu‘ za službu Bohu. Prvým cieľom duchovných darov je budovanie vzťahu s Darcom, ktorý nám ich dáva. Druhým cieľom je naše posväcovanie, pretože rozvíjaním vzťahu k Bohu rastieme vo svätosti. A je tu aj tretí cieľ: duchovné dary dostávame nielen pre seba, ale aj na budovanie spoločenstva Cirkvi.“ Novozákonné charizmatické dary sú teda okrem osobného posväcovania určené najmä na službu.

Duch Svätý je nebezpečný - vyrušuje, nenechá veci len tak, usvedčuje, odkrýva, obviňuje, napomína, odhaľuje. To všetko ale hlavne preto, aby nás udržal na ceste do neba, na správnej ceste, aby sme „neodpadli od „živého Boha“, odhaľuje nám prekážky, nástrahy, upozorňuje na vlažnosť, na to, keď si začíname plniť srdce niečím iným než Božím slovom a správnymi myšlienkami.

Dostali sme dar Ducha Svätého pri Krste svätom. Je to dar, ktorý sme možno mnohí ani neotvorili. Je to však veľmi nebezpečný dar v prípade, ak ho otvoríš, a rovnako nebezpečný je v prípade, ak ho neotvoríš.

Čo sa stane, keď ho otvoríme:

• Bude ťa viesť k Pánovi Ježišovi - lebo to je jeho primárna úloha: „On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám“ (J 16, 7).
• Uvedie ťa do každej pravdy.
• Bude usvedčovať svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde.
• Bude ti radiť (keďže je to aj Duch Radca), ako prežiť správne život, ako ostať v Božej vôli, ako kráčať po „úzkej ceste“.
• Naplní tvoj život.
• Duch Svätý ťa povedie na púšť a ty pôjdeš.
• Vieš, že si zachránený „z tohto skazeného pokolenia“.

Ako vieme, že sme ho otvorili:

• Žiješ v pokání, vieš, že bez Boha nie si nič.
• Máme vnútorný osobný hlboký pokoj s Bohom.
• Vidieť to na našom živote a reakciách.
• Dokážeme žehnať aj nepriateľom, dokážeme sa vo vypätých a nepriaznivých situáciách pokoriť a nastaviť aj druhé líce.
• Nemusíme obhajovať za každých okolností svoju pravdu a svoj názor.
• Dokážeme byť nezištní a štedrí.
• Máme silu milovať tam, kde by sme predtým nenávideli.
• Dokážeme odpustiť aj to, čo sa ľudsky odpustiť nedá, lebo vieme, že Pán Ježiš nám odpustil úplne všetko.
• Ľudia okolo nás budú vidieť a svedčiť, že žijeme iný život ako oni.
• Budeme pre svoju vieru prenasledovaní a nenávidení (2 Tim. 3, 12).
• Potrebujeme spoločenstvo iných kresťanov, vieme, že musíme rásť, či nechať sa múdro viesť.
• Túžime hovoriť o Bohu iným ľuďom, lebo vieme, že tu ide o život a my máme správu, ktorá každého môže zachrániť - Duch Svätý nás k tomu až núti.
• Sme ochotní prijať aj problémy a kríž, a nereptáme, nebúrime sa.

Čo sa stane, keď ho neotvoríme:

• Darmo, že sme pokrstení - to je síce krásne a dôležité, ale smrteľné, ak nežijeme v moci Ducha. „Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Kto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho“ (Rim. 8, 9).
• Budeme žiť podľa svojho tela, budeme si plniť telesné žiadosti a túžby svojho srdca a pramálo nám bude záležať na tom, čo hovorí Boh a Božie slovo. „Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. 6A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj!“ (Rim. 8, 5-6).
• Náš život bude bezduchý, prázdny, telesný - kam sa dáva bezduché telo? Správne, do hrobu.
• Zomrieme vo svojom hriechu a budeme na poslednom súde na veky odsúdení.

