Nočná obloha si pre pozorovateľov pripravila viaceré pozoruhodné nebeské úkazy. Tohtoročný august prináša nádielku pozoruhodných nebeských úkazov. V auguste sa môžeme tešiť aj na ďalšie nebeské úkazy, ako informuje známy český astrofotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek. Počas mesiaca august budeme môcť pozorovať hneď niekoľko planét voľným okom a v mimoriadne fotogenických konšteláciách.
Venuša a Jupiter: Ranné Stretnutie v Roku 2025
Veľmi vzácne nebeské divadlo nastane v skorých ranných hodinách v utorok 12. augusta 2025. Venuša a Jupiter - najjasnejšie planéty slnečnej sústavy - sa na rannej oblohe priblížia na uhlovú vzdialenosť len 51,6′ (menej ako dva mesačné splny vedľa seba). Jasná dvojica vyjde nad severovýchodným obzorom okolo 2.30 SELČ (čas východu sa bude líšiť v závislosti od miesta pozorovania rádovo v minútach), slabší Jupiter bude od výrazne jasnejšej Venuše ležať severne (vľavo hore). Pri pohľade voľným okom budú dosť blízko seba a vizuálne neprehliadnuteľné aj z miest až do svitania okolo 5. hodiny rannej.
V stredne veľkom ďalekohľade (s priemerom nad 10 cm) budeme môcť Jupiter s Venušou sledovať v jednom zornom poli. V jeho blízkosti sa v jednej rovine ukážu 3 Galileove mesiace, a to Io, Ganymedes a Kalisto. Štvrtý, ktorým je Európa, sa bude premietať vo väčších teleskopoch pred samotnou planétou neďaleko Veľkej červenej škvrny (slávna dlhotrvajúca Jupiterova búrka) a od kotúča sa vzdiali až po 4. hodine ráno. Ďalšie blízke stretnutie Jupitera a Venuše nastane už o necelý rok na večernej oblohe 9. júna 2026. Planéty bude deliť uhlová vzdialenosť o polovicu väčšia ako v prípade tohtoročného augustového úkazu.
Konjunkcia Saturna a Neptúna v Auguste 2025
Ráno 12. augusta bude spieť k maximu aktivity aj meteorický roj Perzeíd. Nad južným obzorom sa bude nachádzať Mesiac uhlovo neďaleko planét Saturn a Neptún, ktoré budú v to ráno taktiež v konjunkcii (uhlovo asi 1° 14’ ďaleko od seba). Kým Mesiac a Saturn budú pozorovateľné voľným okom, Neptún bude treba vyhľadať malým ďalekohľadom, napríklad triédrom.
Bohatá Konštelácia Šiestich Nebeských Tiel 20. Augusta 2025
Vskutku veľmi bohatú konšteláciu ponúkne na rannej oblohe 20. augusta 2025 hneď šesť výrazných nebeských objektov. Päť z nich - jasné planéty Venuša a Jupiter, Mesiac (s popolavým svitom) a hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blížencov - sa zoskupia do uhlovej blízkosti do tvaru motýľa, pričom toto nebeské zoskupenie bude pozorovateľné už od 3. hodiny ráno. Ako zoskupenie pozvoľna vystúpi vyššie nad východný obzor a začne pozvoľna svitať, okolo 4.30 SELČ sa ešte nad obzorom objaví planéta Merkúr. Táto mimoriadne bohatá nebeská konštelácia bude ľahko pozorovateľná i z miest a jednoznačne bude patriť v priebehu celého roka 2025 medzi tie najjednoduchšie fotografovateľné.
Venuša pri Jasličkách: Koniec Augusta 2025
Na prelome augusta a septembra, konkrétne medzi 31. augustom a 2. septembrom 2025, budeme môcť nízko nad severovýchodným až východným obzorom pred svitaním pozorovať voľným okom a ešte lepšie malými ďalekohľadmi pekný úkaz. Hviezdokopa je pozorovateľná mimo miest aj voľným okom, v plnej kráse ju však uvidíme až malým ďalekohľadom (napríklad v triédrom). K hviezdokope sa Venuša uhlovo priblíži z juhozápadu 31. augusta 2025. Najbližšie sa Zornička k stredu hviezdokopy premietne 1. septembra 2025, a to južne. V tom čase bude mať planéta jasnosť -3,9 magnitúdy a bude naozaj jasným objektom viditeľným aj z miest. Celý zdanlivý priechod Venuše blízko Jasličiek bude možné pozorovať každý zo spomínaných dní skoro ráno od štvrtej hodiny do svitania nízko nad východoseverovýchodným obzorom. Viditeľný bude aj očami. Ešte krajší pohľad sa pozorovateľom naskytne cez malý ďalekohľad, postačí pritom bežný triéder.
Mliečna Cesta a Saturn v Letných Mesiacoch
Najkrajší úsek Mliečnej cesty sa v druhej polovici leta nachádza nízko nad južným obzorom. Pozorovať ho môžeme v miestach, kde nerušia svetlá zo vzdialených miest, ideálne v čase, keď svojím svitom neruší Mesiac.
