Staroveký Egypt vnímal zrod života ako zázrak. Žena, ktorá dokázala priviesť dieťa na svet, mala výnimočné postavenie - bola nositeľkou božskej sily. V civilizácii pri Níle sa život a smrť chápali ako súčasť jedného nekonečného cyklu. A práve ženy stáli na jeho začiatku. V starovekom Egypte nebola žena vnímaná len ako matka. Bola symbolom plodnosti, obnovy a pokračovania sveta. Táto predstava sa odrážala aj v náboženstve. Mnohé bohyne mali úzke spojenie s materstvom a ochranou rodiacich žien. Tieto božstvá neboli vzdialené a nedostupné. Pôrod v starovekom Egypte neprebiehal náhodne ani bez príprav. Ženy rodili v špeciálnych priestoroch, často na tzv. pôrodných tehlách, ktoré mali symbolický význam. Okolie bolo chránené amuletmi, soškami bohov a magickými textami. Pôrodné asistentky zohrávali dôležitú úlohu. Narodenie dieťaťa sa v Egypte chápalo ako dôkaz priazne bohov. Žena, ktorá porodila, si zaslúžila úctu. Jej telo bolo vnímané ako brána medzi svetom bohov a ľudí. V porovnaní s mnohými inými starovekými civilizáciami mali egyptské ženy pomerne silné postavenie. Mohli vlastniť majetok, uzatvárať zmluvy, rozvádzať sa a dediť. Žena nebola uctievaná preto, že by bola bohyňou v doslovnom zmysle slova, ale preto, že niesla božskú schopnosť tvoriť život. Hoci nás od starovekého Egypta delia tisíce rokov, jeho pohľad na pôrod a materstvo je prekvapivo aktuálny. Úcta k ženám ako nositeľkám života bola základom jednej z najväčších civilizácií dejín. V starovekom Egypte boli ženy mimoriadne vážené pre svoju schopnosť priviesť na svet nový život. Pôrod sa považoval za posvätný akt, pri ktorom mali ochrannú úlohu bohyne ako Isis či Hathor. Každé narodenie bolo vnímané ako dar bohov a potvrdenie rovnováhy sveta.
Mytologické základy a kozmický poriadok
Mytológia sa dotýkala už počiatkov starovekého Egypta, jeho zjednotenia faraónom Menim, ku ktorému došlo približne okolo roku 3000 pred Kr. Identita zjednotiteľa nie je presne známa, pretože pod označením Meni sa môže ukrývať viacero panovníkov - Narmer, Hor-Aha alebo Chasechemuej, či dokonca niektorý zo skorších vládcov. Podľa samotných Egypťanov im vládli v najstarších dobách vládcovia božského pôvodu, polobohovia a ešte skôr samotní bohovia. Starovekí Egypťania nerobili veľký rozdiel medzi posvätným a profánnym (čiže všetkým, obyčajným), pretože verili, že v ich živote sa uplatňuje dvojica kozmických princípov maat a istef v neustálom kozmickom zápase. Maat (neskôr ako bohyňa Maat) predstavoval poriadok, spravodlivosť, ekonomickú aj spoločenskú stabilitu. Princíp istef bol jeho protikladom - chaos, rozvrat štátu, napadnutie nepriateľmi, nízke záplavy, sucho a hladomor. V období pozemskej vlády bohov jestvoval v celej zemi maat, ale ľudia boli, aspoň podľa niektorých zdrojov, príčinou rozvratu. Kozmickú rovnováhu bolo potrebné opätovne nastoľovať prostredníctvom rituálov. Egypt bol podľa mýtogeografie jeho obyvateľov stredom sveta. Egypťania sa považovali za stádo boha Réa a dokonca za jediných skutočných ľudí (pre iných ľudí ani nepoužívali označenie človek). Egyptská mytológia nie je len súhrnom predstáv o bohoch, ktoré sú súčasnému človeku asi najznámejšie a najprístupnejšie.
