Narodenie Ježiša Krista, ústredná udalosť kresťanskej viery, je obostreté mnohými vrstvami histórie, teológie a dokonca aj astrológie. Hoci sa tento rok, podobne ako mnohé predchádzajúce, oslavujú Vianoce v roku 2003, presný výpočet počiatku nášho letopočtu a samotný dátum Kristovho narodenia sú predmetom neustálych bádanií a diskusií. Moderné skúmania už dávno spochybnili pôvodný výpočet začiatku nášho letopočtu, ktorý mal byť založený na narodení Ježiša Krista. Evanjeliá tento historický okamih nazývajú "plnosťou času", vrcholom dejín spásy, keď Boh poslal svojmu stvorenému ľudu, ktorí ho zradili hriechom, vlastného syna ako vykupiteľa.
Výzvy pri určovaní dátumu Kristovho narodenia
Základom nového počítania rokov malo byť podľa zámeru jeho tvorcov narodenie Ježiša Krista. V Rímskej ríši sa však roky tradične počítali od založenia Ríma. Až v 6. storočí zaviedol grécky mních Dionýzius Exiguus kresťanský kalendár od Ježišovho narodenia, ktoré stotožnil s rokom 754 od založenia Ríma. Podľa Biblie vtedy vládol Herodes Veľký a v čase jeho smrti mal Ježiš asi tri roky. Ako však dokázali neskoršie výskumy, Herodes zomrel v roku 750 rímskeho letopočtu. Ježišovo narodenie je preto potrebné posunúť na rozhranie rokov 747 -- 748 rímskeho kalendára, čiže do roku 6 -- 7 pred Kristom. Úprava letopočtu by však spôsobila nemalý zmätok, a preto sa nerobila.
Ďalším významným prameňom na určenie skutočného roku Kristovho narodenia bolo aj Bibliou spomínané sčítanie ľudu v Palestíne, počas ktorého pricestovala jeho matka Mária do Betlehema. Evanjelista Lukáš uvádza, že sčítanie sa konalo za vlády Quirínia v Sýrii. Ten však vládol v rokoch 6 až 10 po Kristovi, čiže keď mal Ježiš už 12 rokov. Tento rozpor poukazuje na ďalšie nepresnosti v chronológii.
Presný deň Ježišovho narodenia Biblia neprezrádza a dátum slávenia Vianoc bol v cirkvi spočiatku nejednotný. Prvýkrát zaviedol tento sviatok biskup Telesfor v roku 138. Prvé záznamy o slávnosti narodenia Krista 25. decembra však pochádzajú až z roku 336 z Ríma. Cirkevní otcovia zaviedli sviatok Narodenia Pána, pravého Boha a pravého človeka, zámerne. S kultom boha Slnka pravdepodobne súvisí aj dátum 25. decembra. Na tento deň totiž cisár Aurélius stanovil okolo rokov 270 -- 275 v celej Rímskej ríši sviatok slnovratu na počesť sýrskeho boha Slnka. Kresťanstvo tak dalo tomuto dňu nový význam: narodenie Krista ako svetla sveta. Niektoré detaily z evanjelií - napríklad pastieri nocujúci so stádami pod holým nebom - dokonca naznačujú, že Ježiš sa mohol narodiť skôr na jar alebo na jeseň.
Astrologické interpretácie a biblické symboly
Biblia, ako text vytvorený človekom, prešla nespočetným množstvom prekladov, dodatkov a opráv, čo viedlo k mnohým nezmyslom a protichodným súvislostiam. Napríklad Betlehemská hviezda (kométa?) mala zvestovať narodenie Ježiša Krista. Dávno však predtým proroci ohlasovali príchod Mesiáša. Z historických dokladov však nevyplýva ani z jednej písomnej správy Kristovo narodenie. Zmienka o Jeho narodení sa nachádza až v evanjeliách sv. Matúša a sv. Lukáša.
