Mesiac, Luna, jediný prirodzený trvalý satelit Zeme, kraľuje našej nočnej oblohe už viac než štyri miliardy rokov. Ako najbližšie vesmírne teleso k Zemi, Mesiac fascinoval ľudí už od praveku. Jeho meniacou sa podobou na nočnej oblohe sa inšpirovali básnici, maliari aj vedci. Všetko jeho svetlo je odrazené a pochádza hlavne od Slnka. Malú časť mesačného svitu by sme mohli nazvať zemský svit. Je to vidieť vtedy, keď má Mesiac tvar úzkeho kosáčika a jeho temná časť je slabo osvetlená. Nazýva sa to popolavý svit. Spôsobuje to slnečné svetlo odrazené od Zeme k Mesiacu a ten ho zase odráža späť na Zem.
Pôvod a fyzikálne charakteristiky Mesiaca
Mesiac vznikol zhruba v rovnakom čase ako Zem - pred 4,6 miliardami rokov a jeho zloženie je v podstate rovnaké. Presný spôsob vzniku Mesiaca však vedci zatiaľ neodhalili. Najširšie prijímaná teória vzniku hovorí, že vznikol po tom, ako do čerstvo sformovanej Zeme narazila planéta Theia veľká približne ako Mars. Náraz do vesmíru okolo Zeme vyvrhol množstvo materiálu, ktorý postupne chladol a sformoval sa do Mesiaca. Podľa inej teórie bol Mesiac kedysi samostatnou planétou, ktorú Zem ulovila svojou gravitačnou silou. Zemi s Mesiacom sa niekedy hovorí dvojplanéta. Pozemský Mesiac je v rámci slnečnej sústavy držiteľom jedného nevšedného prvenstva - je to najväčší mesiac v pomere k svojej materskej planéte. Jeho priemer 3474 kilometrov predstavuje až 27 percent priemeru Zeme (12.756 kilometrov). Ani v porovnaní s ostatnými mesiacmi slnečnej sústavy na tom nie je zle - podľa amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) mu patrí piata priečka z 293.
Povrch Mesiaca je pustý, tvoria ho kamene, horniny a jemný prach. Najvrchnejšiu časť mesačnej kôry tvorí nesúdržná kamenná vrstva rozdrvených hornín a prachu nazývaná regolit. Na Mesačnom povrchu sa vyskytujú pohoria aj je rozrytý tisíckami impaktných kráterov po dopade meteoritov. Najväčší, najstarší a najhlbší kráter je panva South Pole-Aithen. Vznikol tesne po vzniku Mesiaca pred približne 4,2 až 4,3 miliardami rokov, má priemer približne 2500 kilometrov, hĺbku od 6,2 do 8,2 kilometra. Pozorujeme na ňom tiež veľké otvorené plochy nazývané moria. Moria sa vyskytujú takmer výlučne na privrátenej strane a pokrývajú asi 15 percent povrchu. V skutočnosti však ide o veľké plochy stuhnutej lávy z dávnych geologických procesov.
Vzhľadom k nízkej hustote a hmotnosti nemal Mesiac asi nikdy atmosféru. Atmosféra mesiaca je veľmi riedka a jeho magnetické pole je veľmi slabé. Napriek tomu posádka Apolla 17 zistila malé množstvo vodíka a hélia a nepatrné stopy argónu a neónu unikajúce z mesačného povrchu.
Dynamika pohybu a mesačné fázy
Pri pozorovaní zo Zeme prechádza Mesiac postupne všetkými fázami, ktoré sú určené tým, akú veľkú časť osvetleného povrchu Mesiaca vidíme. Tieto fázy, ktoré zodpovedajú lunárnemu dňu zavŕšia jeden úplný cyklus za 29 dní 12 hodín a 44 minút. Synodický mesiac, čo je doba, ktorú zaberie dosiahnutie rovnakej fázy, dlhá približne 29,5 dňa. Siderický mesiac, čo je doba úplného obehu vzhľadom na hviezdy, trvajúci asi 27,3 dní.
Doba rotácie Mesiaca je 27 dní 7 hodín a 43 minút a za tento istý čas sa Mesiac otočí okolo svojej osi. Takáto rotácia sa nazýva viazaná. To spôsobuje, že vidíme stále tú istú stranu. Pretože v pohybe Mesiaca dochádza k malým nepravidelnostiam, pozorujeme v skutočnosti zo Zeme o malý kúsok viac ako presnú polovicu. Príležitostne možno vďaka oscilácii a librácii pozorovať až 18 percent odvrátenej strany Mesiaca.
Ep.4 - Fázy Mesiaca
Jednotlivé fázy Mesiaca
- Nov: Mesiac stojí pred Slnkom a obidve planéty spoločne pôsobia na Zem. Mesiac aj Slnko vychádzajú aj zapadajú spoločne, preto Mesiac na oblohe nevidíme, je osvietená iba jeho odvrátená strana. Nov predstavuje nový začiatok.
- Prvá fáza: Začína po novoluní. Mesiac sa po prejdení novom začína postupne objavovať na západe. Keď nastane tma, vyzerá ako malý kosáčik.
- Prvá štvrť: „Dorastajúci Mesiac“ - Slnko s mesiacom zviera pravý uhol, pripomína písmeno D. Starí ľudia ho nazývali menom Dominik.
