Iron Maiden a satanizmus: Fakty a mýty o legendárnej kapele a pretrvávajúcich kontroverziách

Londýnska heavy metalová skupina Iron Maiden je už desaťročia neoddeliteľnou súčasťou svetovej hudobnej scény. Svojím jedinečným zvukom, komplexnými textami a energickými vystúpeniami si získala milióny fanúšikov po celom svete. Napriek jej obrovskej popularite a hudobnému prínosu sa však na Slovensku, podobne ako aj inde, opakovane stretáva s obvineniami z propagácie satanizmu, okultizmu a nemravnosti. Tieto kontroverzie často pramenia z nepochopenia žánru, interpretácie symbolov a občas aj z vedomého prekrúcania faktov. Cieľom tohto článku je predstaviť fakty o kapele Iron Maiden a objasniť mýty, ktoré ju obklopujú, a to najmä v kontexte debát na Slovensku.

I. Iron Maiden: Legenda heavy metalu a jej odkaz

História kapely Iron Maiden sa začala písať v roku 1975 v Londýne. Zostava kapely sa spočiatku menila veľmi svižne. Prelom nastal v roku 1979, keď si páni vydávajú na vlastné náklady svoje EP The Soundhouse Tapes. Práve tu niekde sa konečne začína formovať dnes už klasická zostava kapely. O rok neskôr, v roku 1980, vydávajú Iron Maiden aj svoj debutový album s rovnomenným názvom. Ten obsahuje dnes už legendárne veci ako "Running Free", "Sanctuary", či skoro 7,5 minútovú vec - "Phantom of the Opera". Tieto skladby okamžite naznačili hudobný smer, ktorým sa kapela uberie: epické príbehy, melodické riffy a silný vokál.

Prelom v kariére kapely nastal po tom, ako absolvovali európske turné ako predskokani skupiny Kiss. Ich tvorba naberala na intenzite a komplexnosti. Tretím albumom bol Number of the Beast, ktorý vyšiel v roku 1982. Tento album obsahoval skladby ako "Hallowed be thy Name", titulnú "The Number of the Beast", či "Run to the Hills". S týmto počinom bodovali aj v USA a prišla s ním teda aj medzinárodná sláva a uznanie. Album bol kontroverzný kvôli svojmu názvu a titulnej skladbe, ktorá bude neskôr predmetom mnohých obvinení, ale zároveň catapultoval kapelu medzi svetové rockové superhviezdy.

Nový album Piece of Mind vydávajú v roku 1983. Na ňom nájdeme aj obrovskú koncertnú hymnu kapely "The Trooper", ktorá sa stala jednou z ich najznámejších piesní. A práve s touto doskou sa skupina vrátila na rozsiahle svetové turné. Faktom je, že album je inšpirovaný gréckou mytológiou a sci-fi románom Duna od Franka Herberta, čo opäť podčiarkuje ich záujem o hlboké a epické témy, ďaleko presahujúce jednoduché naratívy.

S každým ďalším albumom naberala kapela viac a viac na sile. Po necelom roku od vydania Piece of Mind sa totiž hlásili so svojím albumom Powerslave, na ktorom nájdeme hity ako "Two Minutes to Midnight" alebo "Aces High", ktoré boli obe vydané aj ako single. Tieto skladby upevnili ich pozíciu na scéne a potvrdili ich schopnosť tvoriť hymnické, zároveň však inteligentné a hudobne prepracované diela. Album No Prayer for the Dying obsahuje vlastne jediný singel v histórii kapely, s ktorým Iron Maiden dobývajú prvú priečku britského singlového rebríčka. Tým singlom sa stala skladba "Bring Your Daughter To The Slaughter", ktorá vlastne kvôli svojej téme ani nie je veľmi hraná v rádiách, no napriek tomu sa z nej stal obrovský hit.

