Nočná obloha nám neraz ponúka fascinujúce úkazy, ktoré nám pripomínajú nesmiernosť vesmíru a naše miesto v ňom. Jedným z takýchto predstavení, ktoré si nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie a je prístupné pre každého pozorovateľa, je konjunkcia Mesiaca a planéty Saturn. Tento astronomický jav, pri ktorom sa tieto dve telesá na oblohe javia ako veľmi blízko pri sebe, je nielen vizuálne pôsobivý, ale ponúka aj príležitosť zamyslieť sa nad dynamikou nášho slnečného systému.
Čo je to konjunkcia?
Konjunkcia je astronomický jav, pri ktorom sa dva alebo viac objektov na oblohe zdanlivo priblíži k sebe. Je dôležité si uvedomiť, že ide o optickú ilúziu spôsobenú rozdielnymi dráhami týchto telies v Slnečnej sústave. V skutočnosti ich môže deliť vzdialenosť v rádoch miliónov až miliárd kilometrov. Z pohľadu pozorovateľa na Zemi sa však môžu javiť ako tesne vedľa seba, čo vytvára dojem úzkeho spojenia.
Konjunkcie planét s Mesiacom sú pomerne bežné, pretože obežné dráhy planét, vrátane Saturnu, ležia v blízkosti roviny ekliptiky, v ktorej sa pohybuje aj naša obežnica. Preto dochádza k ich pravidelnému stretávaniu na oblohe.
Videnie Mesiaca a Saturna v konjunkcii
Pozorovanie konjunkcie Mesiaca a Saturna je zážitkom, ktorý sa oplatí nenechať si ujsť. Najlepší čas na sledovanie takéhoto úkazu je hodinu až dve po západe Slnka, kedy sa obloha začína tmavnúť a prvé hviezdy a planéty sa stávajú viditeľnými. Je dôležité hľadať tmavé miesto ďaleko od svetelného znečistenia miest, aby bol úkaz čo najlepšie viditeľný.
V období medzi 28. a 30. novembrom, napríklad, nastalo najväčšie optické priblíženie Mesiaca a Saturnu. V tomto prípade sa Mesiac nachádzal mierne viac ako priemer Mesiaca severne od Saturnu. Mesiac bol vtedy osvetlený na približne 65 %. Po zotmení sa dvojica dala vidieť vo výške 35 až 40 stupňov nad juhovýchodným a neskôr južným horizontom. Ich zdanlivá vzdialenosť sa počas noci neustále zväčšovala.
Ďalší zaujímavý úkaz nastal 20. novembra. Po zotmení bolo možné na južnej a juhozápadnej oblohe pozorovať konjunkciu Mesiaca a Saturnu. Mesiac bol vtedy osvetlený na 52,5 % a Saturn sa javil o niečo vyššie napravo od Mesiaca. Viditeľná vzdialenosť medzi nimi bola približne 3 stupne a nachádzali sa vo výške 25 stupňov nad južným obzorom.
Podmienky na pozorovanie sú však vždy závislé od počasia. Cez deň sa môže očakávať polooblačné až oblačné počasie, lokálne aj jasno. V priebehu dňa postupne viac oblačnosti a na západe a severozápade slabý dážď. V pondelok, teda 20. novembra, mohla byť oblačnosť po západe slnka a vo večerných hodinách len na pár miestach menšia, čo nahrávalo pozorovateľom.
Konjunkcia ako Optická Ilúzia
Hoci sa Mesiac a Saturn javia na oblohe blízko seba, ich skutočná vzdialenosť je obrovská. Mesiac obieha Zem vo vzdialenosti približne 384 400 kilometrov. Saturn je od Zeme v priemere vzdialený asi 1,4 miliardy kilometrov. Rozdiel v ich vzdialenostiach od nás je teda astronomický. Konjunkcia je teda len vizuálnym stretom na našej oblohe.
