Kozorožec (Capricornus) je zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy, ktoré sa nachádza medzi súhvezdiami Vodnára a Strelca. Napriek svojej polohe na oblohe je to pomerne nenápadné súhvezdie, ktorému dominuje len jedna hviezda jasnejšia ako tretia magnitúda. Jeho pozorovanie na našej oblohe je možné od júla do decembra, pričom najlepšie podmienky na jeho sledovanie nastávajú v letných a jesenných mesiacoch. Kozorožec je stredne veľké súhvezdie, ktoré zaberá 414 štvorcových stupňov a radí sa na 40. miesto v poradí veľkosti na oblohe.
Mýtické počiatky a symbolika Kozorožca
Názov súhvezdia pochádza zo starovekých bájí, podľa ktorých predstavuje Kozoroh Pana, gréckeho boha lesov, lovu, pastvín a pastierov. Pan, často zobrazovaný ako kozorožec s rybím chvostom, bol synom boha Herma a nymfy Dryopy. Jeho neobvyklý vzhľad - kozie nohy, rohy a dlhý fúz - spôsobil, že sa ho jeho matka zľakla a opustila ho. Hermes ho následne vzal na Olymp, kde však vzhľadom na svoj vzhľad čelil posmechu bohov. Pan z Olympu radšej utiekol do Arkádie, kde nachádzal najväčšie potešenie v spoločnosti nýmf a zúčastňoval sa radovánok s bohom vína Dionýsom. V babylonskej mytológii bol Kozoroh známy ako „kozia ryba“, čo odráža jeho hybridnú podobu. Táto podoba môže byť vysvetlená aj tým, že v období, keď Slnko prechádzalo týmto súhvezdím, začínalo sa obdobie dažďov v oblasti východného Stredomoria a Blízkeho východu.
Legenda o Panovej podobe je spojená s príbehom, keď sa Pan so svojimi priateľmi oddával veselosti. Do ich spoločnosti vpadol obrovský netvor Tyfón so sto hlavami. V hrôze sa všetci rozpŕchli a snažili sa zachrániť premenou na zvieratá. Pan sa chcel premeniť na rybu, no v panike, keď skočil do vody, zabudol sa úplne ponoriť. Len jeho potopená časť sa premenila na rybu, zatiaľ čo horná časť zostala kozia. Práve tento panický strach, ktorý Pan dokázal vyvolať, dal vzniknúť pojmu „panika“.
Kozorožec a jeho postavenie na oblohe
Kozorožec je zvieratníkové súhvezdie, čo znamená, že ekliptika, zdanlivá dráha Slnka na oblohe, prechádza jeho územím. To znamená, že planéty, Mesiac a Slnko sa v ňom môžu nachádzať. Slnko do súhvezdia Kozoroha vstupuje 19. januára a vystupuje z neho 15. februára. Približne pred 2 000 rokmi bol Kozorožec najjužnejším zvieratníkovým súhvezdím a Slnko ním prechádzalo v deň zimného slnovratu, 21. decembra. V tom čase sa nachádzal najnižšie pod svetovým rovníkom. Vplyvom precesie zemskej osi sa však poloha svetového rovníka posúva, a preto v súčasnosti Slnko v deň zimného slnovratu prechádza súhvezdím Strelca. Napriek tomuto posunu, najjužnejšia rovnobežka na zemskom povrchu, kde Slnko v priebehu roka kulminuje v zenite, sa stále nazýva Obratník Kozorožca. V nasledujúcich storočiach bude Kozorožec na oblohe zvyšovať svoju pozíciu.
V našich zemepisných šírkach sa najsevernejšie časti Kozorožca objavujú koncom februára krátko pred svitaním. Celé súhvezdie je potom pozorovateľné okolo štvrtej hodiny rannej v máji, avšak s postupným skorším východom Slnka budú jeho slabé hviezdy takmer neviditeľné. Najlepšie pozorovacie podmienky nastávajú v júli a auguste, keď je Kozorožec viditeľný od súmraku a zapadá približne tri hodiny pred svitaním. Hoci je v septembri a októbri tiež dobre viditeľný, pozorovacia doba sa skracuje. V novembri zapadá už okolo deviatej hodiny večer.
