Predstava, že človek, zviera či vec môže byť pod vplyvom zlého ducha, je v histórii ľudstva veľmi stará a dosť rozšírená. V súčasnosti je téma exorcizmu, úkonu, ktorý má za cieľ z ľudí, zvierat či vecí, označených za posadnutých, vyhnať diabla alebo iné zlé sily, často opradená tajomstvom a spájaná s hororovými filmami. Avšak pre mnohých ide o hlbokú duchovnú realitu a súčasť náboženskej praxe. Nasledujúci článok sa snaží objasniť podstatu exorcizmu, jeho históriu, rituály a rôzne pohľady na túto komplexnú tému, od osobných svedectiev až po oficiálne cirkevné stanoviská a magické tradície.
Osobná Skúsenosť s Duchovným Útlakom a Oslobodením
Duchovný útlak môže mať mnoho podôb a prejavov, ktoré sú pre jednotlivca často mätúce a traumatizujúce. Jedným z príkladov je osobná skúsenosť, kedy sa už v trinástich rokoch objavili myšlienky typu: „Pozri sa ako vyzeráš! Si škaredý, ani v triede nevieš zapadnúť, choď skočiť z balkóna a ukonči to!“ V tom čase si človek neuvedomuje, že tento „úprimný hlas“, ktorý sa snažil „pomôcť“, nebol z neho ani z Boha, ale pochádzal od duchov malomyseľnosti, sebaodmietnutia a sebaneprijatia, ktoré sú v tejto generácii veľmi časté a silné. Nie každá myšlienka v našej hlave je nutne z nás. Je to jeden z prvých krokov, ako sa môžeme otvoriť duchovnému útlaku - poslúchať klamstvá porazeného nepriateľa, teda démonov.
Niekedy sa na človeka „znesie deka depky, ťažoby, aj taká bariéra“, keď sa chce ísť modliť. Hoci sa ju často podarilo preraziť modlitbami a chválou, spomína sa aj moment, keď spev anglickej piesne „Nie je nič také ako krv Ježiša“ spôsobil, že útlak nadprirodzene zmizol. Ježiš prelial svoju krv na kríži, odzbrojil kráľovstvo tmy a získal nám večné vykúpenie. Ježišova krv je „platidlo“, mena za naše spasenie. V iných prípadoch sa prejavovalo fyzické trasenie, obzvlášť pri rozprávaní o Bohu alebo v nevhodných situáciách. V jednej situácii dokonca pocit, akoby „niečo doslova pokrčilo tvár“.
Dôležitým krokom k oslobodeniu je rozlišovanie duchov. S pomocou daru rozlišovania duchov (1 Kor 12:10) boli odhalení démoni okultizmu, špiritizmu a čarodejníctva. Následne bolo dôležité činiť pokánie za tieto veci a prijať modlitbu, ktorá prikázala týmto duchom v mene Ježiša odísť. Vtedy sa pocítilo len uvoľnenie v oblasti hrudníka. Hriech otvára priestor pre duchovný útlak. Ľudia si často mylne myslia, že ich zlé skutky nebudú mať žiadne zlé následky, no hriech má väčšie dôsledky, než si uvedomujeme. Príklad s kamarátom, ktorý „len raz“ chcel ísť za prostitútkou, no skončil závislý na niekoľko rokov, ukazuje, ako sa hriech javí lákavý a neškodný, no postupne si nás zotročí.
Pokánie, v biblickom zmysle metanoia (grécke μετάνοια), znamená zmeniť zmýšľanie a smer. Zahŕňa to priznanie si hriechu, oľutovanie pred Bohom a odvrátenie sa od neho - postoj srdca, mysle a skutkov. Je potrebné sa na sto percent rozhodnúť vzdať sa zlej cesty. Okrem toho, hriech so sebou prináša „špinu“, zviazanie (démonický útlak) a zranenie, z ktorých nás môže očistiť jedine krv Ježiša Krista. Každý kresťan má autoritu v mene Ježiš postaviť sa proti démonickému útlaku vo svojom živote, „zviazať ho a poslať preč“.
