Bohyňa Lada - Veľká Nebeská Matka - Bohorodička. V našom slovanskom kolektívnom vedomí spali slovanskí bohovia dlhé stáročia spánkom zabudnutia a teraz sa postupne prebúdzajú. Prebúdza sa naše vnímanie síl, ktoré je nutné tiež priniesť do novej doby, do novej paradigmy, preto sa vynára i to, čo bolo dlhé roky zabudnuté, ale predsa prítomné i keď v nevedomí. Bohyňa Lada je ženským prejavom všemocného, najväčšieho Boha Roda a manželkou Svaroga, volaná aj Leda, Rada, Roda. Z hľadiska súčasnej slovanskej duchovnosti je významným pilierom ženskej sily Slovanov. Osobne vnímam bohyňu Ladu - silu, ktorú toto božstvo predstavuje ako ženský božský aspekt v slovanskom prevedení rovnako ako môžu podobnú silu vnímať Gréci ako Afroditu či iné kultúry a náboženstvá ako rôzne iné bohyne zastupujúce ženské atribúty. Lada je počiatkom všetkého, dokonca je počiatkom aj samotného praboha Roda, ktorý jej stvorením rozbil zlaté vajce a začal tvoriť Všehomír. Ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Bohov Veľkej Rasy, Bohorodička-Ochrankyňa všetkých národov Veľkej Rassénie (územia, na ktorom sa usídlila Veľká Rasa).
Kozmogonický pôvod a stvorenie sveta podľa Roda
Každá mytológia či viera so sebou prináša základný mýtus o stvorení sveta. Slovanský mýtus o stvorení čerpá z kozmológie. Tvrdí, že starí Slovania považovali za praotca všetkých bohov božstvo menom Rod. Na úplnom počiatku - v nekončiacej sa temnote a chaose - prebýval Rod spiaci v zlatom vajci (prenesené pomenovanie vesmírneho korábu). Prebudil ho nepokoj a disharmónia všade navôkol. Následne, ako sa vykľul z vajca, symbolu nového života, stvoril svet tak, ako ho poznáme. Rod sa rozhodol oddeliť svetlo od temnoty, a tak vyvrhol slnko, ktoré malo ožarovať všetko naokolo. Nasledoval mesiac, ktorého miesto bolo na nočnej oblohe. Potom stvoril oceány a postupne i pôdu. Z tej začali vyrastať lesy a z nich vychádzali zvieratá. Nasledovala dúha, vďaka ktorej oddelil vodu od pevniny a pravdu od klamstva. Keď sa Rod rozhliadol, bol so svojou prácou spokojný. Rod rozdelil svet na tri kráľovstvá - nebo, zem a podsvetie. Stvoril bohov, ktorých úlohou bolo udržiavať poriadok na svete, potom ľudí a nakoniec aj útočisko pre mŕtvych. Iná verzia tohto mýtu hovorí, že Rod obýval temnotu mimo zlatého vajca, ktoré napokon sám stvoril. Lada bola stvorená otcom Rodom ako prvá, a aj preto je považovaná za najvyššiu bohyňu, kráľovnú všetkých bohov. Ona je prejavom mora chaosu, jej živlom je preto voda. Všetko smeruje k tkz. transformácii a našou úlohou ako Slovanov je transformovať i naše duchovno a priniesť ho ako duchovný pilier do novej etapy vývoja ľudstva. Mnohí akademici považujú Roda a Svaroga za dvoch rozdielnych bohov, avšak existujú aj interpretácie hovoriace, že ide o to isté božstvo figurujúce pod dvoma menami.
DOKUMENT O Pôvode Slovanov
Lada ako symbol súladu a ladička vesmíru
Bohyňa Lada prináša do života ľudí domácu pohodu, priateľskú láskavosť, ľúbosť, pokračovanie Rodu, mnoho detí, vzájomnú pomoc, rodinnú sporiadanosť, vzájomnú úctu. Jej meno úzko súvisí so slovami ladný, súlad, ladnosť. Bohyňa Lada je ako "kvantová ladička", je to sila, ktorá dokáže veľmi jemne, ale o to silnejšie a nenávratne všetko zmeniť a premeniť do novej vyššej vibrácie lásky. Je to možné, ak sme pripravení. Môže nás priam zázračne preniesť do iného kvantového poľa, do poľa vyššej lásky, preniesť nás akoby z jedného sveta do druhého. Vnútorne i navonok. Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí Zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého. Bohyni Lade je vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť, ale aj nestálosť a zmena. Symbolizuje tak porozumenie, chápanie a múdrosť, schopnosť zosúladiť, či spojiť. Prijatím sily bohyne Lady do svojho života prijímame vedome veľkú zodpovednosť za to, ako ladíme svet naokolo. Aké sú naše ženské vibrácie? Sme v súlade s ladením všelásky? Na to, aby mladé páry dostávali trvalú starostlivosť a srdečnú pozornosť zo strany Matky Lady, prináša každý takýto pár ako dar Nebeskej Bohorodičke samé jasnofarebné a voňavé kvety, med a rôzne lesné plody.