Postavenie božstiev a ich funkcie
Postavenie faraóna prechádzalo počas dejín Egypta vývojom. V Starej ríši bola osoba faraóna nedotknuteľná, jeho kult bol veľmi silný - dokladajú to tak monumentálne pyramídy ako aj sochy týchto panovníkov, ktoré nevyjadrujú vôbec ľudské emócie - a autorita nespochybniteľná. Egypťania kládli dôraz snáď ako nikto iný, na pohrebné rituály a zabezpečenie posmrtného života. Prevládala predstava, že je dôležité zachovať si telesnú schránku po smrti neporušenú čo najdlhšie, pretože v nej prebýva duša. To bol aj jeden z dôvodov, prečo bola egyptská medicína na tak vysokej úrovni. Egypťania dosiahli majstrovstvo v umení mumifikácie mŕtvych. V neskorších dobách bola do hrobu prikladaná aj Kniha mŕtvych, ktorá mala slúžiť pre zosnulého ako návod na cestu podsvetím. Do hrobky sa tiež prikladali figúrky služobníkov, ktorí mali za zosnulého vykonávať rôzne povinnosti, obetiny jedla, rôzne talizmany, hlava, ktorá mala slúžiť ako príbytok pre ducha po tzv. Predstava o jednoliatom egyptskom panteóne hierarchizovaných bohov vznikla pod vplyvom rímskych a gréckych božských rodokmeňov. Egypťania v skutočnosti nikdy nevnímali celé spektrum svojich božstiev, nesnažili sa ich klásť na rovnakú úroveň a zvyčajne sa obmedzili na uctievanie niekoľkých málo bohov. V každom egyptskom kraji, nome, zvyčajne prevládal kult jedného božstva, ktoré bolo pôvodným ochranným idolom z preddynastických čias či sem neskôr bolo importované. Niektoré nomy boli známe ako územia patriace niektorému z bohov.
Starí Egypťania mali fakt štýlovú polyteistickú vieru, kde mali cez 2 000 bohov a bohyne, ktorí riadili každý aspekt života a prírody. Faraóni boli ako božskí zástupcovia, ktorí chránili (Maat), svätú harmóniu medzi bohmi a ľuďmi. Každý z týchto bohov mal svoje špecifické úlohy a predstavoval rôzne aspekty života, smrti a vesmíru.
Náboženstvo starovekého Egypta od WM Flindersa Petrieho | Celá audiokniha s titulkami
Kľúčové božstvá spojené s materstvom a plodnosťou
Eset (Izis): Je staroegyptskou bohyňou mágie, materstva a plodnosti, taktiež manželka boha Hóra a jedna z najmocnejších bohýň. Jej meno doslova znamená „Kráľovná trónu". Je známa ako Kráľovná bohov a Matka faraónov. Ženy zúfalé pre deti sa jej modlili za plodnosť, ľudia sa k nej obrátili na čarovné kúzla a mnohí sa jej modlili za uzdravenie a dobré zdravie. Podľa legiend dokázala navracať život. Isis bola dcérou Geb (zem) a Nut (neba), a vzala si svojho brata Osirisa. Po Osirisovej vražde a rozdelení jeho tela Isis zozbierala jeho časti a s pomocou boha Thovta ho oživila dostatočne na to, aby mohla počať ich syna Hóra. Táto moc ju robila jednou z najviac uctievaných bohyň. Isis je často zobrazovaná ako žena nosiaca korunu v tvare trónu alebo s rozprestretými krídlami, symbolizujúcimi jej ochranné a materské kvality. Jej bežné symboly zahŕňajú korunu v tvare trónu, anch (symbol života) a tyet (uzol Izis).
Hathor: Je jedno z najdôležitejších božstiev Starovekého Egypta, bohyňa neba a nebeskej klenby, materstva, hudby a sexuality, ochrankyňa mŕtvych, obchodu a ciest. Bola manželkou boha Hóra a pravdepodobne dcéra boha Re. Bola zobrazovaná buď ako krava, alebo žena s hlavou kravy, často s kravskými rohmi a slnečným kotúčom. Hathor bola uctievaná ako patrónka radosti, lásky a materstva. Jej meno znamená „Domov Hóra“ a symbolizovala životodarnú silu a hojnosť.
Heket: Bola staroegyptskou bohyňou zrodu, pôrodu, materstva, tiež života a v ľudovej viere bola označovaná za dobrotivú pomocníčku. Keďže pre Egypťanov bola žaba práve symbolom plodnosti a života, bola bohyňa Heket často zobrazovaná ako žena s hlavou žaby, alebo ako sediaca žaba. Neskôr bola Heket spájaná hlavne s posledným stupňom tehotenstva a pôrodom samotným. Bola preto známa ako „Tá, ktorá urýchľuje pôrod“. Pôrodné babice boli často označovaní za služobníčky Heket, dokonca aj kňažky tejto bohyne samy vykonávali toto povolanie.
Tueret (Toeris): Bola staroegyptskou bohyňou matiek, tehotných žien a rodičiek, takisto aj pôrodov, pani súhvezdí. Bola zobrazovaná ako tehotná samica hrocha ceriaca zuby, stojaca na zadných nohách, má levie končatiny a krokodílí chvost. Jej hrozivý vzhľad mal odstrašiť zlé sily a ochrániť rodičku a novorodenca. Napriek svojmu vzhľadu bola Tueret považovaná za dobrotivú ochrankyňu.