Príkladom môže byť lapač snov, dar, ktorý viedol k polročným bojom s mentálnym útlakom, kým sa pomocou rozlišovania duchov neodhalil duch mentálnej kontroly spojený s okultným predmetom. Riešenie spočívalo v pokání a pomenovaní problému. Služba Ježiša sa z veľkého percenta skladala z vyháňania démonov a vyslobodzovania zajatých (Lk 4:18), čo bolo dokonca jednou z prvých vecí, ktoré urobil (Mk 1:21-28).Ďalšou skúsenosťou je spánková paralýza, keď sa človek prebudí, no nedokáže sa pohnúť, „akoby mu niečo sedelo na hrudi“. Alebo duchovný útlak na myseľ, spôsobený minulosťou s meditovaním. Aj napriek karhaniu, pokániu a modlitbám to neodchádzalo a viedlo dokonca k astrálnej projekcii. V takýchto prípadoch sa hovorí, že tento druh „nevychádza, iba modlitbou a pôstom“. Intenzívna modlitba a celodenný pôst viedli k tomu, že útlak po troch týždňoch zmizol.Dôležitými lekciami sú volanie na Pána a spoliehanie sa na Boha, nie na človeka. Prekliaty je muž, ktorý dôveruje človekovi a spolieha sa na telo, jeho srdce sa však odvracia od Pána. Bude ako borievka na stepi. Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Pánovi, bude ako strom zasadený pri vode (Jer 17:5-8). Zmena života, kvality, ducha, zmýšľania a zvykov v Kristovi, kde už nežijeme podľa starého ja, ale podľa Krista, je kľúčová. V chválach v Božej prítomnosti veľké percento duchovného útlaku odchádza. Človek, ktorý s Bohom žije a posväcuje svoj život, má autoritu v mene Ježiš a nemusí sa báť diabla, pretože diabol sa bojí jeho.
Ako prekonať démonický útlak
Adeptka Mágie a Jej Prvý Exorcizmus
Exorcizmus sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, a to nielen v kresťanskom, ale aj v magickom kontexte. Osobná skúsenosť adeptky mágie s jej prvým exorcizmom pod vedením skúsených mágov Pavla a Marion ilustruje nielen technickú stránku rituálu, ale aj intenzitu a náročnosť tohto procesu. Klientka z Rakúska, trpiaca posadnutím, vyhľadala pomoc. Adeptka s druhou kolegyňou dostali pokyny, na čo sa majú sústrediť, a počas rituálu držali klientku za ruku, každá z inej strany. Marion stála za hlavou klientky, zatiaľ čo Pavel vytváral energetickú ochranu a predčítaval exorcizmus.
Všetko prebiehalo podľa plánu, kým negatívna bytosť nezačala vychádzať z klientky. V tom momente adeptke zrazu zostalo „veľmi horúco, začalo sa jej ťažšie dýchať, rozbúchalo sa jej srdce a očné viečka sa začali pohybovať tak rýchlo, že napriek všetkej snahe nedokázala udržať oči zatvorené“. Pocit, akoby „ju nejaká neviditeľná sila chcela odtlačiť od klientky a odhodiť ju do stredu miestnosti“, bol veľmi silný. V kritickej chvíli si spomenula na slová pána Josefa Veselého, autora knižiek o mágii, o sústredení sa na svetlo a lásku, hlboké dýchanie a opakovanie príslušných formuliek. Tieto kroky jej pomohli uvoľniť sa a opäť pokojne dýchať, pričom sa ďalej sústredila na odchádzajúcu negatívnu bytosť. Po exorcizme sa dozvedela, že podvolenie sa a opustenie miestnosti by spôsobilo prechod negatívnej bytosti z klientky na ňu, čo si zapamätala ako dôležitú začiatočnícku chybu.
Všeobecné Odporúčania pre Duchovnú Hygienu a Posilnenie
Pre udržanie duchovnej rovnováhy a ochranu pred negatívnymi vplyvmi existujú rôzne odporúčania, ktoré sú súčasťou niektorých ezoterických alebo holistických prístupov. Tieto praktiky sú často zamerané na posilnenie osobnej energie a očistenie prostredia.
- Kúpeľ v slanej vode: Odporúča sa v čase novu alebo splnu Mesiaca, prípadne kedykoľvek, keď sa človek necíti komfortne. Na jeden kúpeľ je vhodné použiť približne jeden kilogram soli (môže byť kuchynská, morská, himalájska alebo iná). Dĺžka kúpeľa by mala byť 12 až 16 minút - dostatočne dlho, aby soľ vsiakla negativitu, ale nie príliš dlho, aby telo nestratilo veľa sily.
- Meditácia pri bielej sviečke: Denná meditácia pri plameni bielej sviečky môže pomôcť sústrediť myseľ a posilniť vnútorný pokoj.
- Duchovná literatúra: Čítanie duchovnej literatúry alebo počúvanie audioknižiek je odporúčané pre tých, ktorí sa nedokážu dostatočne sústrediť na čítanie. To pomáha rozvíjať vedomie a pochopenie duchovných princípov.