Atribúty, symbolika a podoba Veľkej Bohorodičky
Kráľovná Lada je zvyčajne odetá v zlatý kráľovský šat a na hlave má prekrásnu zlatú korunu. V ruke drží jeden z jej symbolov, misku, v ktorej je vajíčko alebo červené jablko spolu s klasmi obilia. V náručí má nemluvňa, ktoré symbolizuje vtelený svet a je aj prejavom plodnosti najvyššiej bohyne, a teda aj prejavom materstva a lásky. Vajíčko či jablko je zase symbolom počiatku všetkého existujúceho, a podobne ako klasy, aj symbolom plodnosti a úrody. Ponad náš svet lieta v zlatom voze, do ktorého sú zapriahnuté labute a holuby, ktoré sú tiež jej symbolmi a symbolmi lásky a mieru. Labuť je jedným zo symbolov bohyne Lady, pretože labuť predstavuje ženskosť v jej jemnej sile, ktorá spája nebo - vedomie i vody nevedomia. Labuť sa nebojí tmy a preto je svetlom. Nebojí sa čiernej a preto je biela. Lada zo svojho voza vyháňa svojou silou lásky zlé a temné sily z nášho sveta. Spolu so svojím mužom Svarogom kraľujú v Irii v prekrásnom zámku, pri ktorom rastie prekrásny svätoháj. V ňom sú Lade zasvätené lipy a brezy. Ak máte nejaké túžby, postavte sa k breze, jemne sa k nej pritúľte, dotknite. V podstate na starých duchovných postupoch nezáleží, slovanská duchovnosť žije v Slovanoch a je iba na nás, aby sme ju prebudili a preniesli do novej doby.
Historické pramene a kroniky o existencii Lady
Lada či Lado je slovanské božstvo, jehož existence se odvozuje především z folklóru a raně novověkých kronik. Lada je v obecném povědomí chápána jako bohyně lásky, jara, manželství, setby a orby. O bohyni, která by mohla být Ladou se zmiňuje nepříliš známá legenda Život sv. Jiří Agioritského z 11. století, jejíž originál se zachoval v gruzínštině. Idol nakonec světec zničil železnou holí. V polských církevních zákazech z let 1420 až 1423 se poprvé objevuje jméno Lady a v druhé polovině 15. století Jan Długosz uvádí: „Marse nazývali Ladou. Představy básníků ho učinily vůdcem a bohem války.“ Matěj z Miechova na počátku 16. století zase uvádí, že Lada je polskou obdobou Lédy, matky Castora a Polluka. Více informací pak uvádí na konci 16. století Matěj Stryjkowski: „Oslavovali i matku Lela a Polela Ledu… A podle obyčeje se muži i dívky, staří i mladí společně scházeli k tanci a jiným kratochvílím, které nazývali kupalo, zvláště 25. května a 25. června, což se ještě dosud zachovává na Rusi a Litvě.“ Legenda o vybudování benediktýnského kláštera na Lysé Hoře z 16. století uvádí že na Lysé hoře do 12. století stáli tři idoly tří božstev: Lada, Boda a Leľa, kterým byly přinášeny prvního května oběti. Archeologové skutečně na hoře našli kultovní místo datované do 9. až 10. století. Západoruský Hustýnský letopis ze 17. století uvádí: „Čtvrtým byl Lado (což je Pluto), pekelný bůh; o němž věřili, že je bohem ženitby, veselí, potěšení a veškerého dobrodiní, podobně jako Helénové o Bakchovi; jemu obětovali, když se chtěli ženit, aby manželství bylo dobré a láskyplné.“
Diskusie o pravosti a mýtické interpretácie
Problémem polských a ruských kronik raného novověku je otázka jejich spolehlivosti. Výrazy Lada či Lado, případně Leľ, Lelja, Poleľ, se užívaly ve slovanských lidových svatebních obřadech až do novověku jako označení milenky, milence nebo bytosti, jež je měla spojit. Stejně je toto slovo užito i v Dalimilově kronice. Tyto jména se však také objevují v písních zpívaných při sezónních a agrárních rituálech, a některé se k Ladě obracejí jako k bohyni, například chorvatská píseň z 18. století. Podle Matěje Stryjkowského je Lada ctěna Litevci, kteří jí obětují bílého kohouta a pějí píseň znějící „Lado, Lado, Lado.