Vplyv Konjunkcie na Pozorovateľa
Z vedeckého hľadiska nie je konjunkcia Mesiaca a Saturna mimoriadne dôležitým javom. Ide skôr o estetický zážitok. Jedinou praktickou výhodou pre astronómov je fakt, že ak by niekto chcel ďalekohľadom skúmať obe telesá naraz, bude ich mať spolu v jednom zornom poli. To umožňuje detailnejšie skúmanie ich mesiacov, atmosféry či štruktúry oblačnosti.
Historické Konjunkcie a Ich Interpretácie
Konjunkcie planét, a to aj tie s Mesiacom, mali v histórii často mystický a symbolický význam. Často boli interpretované ako znamenia alebo predzvesti.
Jednou z najznámejších hypotéz spojených s konjunkciou je vysvetlenie pôvodu tzv. Betlehemskej hviezdy, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila Trom kráľom. Túto hypotézu prvýkrát vyslovil nemecký astronóm Johannes Kepler. Kepler v roku 1604 pozoroval konjunkciu Marsu a Jupitera, pričom na tom istom mieste oblohy pozoroval aj supernovu. Domnieval sa, že takéto konjunkcie dávajú vznik novým hviezdam. Dnes už vieme, že výbuch supernovy je v skutočnosti zánik hviezdy a Kepler si nesprávne spojil dve náhodné udalosti.
Podľa výpočtov nastali konjunkcie Jupitera so Saturnom v roku 7 pred naším letopočtom, ktorý historici často uvádzajú ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista, trikrát: 29. mája, 30. septembra a 7. decembra. Výbuch supernovy v tomto čase však nebol zaznamenaný.
Prvýkrát namaľoval kométu nad jasličkami v Betleheme taliansky renesančný maliar Giotto di Bondone (1266 - 1337), ktorý mohol na vlastné oči pozorovať Halleyho kométu viditeľnú v roku 1301. V porovnaní s planétami sú však kométy spravidla oveľa menej jasné.
V roku 1604 došlo ku kombinácii dvoch ojedinelých javov - od spomínanej supernovy sa za celých 400 rokov v našej galaxii nezopakoval žiadny podobný úkaz. Tento rok je zasa zvláštnou zhodou okolností, že pomerne vzácna konjunkcia Saturnu a Jupitera nastala práve v deň zimného slnovratu.
Teória astronómov o Betlehemskej hviezde
Ďalšie Nebeské Úkazy
Okrem konjunkcie Mesiaca a Saturna nám nočná obloha ponúka aj ďalšie zaujímavé javy. V dňoch od piatka do nedele sa oplatí pozrieť na oblohu, pretože hneď po zotmení by mohli byť na tmavej oblohe viditeľné desiatky meteorov za hodinu z roja Kvadrantídy. Vrchol roja nastáva za svetla, ale vďaka krátkemu obdobiu vysokej aktivity, zhruba šiestich hodín pred a po maxime, je možné pozorovať aj v neskorších hodinách.
Na rozdiel od niektorých iných meteorických rojov majú Kvadrantídy pomerne krátke obdobie, počas ktorého je ich aktivita vysoká.
Budúce Konjunkcie
Pravidelné konjunkcie planét nám dávajú nádej, že Jupiter so Saturnom ešte môžeme zbadať v konjunkcii, aj keď nie tak tesne ako v roku 2020. Naozaj, ďalší takýto úkaz bude až 1. apríla 2025.
Prirodzene, konjunkcie dvoch najjasnejších planét, Venuše a Jupitera, sú oveľa častejšie. Venuša obieha okolo Slnka raz za 225 dní. Ako mimoriadne jasný objekt so zdanlivou hviezdnou veľkosťou okolo mínus 4,4 mag býva viditeľná buď ako Večernica na večernej oblohe, alebo ráno ako Zornička pred východom slnka. Pravdepodobnosť, že sa dostane do blízkosti takmer rovnako jasného Jupitera je teda pomerne veľká. Konjunkcie oboch telies nastali v posledných piatich rokoch napríklad 1. júla 2015, 25. októbra 2015, 27. augusta 2016, 13. novembra 2017, 22. januára 2019, 24. júna 2020.
