Kresťanské povery a ľudová mágia: História, význam a fenomén viery

Mágia je abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov. Aj keď sa bežne slovo „mágia“ odvodzuje od starogr. μάγος - „mág“, príp. starogr. μαγεία - „mágia“ a starogr. μαγικός - „magický“, alebo perz. magh‎, cez lat. magus a franc. mage - „mág“ alebo franc. magique - „magický“, slovo pochádza z indoeur. koreňa magh - „mocný“, „veľký“. Pojem „mágia“, „magický“ sa v širšom zmysle kryje s pojmami „okultný“ (skrytý) alebo „ezoterický“ (vnútorný). V tomto prípade sa pod mágiu zaraďujú parciálne náuky s aspektom „tajomna“, ako napr. alchýmia, astrológia, alebo mesmerizmus. Zodpovedanie otázky „čo je to mágia?“ je podľa odborníkov ťažké a nejednoznačné a patrí k dlho diskutovaným problémom.

Vedecké a okultné vnímanie mágie

Na mágiu sa môžeme pozerať z dvoch rozdielnych pozícií, ktoré sa vzájomne vylučujú. Z pozície okultizmu, ktorý javy vysvetľuje konceptuálne, napr. hermetizmom, a z pohľadu vedy, ktorá sa snaží mágiu vyložiť pomocou vedeckých disciplín. Oba prístupy si však navzájom požičiavajú pomocné pojmové konštrukcie, ktoré vo svojom repertoári nemajú. Dnes je však jasné, že fenomén mágie je transkulturálny. Vedecké smery ako antropológia, sociológia, história, etnológia, psychológia alebo filozofia sa zaoberajú mágiou a snahou o jej pomenovanie. Všímajú si subjektívne a objektívne javy pripisované mágii a jej účinkom, ktoré sa dajú vedecky dokázať.

Zjednodušene, väčšina vedeckých pohľadov pokladá mágiu za súčasť folklóru a spojuje ju so šamanizmom alebo čarodejníctvom „primitívnych“ národov, alebo s ich náboženstvom, ktoré vychádza zo snahy ovládať okolitú prírodu a prostredie. Ide o snahu a návod aktívne ovládať prírodné zákonitosti prostredníctvom ich napodobňovania a pôsobiť na osoby prostredníctvom predmetov, ktoré boli s nimi v kontakte. Je založená na predpoklade existencie určitého mystického vzťahu medzi vecami a javmi v prírode.

Náboženstvo a mágia: Hranica medzi vierou a poverou

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi je povera vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktoré ono ukladá. Povera je falošná, prevrátená viera (pa-viera), ale aj nepravý postoj viery. Predpokladá magický obraz sveta a prijatie nevysvetliteľných síl v snahe nakloniť si ich magickými úkonmi. Povera je teda širší pojem ako mágia. Ľudia bežne pod poverou rozumejú neopodstatnené obavy z nejakých náhodných udalostí (napríklad keď prebehne čierna mačka cez cestu, alebo keď padne dátum 13. na piatok), alebo nejaké naivné úkony, ktorými sa človek chráni pred nešťastím či zlými silami.

S neusporiadaným alebo neadekvátnym kultom pravému Bohu sa môžeme stretnúť aj v kostoloch pri liturgii. Má dve formy - prehnaný konzervativizmus a prehnaný progresivizmus. Ide o niektoré formy ľudovej nábožnosti, ktoré dávajú väčší priestor napríklad modlitbám pred sochami svätých než pred Eucharistiou alebo krížom, propagujú viac rôzne posolstvá než Sväté písmo, uprednostňujú súkromné postoje a prejavy duchovného života pred oficiálnym usmernením Cirkvi. Veľkou absurdnosťou je rozširovanie takzvaných reťazových modlitieb, ktoré prinesú milosti a vypočutie prosieb, ak sa prepíšu do stanoveného termínu, alebo spôsobia nešťastie, ak ich človek bude ignorovať.

Čarodejníctvo ako historický fenomén

Čarodejníctvo je pojem, ktorý mal v rôznych spoločnostiach a dobách rôzne významy. Tieto významy majú spoločné použitie údajných nadprirodzených schopností alebo síl. Viera v nadprirodzeno a účinnosť kúziel bola pevnou súčasťou náhľadu na svet v najstarších civilizáciách. Vzťah k čarodejníctvu v stredovekej Európe úzko súvisel s postojom cirkvi. Čarodejníctvo dostalo iný význam - akékoľvek praktizovanie mágie, kúziel a kontakt s okultnými silami je považovaný za zlý.

