Boh má jeden plán. Je to plán lásky, naplno zjavenej v Jeho Synovi. Na počiatku Boh stvoril človeka na svoj obraz (Gn 1, 26-27): „Urobme človeka na svoj obraz, aby sa nám podobal“. Človek nebol stvorený Bohu rovný, ale aby bol Bohu podobný. Stvoril ho ako osobu, čo odlišuje človeka od zvierat. Táto podobnosť predpokladá účasť na Božej prirodzenosti z milosti. Človek prebýval v Božej prítomnosti v rajskej záhrade. Keď Boh videl všetko, čo urobil, povedal (Gn 1, 31): „… a bolo to veľmi dobré“. Človek žil vo večnosti v spoločenstve s Bohom a v harmónii s celým stvorenstvom.

Vzbura a prvotné prisľúbenie spásy
Je tu však bytosť, ktorá je nepriateľská voči Bohu i človeku a voči Božiemu plánu. A tak prišiel na svet hriech, vzbura proti Bohu a jeho poriadku (Gn 3, 1-15). Táto vzbura porušila súlad človeka s prírodou, človeka s človekom a človek bol vylúčený z Božej prítomnosti. Boh ale dáva prisľúbenie v Gn 3, 15, čo možno považovať za prvú predzvesť spásy: „Nepriateľstvo položím medzi teba a ženu, medzi tvoje a jej potomstvo.“ Ľudstvo bolo náchylné voči zlému a (Gn 6, 11) „Zem sa pred Bohom skazila a naplnila sa násilím; … všetci ľudia žili na zemi skazeným životom.“ Boh sa rozhodol očistiť Zem od hriechu, pretože hriech sa Bohu protiví, a preto zoslal na Zem potopu. No keď našiel jedného spravodlivého, Noeho, povedal mu, že s ním ustanoví svoju zmluvu (Gn 6, 18).
Povolanie Abraháma a zrod Izraela
Dejiny Izraela sa začínajú povolaním Abraháma (pôvodne Abram). Boh si povoláva jednu osobu. Takto Boh koná. Vyberá si jednotlivca a prostredníctvom neho požehná mnohých. Abrahám žil v kraji, kde vládla modloslužba, viera v pohanských bohov stvorených ľudskou rukou. Boh prehovoril k Abrahámovi Gn (12, 1-3): „Opusť svoju krajinu, svojich príbuzných a dom svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno a ty budeš požehnaním. V tebe budú požehnané všetky rody zeme.“
Abrahám uveril Bohu, ktorý k neho prehovoril, aj napriek tomu, že z ľudského hľadiska to bolo nemožné. Abraháma nazývame Otcom viery (Rim 4). Boh ho priviedol až do krajiny Kanaán, kde mu dal prvé prisľúbenie o zemi (Gn 12, 7): „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu.“ Boh následne hovorí Abrahámovi, že s ním ustanoví zmluvu (Gn 17, 1-21): „Ja som El Shaddai, kráčaj v mojej prítomnosti a buď dokonalý, ustanovím svoju zmluvu medzi mnou a tebou a preveľmi ťa rozmnožím.“