Konjunkcia Jupiteru a Saturna v Roku 2020
Mimoriadne blízke priblíženie Jupiteru a Saturna nastalo 21. decembra 2020, v deň zimného slnovratu. Tento jav bol označovaný ako Veľká konjunkcia. Naposledy sa takéto tesné priblíženie odohralo 16. júla 1623 a opäť by sa malo zopakovať až v roku 2080.
Jupiter bol viditeľný ako jasný objekt na nočnej resp. večernej oblohe počas celého roka 2020. Ešte 14. júla 2020 sa ocitol v opozícii voči Slnku a v tomto čase aj dosiahol maximálnu jasnosť mínus 2,6 magnitúdy. Ide o štvrtý najjasnejší objekt na oblohe po Slnku, Mesiaci a Venuši. Po celý rok tiež Jupiter sprevádzala na oblohe o čosi menej jasná, no dobre viditeľná planéta Saturn. Aj v dňoch pred konjunkciou sa dali obe planéty vidieť blízko pri sebe. Ich pozorovanie však často komplikovalo oblačné a inverzné počasie.
Podľa predpovede malo panovať aj 21. decembra. Vzhľadom na to, že sa priblíženia oboch planét pravidelne opakujú, môžeme sa nájsť nádej, že Jupiter so Saturnom ešte môžeme zbadať v konjunkcii - aj keď nie tak tesne ako v roku 2020.
Z pohľadu pozorovateľa sú stretnutia planét atraktívne, no oveľa častejšie sú stretnutia Venuše a Jupitera.
Apophis: "Démonický" Asteroid a Jeho Trajektória
Okrem planét a Mesiaca sa na oblohe objavujú aj iné, menej predvídateľné telesá. Jedným z nich je asteroid Apophis, ktorý bol v čase svojho objavenia v roku 2004 považovaný za možného strojcu apokalypsy. Tento asteroid, pomenovaný podľa egyptského hadieho boha temnoty a chaosu, má povrch pokrytý najmä z kremičitanov, výrazne oválny tvar a odhadované rozmery 450 metrov v najdlhšej a 170 metrov v najkratšej osi.
Podľa súčasných výpočtov nás Apophis v roku 2029 tesne minie, pričom sa priblíži na vzdialenosť 31 860 km od Zeme, čo je v astronomickom meradle blízko. Celú udalosť budú môcť pozorovať aj ľudia v Európe voľným okom, pričom asteroid sa bude javiť ako jasná hviezda pohybujúca sa rýchlo naprieč oblohou.
Apophis sa k Zemi priblíži ešte raz v roku 2036. V ešte vzdialenejšej budúcnosti obletí Zem v rokoch 2051, 2066, 2116 a 2117. Podľa súčasných výpočtov by sa mal od našej planéty postupne vzďaľovať, no astronómovia potvrdzujú len to, že nás nemá zasiahnuť v najbližších 100 rokoch.
Úplný armagedon by však nenastal ani v prípade, že by Apophis Zem zasiahol. Planétka je na taký level deštrukcie jednoducho primalá. Stále však nedokáže vyhubiť všetok život na Zemi. Apophis by však stále dokázal napáchať poriadne škody. Asteroid tejto veľkosti má podľa miesta dopadu potenciál zničiť celé mesto či dokonca región.
Popolavý Svit Mesiaca: Jemný Odraz Zeme
Okrem samotnej konjunkcie Mesiaca a Saturna je zaujímavým javom aj tzv. popolavý svit Mesiaca. Tento jav, ktorý bol viditeľný napríklad 1. februára po západe Slnka okolo 17:30 SEČ, je najvýraznejší krátko po západe Slnka, keď sa svetelné podmienky rýchlo menia. Popolavý svit je spôsobený odrazom slnečného svetla od Zeme, ktoré následne osvetlí tmavú časť Mesiaca. Je to jemný, no krásny dôkaz prepojenia medzi našou planétou a jej prirodzenou obežnicou.
tags: #konjunkcia #saturn #a #mesiac