Evanjelium Matúša (1:1) začína: „Kniha rodu Ježiše Krista syna Davidova, syna Abrahamova…“ A pokračuje (2:1, 2) „Keď sa potom narodil Ježiš v Betleheme Judskej za dní Herodesa kráľa, aj, mudrci od východu slnka vypravili sa do Jeruzalema. Hovoriac: Kde je ten narodený kráľ Židovský?“ Evanjelium Lukáša (1:30, 31) hovorí: „…I riekol jej anjel: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha.“
Na tomto mieste sa žiada položiť si otázku: „Prečo sa vybrali na ďalekú cestu práve mudrci od východu?“ Odpoveď a objasnenie tejto záhady spočíva v tom, že Ježiš podľa rodokmeňa nebol čistokrvný Žid. Jedna z pramatiek kráľa Dávida, teda i Ježiša - Ruth, bola moabitská žena. Napriek tomuto faktu sa v Biblii Židia ešte i dnes odvolávajú na čistotu rasy od čias Dávida. Preto návšteva, poklona a obdarovanie novorodenca kráľovskými darmi zo strany pohanských mudrcov nebola vôbec náhodná. Naopak, pohanskí mudrci z východu prišli zvestovať svoju rodovú príbuznosť a nadviazať v dávnych dobách prerušené vzťahy. V Ježišovom živote sú potom i neskôr zjavné sympatické vzťahy s pohanmi.
Z výpočtov astrologických konštelácií, konkrétne trojnásobnej konjunkcie planét Jupiter a Saturn v súhvezdí Ryby od júna do decembra roku 7 pred n. l., vyplynul výklad podľa dobovej symboliky: V zemi Amurru (znamenie Ryby) sa narodí kráľ (Jupiter) ochranca Židov (Saturn). Táto troj-konjunkcia je doložená správou na klinopise - hlinenej tabuľke, ktorú v roku 1925 objavil archeológ P. Schnabel v Sippare pri Eufrate. Podľa týchto faktov Betlehemská hviezda neexistovala a išlo o výklad astrologickej konštelácie. Skupením písmen zo spojenia „nus Satur“ (zo Saturnus) a „aturnus“ (zo Saturnus) sme dostali tri latinské slová: Salvator aeternus nascitur, čo znamená: „Večný vykupiteľ sa rodí“. Ježišovo narodenie bolo teda vopred predurčené, ohlásené a nebeskými znameniami potvrdené.
Pripúšťa sa, že text z Nového zákona: „…Ježiš sa narodil z Panny (ženy)…“ mal správne znieť takto: „Ježiš sa narodil v súhvezdí a v znamení Panny (ktoré vtedy ešte splývali) rovnako, ako jeho matka - v období jesennej rovnodennosti. Alegória je tu až priveľmi jasná - preto matka zostala až do smrti ako „panna“ aj po pôrode Ježiša! To by objasnilo raz a navždy rozpor medzi cirkevnou dogmou a skutočnosťou.
Evanjeliá tvrdia, že keď sa kráľ Herodes dozvedel o narodení nového židovského kráľa, dal príkaz na vyvraždenie všetkých betlehemských detí do veku dvoch rokov. Historické fakty však jasne hovoria, že kráľ Herodes zomrel štyri roky pred narodením Krista. Uvedený „omyl“ prekladu biblie, nedostatok zachovaných písomných správ o narodení Krista atď., bol zámerne daný do rozporu pre nástup nového náboženstva - raného kresťanstva. V tom čase bol reformovaný aj kalendár. Rozpor štyroch rokov medzi narodením Krista a úmrtím Herodesa nebolo tak ťažké ustáliť, keď zoberieme do úvahy, že od narodenia - v znamení Panny do znamenia Kozorožca sú rovné štyri mesiace. Predpokladá sa, že sa tak udialo z čisto praktických dôvodov, ktoré až v súčasnosti zohrávajú dôležitú rolu. Nebolo také nemožné urobiť posun Kristovho narodenia od jesennej rovnodennosti k zimnému slnovratu.
