Jaroslav Dušek, známy český herec a popularizátor ezoterických myšlienok, vyvolal v poslednom čase značné pobúrenie svojimi výrokmi týkajúcimi sa vážnych ochorení, predovšetkým rakoviny. Jeho tvrdenia, že ľudia zomierajú na rakovinu preto, lebo „nenávideli život“, a že za rakovinu detí môžu ich matky, rozvírili diskusiu o hraniciach alternatívnych pohľadov a zodpovednosti za šírené informácie, obzvlášť v kontexte krízových situácií. Tento článok sa pokúsi preniknúť do hĺbky Duškových postojov, analyzovať ich možný vývoj a konfrontovať ich s odbornými názormi a realitou.
Od "Čtyř dohod" k radikálnym tvrdeniam: Vývoj postojov
Jaroslav Dušek dlhé roky pôsobil ako interpret ezoterickej knihy „Štyri dohody“, ktorá sa tešila značnému komerčnému úspechu na českých pódiách. Táto kniha, často prezentovaná ako cesta k slobode, radosti a šťastiu, nabáda k slobodným a vedomým prejavom a posilňovaniu vlastných kompetencií. Podľa jej posolstva by sme mali smerovať k posilňovaniu základného stavu šťastia a nenechať si riadiť život inými. V tomto kontexte sa objavuje aj koncept „prvého dotyku“, ktorý môže symbolizovať okamih, keď sa „reprezentant Systému“ dotkne práve narodeného dieťaťa, prevezme jeho energiu a „reprintuje“ doň systémové vložky, čo môže viesť k celoživotnému prežívaniu v obavách a strachu.
Počiatky Duškovho verejného vystupovania v ezoterickej oblasti boli zrejme menej kontroverzné. Jeho vystúpenia v dramatizácii „Štyroch dohôd“ predstavovali skôr alternatívny pohľad na život a sebapoznanie. Avšak, s príchodom globálnych kríz, ako bola pandémia COVID-19, sa zdá, že sa jeho rétorika radikalizovala. Počas pandémie, keď svet čelil neznámemu vírusu s vysokou úmrtnosťou a hľadaním lieku, Dušek natočil video, v ktorom sa zmienil o epidémii. V tomto videu sa chválil, že nechodí k lekárom, napriek tomu, že preventívna medicína, vrátane kolonoskopie či rozborov krvi na onkomarkery, je kľúčová pre predĺženie ľudského dožitia, najmä pre staršiu populáciu, ako je on sám.
Nasledoval ďalší diel jeho relácie „Malá vizita a Duše K“, kde jedným z hostí bol ezoterik Milan Calábek. Ten prezentoval pomerne bizarné tvrdenia o liečbe COVID-19 pomocou antabusu (používaného pri liečbe alkoholizmu) alebo glukonátu meďnatého a huby outkovka pestrá. Tieto „liečebné“ metódy sa objavili v čase, keď sa hľadali overené spôsoby liečby a prevencie.
Amorálne výroky a ich dôsledky
Najviac pobúrenia však vyvolali Duškove výroky o rakovine. V rozhovore s moderátorom Čestmírom Strakatým uviedol, že človek, ktorý zomrie na rakovinu, „umrel preto, že nenávidí život. To viem.“ Ďalej špecifikoval, že „ten človek nemá rád život, nemá rád seba.“ V kontexte úmrtia jeho vlastnej matky na rakovinu tieto výroky nadobudli obzvlášť krutý rozmer, keď dodal: „Moja maminka zomrela na rakovinu, to bola jej voľba.“ Tieto tvrdenia sú nielenže zjednodušujúce, ale predovšetkým amorálne, keďže obviňujú obete vážnych ochorení z ich vlastného stavu.
Dušekove poňatie pravdy je tiež pozoruhodné. Tvrdí, že „každý môže mať svoju pravdu,“ ale v praxi sa zdá, že jeho vlastná pravda je tá jediná správna, pretože ostatní k nej ešte nedospeli. Toto presvedčenie ho vedie k tomu, že všetko považuje za „naučený stav mysle“, s výnimkou zrejme poplatku za jeho vystúpenia. Jeho rétorika sa často stáva „mazlením mysli“, ktoré síce môže priniesť dočasný pocit komfortu, ale neponúka reálne riešenia ani hlbšie pochopenie komplexných problémov.
Kritika a odborné stanoviská
Odborná komunita reagovala na Duškove výroky s ostrou kritikou. Lekár Jaromír Šrámek z 1. lekárskej fakulty Karlovej Univerzity označil jeho tvrdenia za „svinstvo, ktoré sa snáď ani slušne komentovať nedá.“ Uznáva, že v minulosti existovali výskumy naznačujúce, že optimizmus a psychoterapia môžu zlepšiť stav onkologických pacientov, ale zdôrazňuje, že tieto zistenia sa nepotvrdili a boli nesprávne interpretované a zjednodušené do podoby, ktorá obvinuje chorých.
Šrámek varuje, že Duškove výroky môžu krehkú psychiku chorých ešte viac podlomiť. Taktiež naznačuje, že ľudia ako Dušek, ktorí šíria takéto názory, môžu byť buď „úplne hlúpi“, alebo sú presvedčení, že pomáhajú, hoci v skutočnosti šíria dezinformácie. Označil ich dokonca za „psychopatov, ktorým je úplne jedno, že niekomu ublížia a hovoria úplné hlúposti. Chcú byť videní a potrebujú reklamu.“
Ezoterika v čase krízy: Potreba kritického myslenia
Ezoterika má v českej a slovenskej spoločnosti dlhodobo svoje miesto. Každá kríza, ktorá odhaľuje zložitosť sveta a vzťahov v ňom, jej popularitu paradoxne zvyšuje. Ľudia v neistých časoch hľadajú jednoduché odpovede a pocit kontroly, ktorý im alternatívne pohľady a „mazlenie mysli“ môžu dočasne poskytnúť.
Je však dôležité rozlišovať medzi hľadaním alternatívnych ciest k sebapoznaniu a šírením dezinformácií, ktoré môžu mať vážne dôsledky na zdravie a psychiku ľudí. Ezoterika, podobne ako iné filozofické či duchovné smery, by nemala byť imúnna voči kritickému mysleniu a overovaniu faktov. Jej podstata by mala byť v podpore a rozvoji, nie v obviňovaní a zjednodušovaní komplexných problémov.
Kritika zo strany serióznych médií a odborníkov je v tomto kontexte nevyhnutná. Štúdie z piatich svetových univerzít varujú pred tým, ako médiá môžu neúmyselne prispievať k šíreniu dezinformácií tým, že im dávajú priestor. Aj keď zámerom môže byť konfrontácia a racionalizácia debaty, výsledkom môže byť paradoxne ďalšie rozšírenie týchto myšlienok a prezentácia ich nositeľov ako obetí alebo mučeníkov.
Jaroslav Dušek, napriek svojmu pozitívnemu hodnoteniu ako herec, svojimi kontroverznými výrokmi zrejme prekročil hranicu vhodnej miery. Otázky ľudského zdravia, chorôb a utrpenia sú príliš vážne a citlivé na to, aby boli zjednodušované na amorálne tvrdenia. Mal by sa preto radšej venovať oblastiam, kde sú jeho názory menej škodlivé, a ponechať medicínske a vedecké otázky na odborníkov. Jeho „bosošlapecké kristusovanie“ v štýle Járy Cimrmana, ktorý by Bohu radil, ako stvoriť svet, je v tomto prípade naozaj na tenkom ľade, a ako čas ukáže, môže sa obrátiť proti nemu samému.