Takmer celú noc je na oblohe tiež planéta Saturn. Nachádza sa v súhvezdí Rýb ako výraznejší objekt v tejto oblasti. Pozorovať ju môžeme voľným okom. Saturnove prstence sú pritom také rozsiahle, že ich vidíme ako svetlý krúžok obopínajúci planétu už cez väčší binokulár na statíve, a to napriek tomu, že planéta Saturn je od nás fyzicky okolo svojej opozície viac ako 1 miliardu kilometrov ďaleko. Preto ju dokázal pozorovať už Galileo Galilei svojím jednoduchým ďalekohľadom počiatkom 17. storočia.
Šesť Planét na Večernej Oblohe vo Februári 2026
Február 2026 poteší milovníkov astronómie zaujímavým úkazom. Po západe slnka sa má na večernej oblohe objaviť až šesť planét slnečnej sústavy naraz. Pôjde o tzv. planetárnu prehliadku. Najväčšia pozornosť sa sústreďuje na 28. februára, keď by mali byť súčasne viditeľné Merkúr, Venuša, Saturn, Urán, Neptún a Jupiter. Z astronomického hľadiska nejde o to, že by sa planéty zoradili do jednej priamky v priestore. Pozorovanie februárovej „planetárnej prehliadky“ nebude jednoduché najmä pre polohu planét v blízkosti Slnka. Až štyri zo šiestich planét sa budú nachádzať veľmi nízko nad západným obzorom, takže budú viditeľné len krátko po západe slnka, počas súmraku. Merkúr sa objaví tesne nad obzorom a jeho sledovanie bude možné len pri úplne jasnej oblohe, pričom najlepšie podmienky nastanú okolo 19. a 20. februára. Neptún už bude vyžadovať použitie ďalekohľadu alebo teleskopu, zatiaľ čo Urán, nachádzajúci sa medzi západnou skupinou planét a Jupiterom, bude pozorovateľný len s kvalitnejšou optikou. Večer 28. februára sa na oblohe objaví aj takmer úplne osvetlený Mesiac, ktorý bude svietiť pod Jupiterom. Astronómovia upozorňujú, že planetárna prehliadka nie je jednorazová udalosť. Hoci februárové pozorovanie bude náročné, rok 2026 sľubuje viacero výrazných astronomických udalostí.
Mars, Saturn, Jupiter: Prelomové objavy, ktoré sme doteraz urobili
Veľká Konjunkcia Jupitera a Saturna: Vzácne Stretnutie Dvoch Obrov
Dnes, teda 21. decembra 2020, sa Jupiter a Saturn „stretnú“ opäť raz na oblohe a dôjde k javu, nazývanému v astronómii konjunkcia. Prečo „veľká“? A prečo je to vôbec taká udalosť? Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Jupiter a Saturn sú dve najväčšie planéty slnečnej sústavy. Spolu so Slnkom predstavujú viac ako 99,9 % hmotnosti všetkých ostatných telies v slnečnej sústave. Obidve planéty boli známe už v staroveku a starovekí astronómovia ich polohy a pohyb na oblohe pozorovali a opísali.
Obidve planéty vznikli, tak ako všetky ostatné, z protoplanetárneho mraku približne pred 4,6 miliardami rokov. Ich obrovská príťažlivosť spôsobila, že si priestor v okolí svojich obežných dráh relatívne rýchlo vyčistili od zvyškov materiálu, z ktorého vznikli. Z častí tohto mraku vznikli aj ich mnohopočetné mesiace. Tie po prvýkrát opísal Galileo Galilei, keď na Jupiter namieril svoj vlastnoručne zhotovený ďalekohľad. Ďalším jeho objavom bol aj prstenec okolo Saturna. Ten je tvorený jemným prachom a kameňmi, ktoré v tvare prstenca udržiavajú malé mesiace, nazývané pastierske mesiace.
Jupiter ako najväčšia planéta slnečnej sústavy je viditeľný na nočnej oblohe veľmi dobre. Jeho priemer na oblohe je v čase najväčšieho priblíženia k Zemi viac ako pol uhlového stupňa, takže je viditeľným kruhom a nie len bodkou ako hviezdy. Jeho skutočný priemer je viac ako desaťkrát väčší ako priemer Zeme. Najväčšia búrka v jeho atmosfére, veľká červená škvrna, má približne veľkosť Zeme. Jeden obeh Jupitera okolo Slnka trvá takmer dvanásť rokov, deň na Jupiteri má však len necelých 10 hodín. Ako všetky veľké plynné planéty rotuje Jupiter okolo svojej osi oveľa rýchlejšie ako Zem.
Saturn, Jupiterov vzdialenejší a chladnejší brat, obieha okolo Slnka v dvojnásobnej vzdialenosti. Je len o niečo menší, priemer má necelých desať priemerov Zeme. Jeho rok, teda obeh okolo Slnka, trvá takmer 30 rokov, teda skoro trikrát tak dlho ako jeden rok na Jupiteri. Obidve planéty obiehajú veľmi blízko rovine, v ktorej leží obežná dráha Zeme, takzvanej ekliptike. Ostatne, tak ako aj väčšina ostatných planét.