Ako vieme, že si ho neotvorili:

• Náš kresťanský život je jedno veľké trápenie.
• Náš kresťanský život je jeden zákon: toto musím, toto nesmiem, sme stále v strese a odsudzovaní iných.
• Je nám to jedno, čo si myslí Boh, žijeme si sami pred sebou, pred sebou sa zodpovedáme.
• Tento čas je pre nás jediný čas strávený s Bohom, v priebehu týždňa na neho nemáme čas, nestíhame.
• Nemáme čas na každodennú modlitbu - osobnú, vrúcu, naliehavú, vytrvalú.
• Nepotrebujeme čítať Bibliu.
• Myslíme len na seba a nie na Dom Boží. Máme problém dať do pokladničky 50 centov, nedajbože euro či viac a zabúdame, že všetko máme z Božej milosti.
• Odmietame niesť bolesť, kríž a utrpenie pre meno Ježiš Kristus.
• Nikomu o Bohu nehovoríme, lebo vlastne nemáme čo povedať, na našom živote nie je žiadny rozdiel od života neveriacich.

Premýšľajme vo svetle Písma a v týchto myšlienkach nad svojím kresťanským životom. Sláva Bohu, že On nás túži naplniť a viesť Duchom Svätým, aby bol Pán Ježiš oslávený.

Tam, kde je Duch Svätý prítomný, tam sa dejú veľké veci, pretože tam, kde je prítomný Boh, sa vždy dejú veľké veci. Takáto prítomnosť prichádza vo sviatostiach a potom na miestach, kde je chválený, vyvyšovaný a oslavovaný Ježiš Kristus a tam, kde je vzývaný Duch Svätý.

Na takých miestach a spoločenstvách, kde je Ježiš oslavovaný, sa prítomnosť Ducha často prejavuje:

• Hlbokým pokojom: zrazu ťa zaplaví nadprirodzený pokoj, prestaneš mať strach, možno zmiznú tvoje depresie, tvoj doterajší nepokoj i strach odovzdať sa viac Bohu.
• Modlitebným prebudením: lebo to Duch prichádza na pomoc našej modlitbe (Rim 8,26). A to v osobnej modlitbe, ale i modlitbe spoločenstva.
• Slzami: zrazu pocítiš silnú túžbu plakať. Môžeš to slobodne urobiť, bez toho, aby si sa bál, čo si o tebe pomyslia ostatní, pretože to ti Boh dal milosť (dar) sĺz. Pozor, aby nešlo o slzy sebaľútosti, pretože to nie je prejav prítomnosti Božej, ale tvojho citu a sebectva.
• Chvením a trasením: niekedy úplne jemným a ledva badateľným a niekedy dosť silným.
• Prežívaním tepla: niekedy veľmi intenzívnym, niekedy veľmi jemným, niekedy po celom tele a niekedy iba lokálne.
• Uzdravením alebo polepšením stavu: často náhlym, často postupným.
• Občerstvením a posilnením: počul som už desiatky svedectiev o tom, ako prišli kresťania unavení na modlitbu a po modlitbe z nich únava opadla bez toho, že by sa za to modlili.
• Radosťou: vyjadrujúcou sa až pohybom tela, dvíhaním rúk k Pánovi, tancovaním.
• Istou „sladkou“ slabosťou a úľavou: niekedy končiacou až „spočinutím v Duchu“ - padnutím pod láskavou Božou mocou.

Pôsobenie Ducha Svätého je však oveľa všestrannejšie a nedá sa vyjadriť na pár riadkoch. Medzi najdôležitejšie patrí usvedčenie z hriechov a následné pokánie. Veľakrát sa stalo, že na modlitebnom stretnutí zistí človek svoju hriešnosť a jasne a konkrétne vidí svoje hriechy, hoci dovtedy nechcel o tom ani počuť. A sám by na to ani neprišiel, a keby mu to niekto hovoril, tak ho vysmeje. Ale tam, kde je prítomnosť Božia, je zrazu zasiahnutý a činí pokánie. Alebo niekto má dlhé roky problémy s tým istým hriechom a keď sa vráti zo spoločenstva, zistí, že je to preč a je z toho oslobodený.

