Paradajky patria neodmysliteľne k najobľúbenejším a najčastejšie pestovaným plodinám na našich záhradkách. Svoje nezastupiteľné miesto majú vo veľkých záhradách, kde sa dá dopestovať viac druhov, ktoré postupne dozrievajú a tým sa značne predĺži sezóna zberu. A nielen to. Viac pestovaných druhov paradajok zaručuje rôzne chute a rôzne využitia. V malých záhradkách sa taktiež určite nájde miesto na pár koreňov. Veď kto raz ochutnal rajčinu z vlastnej záhradky, ten ju bude pestovať každoročne. A práve preto ich pestujú aj ľudia bez záhradky.
Pestovanie rajčín je pomerne jednoduché. Pri dodržaní pár jednoduchých pestovateľských pravidiel sa aj úplný začiatočník dočká peknej úrody. Najjednoduchšie je kúpiť si na trhu vypestované priesady, podržať ich v teple a hlavne na svetle do druhej polovice mája, vysadiť na slnečné miesto a čakať na úrodu. To, že sa rajčiny nepolievajú na list a u tyčkových rajčín je dobré vylamovať zálistky aby sa krík neprehusťoval, určite netreba rozpisovať. Tieto základné pestovateľské pravidlá sú popísané v mnohých záhradkárskych knihách a časopisoch.
Pestrosť a výber odrôd
Ako som spomínal v úvode, milujem pestrosť. A tú si na trhu nekúpim. Pestujem si vlastné priesady, hlavne staré nehybridné odrody z ktorých si nechávam semienka na ďalšiu sezónu. A každý rok si dokupujem aj nové semienka na vyskúšanie, keď ma zaujme popis alebo na odporučenie. Často sú to hybridné odrody. Základ tvoria nehybridné skoré paradajky TINY TIM B, čo je veľmi skorá balkónová odroda dozrievajúca už za 50 dní a STUPICKÁ POĽNÁ je tyčková rajčina nie moc veľká a tá dozrieva už za 60 dní. Obe sú odolné a veľmi chutné. Za tie roky sa mi už isto prepelili s inými pestovanými rajčinami, ale pôvodné vlastnosti si stále držia. Podobne aj poloskorá rajčina BRUTUS s veľkými plodmi.
Prevencia chorôb a škodcov
Práve nebezpečná a rýchlo sa šíriaca pleseň zemiaková je jedným z dôvodov, prečo preferujem vlastné sadenice. Už sa mi stalo, že jediná zakúpená sadenica na výstave z veľkej papierovej krabice bola zdrojom rýchlo sa šíriacej nákazy s neutešeným koncom. Nepoužívam chemickú ochranu, nepoužívam umelé hnojivá a snažím sa pestovať plodiny tak, aby som bol minimálne závislý na výrobcoch semien, substrátov, hnojív, postrekov atď. A s výsledkami som celkom spokojný. Samozrejme občas sa vyskytne nejaká „kalamita“, s tým sa ráta. Napríklad minulý rok som úplne prehral boj so slimákmi na kapustových záhonoch. Slimáky a slizniaky idú hlavne po oslabených a vädnúcich rastlinách. Kapusty boli pestované v novozaloženom vyvýšenom záhone, naplnenom konármi, senom a čerstvou trávou. Tak to som samozrejme vytvoril švédske stoly pre týchto nenásytných živočíchov. Pri rajčinách, kde som olámal spodné vetvičky, bočné výhony a zálistky, ktoré som hodil kúsok od záhonu, sa prišlo nakŕmiť ohromné množstvo slizniakov. Bolo ich určite cez päťdesiat kusov. Vädnúce stonky im očividne chutili, ale zdravých rastlín sa nedotkli.