Práve z vyššie uvedeného vyplýva, že konjunkcia, teda priblíženie Jupitera a Saturnu na oblohe, nemôžu byť až takou zvláštnou udalosťou. Ani nie sú. Dochádza k nim pravidelne, približne každých 20 rokov. Saturn sa na oblohe za rok posunie približne o 12 stupňov. Jupiter, keďže obieha okolo Slnka rýchlejšie, sa za rok posunie až o 30 stupňov. Takže za rok sa vzdialenosť medzi Jupiterom a Saturnom zmenší o 18 stupňov (30 - 12 = 18). Za dvadsať rokov obehne Jupiter celú oblohu (20 x 18 = 360 stupňov), a teda opäť dostihne Saturn na oblohe. V tom čase závisí od odklonu oboch planét od roviny ekliptiky, ako ďaleko sa od seba budú nachádzať. Od toho, kde sa na oblohe v čase takéhoto stretnutia, teda konjunkcie, práve nachádzajú voči Slnku, zas závisí to, či konjunkciu môžeme alebo nemôžeme vidieť zo Zeme.
A práve tu sa dostávame k tomu, prečo je tohtoročná konjunkcia pre nás taká zaujímavá. Obidve planéty sú počas konjunkcie v približne rovnakej odchýlke od roviny ekliptiky, a preto sa k sebe priblížia len na 0,1 uhlového stupňa na oblohe. Takto blízko boli pri sebe naposledy v roku 1623, pozorovateľná bola však takáto blízka konjunkcia naposledy v roku 1226.
Počas konjunkcie v roku 2000 boli Jupiter a Saturn blízko Slnka, a tak bolo ťažké ich pozorovať. V tomto roku je ich poloha výhodnejšia a budú viditeľné približne hodinu po západe Slnka na juhozápadnom obzore. Jupiter je ten jasnejší, svieti približne 12-krát jasnejšie ako Saturn, ktorý bude od neho východným smerom. Napriek blízkosti na oblohe zrejme nebudú planéty tvoriť jedno väčšie žiarivé teleso. Nevieme to však isto, pretože nikto živý ich takto blízko seba ešte nikdy nevidel. Napriek tomu experti tvrdia, že 0,1 stupňa sa síce môže zdať veľmi málo, je to však vzdialenosť, ktorú zdravé ľudské oko dokáže bez problémov rozoznať. A tak obidve planéty zrejme uvidíme síce veľmi blízko seba, ale predsa ako dva jasne odlíšené žiarivé body.
Navyše, keďže planéty budú nízko nad obzorom, bude mať vplyv aj jav, ktorý sa nazýva Ilúzia Mesiaca. Ten sa nám v blízkosti obzoru, keď je blízko iných objektov, zdá väčší, než je v skutočnosti, rovnako ako vychádzajúce a zapadajúce Slnko. Presne ten istý jav spôsobí, že sa nám vzdialenosť Jupitera a Saturna bude zdať väčšia, než bude v skutočnosti. Mimochodom, to, že sa veľká konjunkcia tento rok objaví na oblohe práve počas zimného slnovratu, je čisto náhoda. Zimný slnovrat je daný sklonom zemskej osi k Slnku a nemá s konjunkciou, ktorá sa môže odohrávať hocikedy, nič spoločné.
Betlehemská Hviezda: Vznik Legendy
V súvislosti s tohtoročnou konjunkciou ožili aj diskusie, či ide o návrat betlehemskej hviezdy, ohlasujúcej podľa Biblie narodenie Ježiša. O tom, čo presne bola tzv. Betlehemská hviezda, sa vedú spory a diskusie, odkedy sa traduje Evanjelium podľa Matúša, ktoré je, mimochodom, jediné, v ktorom sa Betlehemská hviezda spomína. Existuje niekoľko výkladov od supernovy cez veľký meteorit, kométu až po konjunkciu. A to vynechávam neastronomické výklady, ktoré zahŕňajú astrológiu, teológiu či teórie o naplnení proroctva.
Z dôb okolo prelomu letopočtov nemáme veľa astronomických záznamov, s výnimkou čínskych a kórejských, takže pátranie po možnom zdroji legendy o Betlehemskej hviezde je zložité. Teóriu o kométe by mohlo potvrdiť pozorovanie kométy zaznamenané čínskymi astronómami v roku 12 pred Kr. (to bola známa Halleyova kométa) a v roku 5 pred Kr. Z hľadiska vtedajšieho nazerania na kométy je však nepravdepodobné, že by bola kométa považovaná za symbol narodenia Ježiša, keďže v tých dobách boli kométy všeobecne považované za zlé znamenia a poslov zlých správ.
Veľký meteorit neprichádza do úvahy najmä pre jeho veľmi krátke trvanie. Ak veríme podaniu Biblie, kde mudrci nasledovali „hviezdu“ niekoľko dní či týždňov, veľký meteor, nazývaný aj bolid a trvajúci najviac niekoľko sekúnd, neprichádza do úvahy.
Čínski aj kórejskí astronómovia zaznamenali 23. februára alebo 24. apríla roku 4 pred Kr. jav, ktorý zodpovedá supernove. Niektoré iné zdroje spomínajú fakt, že supernova bola zaznamenaná aj v Palestíne. Môže však ísť len o odvolávku na biblický zdroj, a nie aktuálne pozorovanie zaznamenané astronómami.