Zatiaľ posledný album Senjutsu vydala kapela v roku 2021 a tematicky spája metal so starovekým Japonskom a jeho samurajskou kultúrou. Tento prístup k tematike je typický pre Iron Maiden, ktorí sa vždy snažili rozprávať príbehy a skúmať rôzne kultúry a historické obdobia prostredníctvom svojej hudby. Predali takmer 100 miliónov nosičov a získali množstvo hudobných cien, čo ich radí medzi najúspešnejšie hudobné formácie všetkých čias. Ich koncerty sú známe obrovskou návštevnosťou, často vypredávajú štadióny po celom svete, s desaťtisícmi až stotisícmi ľudí na jednom vystúpení.

II. Bruce Dickinson: Viac než len frontman

Jednou z najvýraznejších osobností kapely je Bruce Dickinson, frontman, ktorého charizma a vokálne schopnosti sú neoddeliteľnou súčasťou identity Iron Maiden. Možno to niekoho prekvapí, ale o Iron Maiden sa nikdy nepísalo ako o arogantných nafúkancoch, vandaloch, ktorí rozbíjajú hotely len tak z roztopaše, ani ako o hulvátoch, ktorí sa bijú kade-tade a užívajú si typický bohémsky život. Práve výrazný a nebojácny frontman ukázal, že aj v drsnom rockovo-metalovom svete môže mať niekto netradičné záľuby a môže sa namiesto chľastania od rána do večera venovať aj športu. Dickinson nemal nikdy kauzy ohľadom drog a alkoholu ako mnoho jeho kolegov, čo je v rockovom svete skôr výnimkou ako pravidlom. Nehrozili uňho žiadne predávkovania, excesy, úlety. Práve naopak, pre mnohých ľudí je dodnes vzorom nielen vďaka spevu.

Bruce Dickinson je skutočne mnohostranná osobnosť. Ako píše CNN, Dickinson sa napríklad už od malička venuje šermu a v 80. rokoch dokonca trénoval s britským olympijským šermiarskym tímom. S touto vášňou neprestal ani v pokročilom veku (má už 67 rokov), stále chodí súťažiť na turnaje. Okrem šermiarskej zručnosti je však Dickinson aj profesionálnym pilotom. To je už trochu iný level, či už odvahy, alebo zodpovednosti. Zaujímavosťou je, že práve on istý čas aj pilotoval lietadlo, ktorým sa kapela prepravovala po svete v rámci turné. A čo je ešte viac cool? Že toto prepravné lietadlo kapela pomenovala Ed Force One. Názov je, samozrejme, odvodený od maskota kapely - Eddieho, ktorého môžete dobre poznať aj z obalov jednotlivých albumov.

Dickinson je skutočný bojovník. Svedčí o tom aj to, že prekonal rakovinu hrtana, ktorú mu diagnostikovali v roku 2014. V tom momente si vraj myslel, že už možno nebude môcť nikdy spievať, no napokon sa mu podarilo zákernú chorobu poraziť. Pre BBC povedal, že jediným príznakom, ktorý si všimol, bola hrčka na krku. Dodal, že liečba chemoterapiou bola náročná a jeho hlas už nikdy nebude ako predtým. Napriek tomu v súčasnosti stále dokáže odspievať dvojhodinové koncerty a behať po pódiu, ako keby mal dvadsať. „Každý deň sú v Spojenom kráľovstve a na celom svete tisíce ľudí, ktorí sa liečia na tento druh problémov. V tomto ohľade je na tom jediné zvláštne to, že som celkom známa osoba. Mal som veľké šťastie. Mal som naozaj dobrý návrat do formy,“ povedal spevák. Skupina Iron Maiden po jeho diagnóze jasne oznámila fanúšikom, že nebude koncertovať, pokým sa Dickinson plne nezotaví a nebude zaňho hľadať žiadnu náhradu, čo svedčí o silnej súdržnosti a lojalite v kapele.

