V hlbokých lesoch južného cípu okresu Bardejov sa pred rokmi tradovalo, že s trochou šťastia možno zazrieť bieleho jeleňa. Táto vzácna bytosť bola obostretá mystikou a poverami, ktoré naznačovali, že takého zviera nemožno zastreliť ani inak usmrtiť, lebo by to prinieslo nešťastie. Táto legenda úzko súvisí so slovanskou mytológiou a postavou bohyne Devany, patrónky lovcov a lesov.
Slovanské Mýty o Devaninom Pôvode
O slovanskej mytológii sa v posledných rokoch píše veľa, no informácie sú často protichodné. Jedným z takýchto rozporov je otázka, kto bola matka bohyne Devany. Podľa jednej z najrozšírenejších povestí bola Devana dcérou mocného boha Perúna, vládcu búrok, blesku a hromu, a bohyne Lady. Perún bol známy nielen svojou silou, ale aj stádom nádherných bielych jeleňov, ktoré boli pod jeho ochranou a ktoré lovci nesmeli loviť.
Devana, ako dcéra Perúna, vyrástla v krásnu mladú ženu a bola pýchou svojho otca. Napriek protestom iných božských obyvateľov Planiny, miesta sídla bohov vysoko nad oblakmi, Perún často odpúšťal svojej dcére porušenia stáročných zvyklostí. Okrem Devany bol Perún hrdý aj na svoje stádo bielych jeleňov.
Devana ako Strážkyňa Lesov a Lovcov
Podľa loveckej povesti bola Devana bohyňou lovcov, ktorú uctievali Slovania žijúci na územiach dnešného Slovenska a Poľska. Jej úloha bola kľúčová pre udržanie rovnováhy v prírode. Perún jej raz odovzdal luk a šípy so slovami: „Odteraz si paňou lesov, lúk, riek a jazier so všetkým čo v nich žije, chráň ich a dobre si všímaj či ľudské plemä si váži dary, ktoré sú mu dávané a podľa toho im dopraj alebo ber. Na srdce ti však najviac kladiem starostlivosť o moje biele jelene.“
Devana sa však zaľúbila do syna človeka a na jeho naliehanie mu dovolila uloviť si bieleho jeleňa z otcovho stáda. Keď to ostatní bohovia zistili, jeleňa zachránili. Perún, nahnevaný týmto porušením, zničil osadu, v ktorej syn človeka býval, a jeho samotného premenil na vodu. Tento čin však nebol konečný. Po čase Perún odpustil svojej dcére, dal jej luk a šípy a v lesoch znovu zavládol mier a poriadok. Dospela a stala sa z nej spravodlivá bohyňa, ktorá sa mala večne starať o lovcov a všetkých, ktorí milujú lesy a prírodu.
TOP 40 Slovanských Bohů a Nestvůr – Kompletní Průvodce Mytologií, Kterou Jste Neznali
Symbolika Bílého Jeleňa a Devany
Biele jelene v slovanskej mytológii symbolizovali čistotu, vznešenosť a spojenie s božským svetom. Ich nedotknuteľnosť odrážala posvätnosť prírody a potrebu jej ochrany. Devana, ako ich patrónka a neskôr aj lovkyňa, stelesňovala túto rovnováhu medzi človekom a prírodou. Jej úlohou bolo dohliadať na to, aby ľudia s úctou pristupovali k darom prírody a aby lov bol vykonávaný s rešpektom.
Podľa niektorých interpretácií bola Devana vnímaná aj ako patrónka lesov, plodnosti a dokonca aj denného svetla. Často ju znázorňovali ako krásne dievča v kožuchu z medveďa, s lukom a šípmi, nohu či ostrým nožom. Jej spojenie s pannenskými bohyniami ako rímska Diana alebo grécka Artemis naznačuje jej úlohu ochrankyne panien a panenskej prírody.
V iných tradíciách je Devana považovaná za jednu z troch sestier Perúna a niekedy sa spája aj s bohyňou smrti, ktorá ukončuje pozemský život. Po jej odchode do "Ľadových príbytkov" po jarnej rovnodennosti nastáva prebudenie prírody. Tieto rozličné interpretácie odrážajú komplexnosť a rôznorodosť slovanskej mytológie, ktorá sa vyvíjala a prispôsobovala rôznym regiónom a obdobiam.
Devana v Modernom Poľovníctve: Ocenenie "Poďakovanie Devany"
Čas je neúprosný a poľovníkov, ktorí sa zaslúžili o vysokú úroveň poľovníctva, neustále ubúda. V poľovníckej komunite na Slovensku bolo a je dobrým zvykom oceniť prácu a úsilie poľovníkov pri významných životných či poľovníckych príležitostiach. Tradičné administratívne postupy a obmedzenia pri udeľovaní vyznamenaní však často viedli k situáciám, kedy už poľovníci nemali čo dostať, pretože mali udelené všetky dostupné poľovnícke ocenenia.