No a nakoniec konjunkcie. Pri nich sa nemusíme spoliehať len na historické záznamy. Je známe, že Herodes, kráľ Judey, zomrel v roku 4 pred Kr. Ak sa mal Ježiš narodiť počas jeho vlády, táto hranica je jasne daná. Už v roku 1614 vypočítal Johannes Kepler, že v roku 7 pred Kr. došlo k trom konjunkciám Jupitera a Saturna. Moderné kalkulácie ukázali, že vtedy bola medzi planétami vzdialenosť takmer taká, ako je priemer Mesiaca na oblohe. Takáto „obyčajná“ konjunkcia by ťažko prilákala pozornosť kohokoľvek, kto sledoval hviezdnu oblohu. Viacerí astronómovia však tvrdia, že konjunkcia trvala takmer celý rok a bola viditeľná minimálne počas troch rôznych období roku 7 pred Kr.
V roku 6 pred Kr. bolo niekoľko konjunkcií Jupitera s Mesiacom. Druhá z nich, 17. apríla, sa udiala presne v čase, keď bol Jupiter na východnej oblohe, teda v polohe dvakrát spomínanej v Biblii. Niekoľko konjunkcií, medzi nimi aj doteraz neopakujúca sa veľmi blízka konjunkcia, takmer splynutie na oblohe Jupitera a Venuše, sa odohrali v rokoch 3 a 2 pred Kr. Je to však čas, keď podľa všeobecnej zhody historikov bol kráľ Herodes už po smrti. Navyše, tieto konjunkcie bolo možné pozorovať na západnej oblohe, pri západe Slnka, takže neboli na „správnom“ mieste na oblohe v zmysle biblického podania.
Čo presne bolo opísané ako Betlehemská hviezda, sa asi nikdy presne nedozvieme. Či už supernova, konjunkcia, alebo kométa, alebo len biblická alegória, je to jav, ktorý mnohých povedie k tomu, aby sa pozreli na nočnú oblohu.
Planetárna Konjunkcia: Zriedkavý Tanec Planét
Usporiadanie, kedy sa všetky planéty zoradia presne za seba je teoreticky možné. Už čoskoro (25. januára) nastane výnimočné usporiadanie planét slnečnej sústavy, kedy bude možné na nočnej oblohe naraz pozorovať väčšinu z nich. Šíria sa ale hlásenia, že v tento dátum budú všetky planéty zoradené presne za seba. Čo je na tom pravdy a dočkáme sa vôbec niekedy takéhoto usporiadania? Na internete sa šíria správy o tom, že v sobotu 25. januára nastane výnimočný jav, pri ktorom sa všetky planéty zoradia do jednej priamky. Nie je to celkom pravda. Hoci každá planéta obieha okolo Slnka po odlišnej dráhe a odlišnou obežnou rýchlosťou, takéto usporiadanie v princípe môže nastať. Avšak 25. januára 2025 to nebude.
Takýto jav sa nazýva planetárna konjunkcia. Problémom je, že v prípade slnečnej sústavy nastáva raz za 396 miliardy rokov. Ide o dobu výrazne prekračujúcu životnosť Slnka. To je momentálne staré približne 4,6 miliardy rokov. Za ďalších 5 miliárd rokov ustanú nukleárne reakcie, vďaka ktorému žiari, dôsledkom čoho začne vyhasínať. Pred tým ale vstúpi do fázy červeného obra. Zväčší sa natoľko, až pohltí Merkúr a Venušu a na Zemi sa odparia všetky oceány. To znamená, že ľudstvo nebude nikdy môcť pozorovať tento jav zo svojej domovskej planéty. Otázna je aj stabilita súčasného usporiadania slnečnej sústavy. Prudké zmeny na Slnku totiž môžu ovplyvniť obežné dráhy planét a tým znemožniť, aby nastala planetárna konjunkcia.
TIP: Usporiadanie slnečnej sústavy sa výrazne menilo aj v minulosti. Hoci 25. januára sa neudeje planetárna konjunkcia, v tento deň skutočne nastane výnimočné usporiadanie planét. Na nočnej oblohe bude možné naraz pozorovať až šesť planét. Venuša, Mars, Jupiter a Saturn budú viditeľné aj voľným okom, na pozorovanie Uránu a Neptúnu už bude potrebný ďalekohľad. Merkúr bude v tom čase prechádzať jedine dennou oblohou, čiže viditeľný nebude. Všetky štyri planéty bude možné pozorovať od približne 17:30 do zhruba 20:00, kedy už za obzor zájde Saturn a o 20 minút neskôr bude nasledovaný Venušou. Jupiter na oblohe zotrvá do približne štvrtej hodiny rannej a Mars zájde až tesne pred východom Slnka.
Špeciálne na Mars sa oplatí zamerať ešte skôr. 16. januára sa dostane do opozície so Slnkom a k Zemi bude najbližšie. Na oblohe teda dosiahne najväčšiu zdanlivú veľkosť a aj jasnosť. Viditeľný bude počas celej noci.