- Výživa a odpočinok: Večerné jedenie cesnaku a pitie čaju zo šalvie lekárskej sú spomínané pre ich očistné a ochranné vlastnosti. Zároveň je kľúčové dbať na dostatok spánku pre regeneráciu tela a mysle.
- Fyzické cvičenia: Pravidelné fyzické cvičenia ako „5 Tibeťanov“, „Pozdrav Slnku“, „Pozdrav Mesiacu“ alebo cvičenia podľa Mirzakarima S. Norbekova sú dôležité pre celkovú vitalitu. Pri cvičeniach je podstatné aj usmievať sa, zamerať sa na pozitívnu emóciu a dýchanie, ako píše Norbekov vo svojej knižke Skúsenosti hlupáka, ktorý našiel kľúč k úspechu a zbavil sa okuliarov.
- Pobyt v prírode: Dlhé prechádzky v prírode, ideálne pol hodiny až hodinu, prispievajú k duševnej pohode a spojeniu s prírodnými energiami.
- Audioknižky: Ak démoni zobudia človeka v noci, odporúča sa potichu počúvať audioknižky od Eckharta Tolleho, čo môže pomôcť presmerovať myseľ a nájsť vnútorný pokoj.
- Doplnky výživy: Niektoré doplnky výživy, ako reishi alebo olej z čierneho kmínu, sú spomínané. Dôležité upozornenie však hovorí, že je potrebné nekombinovať a neužívať všetky naraz, ale buď jeden z nich alebo reishi s olejom z čierneho kmínu. Každý prípravok sa odporúča užívať približne jeden mesiac alebo dva týždne v závislosti od dostupnosti.
Je však nevyhnutné zdôrazniť, že odporúčania pre zdravie uvedené na tejto webovej stránke nenahrádzajú návštevu lekára. Obsah webovej stránky slúži výhradne iba na informačné účely a meditácie a užívanie doplnkov výživy sú na vlastné nebezpečenstvo a riziko. Žiadna zodpovednosť sa neprijíma za škody akéhokoľvek druhu, ktoré boli spôsobené uvedenými informáciami.
Exorcizmus v Magických a Ezoterických Tradíciách
V magických a ezoterických kruhoch sa exorcizmus chápe ako komplexný rituál, ktorého cieľom je identifikovať a vyhnať negatívne entity. Postup sa často líši od náboženských foriem a môže zahŕňať astrálnu cestu, aby sa zistilo, aký démon spôsobil posadnutie. Existuje niekoľko spôsobov, ako vykonávať exorcizmus v rôznych tradíciách, pričom niektoré webové stránky sľubujú popísať exorcizmus podľa židovskej, tibetskej a voodoo tradície, hoci najčastejšie sa v Európe používa metóda podľa magickej tradície.
Typický rituál v európskej magickej tradícii zahŕňa špecifickú prípravu oltára. Na oltári sú umiestnené dve biele sviečky, krucifix a pentagram. Ako kadidlo sa používa zmes z pravého kadidla (olibanum), myrhy, styraxu a dračej krvi. Pred samotným začatím exorcizmu vykoná mág pentagramový rituál.Súčasťou tohto rituálu je aj špecifická invokácia a modlitba, ktorá často integruje prvky z rôznych náboženských tradícií. Modlitba začína v mene Otca, Syna a Ducha Svätého a pokračuje vzývaním archanjelov Michala, Rafaela, Gabriela, Uriela, s poďakovaním za ochranu v boji proti kniežatám a mocnostiam temnoty. Zdôrazňuje sa, že Boh stvoril ľudí na svoj obraz a vykúpil ich zo Satanovho otroctva. Následne sa prosí Bohu pokoja, aby zdrvil Satana, aby už nemohol držať ľudí v zajatí.Samotné zaprisahanie diabla a celého diabolského pluku sa vykonáva „skrze Boha, Jahweho, Adonaya, Elohima, El Šadaja - živého, pravého, svätého“, ktorý tak miloval svet, že dal svojho Jednorodeného Syna. Diabol je vyzvaný, aby prestal klamať ľudské stvorenie a škodiť ľuďom dobrej viery, aby uvoľnil miesto Kristovi, večnému Svetlu Duše, ale aj menám ako Buschido, Krišna, Buddha.Formulácia pokračuje s príkazom nečistému duchu: „V mene a moci nášho Pána Ježiša + Krista, Jahweho, Adonaya, Elohima, El Šadaja, Buschida, Jeremiasa, Abraháma, vyháňam ťa, nečistý duch, nech si ktokoľvek, každá moc satanova, každý nápor pekelného protivníka, všetky diabolské légie, združenia a sekty.