“ V polovině 19. století Dimitrij Šepping označil za slovanskou bohyni lásky a srovnal jí s řeckou Létóo. Kult Lady podle něj Slované převzali od Baltů, u nichž tuto bohyni ztotožnil s litevskou Laimou. Karel Jaromír Erben ji považoval za bohyni mladosti, krásy, lásky a plodnosti. Jan Máchal na konci 19. století s Ladou spojoval jméno bohyně Liady v srbských písních. Jevgenij Aničkov na začátku 20. století odmítl jako jeden z prvních Ladu jako fantazii mytologů 19. století, v návaznosti na Louise Légera, který zavrhl využití lidových písní při studiu slovanské mytologie. Aleksander Brückner slovo Lada a jeho obdoby považoval za pouhé refrény písní bez hlubšího významu a tento názor převzala většina badatelů v první polovině 20. století, například Stanislaw Urbanczyk. Rehabilitace Lady jako bohyně nastala s opětovným užití rozboru lidových písní a obřadů. Boris Rybakov ve svém Pohanství starých Slovanů z roku 1981 přišel s hypotézou že Lada má indoevropské kořeny a srovnal ji s řeckou Létó a Démetér.
Lada v kontexte slovanského panteónu a rodinných väzieb
Podobne ako Svarog, Perún a Veles sú bratmi a vteleniami Triglava - Beloboga, môžeme povedať, že Lada, jej dcéra Mokoša a jej dcéry Živa a Morena vytvárajú štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek. Lada je matkou našej matičky zeme Mokoše, a tiež slnečných božstiev Dažboga a Koliadu. Ďalším jej synom je boh lásky Kupalo. Lada a Lelja podle Rybakova vládnou nad jarní přírodou a zemědělskými pracemi, plodností, láskou a manželstvím. Perún, niekedy nazývaný aj Parom či Perkunas (najmä v Pobaltí) bol Slovanmi vnímaný ako boh hromu a bleskov. Bol prísny, no zároveň spravodlivý. Perún bol vyobrazovaný ako silák s modrými očami, so svetlými vlasmi, sediaci na koni, so štítom či s mečom a v zlatom brnení. Perún bol vládcom sveta živých, zatiaľ čo jeho protikladom a vládcom mŕtvych bol Veles. Boh podsvetia a vody, často znázorňovaný ako had či drak, viedol boje s Perúnom. Boj medzi dvoma bohmi sa podľa jedného mýtu začal v deň Perúnovej svadby. Dôvodom bolo, že Veles sa zahľadel do Perúnovej nevesty menom Dodoľa, bohyne letného blesku, hromu a dažďa. Tá sa počas slávnosti rozhodla, že zíde dolu na zem a prejde sa po hustom lese plnom života. Veles ju nasledoval, dal jej privoňať ku konvalinkám, ktorých vôňa ju omámila, až stratila vedomie a to boh využil na hlbšie zblíženie, z ktorého vzišiel syn Jarilo. Keď sa to Perún dozvedel, veľmi sa nahneval a rozhodol sa, že Velesa zničí.
Mokoš a ženské aspekty slovanskej viery
Jediná žena stojaca v (už zničenom) panteóne šiestich bohov pred palácom v Kyjeve bola Mokoš, známa aj ako matka bohyňa. Podľa Rozprávania o dávnych časoch bola strážkyňou ženskej práce a osudu žien. Pokladá sa aj za bohyňu zeme, plodnosti, obilia, pradenia a vlny. Etymológovia sa domnievajú, že jej meno je odvodené od slova mokrý alebo moknúť. Jej rola v spojení s ostatnými bohmi nie je istá, avšak často je považovaná za manželku Perúna a neskoršie i milenku Velesa, čo viedlo viacerých autorov k výkladu súboja medzi Perúnom a Velesom ako bitky o Mokoš. Pre Slovanov ako poľnohospodárov bola samotná zem posvätná, čo znamenalo, že Mokoš mala pre nich dôležitý význam. Počas kristianizácie bol kult bohyne Mokoš nahradený uctievaním Panny Márie, no i napriek tomu ostal jedným z najlepšie zachovaných kultov naprieč slovanskými kultúrami. Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Matka Lada totiž zbiera vedomie mŕtvych a vracia ho Rodovi, od ktorého dostáva nové iskry vedomia a ide s nimi do ľudského sveta, kde ich vkladá do lona žien.