- Spln: Mesiac sa dostane postupne z tvaru D do plnej gule. Starí ľudia ho nazývali Otilo. Mesiac má osvietenú celú privrátenú stranu, je viditeľný po celú noc, pretože je oproti Slnku. V tomto období sa dá celkom dobre pozorovať aj cez deň.
- Posledná štvrť: „Cúvajúci“ Mesiac - Slnko s mesiacom zviera pravý uhol. Z mesiaca akoby začalo ubúdať, postupne sa stráca v tvare písmena C. V tejto fáze ho starí ľudia nazývali Cyril.
Gravitačné pôsobenie a vplyv na Zem
Mesačná príťažlivosť zodvihne zemskú kôru o pol metra (tieto zmeny sú na obrovskej ploche celej zemegule nebadané). Príťažlivosť Mesiaca a Slnka vytvára príliv a odliv. Keďže Mesiac je bližšie k Zemi, jeho príťažlivosť je silnejšia. Pri splne, kedy sú Mesiac, Zem a Slnko na jednej priamke, prílivové vlny, ktoré spôsobuje príťažlivosť Slnka a príťažlivosť Mesiaca, sa sčítajú, sú najvyššie. Naopak, keď mesiac vo fáze prvej alebo poslednej štvrti, tak sa sily mesiaca a slnka čiastočne ovplyvňujú a príliv je slabší.
Počas lunárneho mesiaca sa mení sila prílivu a odlivu, množstvo odrazeného slnečného svetla, vlhkosť, atmosférický tlak, teplota, elektrické aj magnetické pole. Aj malé zmeny týchto parametrov majú vplyv na naše telo aj psychiku. Striedanie podôb Mesiaca vzniká zmenou uhla osvetlenia Mesiaca od Slnka. Rovnako, ako prílivové vlny vyvolané príťažlivosťou Mesiaca vznikajú 2-krát za 24 hodín, tak aj vnútorné "more" (vnútorné prostredie nášho organizmu) má tiež svoje prílivy a odlivy - prekrvenia a odkrvenia.
Ľudský prieskum a moderný výskum
Mesiac bol odjakživa prirodzeným prvým cieľom výskumu prostredníctvom kozmonautiky. Prvý človek, ktorý pozoroval povrch Mesiaca ďalekohľadom, bol taliansky astronóm Galileo Galilei. Lety prvých kozmických sond potvrdili pozemské pozorovania a v roku 1959 sovietska Luna 3 odfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca. Dôležitým krokom v mapovaní Mesiaca bol americký projekt Lunar Orbiter. Od roku 1966 do 1968 na povrchu Mesiaca úspešne pristálo päť amerických sond typu Surveyor.
Roku 1969 pristalo na povrchu Mesiaca Apollo 11 s ľudskou posádkou. Ako prvý na jeho povrch 20. júla 1969 o 22.17 h SELČ v rámci americkej misie Apollo 11 vstúpil Američan Neil Armstrong nasledovaný Edwinom „Buzzom“ Aldrinom. Celkovo po povrchu Mesiaca kráčalo 12 ľudí, všetci Američania. Vedecký záujem o Mesiac neochabuje ani v súčasnosti. Významným úspechom bol júnový návrat čínskej sondy Čchang-e 6 na Zem so vzorkami hornín z odvrátenej strany Mesiaca.
Čína sa netají ani ambíciami vyslať na Mesiac opäť i človeka a v pláne je tiež vybudovanie trvalej základne pre ľudskú posádku. V septembri 2026 plánuje NASA v rámci programu Artemis pristáť s astronautmi na Mesiaci. Stalo by sa tak prvýkrát od 70. rokov minulého storočia.
Lunárne cykly v kultúre a každodennom živote
Naši predkovia žili v súlade s prírodou, sily Mesiaca dobre poznali a bežne ich využívali vo svojom každodennom živote. U každého z nás sa rytmicky opakujú obdobia aktivity a pasivity tela aj mysle. Väčšina z nich súvisí s periodickými vplyvmi Slnka, Mesiaca, Zeme, ale aj celého vesmíru. V moderných časoch sa hovorí o vplyve splnu na ľudské správanie a psychiku. Existujú početné štúdie aj legendy o tom, že počas splnu sa zvyšuje počet nehôd, hospitalizácií alebo narodení.
Práve v čase splnu je vplyv sily Mesiaca najväčší. Otvára sa príležitosť na privolanie lásky, zdravia, novej energie, dobra i úspechu. Pracovať na rituáloch treba účelne a zmysluplne, aby želaný cieľ nebol ľahkovážne premárnený. Spln prechádza počas roka dvanástimi znameniami zverokruhu, a preto má každý spln inú energiu a inak na nás pôsobí. Naopak, pri ubúdajúcom Mesiaci sa postupne uvoľňuje nahromadená energia, telo sa detoxikuje. V nove začína celý proces odznova, začína opäť nový začiatok, nový cyklus charakteristický regeneráciou organizmu. V čase novu je pre pozemského pozorovateľa Mesiac v tesnej blízkosti Slnka, jeho povrch bez slnečných lúčov, a preto ho nemôžeme vidieť na večernej oblohe. Práve v tomto čase je krátke obdobie mimoriadneho vplyvu na ľudí, zvieratá i rastliny.