Súčasná doba prináša so sebou množstvo výziev, nielen v oblasti technológií či spoločenského života, ale aj v oblasti jazyka. Ako sa vyvíja slovenčina a ako by sme k nej mali pristupovať? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nám odpovedá jazykovedkyňa Sibyla Mišlovicová, ktorá sa dlhé roky venuje skúmaniu a kultivovaniu nášho materinského jazyka. Jej meno je často spájané s populárnou rozhlasovou reláciou a jej práca v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (SAV) je neoceniteľná pre zachovanie a rozvoj jazykovej kultúry.
Rozprávky a ich miesto v živote detí
Výchova detí je komplexný proces, do ktorého neodmysliteľne patria aj rozprávky. Sibyla Mišlovicová prirovnáva dieťa k počítaču, do ktorého treba "naládovať" všetky možné informácie, aby s nimi dokázalo tvorivo pracovať. Podstatné je, aby v rozprávkach vždy bolo poučenie a aby boli zábavné. Napriek rozšírenému názoru, že deti dnes nečítajú, jej študenti ju presvedčili o opaku. Literatúra by podľa nej nemala byť povrchná.
V posledných rokoch sa však objavujú aj obavy týkajúce sa obsahu tradičných rozprávok. Niektorí rodičia majú výhrady k rozprávkam pozbieraným Pavlom Dobšinským, ktoré sú často plné násilia. Sibyla Mišlovicová chápe túto obavu, no zároveň poukazuje na to, že násilie je dnes prítomné aj v bežnom živote a v médiách. "Ak si okrem toho prečíta rozprávku, v ktorej vojak odsekne niekomu hlavu, je toho už asi priveľa," poznamenáva. Dôležité je vysvetliť deťom, že násilie v rozprávkach je fikcia a že postavy konajú na základe svojich charakterov, napríklad drak bol zabitý, lebo bol zlý. V tomto kontexte je kľúčový dialóg medzi rodičmi a deťmi, prostredníctvom ktorého sa deťom vštepujú základné životné hodnoty.
Násilie v médiách a jeho dôsledky
Médiá zohrávajú významnú úlohu v formovaní verejnej mienky a v tom, ako vnímame svet okolo seba. V kontexte násilia v médiách Sibyla Mišlovicová poukazuje na začarovaný kruh. Hoci ľudia v jej okolí neočakávajú násilie v médiách, tie, ktoré ho podsúvajú, si myslia, že je to to, čo ľudia potrebujú. "Nie je to vecou dopytu?" pýta sa. Dodáva, že krvavé správy bulvárnych televízií sú oveľa sledovanejšie ako správy verejnoprávnych médií, kde násilie absentuje. Tento jav môže naznačovať istý cynizmus v spoločnosti, kedy nás už ani pohľad na násilie nedokáže výraznejšie zasiahnuť. Zároveň poukazuje na eticky problematické praktiky niektorých spravodajcov, ktorí sa snažia z ľudí v nešťastí vyťažiť emočné výpovede pre kamery.
Vulgarizmy a ich akceptácia v spoločnosti
Používanie vulgarizmov v médiách a verejnom priestore je ďalšou témou, ktorú Sibyla Mišlovicová otvára. Spomína, že kedysi sa v detských filmoch či televíznych programoch vulgarizmy nevyskytovali, no dnes je situácia iná. Dokonca aj v divadelných predstaveniach sa režiséri snažia pobaviť divákov vulgarizmami, čo môže viesť k ich akceptácii v bežnom živote. Sibyla Mišlovicová nie je prudérna, ale verí, že kvalitná komédia sa dá vytvoriť aj bez "barličiek" v podobe vulgárnych výrazov. Súhlasí s literárnym vedcom Braňom Hochelom, že "sprosté" slová neexistujú, len je niekedy hlúpe ich použiť. Problémom nie je, ak sa nadávka použije ako ventil v momente silného emočného vypätia, ale ak sa vulgarizmy stávajú "slovnou vatou", ako je to napríklad v prípade niektorých českých výrazov typu "vole".