Mut: Bola staroegyptská bohyňa-matka. Meno Mut znamená „Matka“. Vzostup Téb viedol k tomu, že Mut bola prijatá za Amonovu božskú manželku. Hieroglyf označujúci Mut a materstvo je sup, pretože Egypťania verili, že supy sú veľmi materské vtáky. Mut bola zobrazovaná ako žena so supími krídlami držiaca anch, korunovaná spojenou korunou Horného a Dolného Egypta.
Ďalšie významné božstvá a ich symbolika
Amon: Bol hlavným bohom, stvoriteľom a pánom sveta, kráľom bohov, ale takisto bohom všetkého skrytého a nezjaveného. Jeho kult bol úzko spojený s Tébami a v neskorších obdobiach sa stal jedným z najvýznamnejších bohov egyptského panteónu.
Re (Ra): Bol jedným z najvýznamnejších staroegyptských bohov, stotožňovaný s poludňajším slnkom. V staroegyptskom umení bol Re zobrazovaný väčšinou ako muž nesúci na hlave kráľovskú korunu a slnečný disk, často s hlavou sokola. Pre Egypťanov slnko so sebou prinášalo svetlo, teplo a teda aj všetko, čo je nesmierne dôležité pre rast. Aj preto považovali boha Re za najdôležitejšieho.
Hor (Horus): Bol starovekým bohom neba, kráľov, vojny a takisto bol ochrancom. Podľa legiend pri boji s silami zosobňujúcimi chaos prišiel o oko, ktoré sa neskôr pod názvom Horovo oko stalo staroegyptským symbolom sily a ochrany.
Anubis: Bol zobrazovaný so šakaliou hlavou (príp. ako čierny šakal) a panoval podsvetiu. Modlitby k tomuto bohu sa našli vyryté na väčšine hrobov, čo svedčí o jeho dôležitosti v súvislosti s posmrtným životom.
Maat: Bol staroegyptský pojem pre spravodlivosť, poriadok a právo, ktorý sa neskôr prevtelil do podoby bohyne. Maat bola zodpovedná za dráhu hviezd, beh ročných období a takisto za konanie smrteľníkov, ale aj bohov. Jej hlavnou úlohou v mytológii bolo váženie duší v egyptskom podsvetí Duate, ktorým musel prejsť každý človek.
Ptah: Bol boh stvoriteľ, patrón remesiel a umenia. Bol jedným z najstarších bohov egyptského panteónu, spojený s tvorivou silou a remeselnou zručnosťou.
Anat: Bola dcérou boha Re a bohyňou vojny a plodnosti, neskôr ochrankyňa bojujúceho faraóna, liečiteľka zaháňajúca démonov.
Hapi: Bol zosobnením každoročných záplav a neskôr aj bohom rieky Níl. Jeho meno značí „plynúci“ a k jeho titulom tiež patrí: Pán rýb a vodných vtákov a Pán rieky prinášajúcej vegetáciu.
Atum: Je jedným z najstarších uctievaných bohov starovekého Egypta. Je stvoriteľom všetkého, otec bohov a ľudí, panovníkov predok alebo jeho otec.
Chons: Je egyptský boh mesiaca a mladosti z najstarších čias. Jeho meno je voľne preložiteľné ako „pútnik“, čo odkazuje na pohyb mesiaca po oblohe. Bol považovaný za ochrancu tých, ktorí cestujú v noci.
Mahes: Bol považovaný za boha vojny a zobrazovaný s hlavou leva. Takisto bol ochrancom, boh náhlych prírodných javov (ako napríklad búrka, vietor alebo tma).
Sutech (Set): Bol pôvodne bohom púšte, jedného z dvoch najvýznamnejších prostredí v Egypte. Je známy ako boh chaosu a násilia.
Thovt: Bol egyptský boh múdrosti, písma, mágie a mesiaca, zobrazovaný s hlavou ibisa. Bol patrónom pisárov a učencov.
Symbolika zvierat a iných bytostí v egyptskej mytológii
Viaceré druhy živočíchov, ktoré mali domov v severnej Afrike, ovplyvňovali rôzne stránky života starovekého Egypťana. Ľudia napr. považovali za dôležitú prítomnosť a správanie sa rôznych zvierat pri určitých príležitostiach, príp. si všímali ich blízky výskyt. Prítomnosť alebo absencia určitého zvieraťa bola faktorom, ktorý spolu s jeho správaním sa a počtom mohli mať pre Egypťana význam života alebo smrti v danej situácii. V egyptskom náboženstve sa vyskytovalo množstvo rôznych symbolov, ktoré súviseli so známymi zvieratami. Tie stále vytvárali témy v staroegyptskom náboženskom systéme. Napr. domestikácia dobytka v Egypte, ktorá prebehla okolo roku 8000 pred Kr., sa odrazila v niekoľkých bohyniach symbolizovaných kravou, ako napr. Hathor alebo Bat. Rovnako aj divé zvieratá inšpirovali veľké množstvo náboženských symbolov.