Bohyňa Lada a legenda o hrade Lietava
Dávno pred založením hradu na úpätí kopca sídlil pohanský kmeň Slovanov, ktorý si na vrchole postavil svätyňu zvanú bosnica. Uprostred nej bol voz z rýdzeho zlata, do ktorého boli dve snehobiele holubice i dve labute zapriahnuté. V tom voze stála očarujúca, nahá žena Lada; jej bohaté, zlatisté vlasy až po kolená siahali a na nich mala peknú, bielu vlasovú korunu obrúbenú ružovým a myrtovým vencom. Zo srdca jej vystreľovali žeravé ohnivé lúče vrelej lásky. V pravici držala tri jablká, v ľavici diamantovú zemeguľu. Za ňou stáli štyri dievčenské postavy, tzv. milostky - Lada, Dzeva, Siva a Krásna pani - jedna druhej podávali jablko. Na brehu potoka tečúceho v blízkosti svätyne sídlili kňažky božstiev, ktoré za najhorúcejšieho leta obetovali bohyniam medový nápoj, zrelé pšeničné a ražné klasy a voňavé kvetinové vence - takto boli sprevádzané piesňami panien a zaľúbených žien, ktoré potom obdarovali darmi za čary proti ich chladnúcim milovníkom. Na miesto tejto pohanskej svätyne v čase rozširovania kresťanstva bol postavený kresťanský kostol gotického slohu, a neskôr hrad, ktorý dnes poznáme pod názvom Lietava.
Sviatky, rituály a obety pre Ladu
Sviatky Lady sa slávia spevom piesní počas celého mesiaca od 25. mája do 25. júna. V tomto období počas splnu vrcholí jej moc. Počas obradov sa tancujú tance svargi, ktoré usporiadávajú Všehomír, obnovujú rovnováhu v prírode a ľudských dušiach. Tým, ktorí sa jej obetujú, zjavuje budúcnosť. V tomto období ženy, ktoré nemôžu mať deti, by mali by Lade priniesť obety, aby im požehnala ich počatie. Každoročne, počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko - boha Koliadu. Najsilnejšia je v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. Lade je zasvätený deň splnu pred letným slnovratom. Ďalším obdobím oslavy bohyne Lady je obdobie jarnej rovnodennosti (21. marec), vtedy sa oslavuje aj príchod bohyne Vesny a čas znovuprebudenia sa prírody. Veľkou oslavou je aj obdobie zimného slnovratu (21. december), ktoré je obdobím zrodenia jej syna božiča Koliadu ako nového slnka. Lade sa prinášajú obety: vajíčka, chlieb, kaša, zrno, oplátky, syr, med, mlieko, krúpy, pirohy a olej, ale aj nite, stužky, látky, vlna, koža a riad v podobe misiek, tanierov a pohárov. Z dní je jej zasvätená sobota, a práve preto sa v tento deň konajú sobáše.
DOKUMENT O Pôvode Slovanov
Morena, Vesna a cyklus ročných období
Bohyňu zimy, smrti a znovuzrodenia poznáme na Slovensku azda najlepšie zo všetkých, a to najmä vďaka tradícii jej vynášania a pálenia. Reč je o Morene, známej aj ako Marzanna či More. Práve táto doteraz zachovaná tradícia sa viaže k mýtu o nej, v ktorom jej upálenie predstavovalo ukončenie zimy a začiatok jari. Za jej protiklad sa väčšinou považuje Vesna, bohyňa jari, s ktorou je Morena večne spätá, avšak ani jedna z nich nemôže existovať, kým je nažive tá druhá. Interpretácia vzhľadu Moreny bola rôzna (od miesta k miestu), avšak najčastejšie bola zobrazovaná ako krásna mladá žena s dlhými čiernymi vlasmi, jasnomodrými očami, oblečená v šatách posiatych diamantmi, ale aj s vlčími tesákmi a pazúrmi či ako stará bosorka, pripomínajúca babu Jagu. Mala chmúrnu povahu a deti, ktoré boli stelesnením rôznych démonov, chorôb a nešťastí. Naši predkovia vnímali zimu ako najhoršie ročné období, pretože nemohli pracovať na poliach, ktoré predstavovali živobytie pre väčšinu ľudí. I toto spojenie posilnilo v ľuďoch odpor a strach voči Morene, a preto jej upaľovanie odjakživa sprevádzali oslavy a búrlivé jasanie.