Predpestovanie sadeníc s využitím lunárneho kalendára
S pestovaním sadeníc rajčín začínam v druhej polovici marca. Presný termín volím podľa lunárneho kalendára. Semienka vysievam do najmenších dostupných Grodan kociek s rozmerom 25x25x40mm. Sú to kocky z veľmi čistej rockwool čadičovej vaty určenej na vypestovanie priesad. Pri rajčinách sa mi tento substrát veľmi osvedčil. S bežným výsevným substrátom som mal horšie skúsenosti a rašelinové jiffy a rašelinové kvetináčky boli u rajčín prepadák. Tá rašelina rajčinám nejako nesedí. Ďaleko lepšie výsledky som mal s kvetináčikmi z recyklovaného papiera.
Semienka rajčín pred výsevom najskôr namáčam vo vlažnej vode s prídavkom Lignohumátu. Grodan kocky vložím do podmisky, aby si udržali vlhkosť. Po hodine prelejem cez sitko, vodu s Lignohumátom nalejem na rockwoolové kocky a prilejem na ne ďalšiu vodu, aby dobre nasiakli. Trvá im to asi pol hodiny. Každá kocka má v sebe z výroby otvor pre semienko. Potom už stačí pinzetou vložiť do otvoru v kocke semienko rajčiny a pinzetou otvor jemne uzavrieť.
Rajčina je pôvodom tropická rastlina, takže pri klíčení potrebuje viac tepla. Optimálne 25-30°C. Pri teplotách pod 20°C klíči veľmi dlho a pri teplotách pod 16°C semienka nevyklíčia vôbec. Z akvaristických čias mi zostali doma akvária, ohrievače a výhrevná podložka pod akvárium s termostatom. Zabezpečiť teplotu okolo 28°C nie je teda problém ani v miestnosti v podkroví, kde nekúrime. Pri malom počte sadeníc položím 10 litrové akvárium na výhrevnú podložku, nastavím požadovanú teplotu, do akvária vložím sadbovače s vysiatymi semienkami, prikryjem sklom, aby sa udržala vlhkosť a čakám, kým semienka nevyklíčia. Keď spolu s rajčinami vysievam aj machovku a baklažány, používam 100 litrové akvárium. Nalejem doň 10 cm vody, vložím dnu do vody akvaristický ohrievač s termostatom a nastavím teplotu na 28°C. Grodan kocky zabezpečia semienkam optimálne prostredie pre klíčenie.
Sprievodca výsadbou a záhradkárčením na Mesiaci | Výsadba na Mesiaci: Odomknutie plného potenciálu vašich semien
Po vyklíčení sa podmienky menia. Teplotu znižujem na 20°C a noc cez elektrické hodiny ohrievač na 6 hodín vypínam úplne, aby teplota klesla ešte trochu nižšie. Mierne striedanie teploty medzi dňom a nocou robí rajčinám dobre. Predpestovanie priesad v akváriu alebo v nejakom plastovom boxe s ohrevom má dosť výhod. Rastliny majú potrebnú teplotu na vývin, netrpia prievanom, vzdušná vlhkosť sa dobre kontroluje a udržiava. Toto všetko je výborná prevencia pred hubovým ochorením nazývaným padanie priesad.
Rastlinky v tomto štádiu potrebujú dostatok svetla. Používal som žiarivky s tzv. denným spektrom, teraz mám rôzne druhy LED svetiel. Tie sú z mnohých dôvodov výhodnejšie. Majú lepšiu svietivosť, lepšie farebné spektrum a niektoré sú vodotesné. Tie vodotesné LED pásiky s modrými a fialovými diódami pre optimálny rast môžem bez obáv vložiť tesne nad rastliny do uzavretého akvária s dosť vysokou vzdušnou vlhkosťou. Ako rastlinky rastú, tak svetlo zdvíham, aby bolo vždy tesne nad rastlinami. Akvárium mám umiestnené pri južnom okne v podkroví. Svietidlo je nastavené cez elektrický časovač na 12-hodinové svietenie. Spolu s denným svetlom poskytuje rastlinkám dosť svetla na dobrý rast.
