Dňa 21. decembra 2020 sa na oblohe odohral mimoriadny astronomický úkaz - veľká konjunkcia planét Jupiter a Saturn. Tento jav, pri ktorom sa tieto dve najväčšie planéty našej slnečnej sústavy opticky priblížia na oblohe na nepatrnú vzdialenosť, priťahuje pozornosť nielen pre svoju vizuálnu pôsobivosť, ale aj pre svoju historickú a kultúrnu rezonanciu. Konjunkcia Jupiteru a Saturna, ktorá sa opakuje približne každých 20 rokov, dosiahla v roku 2020 mimoriadnu tesnosť, aká sa naposledy vyskytla v roku 1623 a ďalšia podobná bude až v roku 2080.
Dve najväčšie planéty našej slnečnej sústavy
Jupiter a Saturn, známe už od staroveku, predstavujú spolu so Slnkom drvivú väčšinu hmotnosti celej slnečnej sústavy. Ich vznik sa datuje približne pred 4,6 miliardami rokov z protoplanetárneho mraku. Vďaka svojej obrovskej gravitačnej sile si pomerne rýchlo vyčistili okolie svojich obežných dráh od zvyškového materiálu. Z tohto materiálu vznikli aj ich početné mesiace.
Jupiter, najväčšia planéta, je na nočnej oblohe ľahko viditeľný. Jeho uhlový priemer v čase maximálneho priblíženia k Zemi presahuje pol stupňa, čím sa odlišuje od bodových hviezd. Jeho skutočný priemer je desaťkrát väčší ako priemer Zeme a jeho Veľká červená škvrna, najväčšia búrka v atmosfére, má približne veľkosť našej planéty. Jupiter obehne Slnko takmer za dvanásť pozemských rokov, pričom jeho deň trvá necelých 10 hodín, čo svedčí o jeho rýchlej rotácii.
Saturn, často nazývaný Jupiterov "chladnejší brat", obieha Slnko v dvojnásobnej vzdialenosti. Jeho priemer je necelých desať priemerov Zeme a jeho rok trvá takmer 30 pozemských rokov. Saturn je charakteristický svojím pôsobivým prstencom, ktorý je tvorený prachom a kameňmi udržiavanými v tvare prstenca drobnými "pastierskymi" mesiacmi. Tieto mesiace, ako aj štyri najväčšie a najjasnejšie Jupiterove mesiace (Io, Európa, Ganymedes a Callisto), známe ako Galileove mesiace, boli prvýkrát opísané Galileom Galileim, ktorý ich pozoroval svojím ďalekohľadom.
Mechanizmus konjunkcie
Obidve planéty obiehajú Slnko v blízkosti roviny ekliptiky, v ktorej leží aj obežná dráha Zeme. Práve tento fakt umožňuje, aby dochádzalo k ich pravidelným priblíženiam na oblohe, nazývaným konjunkcie. Saturn sa za rok posunie na oblohe o približne 12 stupňov, zatiaľ čo Jupiter, vďaka svojej rýchlejšej obežnej dráhe, o 30 stupňov. Rozdiel 18 stupňov za rok spôsobuje, že Jupiter Jupitera dobehne Saturn zhruba každých 20 rokov. Presná vzdialenosť, na ktorú sa planéty priblížia, závisí od ich odklonu od roviny ekliptiky a ich pozície voči Slnku, čo ovplyvňuje, či je konjunkcia pozorovateľná zo Zeme.
V roku 2020 sa udiala výnimočná konjunkcia, pri ktorej sa planéty priblížili len na 0,1 uhlového stupňa, čo je približne jedna pätina priemeru Mesiaca v splne. Takto tesné priblíženie bolo naposledy viditeľné v roku 1623, pričom pozorovateľné bolo v roku 1226. Konjunkcia v roku 2000 bola sťažená blízkosťou Slnka, zatiaľ čo konjunkcia v roku 2020 umožnila ich pozorovanie približne hodinu po západe Slnka na juhozápadnom obzore. Jupiter, desaťnásobne jasnejší ako Saturn, bol viditeľný ako jasnejší objekt, zatiaľ čo Saturn sa nachádzal východne od neho.