III. Eddie the Head: Nesmrteľný maskot

Zdobí všetky albumy, single, merch… Eddie The Head alebo len Eddie je nesmrteľným maskotom Iron Maiden. Jeho prítomnosť je taká všadeprítomná, že sa stal symbolom kapely. Ako sa ním vlastne stal a odkiaľ sa vzal? Ako píše Loudwire, jeho história siaha k úplným začiatkom skupiny, teda k obdobiu, keď ešte nemala vonku žiaden album.

Hudobníci v rámci ozvláštnenia scény už v 70. rokoch na pódiu počas koncertov využívali masku odrezanej hlavy, ktorú nazývali Eddie the Head. Tiekla z nej vždy falošná krv, čo pridávalo na teatrálnosti vystúpení. Prvú serióznu podobu však Eddie dostal vďaka umelcovi Derekovi Riggsovi, ktorý mu dal dnes už povestný „zombie“ výzor. Riggs s kapelou spolupracoval na obale k debutovému albumu, ktorý vyšiel v roku 1980 a je na ňom práve Eddie.

Maskot si rokmi prešiel rôznymi podobami - bol vojakom na obale k albumu The Trooper, bláznom v kazajke na obale k albumu Piece of Mind, mimozemšťanom na obale k albumu The Final Frontier či kyborgom na obale k albumu Somewhere in Time. Je vlastne vizuálnym odzrkadlením témy jednotlivých albumov, čím podčiarkuje ich konceptuálnu hĺbku. Zároveň je neodmysliteľnou súčasťou vystúpení, kde sa objavuje v rôznych gigantických podobách a interaktívnych scénach, ktoré sú pre fanúšikov vždy zážitkom. Eddieho vizuálna transformácia je odrazom kreatívneho vývoja kapely a jej schopnosti prispôsobovať svoju estetiku novým témam.

IV. Fenomén "metalového piva" a interaktívna zábava

Kapela Iron Maiden okrem hudobnej tvorby rozšírila svoje pôsobenie aj do iných oblastí, čím upevnila svoju značku a prepojenie s fanúšikmi. Metal a pivo mali k sebe vždy veľmi blízko, preto sa nemožno čudovať, že sa kapela rozhodla predávať okrem merchu aj vlastné pivo. Značka Trooper je momentálne mimoriadne úspešná - predali sa desiatky miliónov fliaš po celom svete. Podľa portálu Ultimate Classic Rock však nápad neprišiel priamo od kapely. Oslovil ju britský pivovar Robinsons s približne 200-ročnou históriou, čo jasne svedčilo o tom, že nejde o žiadneho nováčika na trhu. „Som celoživotným fanúšikom tradičného anglického piva. Myslel som si, že som zomrel a išiel do neba, keď nás požiadali, aby sme si vytvorili vlastné pivo,“ zaspomínal si na začiatok spolupráce spevák Bruce Dickinson. Pivo sa dostalo na trh v roku 2013 a stalo sa obrovským úspechom. Vlastné značky piva majú aj ďalšie metalové kapely, napríklad Metallica, Slayer či Kiss, čo potvrdzuje, že ide o úspešný a obľúbený fenomén v rámci subkultúry.

Okrem vlastnej značky piva majú Iron Maiden aj dve vlastné videohry. V roku 1999 Briti vydali album Ed Hunter a s ním aj rovnomennú videohru. Hlavným hrdinom nebol nikto iný než maskot kapely Eddie. Išlo o 3D strieľačku, v ktorej sa hráč musel prebojovať cez armády chuligánov a monštier. Kapela hru vydala v spolupráci so spoločnosťou Synthetic Dimensions. To však nebolo všetko. V roku 2016 kapela vydala v spolupráci s Roadhouse Games ďalšiu, tentoraz bezplatnú mobilnú akčnú RPG hru Legacy of the Beast pre iOS a Android. Aj tu bol opäť hlavným hrdinom Eddie, ktorý cestoval v čase a stretával rôzne postavy z histórie kapely. Soundtrack bol, samozrejme, zložený z najznámejších hitov kapely. Tieto aktivity ukazujú, že Iron Maiden presahuje rámec čisto hudobného projektu a je komplexnou multimediálnou značkou, ktorá neustále hľadá nové spôsoby, ako osloviť a zabaviť svojich fanúšikov.