Presádzanie a prihnojovanie
Po vytvorení 2-4 pravých lístkov je čas na presadenie priesad. Presádzam ich do kvetináčov s priemerom 6-8 cm. Pri rozsádzaní si užívam ďalšiu výhodu Grodan kociek. Rastlinky nepikírujem. Kocky len oddelím od seba a vložím ich do pripraveného kvetináča s hlinou a nakoniec ešte prisypem ďalšiu hlinu, aby bola kocka celá prikrytá. Rozsádzanie takýmto spôsobom je dosť rýchle a hlavne veľmi šetrné k rastlinkám. Rast sa spravidla vôbec nezastavuje.
Dôležité pri pestovaní v tejto čadičovej vate je ustriehnuť správny okamih prihnojovania. Takýto substrát neposkytne rastlinke žiadnu výživu. Pomerne rýchlo spotrebuje minizásobu živín zo semienka, Lignohumát tiež nie je hnojivo v pravom zmysle slova. Je to skôr stimulant na rast koreňov. Preto s prihnojovaním treba začať pomerne skoro. Tu už sa musí rozhodnúť každý sám, čo použije. Ja mám vermikompost s kalifornskými dážďovkami, tak používam veľmi zriedený dažďovkový čaj, ktorý produkujú. Je to vynikajúce hnojivo v biokvalite. Riedim ho 30:1 v prospech vody. Sadenice zalievam podmokom do misky, v ktorej stoja kvetináče. Ako sadenice rastú a sú hustejšie a väčšie, otváram akvárium a vymením svetlo za silnejšie, aby som ich udržal stále pevné.
Týždeň pred vysadením na záhradu ich otužujem. Prenášam ich cez deň na zatienené miesto na záhrade a na noc ich schovávam do záhradnej dielne. Keď sú nočné teploty dosť nad 12°C, presádzam rastliny von. Všetky rastliny vysádzam pod strechu, aby boli chránené pred priamym dažďom. Keď rastliny trochu povyrastú, olámem im všetky spodné listy dotýkajúce sa pôdy, aby sa nezačala šíriť pleseň zemiaková. Raz za mesiac polievam výluhom zo žihľavy a mulčujem dosť hrubou vrstvou čerstvo pokosenej trávy. Tlejúca tráva sa nesmie dotýkať stonky rastliny!
Rajčiny sú citlivé na nedostatok vápnika. Prejavuje sa to hnedými škvrnami na spodnej časti plodov rajčín. Pár škrupín z vajíčok rozmixujem vo vode a tým polejem rajčiny ku stonke. Robím to niektoré roky ako prevenciu, ale keď zabudnem, nič sa nestane. Odrody, ktoré pravidelne pestujem, sú asi dosť odolné voči tejto chorobe. Polievam len okolo koreňa, nikdy nie na listy. Na vonkajších nekrytých záhonoch pestujem len divé rajčiny. Tie sú voči plesni zemiakovej mimoriadne odolné. Pred pár rokmi som sa snažil pestovať aj niektoré ďalšie, šľachtené rajčiny na nekrytých záhonoch, ale s nie moc dobrými výsledkami. Koncom leta mi vždy celý porast podľahol plesni. Stihol som zobrať len jednu várku rajčín, druhá už väčšinou nestihla dozrieť. Pri tomto popísanom spôsobe pestovania mám rajčiny zdravé dlho do jesene.
Optimálne termíny podľa lunárneho kalendára
Lunárny kalendár nám môže pomôcť pri plánovaní záhradných prác, vrátane výsevu a výsadby paradajok. Pre výsev semien rajčín sú ideálne dni, kedy Mesiac cúva (zostupný/klesajúci) a prechádza pred súhvezdím Panny. V roku 2022 to bolo od 11.3. do 23.3., pričom najideálnejšie dni Panny boli v čase od 18.3.
Často používam aprílový termín ako záložný výsev. V minulom roku sa mi veľmi hodil. Nad marcový výsev som totiž použil nové svetlá. Tieto s rastlinkami robili doslova divy a veľmi rýchlo rástli. Za 6 týždňov boli dosť veľké na presadenie von na záhony. Jar 2021 bola ale veľmi chladná, ani po troch zmrznutých nebolo možné presadiť sadenice von. Nočné teploty boli stále veľmi nízke. Rajčiny som presádzal von až prvý júnový týždeň. Marcové rastliny však boli už značne vysoké a kvetináče boli plné korienkov. Po presadení sa rast na čas zastavil.
