V oblasti duchovných vied a hlbšieho skúmania ľudskej existencie sa vynára osobnosť RNDr. Emila Páleša, CSc., ktorého dielo "Angelológia dejín: Synchronicita a periodicita v dejinách" prináša nový pohľad na historické procesy a ich možné skryté zákonitosti. Páleš, absolvent kybernetiky a bývalý vyučujúci počítačovej lingvistiky na Univerzite Komenského v Bratislave, prináša interdisciplinárny prístup k štúdiu histórie, ktorý presahuje bežné vedecké rámce. Jeho výskum naznačuje, že staroveká náuka o anjeloch nebola len produktom fantázie, ale skôr predvedeckou formou poznania s reálnym predmetom. Angelológia, podľa Páleša, fungovala ako epistemológia staroveku, popisujúc vlny intuícií a inšpirácií v kolektívnom podvedomí ľudstva a cyklické zákonitosti ich striedania. Tieto cykly sa navonok prejavujú ako striedanie kultúrnych epoch, estetického cítenia, náboženských kultov, filozofických intuícií, vedeckých paradigiem a politického usporiadania.
Teória rytmov archandjelov
Základnou myšlienkou Pálešovho diela je teória, že dejiny sú rytmizované postupnou vládou siedmich archanjelov. Každé obdobie ich vplyvu trvá približne 354 rokov, pričom tento väčší rytmus je doplnený kratším cyklom, v rámci ktorého sa všetkých sedmich archanjelov vystrieda ako ďalší doplňujúci rytmus. Autor predpokladá existenciu aj ďalších, zatiaľ detailnejšie nespracovaných rytmov. Každý z archanjelov predstavuje špecifické kvality a pojmy, čím sa vytvára systém založený na analogickom myslení, podobne ako v homeopatii, astrológii či astropsychológii. Pôsobenie archanjelov ovplyvňuje celkové naladenie, kontext a vyznemenie náboženských systémov, filozofických myšlienok, kultúrnych smerov a politických udalostí danej éry. Dôležité je, že nejde o absolútnu determináciu; podobne ako v iných analogických systémoch, ide o potenciál, ktorého kvality môžu byť využité rôznymi, často protichodnými spôsobmi.
Michael Rosbash - Príbeh cirkadiánneho rytmu: minulosť, prítomnosť a budúcnosť
Vedecký prístup a kritika
Pálešov rozsiahly, takmer päťstostranový výskum je bohato ilustrovaný umením a doplnený grafmi, pričom autor využíva aj exaktné metódy inferenčnej štatistiky. Jeho prístup nie je uzavretý voči kritike; na akademickej pôde v Bratislave sa uskutočnilo interdisciplinárne kolokvium, kde bola jeho teória podrobená odbornému skúmaniu. Najväčšia výhrada, týkajúca sa selektívneho výberu historických udalostí, bola vyvrátená tým, že kontrolné udalosti boli vybrané bez Pálešovej účasti a následne bolo potvrdené, že zapadajú do celkového konceptu.
Angelológia ako predvedecká poznanie
Pálešov výskum prichádza k záveru, že staroveká náuka o anjeloch bola predvedeckou formou poznania. Angelológia popisovala vlny intuícií a inšpirácií v kolektívnom podvedomí ľudstva a cyklické zákonitosti ich striedania. Tieto intuície sú intersubjektívne prežívané ako psychologická realita. Napriek tomu odborná komunita zatiaľ nedospela ku konsenzu ohľadom hlavnej hypotézy z "Angelológie dejín".
Pálešova biografická stopa
RNDr. Emil Páleš, CSc., sa narodil 24. decembra. Vyštudoval kybernetiku a vyučoval počítačovú lingvistiku na Katedre umelej inteligencie Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1989 - 1994 viedol výskumný grant "Počítačový model slovenčiny" na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, výsledkom čoho bol prvý počítačový model slovanského jazyka. V roku 1993 založil nadáciu (neskôr neziskovú organizáciu) Sophia, venovanú integrálnym štúdiám. Páleš publikuje a prednáša doma aj v zahraničí. V roku 2004 získal cenu Zdeňka Kleina za najlepšiu transdisciplinárnu prácu v oblasti etológie človeka. V tom istom roku založil Školu angelológie. Od roku 2009 sa pravidelne zúčastňuje Českej konferencie, viedol cyklus prednášok na Západočeskej univerzite v Plzni a vyučoval na Univerzite Palackého v Olomouci. Jeho výsledky výskumu vychádzajú vo viaczväzkovej monografii "Angelológia dejín. Synchronicita a periodicita v dejinách".
Hlbšia podstata témy: Anjeli a ľudská realita
Napriek tomu, že Pálešova práca sa zaoberá anjelmi, jej podstata siaha hlbšie než len k čírej "nebeskej" či duchovnej rovine. Ide o snahu pochopiť, ako tieto archetypálne sily ovplyvňujú našu realitu. C.G. Jung už pred polstoročím upozornil na význam týchto tém, no ich prepojenie s našou každodennou existenciou nebolo vždy dostatočne zrejmé. Páleš sa snaží prepojiť staroveké poznanie s moderným vedeckým prístupom, aby vyprovokoval vedeckú diskusiu.