V. Iron Maiden a obvinenia zo satanizmu: Fakty a mýty

Na Slovensku sa opäť koná krížové ťaženie proti metalovej hudbe. Satanizmus, šamanské praktiky, vúdú rituály, drogy aj samovraždy. To všetko má k nám údajne priniesť legendárna kapela Iron Maiden. Hoci bez problémov hráva po celom svete, na Slovensku sa jej koncerty opakovane stávajú terčom protestov. Tieto protesty sú často motivované hlbokým nepochopením metalovej subkultúry a jej výrazových prostriedkov, ako aj predsudkami voči „tvrdšej hudbe“.

Slovenské krížové výpravy proti metalu

Problémom metalovej hudby, ako uvádzajú niektorí kritici, nie sú jej výrazové prostriedky, ale údajne "odkaz týchto kapiel". Ak sa od neho človek dokáže odpútať, dokáže ich negatívny vplyv eliminovať. Takéto tvrdenia často prichádzajú od ľudí, ktorí odsudzujú celú metalovú scénu bez hlbšieho pochopenia. Tí s bujnejšou fantáziou si dokonca vedia predstaviť človeka s pomaľovanou tvárou, ktorý asi upálil mačku alebo pobehuje s odrezanou kozou hlavou v ruke a s najväčšou pravdepodobnosťou uctieva satana. Áno, aj metalisti sa stretávajú veľmi často s takzvaným škatuľkovaním a vo väčšine prípadov to nerobí dobrotu. Len preto, že chodíme v čiernom a počúvame tvrdšiu hudbu, ešte nemusíme byť zlí ľudia a doslova satanisti. O tom, že slovo metalista sa veľkej časti nášho národa akosi priveľmi zlialo s označením satanista, svedčia aj mnohopočetné problémy s organizáciou koncertov na Slovensku a označovanie kapiel, ktoré nemajú so satanizmom nič spoločné, za satanistické.

Nejde o ojedinelý jav. V minulosti Slovensko zažilo viacero podobných kontroverzií:

• Black Sabbath (1995): Arcibiskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol žiadal, aby sa zabránilo koncertu rockovej legendy Black Sabbath. Prehlásil, že programom kapely Black Sabbath je satanizmus a vzývanie diabla a k jej symbolom patrí obrátený kríž a číslo 666. Môžete pátrať ako chcete, ale keď už mali Black Sabbath v logu kríž, nikdy nebol obrátený. Vo svojich začiatkoch dokonca texty kapely odkazovali na kresťanstvo a hudobný kritik Lester Bangs dokonca napísal, že Black Sabbath „…sú pravdepodobne prvou skutočnou katolíckou rockovou kapelou.“ Koncert sa takmer nekonal kvôli počasiu, nie kvôli protestom.
• Marilyn Manson (2009): Pred jeho bratislavským koncertom sa objavil protest, ktorý mala na svedomí jedna horlivá pani. Celú kapelu označila za veľmi nebezpečnú, pretože jej spevák sa v každej piesni rúha a útočí na cirkev. Pani, ktorá bola za zrušenie koncertu, napísala protestný článok, v ktorom píše napríklad: „Skupina M. Mansona nielen šliape po kresťanských hodnotách, ale aj po všetkom dobrom ľudskom, čo je v človeku. Je poľutovaniahodné, že toto podujatie bolo v SR, v krajine kresťanskej, povolené.“ Pritom Marilyn Manson okrem spevu aj komponuje, maľuje, je herec a podporil mnoho charitatívnych akcií, vrátane dňa stráveného s 16-ročným chlapcom s ťažkou chorobou.
• Gothoom Open Air Festival (2014): Piaty ročník Gothoom Open Air festivalu v Novej Bani sa dočkal nevídanej, žiaľ, negatívnej reklamy. Rôzne skupiny ľudí a niektorí obyvatelia Novej Bane označili festival za príliš hlučný a doslova za rasistický, nevhodný, propagujúci násilie a nenávisť. Kapely vraj vo svojich textoch vyzývajú k zabíjaniu kresťanov, kňazov a násiliu na židoch. Petíciu za zrušenie festivalu podpísalo vyše 600 obyvateľov mesta. Organizátor Peter Beťko videl za antikampaňou politiku a komunálne voľby. Napriek odporu festival pokračoval a naopak, jeho fanúšikovia sa v tom roku postarali o charitatívnu zbierku jedenástich vriec plastových vrchnákov pre chorého pána.
• Rock pod Kameňom (Snina): Na svätého Valentína prebiehala v Snine o čosi menej „ľúbivá“ debata o rozpočte a dotáciách na rockový festival. Pán poslanec Ján Čop a jeho kolega za KDH, Peter Vološín, kritizovali podporu festivalu kvôli kapelám ako Amorphis (ktorá síce začínala ako deathmetalová, ale textovo čerpá z fínskeho folklóru a mytológie) a Arch Enemy (ktorá má vo svojom logu niekedy obrátený pentagram). Pán Čop sa vyjadril: „Keď má niekto v znaku satanistické veci, to nie je požehnanie pre Sninu,“ a odvolával sa na názory odborníkov na extrémizmus z radov katolíckej cirkvi. Viceprimátor Anton Vass (tiež z KDH) obhajoval festival s tým, že obrátený pentagram sám o sebe ešte nie je znakom satanizmu a texty kapiel sa zaoberajú sociálnymi a politickými témami, individuálnym presvedčením a ľudskými právami, nie satanizmom.

Prípad Iron Maiden: Piešťany (2013) a Žilina (2016)

Iron Maiden to tiež nemá s niektorými zoskupeniami Slovákov jednoduché. Ich vystúpenia na Slovensku boli viackrát terčom koordinovaných útokov.

V roku 2013, keď bola táto kapela headlinerom festivalu Topfest na letisku v Piešťanoch, rozbehlo Spoločenstvo svätého Jozefa podpisovú akciu proti vystúpeniu britskej heavymetalovej kapely. V petícii vyjadrovali nesúhlas s verejnou propagáciou satanizmu a okultizmu skupinou Iron Maiden. Podľa zistení, ani toto spoločenstvo nie je oficiálne rímskokatolíckym spoločenstvom. Milan Meluch zo Spoločenstva sv. Jozefa povedal, že spoločenstvu nejde o zrušenie koncertu, ako skôr o to, aby ľudia vyslali signál, že nesúhlasia s propagáciou satanizmu či okultizmu na Slovensku. Túto petíciu podpísalo 1333 ľudí. Organizátor Dušan Drobný z agentúry Duna však odmietol koncert zrušiť: „Koncert jednej z najväčších svetových legiend, ktorá patrí k ťahákom podujatia, kvôli petícii organizovanej nejakou pochybnou skupinkou ľudí schovávajúcich sa za svätého Jozefa nebudeme rušiť.“ Zdôraznil, že členovia kapely uctievanie okultných symbolov a satana opakovanie dementovali. Poukázal tiež na to, že „podľa filmového dokumentu, ktorý som videl z ich turné po Južnej Amerike, Mexiku, Ekvádore, Kolumbii - v čisto katolíckych štátoch boli na koncertoch Iron Maiden prítomní aj kňazi, ani v Európe sa nad tým nik nepozastavuje, napríklad v katolíckom Poľsku budú až dva koncerty, to len slovenská bigotnosť je do neba volajúca.“