V dobe neskorého stredoveku, v 15. storočí, vzniká špecifická západná kresťanská povera v čarodejníctvo. Obraz takejto čarodejnice predstavuje zmes rôznych predstáv, prevzatých zo starších obrazov, medzi ktoré patrí zmluva s diablom, škodiaca mágia, stretnutia čarodejníc, škodlivé kúzla vyvolávajúce nepriazeň počasia, choroby a smrť ľudí či zvierat. Utriedenou syntézou týchto predstáv je slávna kniha Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice, 1487), ktorá sa napriek odmietnutiu knihy cirkvou stala veľmi populárnou a podnecovala predstavy o čarodejniciach niekoľko storočí. Od neskorého stredoveku až do 18. storočia tak v Európe dochádza k silnému boju proti čarodejníctvu, ktorý prerástol do takzvaných čarodejníckych procesov.

Svätojánska noc: Prepojenie pohanstva a kresťanstva

Svätojánska noc je oslavovaná v deň letného slnovratu. Ide o najdlhší deň v roku, ktorý pre pohanov predstavoval víťazstvo nad temnými silami, oslavu boha slnka, nebezpečenstvo bosoriek a hojnú úrodu. Vo 4. storočí nášho letopočtu katolícka cirkev oficiálne ustanovila Slávnosť Narodenia Jána Krstiteľa na deň, ktorý sa zároveň zhodoval s dňom dávno ustanoveného pohanského sviatku letného slnovratu.

Keďže cirkvi sa napriek snahám úplne nepodarilo zabrániť pohanským oslavám letného slnovratu, ich tradície a zvyky sa postupne skĺbili s tými kresťanskými. Pre pohanských Slovanov bola táto noc spojená s bohom Kupalom, bohom radosti, letného slnovratu, mágie, vody a byliniek. Verilo sa, že rastliny natrhané počas tejto noci majú nadmerne veľkú silu, účinok a magickú moc. Mladé dievčatá si vkladali rastliny pod vankúš s vierou, že sa im v snoch zjaví tvár ich vyvoleného. Zároveň vili vence z lúčnych kvetov, ktoré potom hádzali do korún stromov. Oheň mal v dávnej minulosti silnú očistnú moc, a tak sa jeho preskakovanie nieslo aj v tomto duchu.

Súčasná ľudová mágia a jej prejavy

Na Slovensku máme stále tzv. žitú ľudovú religiozitu s jej špecifickými prejavmi, ako sú ľudové púte a normatívnu religiozitu, ktorú tvorí najmä kresťanstvo. Objavujú sa aj nové religiózne smery, napríklad neopaganizmus. Po roku 1989 sa na Slovensku uvoľnili pomery v cirkevnom živote, ktorý sa obrodil. V súčasnosti prechádzajú tradičné cirkvi určitou kataklizmou a dianie v cirkvi na Slovensku sa odráža aj v názorovej pluralite veriacich.

Prekvapivo sa ľudová mágia využíva aj dnes, a nielen na vidieku, ale aj v mestách. Mágia je nehmotná, jej výsledky sú však často hmatateľné. Ľudia vždy verili, že prostredníctvom mágie môžu zmeniť svoj život k lepšiemu v podstate bez námahy. Dnešné čarodejnice a liečitelia často využívajú magické formuly, ktoré sú písané a prísne strážené. Okrem ľudovej mágie existuje aj mágia vysoká, ktorá má korene v starovekých štátoch ako bol Egypt, Asýria, Mezopotánia, Babylónska ríša. Tu sa zrodila aj astrológia, s ktorou pracujú astrológovia dodnes. Vysoká mágia sa študuje celé roky, nie je jednoduché stať sa špičkovým mágom.

Teurgia: „Božská práca“ v ezoterickej tradícii

Teurgia, z gréckeho theourgia („božská práca“), je názov pre rituálnu činnosť vykonávanú s úmyslom vyvolať čin jedného alebo viacerých božstiev so zámerom zdokonalenia alebo dosiahnutia jednoty s božstvom. Hlavný zdroj západnej teurgie je možné nájsť vo filozofii novoplatonizmu, najmä v Iamblichovi. Teurgovia pracujú na materiálnej úrovni s hmotnými symbolmi a „mágiou“, na vyššej úrovni s mentálnymi a duchovnými postupmi.