“ Príkaz je, aby bol vykorenený a vypudený z duší stvorených na obraz Boží a vykúpených drahocennou Krvou Božieho Baránka. Je mu zakázané klamať ľudské pokolenie a preosievať Božích vyvolených. Prikazuje mu to Najvyšší Boh, Boh Otec, Syn, Duch Svätý, Kristus - večné Slovo Božie, ktoré sa vtelilo. Príkaz je zosilnený svätým znamením Kríža, mocou tajomstiev, mocnou Božou Rodičkou Pannou Máriou, vierou svätých apoštolov Petra a Pavla a krvou mučeníkov.Modlitba ďalej spomína biblické pasáže ako Ján 1:1-14 (o Slove, ktoré sa stalo telom), Marek 16:15-18 (o Ježišovom príkaze vyháňať zlých duchov a uzdravovať), Lukáš 11:14-22 (Ježiš vyháňa démona, silnejší premôže strážcu) a Lukáš 10:17-20 (učeníci sa vracajú, že aj démoni sa im poddávajú v Ježišovom mene).Súčasťou rituálu je aj modlitba „Otče náš“ s dôrazom na „zbav nás zlého“, modlitba vďakyvzdania za vyslobodenie a chvála Boha. Na miestach označených krížom (+) sa prežehnáva svätenou vodou. Tieto texty často vychádzajú z pôvodného rímskeho rituálu vydaného z príkazu pápeža Leva XIII., upraveného a preloženého do nemeckého jazyka.
Pochopenie Exorcizmu v Kontexte Katolíckej Cirkvi
V Katolíckej cirkvi má exorcizmus hlboký význam a dlhú históriu, pričom Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC) poskytuje jasnú definíciu a kontext pre jeho pochopenie. Exorcizmus „je zameraný na vyháňanie zlých duchov alebo vymanenie z diabolského vplyvu, a to skrze duchovnú právomoc, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi,“ ako píše KKC (čl. 1673). Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov.
Definícia a formy:Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Z tejto definície vyplýva autorita Cirkvi, ktorá exorcizmus vykonáva v mene Ježiša Krista s cieľom ochrany a oslobodenia. Katechizmus rozlišuje dve formy exorcizmu:
- Jednoduchá forma (malý exorcizmus): Vykonáva sa pri slávení krstu. Keďže krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku a kandidát sa výslovne zrieka satana. Táto forma tvorí aj súčasť obnovy krstného sľubu.
- Slávnostná forma (veľký exorcizmus): Túto formu môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Pri jej vykonávaní je potrebné postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou.
Exorcizmus a lekárska veda:Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC 1673) zdôrazňuje, že exorcizmus sa výrazne líši od liečenia chorôb, najmä psychických. Preto je dôležité presvedčiť sa, či ide o prítomnosť zlého ducha a nie o dajakú chorobu, ktorej liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. V súčasnej praxi sa kladie veľká pozornosť, aby „posadnutie zlým duchom nebola zamenená so psychickou chorobou“. Skúsení exorcisti často kladú dôraz na to, že mnohí ľudia trpiaci ťažkosťami, ktorí vyhľadávajú exorcistu, potrebujú skôr starostlivosť lekára - psychiatra. Na druhej strane aj dnes existujú prípady duševných ťažkostí, ktoré nie sú úplne riešiteľné v paradigme existujúcej psychiatrie, a vtedy je možné, v prípade súhlasu chorého, požiadať o pomoc exorcistu.
Cirkevné predpisy a prax:Zákony upravujúce život Katolíckej cirkvi po celom svete sú zapísané v Kódexe kanonického práva. Kánon 1172 hovorí: „§1. Nikto nesmie zákonne vykonať exorcizmus posadnutých, pokiaľ neobdržal zvláštne a výslovné dovolenie od miestneho ordinára.“ Exorcizmus sa teda stále vysluhuje, no môžu ho vysluhovať len kňazi poverení biskupom. Aj niektoré arcidiecézy majú kňaza menovaného do úlohy exorcistu.Prejavy posadnutia sa môžu zaradiť do určitej hierarchie podľa vážnosti, od diabolského sužovania, vonkajšieho trýznenia, duševného trýznenia, ovládania človeka, dobrovoľného podrobenia sa diablovi, až po samotné diabolské posadnutie, kedy akoby cudzia osoba vstúpila do človeka a skrze neho hovorila, pohybovala sa a spôsobovala mu neuveriteľnú duševnú a telesnú bolesť. Pri odpovedaní na otázku, či je skutočne človek posadnutý, často nediagnostikuje tento problém len samotný kňaz. Spolupráca so psychiatrom a hlavne samotný súhlas posadnutého sú pre vykonanie obradu akousi podmienkou.