Teória astronómov o Betlehemskej hviezde
Vplyv pohanských sviatkov a iných náboženstiev
V kresťanstve nie je nič pôvodné. Traduje sa, že Ježiš sa narodil o polnoci z 24. na 25. decembra. Avšak, aj predkresťanský boh Mithra - nazývaný Boží syn a Svetlo sveta - sa narodil 25. decembra, zomrel, bol pochovaný v skalnom hrobe a o tri dni vstal z mŕtvych. V ten istý deň - 25. decembra sa narodil aj Osiris, Adonis a Dionýzos. Keď sa narodil Krišna, dostal rovnako ako Ježiš zlato, kadidlo a myrhu.
Biblia tiež hovorí, že v čase narodenia Ježiša sa na nebi ukázal neobvyklý astronomický úkaz, tzv. „hviezda betlehemská“. Na východe bola vraj hviezda veľmi jasná a preto neušla pozornosti mudrcov - astrológov z východu. Pomocou výpočtov zistili, že za tejto konštelácie sa narodí nový kráľ židovský. Aká to bola hviezda, ktorá sa rýchlo pohybovala a potom zostala stáť? Planéty totiž zostávajú zdanlivo stáť na jednom mieste v okamihu, keď sú stacionárne a nastáva tzv. spätný pohyb. Z astronómie vieme, že v našej slnečnej sústave máme dve jasné planéty, a to Venušu a Jupiter. V biblii sa však píše, že táto jasná hviezda bola na východe Slnka. Východ Slnka v astrológii znamená miesto Jarnej rovnodennosti. Biblia uvádza, že Kristus sa narodil o polnoci, lebo táto hviezda zostala stáť v polnočnom bode - inými slovami kulminovala. Ale potom to nemohla byť Venuša, lebo tá sa môže pohybovať len v blízkosti Slnka - raz ako zornička, inokedy ako večernica. Zostáva teda iba Jupiter. Keď táto planéta kulminovala polnočným bodom, bol práve nultý stupeň súhvezdia Barana. Ak je u nás polnoc, u našich protinožcov je poludnie. Práve tak je Jesenná rovnodennosť v presnej opozícii s Jarnou rovnodennosťou. Tu niekde je teda správny dátum narodenia Ježiša Krista - narodil sa v čase Jesennej rovnodennosti, keď Slnko vychádza zo súhvezdia Panny a vstupuje do súhvezdia Váh. Preto sa mylne interpretuje, že Ježiš sa narodil z Panny - namiesto v súhvezdí a znamení Panny.
Keď teda vieme, že Ježiš sa narodil okolo 23. septembra, prečo oslavujeme Jeho narodenie v čase zimného slnovratu? Vysvetlenie je už dobre historicky doložené a známe. Kresťania boli v tej dobe vo veľkej menšine a museli sa prispôsobiť pohanom, ktorí oslavovali zimný slnovrat. Až v roku 354 n. l. vydal pápež Liberius výnos pre všetkých kresťanov, aby predvečer pohanského sviatku zimného slnovratu sa stal sviatkom oslavy narodenia človeka, ktorého údelom bolo spasiť ľudstvo.
Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra má reálny základ a nie je výsledkom ľudského rozhodnutia.
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.
Narodenie Panny Márie a egyptská astrológia
Narodenie Panny Márie, ktoré Cirkev oslavuje 8. septembra, je jedným z veľkých sviatkov začiatkom nášho cirkevného roka. Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo.
Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra. Ľudia sa rodia v rodine, pričom vytvárajú dlhú líniu pokolení. No v Božích očiach je každá osoba samostatná, jedinečná, neopakovateľná. Narodenie každého človeka je vopred určené Bohom vo večnosti.
Astrológia mala dôležitý vplyv na život starovekých Egypťanov. Egyptský kalendár bol podobný gregoriánskemu kalendáru, pozostával však z 365 dní a troch ročných období. V kalendári bolo 12 mesiacov a každý mesiac bol rozdelený do troch desaťdňových dekánov. Dekany hrali hlavnú úlohu v egyptskej astrológii, pretože dekan stúpajúci na východnom horizonte v čase narodenia človeka dával váhu a pochopenie charakteru a osudu človeka. Egyptský horoskop sa líši od západných verzií, no aj tu nájdeme dvanásť znamení zverokruhu, pomenovaných po bohoch a bohyniach.