TIP na podcast: Tajomné drony od novembra lietajú nad USA. V posledných týždňoch internetom kolujú fascinujúce správy typu: “V sobotu, 25. januára, nastane výnimočný jav, pri ktorom sa všetky planéty zoradia do jednej priamky.” Jednoduchá odpoveď by znela: “Nie, planéty v jednej priestorovej priamke nebudú,” ale, kto by si vystačil s jednoduchými odpoveďami, keď ide o vedu, všakže? Keďže ste sa už viacerí na to pýtali aj nás - v spojitosti aj s nami plánovaným verejným pozorovaním 25. januára. Je pravdou, že tohtoročné studené, zimné januárové večery nám za jasných nocí ponúkajú úžasné príležitosti na pozorovanie viacerých planét. Rovnako je pravda, že každá planéta v našej slnečnej sústave “krúži” okolo Slnka po vlastnej jedinečnej dráhe a odlišnou rýchlosťou, a teoreticky by sa mohli všetky raz ocitnúť v jednej priamke. Ide však o to, či to myslíme pomyselne z pohľadu zo Zeme alebo z pohľadu zarovnania v priestore vedľa Slnka.
Slnečná sústava, samozrejme, nie je chaotický pohyb planét, ktoré sa preháňajú po celom trojrozmernom priestore, keď obiehajú okolo našej vlastnej hviezdy. Naopak, sú približne všetky v jednej rovine. Keďže zákony fyziky udávajú (konkrétne zákon zachovania momentu hybnosti), že všetky telesá, ktoré spolu vznikli z protoplanetárneho disku budú vždy obiehať približne v tej istej rovine, tak aj ostatné planéty našej hviezdnej sústavy obiehajú v rovinách, ktoré majú voči tej našej len veľmi malý sklon. V dôsledku toho môžeme pri pohľade zo Zeme na nočnej ale i dennej oblohe vidieť všetky planéty slnečnej sústavy (a i samotné Slnko a Mesiac) na oblohe stále pozdĺž jednej priamky, vždy v jednej línii. Je ľahké ju nájsť, pretože je to zároveň zdanlivá dráha Slnka na dennej oblohe počas roka. Nazýva sa “ekliptika”, predovšetkým zrejme preto, že Mesiac, ktorý ju občas križuje, niekedy zatieni Slnko, čo po latinsky označujeme slovom “eclīpsis“. Takže, zatiaľ v spojitosti s planétami nič neobvyklé.
Čo je však v týchto dňoch naozaj zaujímavé je to, že aktuálne sa ich 6 dostalo na jednu stranu od Slnka a tak ich môžeme po zotmení vidieť - ide o Venušu, Saturn, Jupiter, Mars, Urán a Neptún. Pričom voľným okom vieme pozorovať hneď 4 - Venušu, Saturn, Jupiter a Mars. Presne takto usporiadané ich tiež nájdete, ak pôjdete po oblohe očami od západu na východ. (Za mimoriadne dobrých podmienok a pri veľmi dobrom zraku by sme vedeli nájsť teoreticky aj Urán, na Neptún už však vždy potrebujeme nejaký ten ďalekohľad.)
Ak sa pýtame, či je táto situácia výnimočná, nuž, áno, nie je možné vidieť počas jednej noci 5-6 planét každý deň, ba ani každý rok. Takéto “planetárne zoradenia” máme iba raz za niekoľko rokov. Veľmi zaujímavá bude aj obloha koncom februára/začiatkom marca, kedy sa krátko po západe Slnka bude dať dokonca pozorovať aj Merkúr! Ten sa blíži do svojej najväčšej východnej elongácie. Tento aspekt svojej dráhy dosiahne 8. marca, kedy tak dosiahne aj svoju najvyššiu výšku nad obzorom, niečo vyše 15°, a v tomto období bude aj najjasnejší. Ideálne podmienky na jeho pozorovanie z nášho územia budú od 24. februára do 10. marca, no budete potrebovať čistý obzor od juhozápadu až po západ. A najlepšie, aby bol horizont čo najrovnejší, pretože stále bude pomerne v nízkych uhlových výškach. Okrem toho, vďaka príchodu Merkúru z dennej na nočnú oblohu, budeme môcť, hoci len veľmi krátko po západe Slnka, 24. i 25. februára, pozorovať na nočnej oblohe (opäť len ak budeme mať čistý a pomerne rovný horizont) dokonca až 7 planét! (Okrem Marsu, Jupiteru, Uránu, Neptúnu, Venuše a Saturnu to bude už spomínaný Merkúr. Žiaľ, z našej hvezdárne to veľmi možné nebude, keďže tento obzor nemáme úplne čistý.) V tomto období dôjde aj ku konjunkcii Saturnu a Merkúra. Budú od seba len niečo okolo 1,5°. Následne sa však Saturn bude postupne blížiť z nášho pohľadu viac k Slnku, a preto sa z nočnej oblohy vytratí. Poznamenajme, že do konjunkcie so Slnkom sa dostane 12. marca.