Devana: Dcéra Perúna a ochrankyňa divočiny
Výklad mena Devana je jedným z najrozporuplnějších. Môže ísť o protoslovanský koreň slova divina, ale rovnako aj dziewa alebo dziewica, ktoré sa prekladajú ako dievka či panna. Na základe tejto interpretácie niektorí historici považujú Devanu za ochrankyňu panien - môže za to aj historické prirovnanie k bohyniam Diane a Artemis. V slovanskej mytológii sa stretávame aj so ženskými bytosťami žijúcimi v lesoch a jaskyniach. Nazývali sa devony či dziewonie, v niektorých prípadoch aj divožienky. Podľa mýtov bola Devana dcérou Perúna. Často ju znázorňovali ako krásne dievča oblečené v kožuchu z medveďa. Luk a šípy, ostrý nôž či kopija boli neodmysliteľnou súčasťou jej výbavy, ktorá jej slúžila na lov lesných zvierat. Rusalky, víly, strigy či baba Jaga a jej dom na stračej nôžke - bytosti, s ktorými sa neraz stretávame v ľudových rozprávkach a povestiach. Ich pôvod je však celkom iný. Všetky sú súčasťou pohanskej viery starých Slovanov. Tak ako každá mytológia, aj tá slovanská pomáhala ľuďom pochopiť rôzne prírodné, fyzikálne či psychologické javy.
Súčasná transformácia slovanskej duše
Možno je tu ten závoj preto, že naše duchovno je stále živé, i keď vyzerá ako mŕtve. No práve preto, že je málo zdokumentované a akoby stratené v histórii, možno znamená, že stále čaká na svoj vrchol a na svoj zlatý vek, kedy sa prejaví v plnej sile a múdrosti, ktorá môže byť svetlom pre našu civilizáciu. Niekedy dlhá cesta znamená väčší cieľ a myslím si, že Slovania sa za posledné roky už stali dušou bielej rasy, ktorá sa môže transformovať práve cez slovanskú duchovnosť a byť nápomocná i celému svetu. Ostatné biele národy sa pravdepodobne vytratia a splynú a preto sú Slovania jedinou nádejou budúcnosti duše bielej rasy. Nemyslím si však, že byť Slovankou, Slovanom, musí automaticky znamenať, že musíme byť vyznávačmi slovanských božstiev. Nemyslím si, že cesta vedie k vytvoreniu staronovej štruktúry slovanského náboženstva, ale práve naopak. Naše spojenie so slovanskými bohmi môže byť akýmsi završním našej poznávacej duchovnej cesty a zacelením, zjednotením veľkého kruhu duchovnej múdrosti. Pretože mnohí poznáme duchovné náuky Egypta, Grécka, Keltov, Druidov, šamanov, indických guruov, kresťanskej mystiky… Myslím si, že posledná skladačka je práve slovanská duchovnosť, ktorá je málo podložená i v mnohých odborných knihách o svetových mytológiách, duchovne, symboloch, religionistike a podobne.
Prebudenie vnútornej Lady a ženská podstata
Bohyňu Ladu cítim hlboko v srdci. Spája sa mi s prežívaním mojej ženskej podstaty, s ktorou sa dostávam do kontaktu i cez iné ženské božstvá. Všetky ma vždy smerujú ku mne samotnej, do môjho vnútra a jeho pravdy, k mojej duši. Naozaj nejde o to byť ako kedysi, nikto a nič už nebude ako kedysi, žiadne náboženstvo ani duchovná náuka, všetko prejde ohňom premeny, aby ostalo iba to čisté a pravé. Pretože iba to bude ďalej fungovať a prinášať výsledky. V konečnom dôsledku je to vždy iba o nás samotných a byť príslušníkom niečoho patrí do starej paradigmy a nepatrí do našej budúcnosti. A už dávno to nepatrí ani do našej prítomnosti. Cítim stále veľký závoj, ktorý zahaľuje slovanskú duchovnosť (nech už je to z akýchkoľvek príčin), ale už sa pomaly začína zdvíhať a čím viac budeme vedome ukotvovať do nášho kolektívneho vedomia novej doby náš vedomý vnútorný vzťah s týmito božstvami, tým viac umožníme, aby sa slovanská duchovnosť a duša Slovanov transformovala. Lada je privolávaná v magických rituáloch tvorby, ale aj ako ochrankyňa rodiny, rodu či národa. Vyzývaná je aj pri rituáloch tvorenia a obradoch nových začiatkov, pri mágii lásky, pri volaní partnerov či milencov.