Izrael ako svätý národ a formovanie ľudu
Boh si vyberá jedného muža a z neho formuje ľud. Jakub dostáva meno Izrael a jeho synovia a potomkovia prináležia Izraelovi. Neznamená to, že Izrael by bol jedným z viacerých národov, ktorý si Boh vyvolil. Boh si nevyberá jeden národ z mnohých, ale vyberá si jedného človeka, z ktorého formuje svoj ľud. Boh si však volí Izrael, aby bol ľudom oddeleným pre Neho, aby bol svätým národom (Lv 19, 2): „Buďte svätí, lebo Ja, Jahve, váš Boh, som svätý.“ Počas 40 rokov Exodu im Boh preukazuje svoju moc - manna, prameň; a dáva im základné prikázania, ktoré majú zachovávať. Je to proces formovania a očisťovania svojho ľudu.
Proroctvá o Mesiášovi ako obnova kráľovstva
Izraeliti - Židia - majú teda špeciálne povolanie. Sú vyvolení byť nositeľmi nádeje príchodu Mesiáša a spásy. Boh posielal Izraelu prorokov, ktorí to hlásali (Iz 7, 14): „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ A na inom mieste (Iz 9, 1-6): „Lebo chlapec sa nám narodil, syn nám bol darovaný… trvalý pokoj zavládne na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré on obnoví a upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky.“ Je to prisľúbenie, že Izraelu bude daný Mesiáš, ktorý príde a obnoví kráľovstvo.
Prostredníctvom Izraela a Mesiáša, ktorý z neho vzíde, Boh zvestuje svoju moc, slávu a spásu všetkým národom. Pri predstavení Ježiša v chráme Simeon dáva Márii proroctvo (Lk 2, 29): „Zvrchovaný Pane, teraz prepúšťaš svojho sluhu v pokoji podľa svojho slova. Lebo som videl na vlastné oči toho, ktorý prináša spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho sluhu.“
Lucifer: Pôvod, vzbura, a pád | Príbeh podľa Biblie – Dokumentárny film
Ezechielovo videnie: Obnova suchých kostí
Ezechiel patril medzi tých, ktorí boli odvlečení do babylonského zajatia. Práve v zajatí ho Boh povolal za proroka medzi vyhnaným ľudom. Jedným z najvýznamnejších videní bolo videnie údolia plného suchých kostí. Kosti boli vysušené, čo zdôrazňovalo úplnú stratu života a nádeje. Boh sa opýtal proroka, či tieto kosti môžu ožiť. Na Boží príkaz Ezechiel prorokoval nad kosťami a postupne sa začali spájať, pokryli sa šľachami a telom a napokon do nich vstúpil duch, ktorý im vrátil život. Toto videnie predstavovalo obraz duchovného stavu Izraela v zajatí. Národ sa cítil ako bez života a bez budúcnosti, no Boh oznámil, že ho obnoví a privedie späť k životu.
V 36. kapitole knihy Ezechiel nachádzame jasné slovo o budúcej obnove: „Potom vás vezmem spomedzi národov, pozbieram vás zo všetkých krajín a vovediem vás do vašej vlastnej zeme. Vylejem na vás čistú vodu a budete očistení. Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha, odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa.“
Duchovný Izrael a naplnenie v Kristovi
Mnoho ľudí si môže myslieť, že Židia boli zavrhnutí a Izrael už viac nemá miesto v Božom pláne spásy po tom, ako ukrižoval Krista. Boh však nezavrhol izraelský ľud. Pavol píše v liste Rimanom (Rim 11): „Pýtam sa teda: Či Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie.“ Apoštol Peter, ktorý bol Žid, napísal kresťanom: „Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo.“
Duchovný Izrael, čiže tí, ktorí prijali Krista, je tým, o kom hovorili proroci. Pavol vysvetlil, že hoci prirodzení Židia zlyhali a neprijali Mesiáša, Božie predsavzatie, aby existoval duchovný olivovník s vetvami, ktoré budú prinášať ovocie, nebude zmarené. Výrazom „celý Izrael“ mal Pavol na mysli celý duchovný Izrael - kresťanov, ktorí boli vybratí svätým duchom. Židom nie je ten, kto ním je navonok, ale ten, kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom.
Proroctvá o súčasnom štáte Izrael verzus duchovná obnova
Súčasný štát Izrael udeľuje občianstvo prirodzeným Židom alebo konvertitom, ale občianstvo Božieho Izraela dostávajú iba tí, ktorí sú poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista. Niektoré evanjelikálne cirkvi veria, že vznikom novodobého štátu Izrael sa splnilo biblické proroctvo, napríklad Izaiáš 66:8: „Či sa narodí krajina s pôrodnými bolesťami za jeden deň? Alebo sa zrodí národ naraz?“ Avšak sekularistický postoj súčasného Izraela je v ostrom kontraste so situáciou z roku 537 pred n. l., kedy sa vďaka perzskému kráľovi Kýrovi Židia vrátili do Jeruzalema s konkrétnym cieľom - obnoviť uctievanie Jehovu Boha a znovu vystavať jeho chrám.
V roku 33 n. l. telesný izraelský národ stratil nárok nazývať sa Božím vyvoleným národom, pretože zavrhol Mesiáša. Ježišove slová sa splnili, keď v roku 70 n. l. rímske légie zničili Jeruzalem, jeho chrám i kňazstvo. Napriek tomu biblická tradícia zdôrazňuje, že Boh neustále povoláva k obnove. Proroci sú potrební pre všetky časy a burcovali povedomie Izraela, aby pochopil, že Božie činy nie sú obmedzené na skoršie časy, ale vzťahujú sa aj na súčasnosť a budúcnosť. Dnes je Svätý Duch „Boh s nami“, Utešiteľ, o ktorom Kristus prisľúbil, že vždy bude s nami.

Prorocká služba biskupa a cirkvi
Úloha proroka nikdy nezanikla. Spis Didaché, zostavený v prvom storočí, opisuje úlohu proroka v kresťanskom spoločenstve. Prorocká úloha bola celkom skoro zahrnutá do služby biskupa. Súčasná modlitba pre vysviacku biskupa pripomína jeho prorockú úlohu: „Ako si posilňoval svojich svätých apoštolov a prorokov, tak posilňuj, rovnaký Učiteľ všetkých, toho, ktorého si vyvolil za biskupa.“ Proroci sú potrební pre všetky časy, pretože ohlasujú, že Boh stále koná a príde znova v budúcnosti.
Zbožštenie je ústredné v Božom pláne spásy, ale zbožštenie sa dosahuje iba v zhode s Jeho plánom. Kristus tým, že sa stal človekom, priviedol ľudskú prirodzenosť k účasti na božstve. Skrze tajomstvo Krista Boh odčinil škodu spôsobenú hriechom a prinavrátil naše určenie, ktoré sa teraz zjavilo ako zbožštenie. To je tá skutočná obnova, ktorú Boh pripravil pre svoj ľud, duchovný Izrael, ktorý presahuje hranice národov, jazykov a času, spájajúc celé stvorenie späť k Otcovi.