Tento problém viedol k vytvoreniu nového poľovníckeho vyznamenania s názvom "Poďakovanie Devany". Ide o inovatívny prístup k oceňovaniu, ktorý zohľadňuje nielen prácu samotného poľovníka, ale aj podporu jeho rodiny, najmä manželky. Po prvýkrát v histórii udeľovania poľovníckych ocenení sa "Poďakovanie Devany" udeľuje zároveň aj manželke poľovníka za jej podporu, trpezlivosť a zhovievavosť.
Toto vyznamenanie môže udeliť akýkoľvek subjekt zaoberajúci sa výkonom práva poľovníctva alebo činnosťou s ním súvisiacou na území Slovenska. Medzi takéto subjekty patria poľovnícke združenia, spoločnosti, kluby zamerané na kynológiu, históriu, strelectvo, sokoliarstvo, múzeá, Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) a jeho regionálne zložky. Vyznamenanie môže byť udelené poľovníkovi alebo akejkoľvek fyzickej osobe, ktorá dlhodobo vykonávala činnosť priamo súvisiacu s poľovníctvom, a to bez akéhokoľvek administratívneho obmedzenia či schvaľovania. Nikto totiž nevie lepšie zhodnotiť prácu poľovníka ako jeho kolegovia.
"Poďakovanie Devany" pozostáva z dvoch plakiet vyrobených z tombaku s priemerom 50 mm, určených pre poľovníka a jeho manželku. Súčasťou sú aj dva strieborné šperky (puncované) so zeleným polodrahokamom - chryzoprasom, ktoré sa nosia pripevnené na slávnostnom poľovníckom odeve. Všetko je uložené v drevenej etui s textilnou výstielkou a doplnené diplomom.
Spoluautorom výtvarného návrhu plakiet bol akad. maliar Viktor Bilčík (1938 - 2013), ktorý Devanu znázornil nie ako prísnu lovkyňu, ale ako krásnu mladú dievčinu, z ktorej vyžaruje pokoj, skromnosť a neha. Inšpiráciou pre tvar strieborných šperkov a písma boli šperky a písmo z obdobia Veľkej Moravy. Viktor Bilčík, sám horlivý poľovník a ochranca prírody, pracoval na záchrane mnohých kultúrnych pamiatok a vytvoril množstvo diel s krajinárskou tematikou a motívmi zveri. Za svoju celoživotnú propagáciu poľovníctva získal viaceré významné ocenenia.
Premiérovo bolo toto ocenenie udelené 20. februára 2014 na výstave "Poľovníctvo a oddych" v bratislavskej Inchebe. Vyznamenaní boli akademický maliar Viktor Bilčík in memoriam a jeho manželka Alžbeta. Na plaketách je text: „Ďakujem za Tvoju dlhoročnú prácu pre poľovníctvo na Slovensku. Devana. Ďakujem Tvojej manželke za jej podporu, trpezlivosť a zhovievavosť. Devana.“
Devana ako Symbol Ochrany a Úcty k Prírode
Príbeh Devany a jej spojenie s bielym jeleňom a poľovníctvom poukazuje na hlbokú prepojenosť starých Slovanov s prírodou. Ich mytológia nebola len súborom príbehov, ale aj spôsobom, ako pochopiť a žiť v súlade s prírodným svetom. Bytosti ako Devana, Rusalky, víly či strigy, ktoré sa objavujú v ľudových rozprávkach, sú odrazom tejto pohanskej viery, ktorá pomáhala ľuďom vysvetliť javy, pre ktoré vtedy nedokázali nájsť racionálne vysvetlenie.
Slovanské božstvá a bytosti sídlili v prírode - v lesoch, jaskyniach, na horách. Devana, ako bohyňa lesa a lovu, stelesňovala silu a krásu divokej prírody, ale aj zodpovednosť za jej ochranu. Jej prísne pravidlá pre lovcov a odmena pre tých, ktorí ich dodržiavali, odrážajú staroveké chápanie ekologickej rovnováhy.
Aj keď sa tieto mýty a legendy zdajú byť vzdialené, ich odkaz pretrváva. Vytvorenie ocenenia "Poďakovanie Devany" je moderným prejavom úcty k tradíciám a k ľuďom, ktorí zasvätili svoj život poľovníctvu a ochrane prírody. Je to pripomienka, že aj v dnešnej dobe je dôležité si vážiť dary prírody a pristupovať k nim s rešpektom, rovnako ako to symbolizuje Devana a jej vzťah k bielym jeleňom. Tento nový prístup k oceňovaniu zároveň zdôrazňuje význam rodiny a podpory, ktorá je nevyhnutná pre úspech v akejkoľvek oblasti života, vrátane vášnivého poľovníctva.