Slovenčina verzus čeština: Mýtus o chudobnejšom jazyku
Často sa objavuje tvrdenie, že slovenčina je chudobnejším jazykom ako čeština. Sibyla Mišlovicová túto teóriu odmieta a považuje ju za reči bez reálneho základu. Tvrdí, že všetky jazyky sú rovnocenné, pretože sa v nich dá vyjadriť všetko, čo je potrebné. Slovenčina a čeština sú slovanské jazyky, ktoré sa vyvíjali paralelne. Skutočnosť, že niektoré veci nie sú priamo preložiteľné, neznamená chudobnejšiu slovnú zásobu ani menejcennosť jazyka. V takýchto prípadoch je podľa nej v poriadku, ak sa zaužíva anglický výraz, ktorý postupne zdomácnie, no je dôležité zachovať istú mieru.
Zdomácňovanie slov a potreba istých štandardov
Proces zdomácňovania cudzích slov je prirodzený, no vyžaduje si istú mieru. Sibyla Mišlovicová uvádza príklad slova "mesidž" a pýta sa na jeho rod. Zdôrazňuje, že v rámci slangu si každý môže používať, čo chce, ale v médiách je potrebné zachovať istú úroveň vyjadrovania, ktorú percipienti očakávajú. V súkromí je spôsob komunikácie osobnou záležitosťou každého jednotlivca.
Objektívna realita alebo názor: Prznenie slovenčiny
Vnímanie "prznienia" slovenčiny je často subjektívnou záležitosťou. Sibyla Mišlovicová vníma jazyk ako pocitovú záležitosť, preto sa jej reči o prznení zdajú čudné. To, čo prekáža jednému, nemusí prekážať druhému. Príkladom je slovo "selfíčko", ktoré síce nie je pôvodne slovenské, ale jeho poslovenčená forma je akceptovateľná a stáva sa súčasťou jazyka. Poukazuje na to, že proces zdomácňovania slov je individuálny a niektoré slová, ako napríklad "mesidž" či "badžet", sa do slovenského slovníka pravdepodobne nedostanú, pretože majú adekvátne slovenské ekvivalenty.
Jazyková prax a spisovnosť: Frekvencia verzus pravidlo
Otázka, prečo sa slovo "neni" nemôže stať spisovným, hoci ho používa prakticky každý, je zaujímavá. Sibyla Mišlovicová vysvetľuje, že hoci sa slovo môže vyskytovať frekventovane v jazykovej praxi, neznamená to, že sa automaticky prijme do spisovného jazyka. Hľadisko frekvencie nie je "všemocné", pretože chybu nemožno povýšiť na pravidlo. Ako príklad uvádza slovo "granule", kde by akceptovanie výnimky viedlo k jazyku plnému výnimiek z výnimiek. Podobne je to aj so slovom "sranda", ktoré je subštandardné a pochádza z češtiny. Hoci je v bežnej reči bežné, v oficiálnych prejavoch, ako napríklad v televízii, by sa malo používať jeho spisovné ekvivalenty, ako je "žart".
Kritika jazykovej praxe a rola jazykovedcov
Jazykovedci sa často stretávajú s kritikou zo strany širokej verejnosti, ktorá si všimne gramatické chyby v médiách. Sibyla Mišlovicová uznáva, že ľudia sú vo veciach jazyka veľmi kritickí, no zároveň upozorňuje, že mnohí si len ventilujú svoj stres. "Hejteri" na sociálnych sieťach sú rozšíreným fenoménom, ktorému sa snaží vyhýbať. Hoci sa chyby v médiách môžu stať, problémom je ich pravidelné opakovanie.
Kedysi si ľudia predstavovali jazykovedcov ako tých, ktorí si vymýšľajú novoty a vnucujú ich ľuďom. Dnes, keď sú jazykovedci menej "prísni", ich vnímajú ako autoritu. Legendy o tom, ako jazykovedci chceli nariadiť používanie slov ako "hovník" namiesto pohovka či "vopcháčik" namiesto párku v rožku, často vznikli v rámci humoristických relácií, no napriek tomu sa šíria ako skutočné fakty.
Jazykovedný ústav a jeho činnosť
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV robí mnoho zaujímavých vecí a publikuje prínosné texty v časopise Kultúra slova. Napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že by bolo vhodné zriadiť blog ústavu na čítanom portáli, Sibyla Mišlovicová poukazuje na nedostatok pracovníkov a množstvo úloh s krátkymi termínmi. Na stránke ústavu sú však bezplatne prístupné všetky slovníky, publikácie a časopisy, čo je v iných krajinách bežné.