Rímskokatolícka omša sa niekedy pokladá za teurgiu, pri ktorej sa Kristus volá do hostie, premieňa ju a tá je následne prijatá vzývateľom. Ezoterické kresťanstvo pokladá teurgiu za užitočnú. Cieľom ezoterického kresťanstva je naučiť sa božím mystériám a pomocou nich dosiahnuť vyššieho vedomia. Teurgia v ezoterickej tradícii používa toto poznanie na zosilnenie vlastnej duchovnej prirodzenosti a je nástrojom ako vzývať anjelov a anjelské bytosti, aby učili duchovným pravdám a božskému poznaniu.

Satanizmus a okultné kulty

Satanizmus je uctievanie zlého ducha. Keďže ide o stvorenú bytosť, padlého anjela, Satan nikdy nie je rovnocenným protivníkom Boha, ani vtedy, keď sa mu vzdáva úcta spôsobmi, ktoré napodobňujú a prevracajú kult pravému Bohu. Verejnosť pod satanizmom najčastejšie rozumie používanie satanistických symbolov, nosenie čierneho odevu, počúvanie špecifických žánrov hudby alebo vandalizmus. Často ide len o radikálnu formu protestu proti Cirkvi, kresťanskej teológii, spoločnosti a inštitucionálnym autoritám.

V skutočnom satanizme ide o rituálne uctievanie Satana alebo organizovanú formu satanských kultov, ktoré pôsobia skôr tajne. V každom prípade však ide o veľmi nebezpečnú formu povery ako pomýlenej viery. Katechizmus Katolíckej cirkvi na snahu dozvedať sa tajomné veci hovorí: „Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade.“

Rozdelenie mágie a jej praktické využitie

Mágia sa tradične delí na bielu a čiernu mágiu. Biela mágia má človeku pomôcť. Ide najmä o riešenie ekonomických, citových, psychologických či zdravotných problémov. Čierna mágia má zlé a zhubné ciele - chce spôsobiť chorobu, skomplikovať jej priebeh, priviesť do finančných ťažkostí, vyvolať konflikty, rozdelenie v rodine a podobne. Okrem bielej a čiernej mágie sa hovorí niekedy aj o červenej (prípadne ružovej) a zelenej (alebo prírodnej) mágii.

Červenou mágiou chce človek dosiahnuť lásku zo strany druhej osoby alebo podnietiť jej sexuálnu túžbu, získať ju pre sexuálny vzťah. V tomto druhu mágie sa často používa krv. Zelená mágia chce získať duchovnú silu z prírody, stromov a rastlín. Vúdú (voodoo) a animizmus sú náboženské kulty, ktoré majú korene u domorodých kmeňov v Afrike a Amerike, spočívajúcich v uctievaní predkov a nebeských božstiev. Šamanizmus je súbor extatických metód, ktorými sa má dosiahnuť spojenie so svetom duchov. Druidizmus je zase kult nadväzujúci na keltský pôvod, spojený s rituálnymi obradmi. Novopohanstvo predstavuje návrat k predkresťanským náboženským tradíciám starých Keltov, Slovanov alebo Germánov.

Psychologické a noetické aspekty mágie

Určité smery psychológie začali na prelome 19. a 20. storočia nachádzať spolčené témy s okultnými interpretáciami magických fenoménov. Mágiu možno pokladať za špeciálnu formu noetiky, umožňujúcu poznávanie transempirických rovín existencie, čím uspokojuje základnú ľudskú potrebu transcendencie. Zároveň je aj praktickou metódou, ktorá mágovi umožňuje pôsobiť v súlade so svojou vôľou na seba a okolitý svet nekonvenčnými prostriedkami kvôli uspokojeniu iných, materiálnejšie orientovaných ľudských potrieb.

Mágia môže byť popísaná aj ako súbor techník, ktoré vedome menia vnímanie identity. Z kulturologického hľadiska predstavuje miesto stretávania, kde sa kríži náboženstvo s vedou, ľudové povery sa stýkajú s vierou vzdelaných vrstiev a normy fikcie sa miesia s realitou každodenného života. Magické javy sa vyskytujú v celom spektre prírodných kultúr, od austrálskych domorodých kmeňov a novozélandských Maorov, cez indiánske kmene dažďových pralesov v Južnej Amerike, kmene Krovákov v Afrike, až po staré pohanské kmeňové spoločenstvá v Európe.

