V biblickom kontexte, špeciálne v liturgickom čítaní z evanjelia podľa Matúša, sa stretávame s hlbokým prepojením medzi Starým a Novým zákonom. Toto prepojenie nie je náhodné; slúži ako kľúč k pochopeniu identity Ježiša ako Mesiáša. Konkrétne ide o citát z proroka Izaiáša, ktorý Matúš uvádza v súvislosti s Ježišovým presunom do Kafarnauma. Táto udalosť nie je len geografickou zmenou, ale teologickým zlomom, ktorý osvetľuje temné kúty dejín spásy.
Ježišov presun do Galiley a Kafarnauma
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána Krstiteľa uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali. Už v prvom verši sa dozvedáme o Ježišovom presune z Judskej púšte do Galiley. Ako dôvod je uvedená skutočnosť, že sa Ježiš dopočul, „že Jána [Krstiteľa] uväznili“. Táto udalosť Jánovho zajatia a smrti bude neskôr, ako akási spomienka uvedená v štrnástej kapitole. Zmienka o konci jeho pôsobenia v rozprávaní o začiatkoch Ježišovho verejného účinkovania nemá pravdepodobne chronologickú, ale významovú hodnotu. Chce sa tým naznačiť, že pôsobenie Krstiteľa skončilo a začína niekto iný. Niekto, kto je mocnejší ako on.
Kafarnaum, do ktorého „prišiel bývať“, sa odvtedy stáva „jeho mestom“, akousi základňou pre svoju verejnú činnosť. Až na posledné dni života totižto synoptickí evanjelisti kladú takmer celé Ježišovo účinkovanie do oblasti Galiley a jej okolia. Vybrané mesto sa nachádzalo na hranici medzi územiami ovládanými Herodesom Antipom a jeho bratom Filipom. Bolo plné rybárov a mýtnikov, ktorí tvorili základ jeho prvých učeníkov. Pobrežné mesto Kafarnaum je ďalej charakterizované ako nachádzajúce sa na historickom území severoizraelských kmeňov Zabulon a Neftali. Toto územné vymedzenie v Ježišovej dobe už dávno nehralo rolu. Pre evanjelistu však tvorilo prepojenie na možnosť využitia ďalšieho citátu „naplnenia“ zo Starého zákona.
Archeologické nálezy v Mezné na Táborsku v roce 2025
Citát z Izaiáša a jeho hlboký význam
Matúš uvádza: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Tým sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš. Citovaný text tvorí voľnú adaptáciu septuagintného textu z knihy proroka Izaiáša. Izaiáš totižto pravdepodobne vo vlastnom kontexte reaguje na historickú skutočnosť pádu Severného Izraelského kráľovstva. To bolo v roku 732 pred Kristom definitívne porazené rozpínajúcou sa Asýrskou ríšou.
Tá následne z tradičného izraelského územia vysídlila veľkú časť domáceho obyvateľstva a nasťahovala tam cudzie národy, čím neskôr prispela ku vzniku „neortodoxných“ náboženských skupín, akými boli napríklad Samaritáni. Tma tak predstavuje hrôzy vojny a násilia, ktoré následne ohrozovali aj prorokovu domovinu - južné Júdske kráľovstvo. Matúšova interpretácia textu samozrejme odráža reálie Ježišovej doby. Hoci v Galiley žil značný počet Židov, považovala sa za zmiešané územie. Nachádzalo sa tu množstvo miest s helénskym obyvateľstvom. Samotnú Galileu obklopovali zo západu, severu a východu pohanské kraje Sýrofenície a Dekapolu. Nehovoriac o tom, že od „pravoverného“ Júdska ju oddeľovala Samária, ktorej obyvatelia boli pre svoj konkurenčný kult na hore Gerazim zo strany Židov považovaní za horších od neveriacich.
Svetlo v kraji tieňov
Paradoxne, v „temnom“ kraji, kde sa to len hemžilo rituálne nečistými ľuďmi, zvieratami a miestami, vychádza „veľké svetlo“. Je ním Ježiš, ktorý chce ožiariť tých, čo sedia „v temnom kraji smrti“, čiže všetkých utláčaných a z rôznych dôvodov vytlačených na okraj spoločnosti. Prichádza ako lekár, ktorý primárne lieči chorých a nie zdravých. Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Toto „svetlo“ nie je len metaforou, ale radikálnou zmenou paradigmy. V dobe, kedy sa náboženská identita definovala izoláciou od „pohanov“, Ježiš prichádza práve do „Galiley pohanov“. Týmto činom zbúral mantinely, ktoré ľudia postavili okolo Božej milosti. Proroctvo o narodení Spasiteľa, ktoré Izaiáš vyriekol do čias národnej skazy, nachádza svoj plný zmysel práve v tomto vyjdení na perifériu. Je to pripomienka, že Boží záujem o človeka nekončí pri hraniciach našich náboženských či kultúrnych očakávaní.
Rybári ľudí a šírenie zvesti
Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. Evanjelista Matúš nám podáva správu, že zvesť o Ježišovi, jeho kázaní a moci sa rozniesla po celej Sýrii. A nielen tam.
Autenticita ohlasovania v dnešnej dobe
Bol tak skvelý, úžasný a mocný, ba dokonca tak výnimočný, že jemu podobného vo svete nebolo. Malo to však jeden háčik. Ohlasovatelia. Ich srdce bolo preniknuté tajomstvom Ježiša, že nemohli ostať ticho. Nedalo sa. Museli hovoriť. A hovorili veľa, o všetkom. A všetko, čo Ježiš urobil, bolo dobré. Ostaňme však pri ohlasovateľoch, ktorí o ňom šírili zvesť. Museli byť tak silno oslovení, tak nadšení a dojatí, tak presvedčiví a naplnení milosťou, že im mnohí naozaj uverili. Boli autentickí.
A poďme do reality - takýmto ohlasovateľom som ja a si Ty. A ako vyzerá naše ohlasovanie? Ako vyzerá moje a Tvoje ohlasovanie? Akým som hlásateľom? Táto otázka nás vracia späť k základnému posolstvu Izaiášovho proroctva. Ak svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti, potom úlohou tých, ktorí toto svetlo prijali, nie je držať ho pod pokrievkou. Ohlasovanie, ktoré pramení z autentickej skúsenosti s Ježišom, nie je len verbálnym prejavom; je to spôsob existencie.
Pôvodní rybári z Galiley neboli teológmi v dnešnom zmysle slova, boli to muži činu. Ich povolanie bolo náročné, vyžadovalo trpezlivosť, odvahu a ochotu riskovať. Keď ich Ježiš povolal za „rybárov ľudí“, preniesol tieto vlastnosti do duchovnej roviny. Dnešné ohlasovanie evanjelia v „Galiley pohanov“ - teda v dnešnom sekularizovanom a mnohokrát cynickom svete - vyžaduje rovnakú autenticitu. Je to volanie po tom, aby sa náš život stal čitateľným svedectvom o veľkom svetle, ktoré sme uvideli. Každý krok smerom k človeku, ktorý sa nachádza na okraji spoločnosti, je v podstate naplnením Matúšovho citátu z Izaiáša v našom osobnom príbehu. Ježišova prítomnosť v Kafarnaume, v strede zmiešaného a nepokojného sveta, je modelom pre každého kresťana, ktorý chce byť pravým nasledovníkom a ohlasovateľom tohto radostného posolstva.