Napriek tesnému priblíženiu sa planéty pravdepodobne nebudú javiť ako jeden objekt, ale ako dva jasne odlíšené body. Zdravé ľudské oko dokáže rozlíšiť vzdialenosť 0,1 stupňa. Nízka poloha planét nad obzorom mohla navyše prispieť k javu známemu ako ilúzia Mesiaca, pri ktorom sa objekty v blízkosti obzoru zdajú väčšie.
Konjunkcia a Betlehemská hviezda: Historické súvislosti
V súvislosti s veľkou konjunkciou v roku 2020 ožili diskusie o možnom spojení tohto javu s biblickou Betlehemskou hviezdou, ktorá podľa Evanjelia podľa Matúša ohlasovala narodenie Ježiša Krista. Presná povaha Betlehemskej hviezdy je predmetom sporov už stáročia, pričom sa uvažuje o supernove, meteore, kométe, alebo práve o konjunkcii planét.
Astronomické záznamy z obdobia okolo prelomu letopočtu sú obmedzené, čo sťažuje jednoznačné určenie. Teória o kométe by mohla byť spojená s pozorovaniami čínskych astronómov v rokoch 12 pred Kr. a 5 pred Kr. (Halleyova kométa), avšak vtedajšie vnímanie komét ako zlých znamení robí túto teóriu menej pravdepodobnou. Veľký meteorit je vylúčený kvôli jeho krátkemu trvaniu.
Čínski a kórejskí astronómovia zaznamenali supernovu 23. februára alebo 24. apríla roku 4 pred Kr. Niektoré zdroje spomínajú aj jej pozorovanie v Palestíne, no môže ísť o odkaz na biblický zdroj.
Teória o konjunkcii je podložená prácou Johannesa Keplera, ktorý v roku 1614 vypočítal, že v roku 7 pred Kr. došlo k trom konjunkciám Jupitera a Saturna. Moderné výpočty potvrdzujú, že vtedy bola ich uhlová vzdialenosť porovnateľná s priemerom Mesiaca. Niektorí astronómovia tvrdia, že táto konjunkcia trvala takmer celý rok a bola viditeľná v rôznych obdobiach roku 7 pred Kr.
V roku 6 pred Kr. sa odohralo niekoľko konjunkcií Jupitera s Mesiacom, pričom jedna z nich 17. apríla bola na východnej oblohe, čo zodpovedá biblickému opisu. V rokoch 3 a 2 pred Kr. nastali konjunkcie Jupitera a Venuše, vrátane mimoriadne blízkej, ale v čase, keď podľa historikov už kráľ Herodes nežil. Tieto konjunkcie boli navyše pozorovateľné na západnej oblohe pri západe Slnka.
NAJLEPŠIE vysvetlenie Betlehemskej hviezdy
Pozorovanie konjunkcie a jej praktický význam
Napriek tomu, že konjunkcie Jupitera a Saturna nastávajú pravidelne, tesné priblíženia sú pomerne vzácne. Konjunkcia z roku 2020 bola jedinečnou príležitosťou vidieť obe planéty tak blízko, že sa možno dali pozorovať aj ich mesiace či Saturnove prstence súčasne v zornom poli ďalekohľadu. Táto udalosť predstavuje nielen estetický zážitok, ale aj príležitosť na fotografické zachytenie nočnej oblohy, dokonca aj pomocou moderných smartfónov, s využitím pokročilých nastavení fotoaparátu a aplikácií pre astrofotografiu.
Svetelné znečistenie a oblačnosť môžu pozorovanie sťažiť. V takom prípade sa odporúča využiť priame prenosy alebo sa presunúť na miesta s tmavšou oblohou, ideálne do vyšších nadmorských výšok.
Vzácnosť tohtoročnej konjunkcie podčiarkuje aj fakt, že jej nastatie počas zimného slnovratu je čisto náhodná zhoda okolností. Zimný slnovrat je daný sklonom zemskej osi a nemá priamy súvis s cyklom konjunkcií.
Aj keď presná identita Betlehemskej hviezdy zostáva záhadou, konjunkcia Jupitera a Saturna v roku 2020 nám pripomenula fascinujúce spojenie medzi nebeskými javmi a ľudskou históriou a kultúrou. Tento úkaz inšpiruje k hlbšiemu záujmu o vesmír a jeho tajomstvá, a to nielen medzi astronómami, ale aj medzi širokou verejnosťou.
tags: #konjunkcia #jupitera #a #saturnu