Historický vývoj a transformácia mágie

Vývoj mágie je úzko spätý so samotným civilizačným vývojom. Nakonečný rozoznáva štyri zemepisné oblasti, ktoré súvisia s rozvojom prvotných magických vetiev: Európa, Čína, India a Mezopotámia. Ich vzájomné interakcie sú príčinou rozmanitosti jej neskorších foriem. V staroveku mala egyptská mágia zvučné meno a dnes je v západnom okultizme pokladaná za jednu z najdôležitejších etáp vývoja mágie v ľudských dejinách. Dôkazy o jej používaní pochádzajú už z raných staroegyptských dejín, t. j. už pred rokom 3 000 pred Kr. Bola úzko spätá s náboženstvom a pracovala skoro výhradne s božstvami.

Inou premenou prešli kultúry, ktoré sa v minulosti domestikáciou plodín skoro pretransformovali z paleolitického zberačsko-loveckého spôsobu života do neolitických roľníckych spoločností. Bola to premena duchovného života a tento posun v spiritualite komunity sa prejavil na organizácii každodenného života. Náčelníci sa stali vládcami a šamani kňazmi. Táto zmena predstavuje prvotné odňatie magickej moci účastníkom v prospech vzdialenej autority.

Synchronicita a moderná veda

Moderný výklad princípov pôsobenia mágie operuje s pojmom synchronicita. Je to termín, ktorý zaviedol psychoanalytik Carl Gustav Jung a popisuje zmysluplné koincidencie (zhody náhod), ktoré nie je možné vysvetliť zákonom príčiny a následku. Podľa Junga existujú udalosti, ktoré sú prepojené skôr vzorom (významom) ako časom. Tento pojem je niektorými autormi interpretovaný ako prejav pretrvávajúceho dialógu medzi vnímajúcim a univerzálnym vedomím.

Ešte pred Jungom, začiatkom 20. storočia, operoval s veľmi podobným konceptom seriality nemecký biológ Paul Kammerer. Rozvíjal myšlienku, že zároveň s kauzalitou pôsobí vo vesmíre aj nekauzálny princíp. Okultisti sú presvedčení, že práve k takejto synchronicite dochádza pri magickej činnosti. Magický rituál, prípadne úkon, je duchovným magnetom, ktorý má pritiahnuť zodpovedajúcu udalosť. V podstate magické rituály kladú väčší dôraz na správne dodržiavanie foriem a nie sú tak formálne ako modlitba. Podľa Roberta Parkera „mágia sa od náboženstva odlišuje ako burina od kvetín“. Často je považovaná za činnosť, ktorá siaha od hlúpych predsudkov až po skazenosť alebo nebezpečenstvo.

Napriek týmto protikladom koexistovala mágia s náboženstvom dosť dlhé historické obdobie, hlavne pri vyspelejších kultúrach, ako napr. v Indii alebo v Egypte. Frazer bol presvedčený, že „staroveká mágia bola skutočným základom náboženstva“. Rovnako aj dnes sa v Európe alebo v Ázii mieša mágia s náboženstvom. Podľa neho univerzálnou vierou všetkých ľudí, bez rozdielu, je viera v mágiu, ktorú vidí ako nejaký spodný prúd pod všetkými náboženstvami, ukazujúcu veľkú vzájomnú podobnosť v lokálnom chápaní magických princípov.

Fenomén "New Age" a novodobá spiritualita

Popísať New Age nie je jednoduché, lebo nie je ani náboženstvom v presnom zmysle slova, ani organizovanou sektou. Je to skôr duchovný a kultúrny fenomén, ktorý mení myslenie ľudí a ich vnímanie sveta, čím vytvára novú mentalitu. Ponúka očarujúce mimozmyslové zážitky, harmóniu s prírodou a vesmírom. Samotný názov New Age vznikol na základe astrologickej interpretácie dejín - po veku Rýb (v ktorom vládlo kresťanstvo) nastáva tretím tisícročím nový vek Vodnára.

Liečiteľstvo a pránoterapia sú presvedčením o liečení prostredníctvom prikladania rúk, cez ktoré prúdi životná energia (prána). Má negatívny dopad na duchovný život, spôsobuje neraz aj iné ochorenia a narušenie vzťahov. Nejde tu o charizmu uzdravovania. O dare možno hovoriť u bylinkárov, ktorí poznajú účinky liečivých rastlín a pomáhajú nezištne. Všetky tieto prejavy ukazujú, že potreba človeka hľadať presahy mimo bežnú realitu zostáva konštantnou črtou ľudskej kultúry, ktorá sa len mení v čase a v spôsoboch vyjadrenia.

tags: #krestanske #povery #a #magia