Tieto prejavy nie sú nikdy znakom výnimočnosti a tobôž nie svätosti. Práve naopak, často sa prihodia veľkým hriešnikom. Ani sa nemôžu stať stredobodom pozornosti, tobôž hlavným motívom chvály. Prichádzajú totiž úplne mimovoľne, ako sprievodný znak prítomnosti Ducha Svätého a On ich dáva ako sám chce. Takže ak sa vyskytujú na spoločenstve (predovšetkým počas chvál), tak je to vynikajúce, ďakujme za to, prijímajme to s radosťou, ale nerobme z toho stredobod pozornosti a cieľ nášho záujmu, pretože tým je iba a iba Pán Ježiš. Najväčším rozlišovacím znakom je pri týchto prejavoch to, či ich môžeš ovládať a kedykoľvek zastaviť. Duch Svätý je totiž veľmi jemný a nenásilný. A tieto prejavy sú vždy podriadené ľudskej vôli. Ak to tak nie je, tak sa nejedná o prácu Ducha Svätého, ale o nejakú hystériu alebo tranz. Preto každý takýto prejav podlieha rozlišovaniu zo strany predstavených a vedúcich.

Charizmy: Božie dary pre službu

Charizmy sú milosti Ducha Svätého, ktoré On rozdáva ako sám chce. Je to dar a dar si nemôžeš zaslúžiť. Doslovný preklad slova charizma je „dar milosti“. Sväté Písmo však používa viac synoným tohto slova. Cirkev znova viac presadzuje biblické chápanie chariziem ako dôležitú a každodennú súčasť kresťanského života. Vyskytujú sa aj v malých spoločenstvách a potrebujeme vedieť, ako ich správne používať.

Písmo i Magistérium potvrdzujú, že každý má nejakú charizmu od Pána, či už mimoriadnu alebo jednoduchú. Charizmy vôbec nie sú znakom vyvolenia alebo svätosti a pri Pánovom poslednom hodnotení vôbec pred Ním nezavážia. Pán ich rozdáva predovšetkým pre dobro iných a nie pre dobro držiteľa. Slúžia ako znamenia Božieho pôsobenia a predovšetkým na budovanie (spoločné dobro) Cirkvi. Spomeniem aspoň niektoré:

• Dar jazykov: Je to dar modlitby, ktorý prekračuje schopnosti ľudského jazyka a dopĺňa to, na čo už nestačia slová. Ide o ľudsky nezrozumiteľný jazyk. Ak však v ňom odznie nejaké posolstvo alebo proroctvo pre prítomných, je potrebné ho vykladať. Je dobré, keď sa spoločenstvo modlí za to, aby niekto z nich dostal dar výkladu. Pri modlitbe v jazykoch je modliaci sa pri plnom vnímaní.

• Proroctvo: Je to posolstvo od Boha, ale menšej vážnosti ako Písmo. Vôbec nemusí ísť o ohlasovanie budúcnosti, ale vždy to je niečo, čo chce Pán povedať v súčasnej situácii. V biblickom význame prorok znamená hovorca Pánov a nie iba ten, kto predpovedá. Vyhlasovať proroctvá má v spoločenstve vedúci, alebo ten, o kom sa vie, že má tento dar.

• Dar poznania: Je to vnútorné pochopenie určitej situácie, určitého životného rozpoloženia alebo stavu o niekom. Boh dáva tento dar na to, aby dotyčnému pomohol.

• Dar rozlišovania: Je to jeden z najdôležitejších darov, pretože nás chráni pred tým, aby sme boli oklamaní, či už vlastnou psychikou, predstavivosťou, alebo nejakým zlým duchom. Veľký dar rozlišovania majú predovšetkým pastieri Cirkvi, ale časť rozlišovania leží aj na vedúcich spoločenstiev a až potom na jednotlivcoch, o ktorých sa vie, že majú tento dar.