V roku 2016, keď heavymetaloví veteráni vystupovali v rámci turné k ich poslednému albumu 6. júla na žilinskom letisku, začali sa už mesiac pred akciou ozývať hlasy za zrušenie koncertu. Iniciátormi boli rehoľníci zo Spoločenstva sv. Bazila Veľkého. Podľa nich kapela kazí spoločnosť, propaguje satanizmus a šíri nemravnosť. „Metalová hudobná skupina Iron Maiden propaguje satanizmus, násilie a nemravnosť. Rocková hudba, ku ktorej patrí aj žáner heavy metal, má základ v šamanských vúdú rituáloch a šíri okultizmus, agresivitu, užívanie drog, vedie k samovraždám… Varujte katolíkov pred nebezpečenstvom rockovej hudby… Obec Dolný Hričov, pod ktorú žilinské letisko patrí, bude vystavená satanizácii národa… Postavte sa proti tomuto bohorúhavému koncertu, je proti našim kultúrnym a kresťanským koreňom, vnáša prekliatie na Slovensko!“ Takúto výzvu poslali žilinskému županovi Jurajovi Blanárovi, primátorovi Žiliny Igorovi Chomovi, Ministerstvu kultúry, Žilinskej diecéze či žilinskému letisku. Rehoľníci Spoločnosti svätého Bazila Veľkého, bývalí kňazi, ktorých exkomunikovali z cirkvi pred šiestimi rokmi, odvtedy podávajú jedno vyhlásenie za druhým. Problémom je pre nich prakticky všetko - od homosexuality po pápeža a pre istotu sami exkomunikovali aj všetkých „zákerných“ biskupov, čo jasne naznačuje ich problematický postoj k oficiálnej cirkvi.

V televíznych novinách sa objavila reportáž, kde sa rozoberala skladba kapely Iron Maiden s názvom "Number Of The Beast" (Číslo beštie), ktorá ako-tak jediná mohla navonok evokovať nejaké znaky satanizmu, keďže v refrénoch sa spomína číslo 666. Vzápätí ale v tej istej reportáži nasledovalo vyjadrenie autora skladby Stevea Harrisa, ktorý vysvetľoval, že táto skladba bola inšpirovaná nočnou morou, ktorú mal po tom, ako videl horor Damien: Omen II. Navyše, v sídle spomínanej rehole sa k týmto listom nikto nechcel verejne vyjadriť. Neskôr hovorca Konferencie biskupov Slovenska upozornil, že títo rehoľníci sú vlastne kňazi, ktorí boli z rímskokatolíckej cirkvi exkomunikovaní. Môžeme teda pokojne povedať, že sami tvoria sektu, čo podkopáva dôveryhodnosť ich tvrdení. Organizátor koncertu reagoval: „Považujeme za správne, že v slobodnej krajine sa môže slobodne vyjadrovať naozaj každý. Sme však presvedčení, že rocková hudba ľudí spája a prináša radosť - na Slovensko pricestuje jedna z najzásadnejších rockových kapiel na svete a pre nás je to dôvod na oslavu.“

VI. Argumenty a protiargumenty: Pohľad do hĺbky

Debata o satanizme v metalovej hudbe je komplexná a často plná stereotypov. Je dôležité rozlišovať medzi žánrami a konkrétnymi kapelami, ako aj medzi umeleckým vyjadrením a skutočnou ideológiou.