Jarné a Letné Planétové Konštelácie 2025
Ráno 15. apríla 2025 sa oplatí si privstať. Rannú oblohu rozosvieti zoskupenie planét Neptúna, Merkúra, Saturna a Venuše, ktoré budú všetky v poli o veľkosti cca 7° x 7°, pričom Venuša od Neptúnu bude 8,5°.
Našťastie, tento rok budeme môcť pozorovať viacero planét naraz aj v auguste, keď 11. augusta, tesne pred východom Slnka, okolo 5. hodiny rannej, budeme môcť naraz vidieť Merkúr, Venušu, Jupiter, Saturn, Urán aj Neptún. Teda, spolu 6 planét. Bez ďalekohľadu to však zrejme veľmi nepôjde nie len pri Neptúne a Uráne, ale ani pri Merkúre, keďže bude nízko nad obzorom a hneď za ním bude vychádzať Slnko. Možnosť vizuálneho pozorovania je tak skôr teoretická.
Keďže v konjunkcii budú Venuša a Jupiter, o to krajšie bude si privstať. Táto dvojka bude jasne svietiť smerom na východ okolo 5. hodiny ráno, ale pozorovať sa bude dať už od 3. hodiny, smerom na SV. Najbližšie sa k sebe dostanú 12. augusta. Ako teda lepšie stráviť noc, než pozorovaním Perzeidov z 11. na 12. august?
Definícia a Frekvencia Konjunkcií
To, že planéty sú vždy v jednej línii pri pohľade zo Zeme však neznamená, že sú vždy pri tomto pohľade hoc aspoň zdanlivo blízko seba. Ak sa planéty dostanú z pohľadu zo Zeme pri projekcii na našu oblohu do vzájomnej blízkosti, keď je ich vzájomná uhlová vzdialenosť minimálna, hovoríme o planetárnej konjunkcii, konjunkcii planét alebo len jednoducho o konjunkcii. Planéty slnečnej sústavy sa môžu dostať do konjunkcie jedna voči druhej, ale tiež so Slnkom alebo s Mesiacom. Vnútorné planéty, čiže Merkúr a Venuša, sa do konjunkcie so Slnkom dostanú dva razy za svoj synodický obeh. Raz, keď sú na opačnej strane Slnka ako Zem, to je takzvaná horná konjunkcia. Druhý raz, keď sú na rovnakej strane od Slnka ako Zem, vtedy hovoríme o dolnej konjunkcii. Vonkajšie planéty, čiže planéty vzdialenejšie od Slnka ako Zem, sa do konjunkcie so Slnkom dostávajú iba raz za svoj synodický obeh. Je to vtedy, keď sú na opačnej strane od Slnka ako Zem.
Vzájomné priblíženia dvoch planét na našej oblohe sú tak pomerne časté, pričom konjunkcia dvoch planét môže nastať niekoľkokrát po sebe v kratšom časovom období v dôsledku zdanlivého retrográdneho pohybu aspoň jednej z nich. Poznáme aj trojnásobné konjunkcie, keď v jednom roku je možné pozorovať napr. konjunkciu Saturnu a Jupitera až trikrát! (Podľa Keplera a iných práve tento úkaz bol podkladom pre tzv. Betlehemskú hviezdu). K zoskupeniu či ku zdanlivému stretnutiu rýchlo sa pohybujúcich vnútorných planét tak môže na oblohe dochádzať v priemere každých pár mesiacov, zatiaľ čo k zoskupeniu pomalších vonkajších planét - ako sú Jupiter, Saturn, Urán a Neptún - dochádza oveľa menej často, ale vďaka ich pomalšiemu pohybu okolo Slnka zas pri svojom výskyte trvajú o to dlhšie.
Z posledných zaujímavých konjunkcii spomeňme napr. to, že v máji roku 2000 sa 5 najjasnejších a očami viditeľných planét (Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn) zoradilo do vzdialenosti 20° od Slnka (pri pohľade zo Zeme). Vzhľadom na blízkosť Slnka nebolo však možné úkaz pozorovať. Koncom apríla/začiatkom mája v roku 2002 zas nastala vzácna konjunkcia, pri ktorej boli blízko seba Saturn, Mars, Venuša a Merkúr a kúsok vyššie Jupiter (v rozmedzí 37°) viditeľné súčasne na severozápadnej oblohe tesne po súmraku. Niečo také sa bude opakovať až začiatkom júla 2060 (odporúčam pozorovať zo Slovenska okolo 13.-19.7), keď sa toto kvinteto podobne stretne na severovýchodnej oblohe tesne pred východom Slnka. Pri tomto stretnutí planét bude chýbať Urán, ale za to bude prítomný Neptún. Naposledy sa na severnej pologuli ukázalo všetkých päť očami viditeľných planét súčasne nad obzorom 21. decembra 2022, predtým ešte začiatkom druhej polovice júna 2022 (spolu s mesiacom to bolo 24.6.), ale tiež napr. v auguste 2020, ale len nakrátko. (Nerátame napr. konjunkcie len dvoch planét). Na podobný úkaz si totiž budeme musieť počkať až do 13. apríla roku 2036, kedy bude nad západným obzorom možné pozorovať opäť dokonca až 6 planét, z toho 5 bez pomoci ďalekohľadu, ktoré budú v rozpätí približne 88,5°. Veľká a zaujímavá konjunkcia všetkých jasných planét, keď sa na oblohe postaví do jednej priamky päť planét naraz pozorovateľných voľným okom (Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), nastane potom až v noci z 8. na 9. septembra 2040 (!). Viditeľný bude aj Mesiac vo fáze dorastajúceho polmesiaca, ktorý sa bude nachádzať medzi Venušou a Saturnom. Všetky planéty aj s Mesiacom budú do vzdialenosti 10,5° oblúkového stupňa. Ďalšie veľmi zaujímavé zoradenie planét sa nám naskytne následne o 40 rokov, dňa 15. marca 2080, keď bude na rannej oblohe viditeľných 6 planét - Venuša, Merkúr, Jupiter, Saturn, Mars a Urán. Toto zoskupenie planét bude obzvlášť pozoruhodné, pretože bude obsahovať aj tzv „Veľkú konjunkciu” Saturna a Jupitera, ktoré budú od seba vzdialené len šesť oblúkových minút!