Ďalšie z darov, ktoré sa vyskytujú v Cirkvi: múdrosti, uzdravovania, viery, činenia zázrakov, napomínania, služby, evanjelizovania, celibátu, pohostinnosti.

Pavol hovorí o tom, aby sme prijímali charizmy s vďačnosťou, a dáva jedinú podmienku: nech sa deje všetko slušne a po poriadku. Tak prijímajme charizmy a používajme ich v spoločenstve slušne a po poriadku.

Aj prežívanie prítomnosti Ducha Svätého, aj charizmy patria medzi dôležité veci duchovného života, ale nie sú najdôležitejšie a najpodstatnejšie. Potrebujeme o nich hovoriť, aby sme dostali slobodu ich prežívať a prijímať ich a prehlbovať svoj duchovný život, ale to najdôležitejšie v našom živote je mať osobný vzťah s Ježišom a prinášať ovocie tohto vzťahu. A tým je zmena života, zmýšľania a činov, opustenie hriechov a pripodobnenia sa Ježišovi Kristovi.

Láska ako najväčší dar

Najväčším Božím darom, ktorý sme dostali a zároveň ho môžeme darovať iným, je láska. Prejavy Ducha Svätého sa dajú prirovnať k stromu: dary Ducha Svätého sú ako korene - nimi sme zakorenení v Bohu a zabezpečujú to najpotrebnejšie pre zdravý vývin nášho duchovného organizmu. Prejavom duchovnej zrelosti je až ovocie Ducha. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi „Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy.“ Svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia Ducha: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Tradícia pozná až dvanásť ovocí, ku ktorým pripočítava ešte „vľúdnosť, skromnosť a čistotu.“

Nie charizmy, ale ovocie Ducha je prejavom, že skutočne žijeme pod vplyvom Ducha Svätého. Ovocie Ducha prinášame, keď sme napojení na Krista: „Ja som vinič, vy ste ratolesti.“ Skutočná svätosť nikdy nie je hraná a prejavuje sa nielen v časoch pohody, ale i v napätých situáciách.

Apoštol Pavol zdôrazňuje, že láska je omnoho vznešenejšia než akákoľvek charizma. Láska znamená úplnosť, dokonalosť. Iba prostredníctvom lásky môžeme dosiahnuť úplnosť, celistvosť a zrelosť, jednoducho: svätosť. Láska je božská i zbožstvujúca. Láska je cesta k plnosti. Bez lásky nežijeme naplno. Žijeme len čiastočne, nedokonalo, neúplne. Nie naše charizmy, dary nás naplnia, ale to, že my sami sa staneme darom. V láske sa nielen darujeme, ale láska nás robí charizmatickými bytosťami.

Znakom pravovernosti kresťana nie je schopnosť konať zázraky, uzdravovať, prorokovať alebo hovoriť jazykmi, ale život naplnený láskou a poslušnosťou Božej vôli. Rýdzosť učeníctva sa nepozná podľa výkonu, ale podľa ovocia Ducha, ktoré sa prejavuje v láske a poslušnosti. Bez poslušnosti nemožno hovoriť o pravom nasledovaní Krista.

Duchovné dary sú dané k službe druhým, nie na oslávenie človeka, jeho pýchy, sebarealizácie alebo presadzovania sebeckých záujmov. Rôzni ľudia majú rôzne obdarovania, a preto sa vzájomne potrebujeme, smieme sa dopĺňať a obohacovať o charizmy. Žiadny človek nemá všetky dary, ale každý má aspoň jeden duchovný dar. To znamená, že sme stvorení pre spoločenstvo. Ovocie Ducha Svätého je dané na to, aby bola zreteľná funkčnosť a praktickosť kresťanstva.

tags: #dar #ducha #svateho #proroctvo