Pikírovanie má zabezpečiť rozvíjajúcim sa rastlinkám dostatok priestoru pre korene a tiež pre nadzemnú časť. Príliš husté výsevy treba pikírovať hneď, ako rastlinka vytvorí prvý pár pravých lístkov. Vtedy je dosť odolná, aby zvládla presadenie. Pri hustých výsevoch je lepšie konať hneď, ako čakať na týždeň na vhodný termín podľa lunárnych pravidiel. Prehustený porast sa slabo vyvíja, ťahá sa za svetlom a slabé rastlinky sa ľahko poškodia pri presádzaní. Preto pri výseve treba na to pamätať.
Aprílový termín pre pikírovanie sa odporúča od 7.4. do 18.4. Neskoré aprílové výsevy sa rozsádzajú od 4.5. do 16.5. a z tohto najlepší termín je 12.5.
Výsadba sadeníc na záhony a do fóliovníkov sa samozrejme riadi vonkajšími teplotami, hlavne nočnými. Netreba sa ponáhľať, mladé rajčiny sú na chlad mimoriadne chúlostivé. Von ich presádzame od 15.5. do 17.5. a potom od 1.6. do 10.6.
Vplyv Mesiaca na polievanie, hnojenie a zber
Pôda prijíma viac vlahy a hnojiva za splnu a v čase ubúdajúceho Mesiaca. Využívaním tohto poznatku sa môže stať polievanie a hnojenie na záhradke oveľa hospodárnejšie. Častým polievaním sa pôda zbytočne zhutňuje, rastliny tvoria plytký koreňový systém, rastliny a plody sú vodnaté, chuťovo nevýraznejšie a menej odolné voči škodcom a chorobám. Zalievajú sa samozrejme čerstvo vysadené rastlinky, kým dobre nezakorenia. Vädnúca rastlina je okamžite terčom pre slizniaky. Podobne ako neskôr prepolievaná rastlinka. Ako náhle priesady dobre zakorenia, nahrádza sa veľká časť zálievky okopávaním a plečkovaním. Za dorastajúceho Mesiaca sa kyprí plytko a pri ubúdajúcom Mesiaci hlbšie.
Hnojenie sa v súčasnosti taktiež dosť preháňa. Mnohí „odborníci“ radia hnojiť, hnojiť a ešte raz hnojiť. Inak bude úroda nízka. Pestré obaly výrobcov hnojív dôrazne upozorňujú, čo všetko rastlinka potrebuje, ak to nedostane, oberáme sa o úrodu. Pravdou je, že primerane polievaná rastlina dokáže hlboko zakoreniť a vytiahne si vlahy a živín, čo potrebuje. A stále platí, že kompost a hnoj sú neprekonané hnojivá. To je ale už téma na samostatný článok. Pre rastliny v kvetináčoch samozrejme platia iné pravidlá. A mladé priesady rastúce v minimálnom množstve substrátu, ktorý má často nulový obsah živín, si vyžadujú taktiež iný prístup. Presušeniu pôdy zabráni pestovateľská nádoba s vekom, ktoré udrží vyššiu vzdušnú vlhkosť. A hnojenie treba prispôsobiť veľkosti rastliny a použitému substrátu. Treba pamätať na to, že mladá rastlinka je extrémne citlivá na prehnojenie.
Na priamy konzum samozrejme neplatia žiadne pravidlá, oberáme, keď potrebujeme. Pre konzervovanie rajčín, výrobu pretlakov, kečupov, pesta, leča, ajvaru a podobne je dobré vybrať si vhodný termín. Vzostupný (nie dorastajúci!) Mesiac prechádzajúci pred súhvezdiami Strelec, Kozorožec, Baran, Býk a Blíženci dáva zberaným plodom lepšiu arómu, chuť a trvanlivosť. Termíny pre hnojenie, polievanie a zber tu nemá zmysel písať, je ich príliš veľa.