Dynamika jazyka a jeho zmeny
Sibyla Mišlovicová zdôrazňuje, že jej neprekáža, keď si niekto myslí, že dnešná slovenčina by mala byť rovnaká ako pred päťdesiatimi rokmi. Jazyk sa mení tak, ako sa menia jeho používatelia. Je to prirodzený proces, ktorý odráža vývoj spoločnosti.
Osobné skúsenosti a cesta k jazykovede
Sibyla Mišlovicová vyrastala v centre Bratislavy a vďaka svojej mame, ktorá pracovala v slovenskom vydavateľstve, si vybudovala lásku ku knihám. Jej meno, Sibyla, má pôvod v krstnej mame. Po skončení štúdia sa venovala tlmočeniu, no neskôr sa prihlásila na konkurz do Jazykovedného ústavu, kde pôsobí dodnes.
Jazyková poradňa v čase pandémie
Počas pandémie koronavírusu zaznamenali vedci z Jazykovedného ústavu SAV zvýšený počet otázok od širšieho okruhu používateľov jazyka. Pracovníci oddelenia jazykovej kultúry a terminológie poskytovali intenzívne služby jazykovej poradne, odpovedali na otázky rodičov, žiakov, študentov a učiteľov týkajúce sa školského učiva, ako aj autorom, redaktorom a prekladateľom. Pomáhali aj rodičom, ktorí sa stali učiteľmi, a študentom pri dokončovaní rôznych prác. Široká verejnosť sa zaujímala o správne používanie termínov súvisiacich s pandémiou, ako napríklad "koronavírus" či "koronakríza".
Mnohé odpovede boli sprístupnené na webovej stránke jazykovej poradne. Zvýšený záujem o slovenčinu je na jednej strane pozitívny, na druhej strane môže poukazovať na nedostatočné základy používania slovenčiny zo školy.
Úroveň slovenčiny v online médiách
Internet je miestom, kde sa často stretávame s horšou úrovňou gramatiky, najmä na fórach a v komentároch. Komunikácia na internete je rýchla, čo niekedy vedie k absencii korekcie napísaného textu. Blogy a komentáre sú texty určené pre verejnosť, preto sa od nich očakáva vyššia úroveň jazykovej kultúry. Komunikácia na sociálnych sieťach sa viac podobá písanému rozhovoru, kde si niektorí účastníci nedávajú pozor na gramatiku. Okrem toho, ľudia majú tendenciu vnímať online obsah menej vážne ako papierové publikácie.
Zahraničné výrazy a ich prijatie
Niektoré anglické výrazy sa prirodzene dostávajú do slovnej zásoby slovenčiny a prechádzajú procesom zdomácnenia. Sú to slová, pre ktoré nemáme domáci ekvivalent, alebo by ich preklad vyžadoval viac slov. Príkladom je slovo "lajk" a jeho odvodeniny, ktoré sa prispôsobili slovenskému pravopisu a gramatike. V minulosti sa napríklad slová ako "víkend", "imidž" či "dizajn" tiež stretávali s neistotou, no dnes sú už bežne používané a akceptované.
Budúcnosť slovenského slovníka
Príprava veľkého výkladového slovníka je náročná práca. Momentálne sa spracúvajú slová začínajúce sa na písmená O a P, takže sa doň dostanú aj nové, zdomácnené prevzatia z angličtiny.
Výzvy a zmeny v jazyku
Sibyla Mišlovicová pripúšťa zmenu v jazyku, no nie natoľko, aby ju celkom ovplyvnili cudzie jazyky ako angličtina. Jazyk sa vyvíja spolu so svojimi používateľmi a je dôležité tento proces rešpektovať. Aj keď slovenčina má mnoho pravidiel a výnimiek, v škole by žiaci mali dostať také základy, aby im stačilo len občas nahliadnuť do pravidiel či slovníkov. Na webovej stránke Jazykovedného ústavu SAV sú sprístupnené všetky potrebné materiály, vrátane databázy odpovedí z jazykovej poradne. Práca jazykovedkyne je rôznorodá a každý deň prináša nové výzvy.
tags: #jazykova #poradna #sibyla #mislovicova