Maltský kňaz a rehoľník Elias Vella, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v duchovnom živote mnohých ľudí po celom svete, bol postavou mimoriadneho vplyvu a hlbokej viery. Jeho životná púť ho viedla od počiatočnej skepsy k existencii diabla až k pozícii uznávaného exorcistu a horlivého kazateľa, ktorý neúnavne šíril evanjeliové posolstvo. Napriek tomu, že sa narodil na Malte, jeho misia presiahla hranice ostrova a zasiahla krajiny na všetkých kontinentoch, vrátane Slovenska a Českej republiky, kde sa jeho slová a učenie stretli s otvoreným prijatím.
Zrod povolania a počiatočná skepsa voči zlu
Elias Vella sa narodil 28. februára 1941 v mestečku Saint Paul’s Bay na Malte. Už ako malý chlapec prejavoval záujem o cirkevný život, keď rád miništroval vo františkánskej farnosti. Silný vplyv na jeho formovanie mali miestni minoriti, pri ktorých sa podľa vlastných slov cítil prijatý. „Mal som rád miestnych františkánov, oni mali radi mňa - to bol prvý záblesk a sympatia k tejto reholi,“ uviedol v knižnom rozhovore s Martinom Ližičiarom s názvom „Exorcista Elias Vella: Diabol sa nás bojí“. Jeho túžbou bolo vždy vykonávať pastoračnú činnosť a byť v kontakte s ľuďmi.
Napriek tejto primárnej túžbe, po štúdiách v Ríme a následnej ponuke učiť o spiritualite laikov na univerzite, sa jeho predstavy o priamom kontakte s veriacimi na čas nenaplnili. Namiesto toho strávil 24 rokov na Malte prípravou teologických študentov na kňazstvo.
Jeho pohľad na svet, a najmä na existenciu diabla, sa zásadne zmenil v roku 1978 (podľa niektorých zdrojov 1988) počas charizmatickej konferencie v Dubline. Na naliehanie mladých Malťanov, ktorých mal sprevádzať, sa zúčastnil workshopu pre kňazov. V tom čase sa považoval za skúseného teológa, ktorý už v duchovnom živote nedosiahne vyšší stupeň. Počas diskusie mu bola položená otázka: „Prečo si sem prišiel?“. Vella vtedy s istou dávkou sebavedomia, ktoré pripisuje pýche, uvažoval o odpovediach iných kňazov. Keď prišiel rad na neho, predstavil sa ako teológ a zdôraznil, že charizmatická obnova je preňho novou skúsenosťou. V tom momente ho vedúci skupinky vyzval: „Otče, kľaknite si, potrebujem sa za vás modliť!“. Táto neočakávaná výzva ho zaskočila. „Vôbec som to nečakal, takže som sa ani nestihol brániť a kľakol som si tam. Všetci sa nado mnou začali modliť, aby som sa obrátil. Modlili sa, aby sa na mňa vylial Duch Svätý,“ spomína si Vella. Tento zážitok bol pre neho šokom, ktorý ho prinútil zamyslieť sa. Neskôr sa dozvedel, že mladí ľudia, s ktorými prišiel, sa za jeho obrátenie dlho modlili. „To bol pre mňa ďalší šok,“ priznal.
Tento zlomový moment v Dubline odštartoval jeho cestu k hlbšiemu pochopeniu duchovného sveta a k službe, ktorá sa stala jeho životným poslaním.
Obrátenie k exorcizmu: Od skepsy k aktívnej službe
Po návrate na Maltu a po svojom obrátení v Dubline sa Vella začal intenzívnejšie venovať charizmatickej obnove. S tým súviselo aj postupné prichádzanie ľudí, ktorí sa na neho obracali so žiadosťou o pomoc v súvislosti s pôsobením Zlého. Ako teológ však stále prechovával istú skepsu voči existencii diabla ako osobnej entity. Bol ovplyvnený dobovými teologickými prúdmi, ktoré diablovo pôsobenie redukovali na abstraktné zlo. „Na jednej strane som teda tvrdil, že diabol neexistuje, na tej druhej za mnou prichádzali konkrétni ľudia, ktorí boli atakovaní diablom,“ priznal.
Nevedel, ako týmto ľuďom pomôcť, no ani ich nechcel odmietnuť. Obrátil sa preto na svojho biskupa, ktorý ho vyzval, aby sa tejto oblasti podrobnejšie venoval. Následne ho biskup menoval za exorcistu. Vella s úsmevom neskôr priznal, že Bohu občas hovorí: „Dal si mi túto službu ako trest, lebo ja som v diabla neveril a ty si mi povedal: V poriadku, ja ťa v neho naučím veriť, budeš sa s ním stretávať!“ Táto služba sa pre neho stala nielen poslaním, ale aj cestou k hlbšiemu poznaniu Božej moci a lásky. „Služba exorcistu je pre môj život veľmi prínosná, pretože som vďaka nej bližšie k Bohu. Ak človek bojuje so Zlým, vidí zároveň Božiu moc a lásku,“ uviedol.