Aktuálny pápež, ešte ako kardinál Jozef Ratzinger, prefekt Kongregácie pre náuku viery, vydal dekrét adresovaný všetkým biskupom s normami, ktoré určujú správne používanie rituálu v súlade s novým Kódexom. Formulácia, s ktorou sa vysluhuje exorcizmus, je obsiahnutá v kapitole XII. Rituale romano, publikovaného v roku 1952. V roku 1990 kardinál Martinez, prefekt Kongregácie pre kult a sviatosti, predložil biskupom novú formuláciu, ktorá mala byť po dvoch rokoch pripomienkovania základom pre novo naformulovaný rituál exorcizmu. Existujú však názory, ktoré tvrdili, že novo vytvorený rituál nespĺňa také kvality ako predchádzajúca formulácia.
Historický Vývoj a Novozákonné Základy Kresťanského Exorcizmu
Pochopenie exorcizmu v kresťanstve sa nezaobíde bez pohľadu do jeho historických koreňov, ktoré siahajú až do čias Ježiša Krista. Exorcizmus (z gréckeho ἐξορκισμός exorkizmós vyháňania) je úkon, ktorý má za cieľ z ľudí, zvierat či vecí, označených za posadnutých, vyhnať diabla alebo iné zlé sily. Ježiš Kristus je v Novom zákone popísaný ako ten, kto povoláva, lieči a uzdravuje. Uzdravovanie sa v tomto prípade chápe ako vyháňanie, pretože z vtedajšieho pohľadu za choroby mohla prítomnosť nečistých síl - démonov. Za akt exorcizmu sa dá považovať aj vzkriesenie mŕtveho (napr. Lazár z Betánie), kde mal byť Ježiš tým, kto poráža aj smrť.
Nový zákon predpokladá existenciu démonov ako samozrejmosť, a nielen evanjeliá, ale aj rôzne časti zvlášť Pavlových listov obsahujú rady ohľadom obrany pred vplyvom zlého. Známy je príbeh z cesty Ježiša gerazským krajom, kde sa stretáva s posadnutým, ktorý žil v hroboch, chodil nahý a nikto ho nemohol skrotiť. Muž padol pred Ježišom na zem a žiadal o oslobodenie od démonov. Ježiš démonov prinútil opustiť mužovo telo a pýtal sa ich na meno. Odpovedali, že sú „Légie“, pretože ich je veľa, a prosili, aby ich nevyháňal preč (v Lukášovom evanjeliu žiadali, aby ich neposielal do pekelnej priepasti). Ježiš potom umožnil démonom vstúpiť do stáda ošípaných, ktoré sa potom vrhlo zo zrázu do mora.
V počiatkoch kresťanstva bola viera v existenciu démonov a nevyhnutnosť exorcizmu rozšírená. Je však nutné vedieť, že z hľadiska Nového zákona je diametrálny rozdiel medzi démonom a Diablom. Treba však podotknúť, že človek môže byť posadnutý aj Diablom, v Lukášovom evanjeliu sa môžeme dočítať, že Satan vstúpil do Judáša Iškariotského a vnukol mu myšlienku, aby Ježiša zradil.
Popri exorcizmu posadnutých sa v kresťanstve rozvinuli takzvané krstné exorcizmy, svojím priebehom menej dramatické, ale nesúce podobný význam. Ide o obrad vyháňania zlých síl z katechumena, teda človeka pripravujúceho sa na krst. Formule krstných exorcizmov predstavujú v dejinách kresťanstva veľmi dôležitú súčasť krstu. Krstné exorcizmy sú aj dnes súčasťou katolíckej náuky a liturgie ako „malý exorcizmus“. Služba exorcistu (svätenie) bola jedným z nižších svätení a podľa všetkého bola na konci 3. storočia veľmi rozšírená. V tejto dobe tiež obrad exorcizmu tvoril (a v Katolíckej cirkvi dodnes tvorí) súčasť katechumenátu a krstnej liturgie. Cirkevní spisovatelia prvých storočí (napr. sv. Antonín Pustovník, sv. Cyril Jeruzalemský a sv. Ján Zlatoústy) označujú za najjednoduchší a najbežnejší prostriedok proti zlu (t.j. exorcizmus) znamenia kríža.