Sfinga: Predstavovala muža s telom leva (čo symbolizovalo silu). Egyptská sfinga bola benevolentná, no mala aj ohromnú silu a mala podobný post strážcu ako v Grécku.
Benu: Je mýtickým vtákom podobajúcim sa na volavku. Podľa legiend sa vraj Benu stal inšpiráciou pre gréckeho Fénixa. Spájal sa s egyptským kalendárom, znovuzrodením a pravidelným, životodarným stúpaním hladiny Nílu.
El Naddaha: Je morská nymfa, ktorá podľa legiend volala mužov do Nílu, pravdepodobne, aby tam zomreli. Príbehy rozprávajú o neuveriteľne krásnej žene, ktorá sa náhodne objavuje, keď okolo Nílu v noci prechádzajú muži.
Griffin: Je legendárnym zvieraťom s telom, chvostom a zadnými nohami leva, hlavou a krídlami orla a s orlími pazúrmi na predných nohách. Pretože je lev tradične označovaný za kráľa zvierat a orol za kráľov vtáctva, bol griffin veľmi mocné a majestátne stvorenie.
Komplexnosť egyptského panteónu a synkretizmus
Starší bádatelia v raných obdobiach egyptológie usudzovali podľa vývoja náboženských predstáv hlavne z Novej ríše, že staroegyptské náboženstvo bolo vo svojej podstate monoteistické. Iní ho zase pokladali za polyteistické. Erik Hornung odporúča termín henoteizmus. Starí Egypťania používali na označenie bližšie nešpecifikovaného božstva slovo "necer". Konkrétne mená božstiev mali rôzne významy a rôzne sa tvorili. Okrem všeobecne známeho mena mal každý boh aj svoje vlastné meno, ktoré však okrem samotného boha nikto nepoznal. K menu sa pripájali prívlastky alebo tituly. Pre pojem „boh“ mala staroegyptčina slovo necer, pre pojem „bohyňa“ neceret.
Egyptský panteón bol charakteristický spájaním božstiev do nových božských bytostí bez ohľadu na ich pôvodnú príslušnosť k už daným príbuzenským, genealogickým alebo konceptuálnym zväzkom. Základným predpokladom splynutia bola určitá podobnosť funkcie alebo formy pôvodných božstiev. Toto spojenie bolo vyjadrené najčastejšie v mene novej synkretickej bytosti, napr. Re + Atum → Reatum. Dôležitosť niektorých božstiev počas dlhého časového obdobia starovekej egyptskej kultúry stúpala a klesala, často kvôli špecifickej náboženskej oddanosti kráľa. Aj keď si Egypťania boli vedomí určitej hierarchie medzi bohmi, rozmanitosť božských charakterov bola natoľko pestrá, že ich nepotrebovali radiť do zložitejších hierarchických skupín a systémov. Vyskytovali sa abstraktné božstvá, prírodné božstvá, miestne božstvá, národné božstvá, božstvá smrti a vzkriesenia, domáce a osobné božstvá, či cudzie (importované) božstvá.
Rituály, posmrtný život a úloha bohyne v živote Egypťanov
Egypťania kládli dôraz snáď ako nikto iný, na pohrebné rituály a zabezpečenie posmrtného života. Prevládala predstava, že je dôležité zachovať si telesnú schránku po smrti neporušenú čo najdlhšie, pretože v nej prebýva duša. To bol aj jeden z dôvodov, prečo bola egyptská medicína na tak vysokej úrovni. Egypťania dosiahli majstrovstvo v umení mumifikácie mŕtvych. V neskorších dobách bola do hrobu prikladaná aj Kniha mŕtvych, ktorá mala slúžiť pre zosnulého ako návod na cestu podsvetím.
Tribunál božstiev a polobožstiev posmrtného súdu sa spomína už v Textoch pyramíd, Textoch rakví a hlavne v Knihe mŕtvych, v 125. kapitole, kde mŕtvy oslovuje všetky prítomné božstvá pri svojej tzv. negatívnej obhajobe. Na súde sa vážilo srdce nebohého so symbolom bohyne Maat. Predsedal mu obyčajne boh Usir (v tejto funkcii sa sporadicky objavovali aj bohovia Re alebo Amon), váhy obsluhoval Anup a Thovt zapisoval výsledok. Súdu sa zúčastňovalo aj nasledujúcich 42 bytostí (bohov alebo polobohov). Váženie srdca pri posmrtnom súde bolo kľúčovým momentom pre vstup do posmrtného života.