Kozorožec patrí spolu s Vodnárom, Rakom a Rybami k menej výrazným súhvezdiam zvieratníka. Jeho nájdenie na oblohe môže byť komplikované, pretože sa nachádza nízko nad obzorom a v rôznych hviezdnych mapách sa k nemu kreslia odlišné spojnice. Pre lepšiu orientáciu sa dá súhvezdie predstaviť ako tvar veľkého ležiaceho „V“ s hviezdou Prima Giedi mimo tohto obrazca. Predĺžením spojnice hviezd Vega v Lýre a Altair v Orle sa dostaneme k štyrom hviezdam, ktoré tvoria „rohy“ Kozorožca.
Lokalita súhvezdia: Rýchlokurz pre deti č. 31.2
Významné hviezdy súhvezdia Kozorožec
Napriek tomu, že Kozorožec nie je obzvlášť jasným súhvezdím, obsahuje niekoľko zaujímavých hviezd:
Alfa1 Capricorni (α¹ Cap), nazývaná Prima Giedi alebo Algiedi: Toto je hlavná, hoci nie najjasnejšia hviezda súhvezdia. Jej jasnosť sa pohybuje okolo 4,2 až 4,55 magnitúd. Pôvodne sa názvom „Al Jady“ označovalo celé súhvezdie a znamená „kozliatko“ alebo „kozí dobytok“. Prima Giedi je žltý nadobor spektrálnej triedy G3Ib. Tvorí optickú dvojhviezdu s hviezdou Alfa2 Capricorni, nazývanou Secunda Giedi. Za priaznivých podmienok je možné tieto zložky, vzdialené 6 oblúkových minút, odlíšiť voľným okom. Fyzicky však k sebe tieto hviezdy nepatria. Secunda Giedi je od nás vzdialená približne 109 svetelných rokov, zatiaľ čo Prima Giedi je podstatne ďalej.
Alfa2 Capricorni (α² Cap), nazývaná Secunda Giedi: Jasnejšia zložka optickej dvojhviezdy s Alfou1. Jej jasnosť je 3,6 magnitúdy. Obe hviezdy patria do spektrálneho typu G a chystajú sa na fázu spaľovania hélia. Secunda Giedi je od nás vzdialená asi 109 svetelných rokov.
Beta Capricorni (β Cap), nazývaná Dabih: V latinčine má názov Dabih a v arabčine Sadalzabih, čo znamená „mäsiarovo šťastie“, hoci zmysel tohto pomenovania sa nedochoval. Je to druhá najjasnejšia hviezda súhvezdia. Dabih je komplikovaná hviezdna sústava, ktorú odhalili zákryty Mesiacom. Je to fyzická dvojhviezda tvorená žltým obrom s jasnosťou 3,1 magnitúdy a bielou hviezdou hlavnej postupnosti s jasnosťou 6,1 magnitúdy. Vzdialenosť systému je približne 250 svetelných rokov.
Gama Capricorni (γ Cap), nazývaná Nashira: Názov pravdepodobne pochádza z označenia arabského božstva. Kedysi sa týmto menom označovala nielen Gama, ale aj Delta Capricorni. Nashira je biely nadobor s jasnosťou 3,7 magnitúdy a na hviezdu typu A rotuje neobyčajne pomaly.
Delta Capricorni (δ Cap), nazývaná Deneb Algedi: Je to najjasnejšia hviezda v súhvezdí Kozorožca s jasnosťou 3,2 magnitúdy. Jedná sa o zákrytovú dvojhviezdu s jasnosťami 2,8 a 3,1 magnitúdy a periódou obehu približne 24,5 hodiny.
Zéta Capricorni (ζ Cap): Je o niečo chladnejšia, ale oveľa väčšia ako Slnko. Vyznačuje sa neobyčajným chemickým zložením, ktoré zrejme získala prebratím hmoty od svojho spoločníka. Má spektroskopického sprievodcu s obehovou dobou 6,5 roka.
Mí Capricorni (μ Cap): V blízkosti tejto žltobielej hviezdy objavil nemecký astronóm Galle v roku 1846 planétu Neptún.
Ní Capricorni (ν Cap), nazývaná Al Shat: Napriek tomu, že ide o slabšiu hviezdu s jasnosťou 4,76 magnitúdy, nesie vlastné meno, ktoré znamená „ovca na porážku“.
Pí Kozoroha (π Cap): Je to dvojhviezda so zložkami s jasnosťami 5,1 a 8,5 magnitúdy, vzdialenými od seba 5,1 oblúkovej sekundy. Za priaznivých podmienok je viditeľná už v malých ďalekohľadoch. Je tiež spektroskopickou dvojhviezdou.