Je dôležité si uvedomiť, že anjeli sú služobníkmi Boha. Viac im vadí, ak niekto zvelebuje iba ich samých či ich funkcie, než ak im prejavujeme pozornosť. Ich úlohou je slúžiť, nie byť cieľom uctievania. Prvoradou prioritou by nemalo byť rozlišovanie medzi "falošne a pekne spievajúcimi anjelmi", ale skôr pochopenie ich skutočnej úlohy v širšom kozmickom kontexte.
Pálešova práca naznačuje, že mnohokrát "padlí anjeli", teda bytosti so "ušpinenými krídlami", môžu byť zodpovedné za negatívne javy v našej realite. Tlak a boj, ktoré tieto bytosti vyvolávajú, však môžu paradoxne viesť k vyšším výškam, než by dosiahli v bežnom "spevokole". Kľúčom k pochopeniu ich vplyvu je ich hlboká ľudskosť a pokora, ktoré často presvitajú aj cez ich nenápadnosť.
Niektorí ľudia, ktorí sa v živote venovali hľadaniu vyšších princípov, môžu byť v konečnom dôsledku považovaní za "svätcov" až po smrti. Sú to tí, ktorí dokázali obetovať vlastný charakter, intimitu, normálnosť a dokonca aj stratu Krista pre vyššie ciele. Ich služba nie je zameraná na seba, ale na konkrétne slúženie iným, často bez očakávania okamžitého potlesku či uznania.
Je dôležité nevenovať pozornosť nepodstatnému a pochopiť dôvody, prečo sú tieto "anjelské" sily prítomné. Ich vplyv nie je abstraktný, ale celkom konkrétne slúži iným. Cieľom nie je predčasná osobná dôležitosť bez prinesenia obetí za ľudstvo.
Reinkarnácia a jej historické korene
Pohľad na ľudskú existenciu nie je úplný bez zváženia konceptu reinkarnácie. Hoci sa na Východe považuje za samozrejmosť, jej korene siahajú hlbšie do histórie a objavujú sa aj v starovekom židovstve, kabale, ismaelickom islame, egyptskej, keltskej a slovanskej tradícii, ako aj u starovekých Grékov (Platón, Sokrates, pytagorejci). Počas stredoveku ju udržiavali rôzne kresťanské smery ako katari, albigénci či bogomili. V prvých storočiach kresťanstva bola reinkarnácia všeobecne prijímaná až do 6. storočia.
Človek v stvorení: Dve prirodzenosti
Človek v sebe spája dve prirodzenosti: telesnú, zdedenú po zvieratách, a duchovnú, pochádzajúcu z duchovného sveta. Duchovná podstata má schopnosť zušľachťovať a pretvárať telesnú schránku, avšak len vtedy, keď je činná a prebudená. Podľa teológie oboje pochádza od Boha. Človek bol stvorený priamo aj nepriamo, skrze evolúciu a povýšením na vyššiu úroveň bytia. Prejavuje sa ako telesná, duševná aj duchovná substancia.
Pôvod zla a slobodná vôľa
Kresťanská teológia naznačuje, že na začiatku zla stál "padlý anjel", Lucifer. Človek má na svojom pravom pleci svetlého anjela, ktorý ho inšpiruje, a na ľavom pleci temného anjela, ktorý ho zvádza. Ľudská sloboda predpokladá možnosť voľby medzi dobrom a zlom. Pád do hriechu začal s prvou autonómnou ľudskou bytosťou a akumuloval sa počas dejín, čím sa zväčšovala oddelenosť človeka od Boha. Pád nastal, keď človek uprednostnil rozum pred duchom. Lucifer, ako padlý anjel, neskúša priamo, ale našepkáva a pokúša, čo viedlo k podmaneniu si ľudského pokolenia. Pôvod zla spočíva v duchovných mocnostiach, ktoré zvádzajú človeka k deformovaným podobám Božieho obrazu. Sloboda človeka by nemala cenu, keby si ju nevybojoval sám. Miesta pôsobenia Lucifera sú spojené s lžami, zatiaľ čo obrátenie k vyšším hodnotám je vecou slobodnej vôle.
Predexistencia a poexistencia človeka
Človek nie je len produktom okamžitého stvorenia, ale existuje aj v predexistencii a poexistencii. Prvotná predexistencia človeka je u Boha, kde každý človek existoval ako osobitná idea. Táto idea sa mohla, ale nemusela, realizovať. V tomto zmysle nemožno hovoriť o predexistencii tela či duše samostatne, ale skôr o Božej idei. Sme tu na Zemi, aby sme dovŕšili svoje dielo a prispeli k sebarealizácii, pretože naša existencia je nedokončená.
Hriech ako skrat v Božích plánoch
Súčasný svet s kapitálom, sexom, drogami a násilím nie je idylkou, ale realitou, v ktorej sa mohol stať "skrat" v Božích plánoch, nazývaný hriech alebo dedičný hriech. Tento "skrat" sa akumuloval a zväčšoval oddelenosť človeka od Boha.
Duchovná smrť a pripútanie k hmote
Hoci duch je nesmrteľný, človek sa môže duchovne "odpútať" od Boha upnutím sa na pozemské veci, majetok a peniaze. Tým sa pripútava k hmote, ktorá podlieha rozkladu. Celá Zem a jej obyvatelia raz prídu do rozkladu, čo symbolizuje apokalypsu. Nádej na príchod "tisícročnej ríše" spočíva v porozumení lásky zo strany väčšiny ľudstva.
tags: #emil #pales #reinkarnacia