Jeho služba exorcistu ho viedla k tomu, aby sa detailne zaoberal rozlišovaním duchov, čo bolo v súlade s učením svätého Ignáca z Loyoly. Jeho kniha „O rozlišovaní dobrých a zlých duchov“ nadväzuje na tieto klasické pravidlá a učí, ako rozpoznať pôsobenie zlých duchov, ktorí nás znechucujú a vrhajú do smútku, od pôsobenia dobrých duchov, ktorí nás povzbudzujú a vlievajú nám do duše lásku, radosť a pokoj.
Ti ktorí veria, budú vyháňať zlých duchov.
Misijné cesty: Slovensko ako nečakané poslanie
Hoci bol páter Elias Vella známy po celom svete, Slovensko a Česko neboli krajiny, ktoré by si sám od seba vybral. Jeho misijná činnosť sa začala pomerne náhodne, keď ho istý Malťan, ženatý so Sicílčankou, požiadal o prednášku na Sicílii. „A to bol začiatok všetkého. Je to ako keď hodíte kvapku oleja do vody a ona začne rásť a rásť a rásť…“ opisoval začiatky svojich zahraničných ciest.
Jeho pôsobenie sa postupne rozšírilo na Sicíliu, Taliansko, Anglicko, Nemecko, Brazíliu, Poľsko, a práve Slovensko a Česko sa stali dôležitou súčasťou jeho apoštolátu. "Raz som koncelebroval omšu v Sao Paole v Brazílii… Keď sa ma opýtali, kde mám farnosť, odpovedal som, že moja farnosť je svet," povedal. Sám priznal, že logicky by si ako mladší človek vybral krajiny, kde rozumie jazyku, no bez toho, aby vedel ako, ho „Pán uvrhol do krajín, kde nerozumiem ani slovo v ich jazykoch, ako Slovensko, Česká republika, Brazília a mnoho, mnoho ďalších krajín.“ S humorom dodával: „Stále však vravím, že keď sa raz stretnem s Pánom, moja prvá otázka na neho bude: Pane, prečo si ma poslal práve na Slovensko a do Česka?“
Jeho príchod na Slovensko bol sprostredkovaný cez istú pani z Česka, ktorá sa zúčastnila na duchovných cvičeniach na Malte a navrhla mu návštevu Českej republiky. Tam stretol človeka zo Slovenska, ktorý ho pozval na Slovensko. Týmto spôsobom sa začali jeho semináre a prednášky aj na Slovensku. Páter Vella vnímal na Slovensku po období komunizmu „nekončiaci sa smäd a hlad po evanjeliu“. Vďačne hovoril, že môže byť tým, kto privádza ľudí k prameňu.
Hlboká viera a odkaz pre budúcich generácií
Páter Elias Vella bol autorom desiatok kníh v rôznych jazykoch, vrátane slovenčiny a češtiny, kde sa venoval širokej škále tém od exorcizmu a rozlišovania duchov až po vnútorné uzdravenie, manželstvo a hlboký vzťah s Ježišom a Pannou Máriou. Medzi jeho známe diela patria napríklad „Ahoj, Ježiš, môžeme sa porozprávať?“, „Ježiš, môj uzdravovateľ“ či „O satanovi“.
Jeho prístup k ľuďom bol charakterizovaný priamočiarosťou, úprimnosťou a hlbokou pokorou. Napriek zdravotným problémom, vrátane ťažkej cukrovky, neúnavne cestoval a prinášal evanjeliové posolstvo. Martin Ližičiar, ktorý s ním strávil dva dni pri príprave knihy, si ho pamätá ako „neskutočne obetavého, pokorného a trpezlivého“.
Jedným z jeho silných odkazov bola aj jeho koncepcia adorácie, ktorú nazýval „opaľovanie“. Vysvetľoval, že niekedy netreba nič hovoriť ani nič riešiť, ale iba byť pred Sviatosťou Oltárnou a nechať na seba pôsobiť Božiu prítomnosť, podobne ako slnko pôsobí na človeka. Táto lekcia mala hlboký vplyv na mnohých, ktorí sa s ním stretli.
Páter Elias Vella zomrel 10. októbra 2022 vo veku 81 rokov. Zanechal po sebe bohaté dedičstvo myšlienok, skúseností a svedectiev, ktoré naďalej rezonujú a inšpirujú ľudí na ich duchovnej ceste. Jeho život bol dôkazom toho, že aj napriek počiatočnej skepse a prekážkam, hlboká viera a ochota slúžiť môžu viesť k naplneniu nečakaného, no nesmierne významného životného poslania. Jeho služba na Slovensku a v Česku bola významným prínosom pre duchovný život v týchto krajinách, najmä v oblasti oslobodenia a vnútorného uzdravenia. Páter Vella tiež významne ovplyvnil vznik pútnického miesta na hore Butkov na Slovensku, ktoré duchovne prepojil s Jánom Pavlom II.
tags: #elias #vella #exorcizmus