Jednou z bežne používaných formulí exorcizmu, ktoré užívajú kresťania, ktorí nemusia byť kňazmi, je šesťveršie, pôvodne z istého bavorského rukopisu. Šesťveršie sa inšpiruje evanjeliovým rozhovorom medzi Ježišom a apoštolom Petrom (Mk 8,33). Počiatočné písmená šesťveršia bývajú vyryté okolo kríža, ktorý je známy ako kríž sv. Benedikta.
Exorcizmus v Iných Náboženských Perspektívach
Zatiaľ čo kresťanstvo má dlhú a definovanú tradíciu exorcizmu, iné svetové náboženstvá tiež obsahujú úkony a rituály zamerané na vyslobodenie od zlých síl. Tieto praktiky sa líšia svojou formou, účelom a teologickým základom, no spája ich viera v existenciu entít, ktoré môžu ovplyvňovať ľudský život negatívnym spôsobom.
Pravoslávna Cirkev a protestantizmus:Pravoslávna cirkev má vlastnú tradíciu vykonávania exorcizmu, ktorá sa v mnohých aspektoch podobá rituálom raného kresťanstva. Na rozdiel od väčšiny starých protestantských cirkví, ktoré exorcizmus nevykonávajú, letničné hnutia a niektoré charizmatické spoločenstvá ho aktívne praktizujú, často vo forme modlitieb za oslobodenie a uzdravenie.
Islam:Exorcizmus, známy ako ruqyah, zrejme tvoril súčasť islamu už od jeho začiatku a určité miesta v Koráne hovoria o posadnutosti zlými bytosťami, známymi ako džin. Podľa Sunny vyháňali prorok Mohamed a jeho stúpenci zlé bytosti z tiel veriacich pomocou veršov z Koránu, prosbami k Alahovi a požehnaného prameňa Zamzam.
Budhizmus:Už od raných čias budhizmus obsahoval určité náboženské úkony či rituály, ktoré mali chrániť proti rôznemu nebezpečenstvu a vyháňať vplyvy zlých síl. V théraváde sú exorcizujúce obrady s tzv. parittami, z ktorých sú mnohé pripisované priamo Budhovi. Na Srí Lanke sa okrem toho dodnes používa ako obrad, ktorý má zahnať zlých duchov či chorobu, tzv. kohomba kankariya.
Hinduizmus:V hinduizme sa posadnutosť niekedy považuje za svätý stav, pokiaľ do tela vstupuje bohyňa Kálí, niektorá z jej inkarnácií či iné božstvo (déva). Veriaci preto takto „posadnutých“ uctievajú a žiadajú od nich požehnanie. Existujú však aj rituály zamerané na vyhnanie menej benevolentných entít.
Taoizmus:V taoizme vykonávajú väčšinu exorcizujúcich obradov taoistickí kňazi, ktorí majú na základe svojho rozdelenia do rôznych rádov moc nad jednotlivými démonmi. Medzi tieto obrady patrí očistenie prekliateho domu či uzdravovanie chorého. Jeden z týchto kňazských rádov má za úlohu nakladanie s posadnutými médiami. Toto médium sa uvedie do tranzu, v ktorom sa stáva ústami božstva či zomrelého príbuzného a takto radí či napovedá v osobných, obchodných či zdravotných otázkach.
Páter Gabriele Amorth: Svedectvo a Pohľad na Súčasnú Prax
Páter Gabriele Amorth (1925 - 2016) bol jednou z najvýznamnejších osobností v oblasti katolíckeho exorcizmu v modernej dobe. Bol členom Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie a v roku 1991 založil Taliansku asociáciu exorcistov. V roku 1994 spoluzaložil Medzinárodnú asociáciu exorcistov (AIE), ktorej predsedal do roku 2000. Táto asociácia bola 13. júna 2014 schválená a uznaná Vatikánom ako súkromné medzinárodné združenie veriacich s právnou subjektivitou. Na jeseň 2016 bola ustanovená česko-slovenská sekcia AIE, ktorá v roku 2018 mala 10 členov.
Páter Amorth zdôrazňoval, že exorcizmus zažíva rozmach nielen vo východnej Európe, ale aj v južnom Taliansku, Španielsku a celej južnej Amerike. Bol známy svojím realistickým, no zároveň pevným postojom k existencii Zlého a jeho pôsobeniu vo svete. Vychádzal z učenia Katolíckej cirkvi, ktorá pripomína, že pod výrazom „zlého“ v modlitbe „Otče náš“ („ale zbav nás zlého“) treba rozumieť osobu Zlého, nie zlo vo všeobecnosti. Ako povedal pápež Pavol VI., Satan je „zvrhlý a zhubný škodca… nielen démon, ale hrozivá mnohorakosť.“ Satan je teda osoba, ba mnohorakosť osôb, ktorú tvoria anjeli, ktorí odmietli poslušnosť voči Bohu a stali sa z nich démoni.