Ganéša, dni v týždni a proroctvá
Ganéša je najznámejší boh hojnosti, boh so sloňou hlavou. Jeho narodenie sa oslavuje v auguste/septembri; tento dátum je premenlivý podobne ako kresťanská Veľká noc podľa hinduistického kalendára národných sviatkov. Indický štát Maháraštra je mu špeciálne zasvätený. Ganéšova hlava symbolizuje átman, teda to, čo Indovia nazývajú „dušou“. Jeho veľké telo znázorňuje pozemskú existenciu ľudí. V ľavej ruke drží slučku, pomocou ktorej chytí do pasce každú nepríjemnosť na ceste.
Vplyv dňa v týždni, v ktorom ste sa narodili, sa podľa gréckych bohov odráža v našich vlastnostiach: Pondelok (Afrodita): citliví, chápaví, s ťahom k rodinným väzbám. Utorok (Arés): silné osobnosti, priama a výbušná povaha, bojovníci. Streda (Hermes): vyrovnané, pokojné osobnosti, bystrý úsudok, introverti. Štvrtok (Zeus): okúzľujúce osobnosti, extroveri, prirodzené autority, vodcovia. Piatok (Afrodita): prinášajú pohodu, pokoj a krásu, v oblasti umenia, diplomacie. Sobota (Chronos/Saturn): hĺbaví, ťah k vede, filozofii, psychológii, sklony k úzkostiam. Nedeľa (Helios/Apollo): žiariaci na všetky strany, plní energie.
Prešlo asi päť rokov, čo prorok Samuel učil o znameniach narodenia Ježiša Krista. Mnohí ľudia v znamenia verili a očakávali ich. Vtedy bol prorokom muž menom Nefi. Nefi sa sklonil na zem a modlil sa k Bohu za veriacich, ktorí mali kvôli ich viere zomrieť. Nefi počul ako odpoveď na svoju modlitbu Ježišov hlas. V tú noc nebola žiadna tma, dokonca ani potom, ako zapadlo slnko. Ľudia, ktorí v Samuelove slová neverili, boli tak prekvapení, že popadali na zem. Mali strach, lebo neverili. Na ďalší deň znovu vyšlo slnko a obloha zostala jasná. Na oblohe sa zjavila nová hviezda. Všetky znamenia, o ktorých hovoril Samuel, sa naplnili.
V súčasnosti sa odhaduje, že Ježiš Kristus sa mohol narodiť medzi 12. rokom pred kresťanským letopočtom a 6. rokom tohto letopočtu. Dnešný definovaný dátum narodenia Krista pôvodne stanovil v 6. storočí po Kr. skýtsky mních Dionysius Exiguus nepresne ako udalosť z roku 753 rímskeho letopočtu a priradil jej dátum 25. december. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.
Rozptyl v rokoch, kedy sa podľa bádateľov narodil Ježiš, je 18 rokov. Ateisti to nepovažujú za náhodu. Na rovnaký deň predsa pripadal pohanský sviatok Narodenia večného slnka, ktorý zaviedol rímsky cisár Aurelián o niekoľko desaťročí skôr, roku 274. Ale oveľa dlhšie sa v tom období konali aj saturnálie, zimné oslavy starorímskeho boha Saturna. Kritici katolíckej cirkvi dodnes tvrdia, že Vianoce mali potlačiť pohanské sviatky. Kresťania ukradli sviatok pohanom, pričom mu vtlačili celkom iný význam - to je názor radikálnych ateistov. Otázka však nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá, a dodnes vyvoláva ostré spory.
Podľa jednej verzie - zo Životopisov svätých - práve v ten deň sa naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa. Presný dátum narodenia Ježiša sa stanoviť nedá. Kto veľmi verí, uverí aj v nepoškvrnené počatie. Ľuďom s vlažnou vierou je asi bližšia verzia o starom sviatku zimného slnovratu, ktorému kresťania dali novú náplň. Už to nebola len oslava príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne“. Čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia.