Britská skupina Kula Shaker, vedená charizmatickým Crispianom Millsom, je fascinujúcim príkladom kapely, ktorá sa vo svojej tvorbe neustále pohybuje na pomedzí rocku, psychedélie a hlbokého záujmu o indickú kultúru a spiritualitu. Od svojho vzniku v 90. rokoch minulého storočia prešla skupina viacerými transformáciami, no jej jedinečný zvuk, inšpirovaný východnými filozofiami a hudbou, zostáva rozpoznateľný. Tento článok sa ponorí do histórie Kula Shaker, preskúma vývoj ich diskografie a osvetlí, ako sa ich hudba vyvíjala od prvotných experimentov až po súčasné ambiciózne projekty.
Počiatky a Vplyvy: Od Indie k Londýnu
Príbeh Kula Shaker sa začína v roku 1993, keď Crispian Mills, syn známej herečky Hayley Mills, po návrate z Indie, kde ho hlboko ovplyvnila miestna kultúra a hinduizmus, založil skupinu The Kays. Mills, ktorý sa od mladosti odkláňal od rodinnej filmovej tradície a inklinoval k hudbe, našiel v indickej spiritualite nielen duševnú, ale aj hudobnú inšpiráciu. Spolu s Alonzom Bevanom (basgitara) a Paulom Winter-Hartom (bicie), s ktorými pôsobil už v skupine Objects of Desire, sa The Kays čoskoro premenovali na Kula Shaker. Názov bol inšpirovaný svätcom z 12. storočia, cisárom Kulashakharom, ktorého si kapela osvojila ako symbol šťastného vládcu.
V roku 1995, v čase, keď na hudobnej scéne dominovala gitarová hudba Oasis, Kula Shaker vyhrali londýnsku hudobnú súťaž, čo viedlo k rýchlemu podpisu zmluvy s Columbia Records. Ich debutový singel "Tattva" z januára 1996 síce nedosiahol vysoké priečky v hitparádach, no už vtedy naznačoval ich unikátny zvuk. Skladba, pripomínajúca orchestrálne aranžmány Phila Spectora v piesňach The Beatles, bola predzvesťou ich prvého albumu.
Debutový Album "K" (1996): Surová energia a indické ozveny
Debutový album "K" z roku 1996 sa stal pre Kula Shaker prelomovým. Album, ovplyvnený vtedajšou gitarovou scénou, zaujal dravosťou a energiou. Otváracia pieseň "Hey Dude" s výraznou basovou linkou sa stala jedným z hitov albumu. Piesne ako "Tattva" a "Govinda" demonštrovali Millsovu víziu prepojenia západného rocku s indickými hudobnými prvkami. "Govinda" je považovaná za skvostný príklad ich schopnosti vytvárať hudbu v indickom štýle.
Zvláštnosťou albumu je záverečná 19-minútová epická skladba "Hollow Man 1&2". Part 1 je ukážkou hudobného cítenia a gradácie, zatiaľ čo Part 2, tvorený 13 minútami ticha, je zrejme vtipom kapely. Album dosiahol platinový status a upevnil pozíciu Kula Shaker na britskej hudobnej scéne. Pieseň "Hush", cover od Joe Southa, v ich podaní s mystickým zvukom, sa stala ďalším úspešným singlom, ktorý sa dostal do Top 5 britskej hitparády, rovnako ako celý album. Je zaujímavé, že George Harrison nahral vlastnú verziu piesne "Govinda", ktorá je však odlišná a celá v indickom jazyku, čo len potvrdzuje silu Millsovho pôvodného nápadu.
"Peasants, Pigs & Astronauts" (1999): Experimentovanie na palube
Druhý album, "Peasants, Pigs & Astronauts", vydaný v roku 1999, priniesol rozsiahlejšie experimentovanie s hudbou. Časť albumu bola nahrávaná na palube legendárneho hausbótového štúdia Astoria, patriaceho Davidovi Gilmourovi z Pink Floyd. Kapele sa pred nahrávaním pripojil perkusionista Brett Findlay. Singel "Mystical Machine Gun" síce nedosiahol úspech predchádzajúcich singlov, no album ako celok ponúkol vyzretejší, hlbší a pestrejší zvuk. Produkcie sa ujal Bob Ezrin a nástroje znejú detailnejšie.