Naposledy došlo k tzv. “Veľkej konjunkcii” medzi Saturnom a Jupiterom 21. decembra 2020, no keďže Jupiter obehne Slnko raz za 12 rokov a Saturnu to trvá takmer 30 rokov, ďalšia konjunkcia týchto dvoch obrov nastane až o 20 rokov, dňa 31. 10. 2040. (Konjunkcie Jupitera a Saturna si dlhodobo zachovávajú interval približne 20 rokov, no v praxi môže veľkosť obežnej dráhy Zeme spôsobiť, že sa môžu opakovať kedykoľvek v rozmedzí 18 rokov a 10 mesiacov až 20 rokov a 8 mesiacov po predchádzajúcej konjunkcii.). Väčšina ich konjunkcií nastáva vo vzdialenostiach väčších ako dvojnásobok zdanlivej veľkosti Mesiaca, no o konjunkciách v rokoch 2020, 2080 a potom až o tej v roku 2140 možno povedať, že sú veľké, keďže vzájomné uhlové vzdialenosti Jupitera a Saturnu pri nich sú menšie ako 0,5°.
Zaujímavé zoskupenie planét nás čaká 19. mája 2161, keď sa všetky planéty slnečnej sústavy vrátane Zeme zhromaždia na jednej strane Slnka a bude ich tak možné pozorovať naraz! Zoskupenie planét bude viditeľné tesne pred svitaním. Následne sa dňa 7. novembra 2176 táto možnosť zopakuje opäť. Zástup 7 planét pozdĺž ekliptiky bude na pozemskej oblohe viditeľný tesne po západe Slnka a bude merať uctyhodných vyše 104°. Opäť k tomuto úkazu dôjde i 6. mája 2492.
Potom je tu však ešte možné sa pýtať, či by sa aj z pohľadu umiestnenia v priestore mohli planéty dostať na jednu líniu - teda, vzhľadom na Slnko. Povedzme, že chceme vedieť, ako často sa môže stať, že planéty budú priestorovo v jednej priamke. Tento úkaz, známy ako planetárna konjunkcia 8 planét, je neuveriteľne vzácny. Dokonca aj voľnejšie zoskupenie v jednom kvadrante (90-stupňový sektor) je mimoriadne zriedkavé: všetky planéty sa v jednom kvadrante zišli len 7-krát za súčasné tisícročie! Jean Meeus sa touto otázkou zaoberá vo svojej knihe Mathematical Astronomy Morsels (Willmann-Bell, 1997) a poukazuje na to, že je nevyhnutné začať tým, ako otázku presne definujeme. Lenže 25. januára 2025 to určite nebude. A ani 25. či 28. februára. Ani tento rok a ani budúci. Žiaľ. Totiž, naše Slnko sa premení na červeného obra ešte predtým, než sa termonukleárna fúzia v jeho jadre zastaví a spotrebuje všetko palivo. Táto obria fáza ho zväčší natoľko, že pohltí Merkúr aj Venušu, a všetky oceány na Zemi sa vyparia, eventuálne sa dostane až kdesi k hranici našej planéty. Samotné tieto zmeny pritom isto nejak narušia obežné dráhy, hoc len malými perturbáciami. Modelovať presné dráhy planéty vieme niekoľko desaťtisíc rokov dopredu, i dozadu, možno aj 100 000, nie však milióny rokov. A aby toho nebolo málo, stabilita slnečnej sústavy tiež nie je zaručená. Akékoľvek iné dramatické zmeny v správaní Slnka by mohli narušiť obežné dráhy planét a navždy znemožniť vytvorenie tejto dokonalej planetárnej línie tiež. Hoci teda žiadnu “super-konjunkciu” planét nečakáme, i tak čakáme Vás aj tento rok na našej hvezdárni. Veríme, že počasie nám bude priať a podarí sa nám stretnúť aspoň na pár z množstva podujatí, ktoré pre Vás chystáme.