Formy pôsobenia Zlého:Páter Amorth rozlišoval medzi bežnou a zvláštnou činnosťou satana. Bežná činnosť spočíva v pokúšaní človeka k zlému a v snahe oddialiť ho od Boha. Táto pokušiteľská činnosť zasahuje všetkých po celý život, vrátane Ježiša a Márie.Zvláštna, výnimočná činnosť satana zahŕňa rôzne formy obťažovania:
- Ovládnutie (posadnutosť): Diabol vstúpi do ľudského tela a prejavuje sa gestami a slovami.
- Trýznenie: Démon zasiahne osobu utrpením a zlom, pôsobiac na zdravie, medziľudské vzťahy a na prácu. Je to veľmi ťažko rozlíšiteľné, lebo tieto zlá často prichádzajú od satana nepriamym a nejasným spôsobom, takže sa zdá, že ich pôsobenie je prirodzené. Postihnuté osoby často nenájdu pochopenie ani u najvyšších cirkevných hodnostárov a hľadajú pomoc u mágov a čarodejníkov, čo problémy len prehlbuje, lebo každá mágia čerpá z kráľovstva tmy.
- Znepokojenie: Obťažovanie, ktoré zasiahne vnútorný pokoj a psychicko-citovú rovnováhu.
- Zamorenie: Zlo, ktoré zasahuje veci a zvieratá. Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí, že exorcizmus možno vykonávať aj na veciach a stáva sa, že je potrebné exorcizovať veci a miesta.
Príčiny diabolského pôsobenia:Amorth uvádzal štyri hlavné príčiny:
- Z iniciatívy démona: Na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď satan koná zle. Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou a trýznením.
- Zotrvávanie v ťažkom hriechu: Hriech otvára dvere diabolskému vplyvu.
- Kúzlo (čarovanie): Býva najvšeobecnejšou príčinou a týka sa až 90 % prípadov. Znamená zlo spôsobené mocou démona prostredníctvom osoby, ktorá je reálne v kontakte s diablom (napr. porobenie, puto, urieknutie, vudú, macumba).
Ako prekonať démonický útlak
Kritika nového Rituálu exorcizmu:Páter Amorth bol kritický voči novému vydaniu Rituálu exorcizmu z roku 1999. Hoci Druhý vatikánsky koncil žiadal revíziu starého Rituálu, Amorth a iní exorcisti zistili, že modlitby z nového Rituálu sú „úplne neúčinné“ v porovnaní s tými, ktoré mali skúsenosť dvanástich storočí. Uvádzal napríklad, že nový rituál v bode 15 hovorí o úplnom zákaze konať exorcizmus pri „prekliatí“ (čo je podľa neho absurdné, lebo je to dlhodobou a najčastejšou príčinou posadnutia), a v bode 16 tvrdí, že exorcizmus sa nemá robiť, ak nie je istota, že diabol je prítomný, pričom istotu máme až vtedy, keď sa exorcizmus robí. Takáto nevedomosť a neskúsenosť v Cirkvi oslabuje boj proti Zlému. Napriek tomu Cirkev umožnila exorcistom požiadať biskupa o povolenie používať starý Rituál.
Nedostatok exorcistov a úloha viery:Páter Amorth často lamentoval nad tým, že „už tri storočia latinská Cirkev, na rozdiel od ortodoxnej cirkvi a iných protestantských vyznaní, takmer úplne zanechala exorcistické poslanie“. Existujú celé biskupstvá a národy (napr. Rakúsko, Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko), kde exorcizmus neexistuje. Vyzýval biskupov, aby aspoň raz asistovali pri exorcizme, aby pochopili jeho dôležitosť.
Amorth zdôrazňoval, že exorcista nemá žiadne osobitné vlastnosti ani mimoriadny prostriedok; celá jeho sila spočíva v Ježišovom mene. Ako povedal svätý Peter: „Niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení.“ Vzýva sa Duch Svätý, Najsvätejšia Panna Mária (ktorá pošliape hlavu satana a je prostredníčkou všetkých milostí), anjeli a archanjeli (najmä sv. Michal), a tiež svätí.„Hlavnou úlohou diabla je presvedčiť ľudí, že neexistuje!“ hovorieval don Amorth. Viera sama o sebe nestačí, ak nekonáme Božiu vôľu. Zanedbávanie viery vedie k tomu, že sa ľudia obracajú k okultizmu, čarodejníctvu a ezoterizmu, namiesto k Bohu a sviatostiam. Biblia hovorí jasnou rečou proti mágii a čarodejníctvu (Deuteronómium).