Na tomto albume sa objavili aj indická speváčka Gouri Choudhury a znovu boli počuť indické rytmy a virtuozita. Hoci album obsahoval množstvo hudobných nápadov a variácií, niektorí kritici naznačovali, že táto rozmanitosť mohla rozdrobiť celkový zvuk kapely. Skladba "Sound of Drums", nahraná v Los Angeles s produkciou Ricka Rubina, je však považovaná za výnimočný kus, ktorý kapele dodal vzdušnosť a éterický náboj. V auguste 1999 skupina oznámila svoj rozpad, ktorý nastal po sérii koncertov na rockových festivaloch.
Obnovenie a Návrat: "Strangefolk" a "Pilgrims Progress"
Po piatich rokoch, v ktorých sa členovia venovali vlastným projektom, Kula Shaker oznámili svoj návrat v januári 2006. Klávesáka Jaya Darlingtona nahradil Harry Broadbent. Vydali EP a v roku 2007 oficiálny tretí album "Strangefolk". Názov albumu mal pôvodne patriť druhému albumu skupiny. Produkcie sa ujal Tchad Blake. Album "Strangefolk" však nedosiahol výraznejší ohlas a bol označený za najslabší z ich tvorby, s melancholickými a pomalými piesňami, ktoré podľa kritikov neukázali žiadny hudobný posun.
Štvrtý album, "Pilgrims Progress", vyšiel v júni 2010 po právnych sporoch s vydavateľstvom. Nahrávanie albumu si kapela realizovala sama v belgickom Lomprete. Album ponúkol návrat k indickým nástrojom tabla a sitar v piesni "All Dressed Up". "Pilgrims Progress" je považovaný za výrazne lepší ako "Strangefolk", s lepšie vystavanými piesňami, iskrou a kvalitnou hudbou, ktorá si zachováva charakteristický zvuk kapely. Úvodná pieseň "Peter Pan RIP" s krásnym violončelovým partom a podmanivou atmosférou je jedným z vrcholov albumu.
Zrelosť a Sebereflexia: "K2.0" a "1st Congregational Church of Eternal Love (and Free Hugs)"
Piaty štúdiový album "K2.0", vydaný v roku 2016, bol nahrávaný v Londýne a Belgicku. Hoci názov naznačoval spojenie s debutom "K", album predstavoval vyzretejšiu kapelu, ktorá dosiahla vyššiu hudobnú úroveň. Crispian Mills označil "K2.0" za uzavretie kruhu, ako hudobne, tak aj osobne, keďže sa oženil a stal sa otcom. Album odráža jeho zrelší pohľad na svet a na úspech debutového albumu. "K2.0" je odporúčaný ako ideálny vstupný bod do diskografie Kula Shaker, s piesňami plnými pokladov analógového nahrávania a moderných technológií.
Najnovší, šiesty štúdiový album, "1st Congregational Church of Eternal Love (and Free Hugs)", vydaný v júni 2022, je prekvapením roka. Koncepčný album, ktorý sa odohráva v imaginárnom kostole v dedinke Little Sodbury, je plný odkazov na klasickú anglickú a americkú rockovú hudbu 60. a 70. rokov, ako aj nenápadných indických prvkov. Crispian Mills v úlohe kazateľa rozpráva príbeh o boji Svätého Michala proti zlu. Album obsahuje 15 piesní, 3 kázne a jedno pozvanie do kina.
Pieseň "Whatever It Is (I’m Against It)" s priebojnou gitarou a dunivou rytmikou pripomína ranú tvorbu kapely, zatiaľ čo "Hometown" s gitarovým úvodom a organom odkazuje na vojnový a povojnový duch. "Burning Down" je akustická skladba s vplyvom Boba Dylana. Album je reinterpretáciou B-strany singlu Kula Shaker s cover verziou "Hurry on Sundown" od Hawkwind (premenovaná na "Hari Om Sundown"). Texty sa dotýkajú tém ako nostalgia, strata, vojna a spoločenské problémy, pričom sa miešajú s náboženskými motívmi a osobnými reflexiami. Nahrávanie albumu prebiehalo v Londýne a mixáž v Nashville, čo dodáva zvuku špecifickú atmosféru.
Kula Shaker tak naďalej pokračujú vo svojej hudobnej ceste, kombinujúc staré s novým, východ so západom, a ponúkajúc poslucháčom jedinečný zvukový zážitok plný spiritualizmu, rockovej energie a hlbokých myšlienok. Ich tvorba je dôkazom toho, že hudba môže byť nielen zábavou, ale aj cestou k sebapoznaniu a duchovnému rastu.