Ďalšie plodiny a všeobecné princípy lunárneho záhradníctva
Ďalšie obľúbené a často pestované plodové zeleniny ako paprika, čili, baklažán, uhorky, machovka atď. sa tiež s úspechom pestujú s ohľadom na lunárny kalendár. Všeobecne platí, že fázy Mesiaca ovplyvňujú rastlinstvo na Zemi. Pri rastúcom Mesiaci rastliny smerujú svoju energiu nahor, do nadzemnej časti, čo je vhodné pre zber plodov, kvitnúcich rastlín a semien. Pri klesajúcom Mesiaci sa energia presúva do koreňového systému, čo je ideálne pre výsadbu, presádzanie, okopávanie a hnojenie.
Lunárny kalendár pre pole a záhradu, ako napríklad ten od Pavla, ktorý je v poradí už desiatym ročníkom, ponúka prehľadné usporiadanie prác. Pre zvýšenie prehľadnosti boli spojené termíny zberu a konzervovania, rovnako ako boj s burinou a škodcami. Tieto činnosti, plus štepenie, rez a kosenie trávnika, sú len v rovine odporúčaní pre určité obdobie a nie sú špecifikované pre každý deň. Kalendár je novinkou medzi lunárnymi kalendármi, kde pre každý deň a každú skupinu plodín je farebne a číselne vyznačená vhodnosť sejby, sadenia, presádzania či ošetrovania rastliny. Od zelenej jednotky (najvhodnejšie obdobie) cez žltú päťku (ešte prijateľné) po červenú desiatku (nevhodné obdobie). Tento jednoduchý a prehľadný systém umožňuje plánovať práce na poli a v záhrade v najvhodnejších dňoch.
Princípy lunárneho záhradníctva vychádzajú z dlhoročných pozorovaní a výskumu, napríklad aj z práce Márie Thunovej, ktorá sa riadila súhvezdiami na oblohe. Dôležité je vnímať rastliny ako živé organizmy, ktoré reagujú na prírodné cykly. Dni listov prajú zálievke zeleniny, lebo rastliny vtedy najlepšie hospodária s vodou. Kaleráby sa vysádzajú na záhony po hrachu, pretože baktérie na koreňoch hrachu viažu dusík, ktorý kaleráby potrebujú. Záhony póru sa prekryjú bielou netkanou textíliou ako ochrana pred mínerkou pórovou. Na voľné plochy sa vysieva listová zelenina, ktorú budeme postupne zbierať až do zimy. V dňoch plodov sa darí zakladaniu nových záhonov jahôd zo zakorenených odnoží. Odstránenie buriny z voľných záhonov je efektívnejšie v dňoch koreňov. V dňoch ovocia sa vysieva reďkovka na jesennú a zimnú spotrebu. Okopávame záhony s karfiolom a brokolicou v dňoch koreňov. Zbierame kvety liečivých rastlín na sušenie v dňoch kvetov. Za sucha je potrebné zaliať všetky pestované rastliny, najlepšie ráno. V čase perigea (Mesiac je najbližšie k Zemi) sa nič nesadí a nemanipuluje s rastlinami, lebo sú náchylné na poškodenie. Pokračujeme v okopávaní a polievaní zeleniny na záhonoch. Dobre sa osvedčuje dať okolo rastliny hrubú vrstvu trávy ako mulč. Staráme sa aj o trávnik. Presvetľujeme staršie kríky egrešov a ríbezlí po zbere. Odkvitnuté trvalky môžeme deliť a presádzať v dňoch listov.
Verím, že ste si v článku našli niečo, čo vás zaujalo a inšpirovalo. Tiež verím, že niektoré rady priamo vyskúšate a overíte si ich v praxi. Určite mnohí máte svoje rokmi overené postupy pestovania paradajok.