Ako prekonať démonický útlak
Svätí a exorcizmus:Zaujímavým aspektom sú utrpenia, ktoré démoni spôsobili svätým, ako aj ich víťazstvá. Páter Amorth bol prekvapený, ako často a ľahko svätí oslobodzovali posadnuté osoby (napr. sv. Benedikt, sv. Ján Bosco, Páter Pio), aj keď neboli oficiálnymi exorcistami. Páter Pio už vo veku 5 rokov zažil víziu boja s „obludným obrom“ s pomocou „nádhernej osobnosti“ (pravdepodobne sv. Michal). Jeho boj s diablom pokračoval celý život a jeho prítomnosť bola pre démonov desivá.
Moderné Interpretačné Rámce a Kontroverzie
Téma exorcizmu je v modernej spoločnosti zdrojom mnohých debát, stretávajúcich sa na rozhraní viery, psychológie a medicíny. Rozlišovanie medzi duchovným javom a psychickou poruchou je kľúčové a komplexné.
Psychologický a medicínsky pohľad:Podľa pohľadu psychiatrov „stav posadnutosti“ neexistuje, alebo inak povedané, to čo je z hľadiska exorcizmu posadnutosť, má prirodzenú príčinu v duševnej chorobe. Menej obvyklý pohľad, ktorý nie je v priamom spore s náboženskou tradíciou, sa iba stavia skepticky k názoru, že možno ľahko rozlíšiť prípadnú posadnutosť a duševnú chorobu, a to predovšetkým kvôli diferenciálnej diagnostike, ktorá sa doposiaľ nachádza vo svojich začiatkoch.Výsledky psychiatrie a medicíny viedli naopak aj k vývoju kresťanského názoru na posadnutosť. Dnes sa uznáva, že mnoho stavov bolo v minulosti považovaných za posadnutosť mylne (a časť z nich možno aj úspešne liečiť). Čo sa týka vzťahu medzi psychickou poruchou a pôsobením Zlého, na to nie je odpoveď jednoduchá.
Filozofické a teologické perspektívy:Pre ateizmus, ako presvedčenie, ktoré sa vyznačuje absenciou viery v Boha či duchovnej bytosti nemateriálnej, nesvätskej povahy či podstaty, a ktoré tak popiera existenciu Boha alebo bohov, zázrakov, nadprirodzena, prípadne nehmotnej duchovnej oblasti vôbec, je už z princípu stav posadnutosti neprijateľný. Exorcizmus v jednotlivých náboženstvách preto z hľadiska ateizmu ako presvedčenia nemá žiadne reálne odôvodnenie, čo ale nič nevypovedá o jeho možných praktických účinkoch. Rovnaký názor môžu zastávať aj teisti, ktorých náboženské predstavy duchmi a zlé sily neobsahujú.Na druhej strane, Katolícka cirkev aj dnes verí v existenciu diabla a démonov ako skutočných bytostí. Problematikou existencie démona sa diskutuje medzi teológmi - racionalistami, ktorí by chceli vysvetľovať existenciu satana iba ako mýtus alebo všeobecne ako symbol zla. Týchto teológov cirkev odkazuje na výuku katechizmu, ktorý v modlitbe „Otče náš“ pod výrazom „zlého“ rozumie osobu Zlého a nie zlo vo všeobecnosti.
Spoločenská reflexia a médiá:Téma exorcizmu bola spracovaná v rade filmov, najmä hororového a mysteriózneho žánru, čo ovplyvňuje vnímanie širokej verejnosti.V súčasnosti je znepokojujúci trend obracania sa k okultizmu. Napríklad v Taliansku sú dvanásť miliónov ľudí, ktorí navštevujú čarodejníkov. Najčítanejšou stránkou novín sú horoskopy a príliš mnoho ľudí pokúša šťastie rozličnými hrami a kvízmi, ba niektorí dokonca prestali pracovať v očakávaní šťastnej chvíle. Za týmto hnutím stojí túžba ľahko zarobiť, poznať budúcnosť, ovplyvniť vôľu a osud iných, a tiež hovoriť so zosnulými. Ak chceme ísť do hĺbky, pravou príčinou je často nedostatok viery. Človek sa už prestal uchyľovať k Bohu a k spôsobom, čo ho približujú k Bohu (modlitba, sviatosti, duchovné osoby), ale obracia zrak k svetu ezoterizmu.Evanjelium však hovorí jasnou rečou: „Nie ten, čo hovorí Pane, Pane vojde do kráľovstva nebeského, ale kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7, 21).