Ró Kozoroha (ρ Cap): Ide o optickú dvojhviezdu so zložkami s jasnosťami 4,8 a 6,6 magnitúdy v odstupu 258 oblúkových sekúnd, ktorá je ľahko rozlíšiteľná už malým triédrom.
Sigma Kozoroha (σ Cap): Je tvorená zložkami s jasnosťami 5,3 a 9,3 magnitúdy v odstupu 56 oblúkových sekúnd.
Deep-sky objekty v Kozorožcovi
Napriek tomu, že Kozorožec sa nachádza v blízkosti Strelca, ktorý je bohatý na deep-sky objekty, sám o sebe ich neponúka mnoho. Výnimku tvorí:
Guľová hviezdokopa M 30 (NGC 7099): Táto kompaktná guľová hviezdokopa sa nachádza v juhovýchodnej časti súhvezdia na hranici s Južnou rybou. S celkovou jasnosťou 7,5 magnitúdy patrí k pomerne jasným objektom tohto druhu a je viditeľná už v malých ďalekohľadoch ako hmlistá škvrna. Väčšie ďalekohľady dokážu rozlíšiť jej okrajové časti na jednotlivé hviezdy. Jej stred je husto posiaty hviezdami. Od Zeme je vzdialená približne 26 000 až 30 000 svetelných rokov a jej skutočný priemer sa odhaduje na 70 svetelných rokov. V jadre kopy sa nachádza približne 12 000 hviezd.
Palomar 12: Ďalšia guľová hviezdokopa, ktorá však zostávala dlho neobjavená. Je veľmi riedka a nachádza sa až 60 000 svetelných rokov od Zeme. Kedysi tvorila súčasť trpasličej galaxie SagDEG, satelitu našej Galaxie. Vplyvom slapových síl pri priblížení domovskej galaxie k našej Galaxii bola SagDEG obraná o väčšinu hviezd, vrátane Palomaru 12.
V súhvezdí Kozorožca sa nachádza aj 26 objektov z katalógu NGC, väčšinou ide o galaxie, ktoré však nepresahujú desiatu magnitúdu.
Astrologický pohľad na Kozorožca
Astrológia vníma Kozorožca ako jedno z dvanástich znamení zverokruhu, ktorému vládne planéta Saturn. Ľudia narodení v tomto znamení (približne od 22. decembra do 20. januára) sú často popisovaní ako ambiciózni, zodpovední, disciplinovaní a cieľavedomí. Majú tendenciu k pragmatizmu, húževnatosti a zodpovednému prístupu k životu. Kozorožci bývajú tiež vnímaní ako konzervatívni, s dôrazom na tradície a poriadok. Sú známi svojou trpezlivosťou a schopnosťou pracovať tvrdo na dosiahnutí svojich cieľov. Niekedy však môžu pôsobiť chladne, rezervovane a príliš vážne. Vzťahy budujú s rozvahou a dávajú prednosť dlhodobým a stabilným putám.
Astrológia vychádza z predpokladu, že kvalita času nie je konštantná a mení sa s každým okamihom. Prostredníctvom symbolov a ich interpretácie opisuje povahové vlastnosti ľudí. Osobný horoskop, vypracovaný na základe presného dátumu a miesta narodenia, môže pomôcť odhaliť typické vlastnosti a prípadne aj smerovať k ich zlepšeniu.
Kozorožec v kontexte ročných období
Prechod Slnka do znamenia Kozorožca, okolo 20. januára, signalizuje začiatok astronomickej a astrologickej zimy na severnej pologuli. Toto obdobie je charakteristické najkratšími dňami a najdlhšími nocami, čo symbolizuje čas introspekcie, plánovania a prípravy na návrat dlhších dní a jari. V minulosti, keď bol Kozorožec najjužnejším súhvezdím zvieratníka, prechádzalo ním Slnko práve v deň zimného slnovratu, čím sa spájalo s najtemnejším obdobím roka a zároveň s nádejou na návrat svetla.
Zatiaľ čo Kozorožec je spojený so zimou, iné súhvezdia signalizujú príchod ďalších ročných období. Napríklad prechod Slnka do znamenia Barana okolo 20. marca oznamuje začiatok astrologického roka a príchod jari. Vstup Slnka do znamenia Raka okolo 21. júna znamená začiatok leta, a vstup do znamenia Váh okolo 23. septembra signalizuje príchod jesene na severnej pologuli. Tieto astronomické udalosti sú neoddeliteľne spojené s cyklom prírody a ľudského života.
tags: #kozorozec #postavenie #hviezd