Syzýgia: Konjunkcia v Umenení
Syzýgia je astronomický pojem označujúci konjunkciu troch alebo viacerých nebeských telies. Na plagáte pri vstupe sú k jednotlivým menám priradené 4 fázy mesiaca. Hošovský je prvá štvrť, Knut posledná štvrť, Novák nov a Sikora spln. Koncepcia výstavy nie je ani všedná ani priamočiara. Na jej tvorbe sa podieľali Jana a Jirko Ševčíkovci, Juraj Čarný a Aurel Hrabušický. Výstava, ktorá celkovo potrvá 21 dní, bude rozdelená do troch jednotýždňových projektov - Príbehy a postreál, Fragmenty a celky I a Fragmenty a celky II. Vo vstupnej hale sú vystavené tri makety priestorov a vystavených diel v mierke 1:50. Výstava bude preinštalovaná vždy v noci z nedele na pondelok. Toto pôvabné riešenie tri v jednom má jedinú nevýhodu - buď budeme písať iba o prvej etape, alebo napíšeme o celej výstave, až keď bude neskoro. Keďže však naším cieľom nie je zhŕňať a hodnotiť, ale zvábiť a nadchnúť, nebolo pre nás veľkou dilemou vybrať si prvú z dvoch možností. Ako to už býva, realita je iná ako plán, a tak Sherlockovia medzi nami ľahko nájdu rozdiel medzi modelom a skutočnosťou.
Ak nie ste na rébusy, hádanky a tajničky, môžete sa hneď po vstupe ocitnúť zoči-voči Rudovi Sikorovi, zachytenému na veľmi veľkoformátovej fotke, sediac pod diptychom Odmocnina tmy, nainštalovaným v Umeleckej besede v roku 1989. Fotka je tu jednak portrétom autora, jednak náhradou samotného artefaktu, a jednak časostrojom, ktorý nás v okamihu prenesie o dvadsať rokov dozadu. Malá miestnosť dolu schodmi prináša dve zvláštne spojenia. Jednak sú tu subtílne obrazy Martina Knuta Hnedá krajina a Chlapec pri stolíku (obe z roku 1990) a s nimi v kontrapunkte robustný, na boku ležiaci kríž v Sikorovej Mohyle - hrobe z roku 1991. Druhým spojením sú dve z troch tvárí Miloša Nováka, predstavených na tejto výstave. Na jednej strane ornamenty, línie a symboly v dielach bez názvu z roku 1988, na druhej strane o rok starší veľkoformátový cyklus Budúcnosť naša každodenná (každý má takú ženu, akú si zaslúži). Tak, ako už dlhý názov naznačuje, je cyklus preplnený textovými konotáciami, iróniou a sarkazmom, ktorého množstvo je nepriamo úmerné miere divákovho sentimentu.
Tretiu tvár Miloša Nováka ukazujú Prázdne priestory z rokov 1990 - 1991, vystavené vo veľkej „stĺpovej“ hale. Ak v nej budete, neprehliadnite drobné perličky v podobe 5 vreckoviek Martina Knuta z rokov 1990 - 1992. Ešteže ich niekto za tie roky nedal omylom do prania. Najväčšej hale dominuje Gabriel Hošovský a jeho diela z rokov 1988 - 1989. Jelen, nakreslené pevnou rukou na ružovom plátne, by mohli zdobiť steny jaskyne Altamira, vrch veľkoformátovej kresby však prekrýva nápis SOZIALIZMUS. Z iného súdka sú ilustráciám podobné Slovensko a Čechy. Pozerajúc sa na ne pochopíte, prečo sa tie dva národy museli rozísť. Určite neprehliadnete Lenina v reklame na cigarety Marlboro. Najsilnejšie pre mňa boli nedokončené obrazy v štýle socialistického realizmu. Prvomájový sprievod a zombie v ňom, na ďalšom obraze tvár, ktorá akoby patrila rozjarenému spevákovi z Ein Kessel Buntes. Všetko hrozné, čo sme vtedy nenávideli a čo nás ubíjalo, tu je zachytené s až nepríjemne ťaživou presvedčivosťou. A aby vás malo čo strašiť v sne, napadne vám za chvíľu, že niečo z toho tu zostalo i naďalej, stále rovnako odporné, len ukryté pod čerstvým nánosom šminiek.
Veľkoformátová panoráma fabriky je esenciou temného industriálneho krásna. A ako zdôraznenie všetkého jednoduché čierno-biele krajinky s továrňami, halami, cestičkami a figúrami ľudí, osamelými a bezcieľne kráčajúcimi v cudzom svete, ktorý im nepatril rovnako vtedy, ako im nepatrí ani dnes. Výstavu ukončuje skvele umiestnený hviezdny portrét Rudolfa Sikoru, ktorý expozíciu otvára aj končí. Ak hlavu nezdvihnete, hviezdy neuvidíte. Výstava bola otvorená v Umeleckej besede 15. marca a potrvá tri týždne. Mimochodom, jediné, čo sa v Umeleckej besede za dvadsať rokov zmenilo, je kovová plaketa pri vchode hovoriaca o tom, že tu sa to v novembri začalo. Ale možno si zle pamätám, a jediné, čo zostalo, je nebezpečné ríbezľové víno, predávané vo vedľajšej Umelke.
tags: #konjunkcia #styroch #planet