Teatrálne koketovanie vs. skutočná viera

Niektorí poslucháči a kritici tvrdia, že koketovanie s okultizmom v metalovej hudbe je väčšinou teatrálne a neraz smiešne a trápne. Je to skôr taká pózerská škôlka okultizmu. Pevne zakotvený kresťan sa tým nedá ohlúpnuť a pohania by si našli aj tak niečo iného na svoje ohlupovanie. Toto naznačuje, že mnohí umelci využívajú imagery a témy spojené s temnotou a okultizmom skôr pre ich provokatívny a estetický potenciál než pre skutočnú vieru v satanizmus. Je rozdiel medzi black metalom a death metalom, kde sa môžu objavovať temnejšie témy, a heavy metalom, ktorý má často epickejší a príbehový charakter. Djexper, ktorý tvrdí, že "99,9% heavymetalových skupín zvelebuje satana", je typickým príkladom obmedzeného pohľadu, ktorý neberie do úvahy rozmanitosť žánru. „Keď tomu nerozumieš, tak sa na túto tému nevyjadruj," oponuje mu iný diskutujúci.

Inteligencia a prosperita fanúšikov metalu

Mýtus o tom, že metalová hudba vedie k depresii a neúspechu, je vyvrátený štúdiami. Podľa britských prieskumov sú ľudia, ktorí počúvajú metal, najinteligentnejší z testovanej vzorky 80 000 ľudí. Mnohí fanúšikovia metalu, ktorí "hnoj" (ako to nazval jeden z kritikov) počúvajú od útleho veku, skončili školy s výborným prospechom, čo je v rozpore s tvrdeniami, že táto hudba negatívne ovplyvňuje výsledky v škole a celkovú prosperitu. To podčiarkuje, že hudobný vkus nesúvisí s inteligenciou ani životnými úspechmi.

Posolstvo kapely a jej hodnôt

Iron Maiden sa nikdy neidentifikovali so satanizmom. Naopak, mnohé ich texty odrážajú humanistické hodnoty. Bruce Dickinson na ich poslednom DVD "EN VIVO" pred skladbou "Blood Brothers" hovorí, že nezáleží, či ste kresťan, moslim alebo žid, všetci sme "blood brothers". Toto posolstvo zdôrazňuje jednotu ľudstva a prekonávanie rozdielov, čo je v príkrom rozpore s akoukoľvek nenávisťou či rozdeľovaním, ktoré by satanizmus predpokladal.

Kritici, ktorí obviňujú kapely z propagácie zla, často prehliadajú vlastné problémy. Mnohí poukazujú na to, že učenie niektorých cirkevných inštitúcií nie je v súlade s Bibliou, a kritizujú ich históriu plnú vrážd, korupcie, túžby po moci, sexizmu a pedofílie. „Takže nech radšej držia hubu a nepletú sa do Ironu. Ak sa im to nepáči, tak nech tam nejdú. Aj oni majú omše a rôzne iné stretnutia, s ktorými ja a aj fanúšikovia metalovej hudby nesúhlasia, ale nekecáme im do toho a tolerujeme im to,“ hovorí jeden z fanúšikov. Toto poukazuje na pokrytectvo a dvojaký meter, ktorým sa často meria. Sloboda prejavu a náboženského presvedčenia by mala platiť pre všetkých, vrátane fanúšikov metalovej hudby.

Organizovanie veľkých koncertov a festivalov, ako je Rock pod Kameňom, prináša aj značný ekonomický prínos pre daný región. Bývalá spoluorganizátorka a zakladateľka tohto festivalu, pani Iveta Bžánová, hovorila o tom, že festival je biznis pre taxikárov, obchody, reštaurácie. „Vtedy sa celé mesto a okolie vracia domov.“ To je ďalší, často prehliadaný aspekt, ktorý hovorí v prospech takýchto udalostí.

Na záver možno konštatovať, že obvinenia voči Iron Maiden a metalovej hudbe všeobecne sú často založené na predsudkoch, nepochopení a strachu z neznámeho. Iron Maiden je hudobná legenda, ktorá dokázala viac než dosť, predala desiatky miliónov nosičov a jej koncerty sú vypredané po celom svete. Ich odkaz je o príbehoch, kreativite a spájaní ľudí prostredníctvom hudby, nie o propagácii zla.

tags: #iron #maiden #a #satanizmus