Divadlo Polárka v Brne, s bohatou históriou siahajúcou až k osemnástim rokom existencie, predstavuje významnú kapitolu v českom detskom a bábkovom divadelníctve. Vzniklo z amatérskeho divadla Jitřenka a počas svojej existencie privítalo na svojej scéne mnohé osobnosti, ktoré sa neskôr stali poprednými tvárami českého divadelného sveta. Medzi nimi možno spomenúť režisérov ako Jan Mikulášek, Martin Čičvák, Martin Františák či Hana Mikolášková, a hercov ako Jan Hájek, Martin Siničák, Jana Plodková a Václav Neužil. Divadlo sa vždy vyznačovalo osobitou, niekedy až „punkovou“ poetikou, ktorá bola charakteristická energiou, kolektívnou súhrou, silnou hudobnou zložkou, hravosťou a humorom. V posledných rokoch však divadlo zažívalo obdobie stagnácie, či už ekonomickej alebo umeleckej. Personálne zmeny na poste vedenia priniesli nádej na oživenie a vliatie novej krvi do tohto brnenského kultúrneho stánku, najmä po nešťastnom konkurze na riaditeľa Divadla Radost.
Nové vedenie a otvorenie sa verejnosti
Po zvolení nového šéfa KVS „U Tří kohoutů“, Tomáša Pavčíka, na začiatku júna 2016, sa spolu s jeho tímom - režisérom a umeleckým šéfom Janom Cimrom, vedúcou divadla Terezou Lexovou a dramaturgičkou Alžbetou Kubíčkovou - začali realizovať ambiciózne plány na posilnenie pozície Polárky na brnenskej divadelnej scéne. Cieľom je, aby divadlo po rokoch opäť žiarilo jasnejšie.
Nové vedenie sa aktívne snaží otvoriť divadlo širšej verejnosti. Svedčí o tom aj zvýšený počet popoludňajších predstavení, ktoré sú určené nielen školám, ale aj rodinám s deťmi. Divadlo tiež rozšírilo svoju ponuku o detskú kaviareň a Malú scénu, ktorá je ideálna pre komorné inscenácie. Okrem toho sa organizuje množstvo celodenných podujatí pre deti a ich rodičov. Pri divadle bola zriadená aj akási divadelná „prípravka“ pre deti rôzneho veku, ktorá rozvíja ich umelecký talent a vzťah k divadlu. V oblasti divadelnej produkcie sa nezaháľa - na sezónu bolo naplánovaných hneď deväť premiér, čo svedčí o ambíciách a dynamike nového tímu.
Vyvážená dramaturgia pre všetky vekové kategórie
Polárka si aj naďalej zakladá na vyváženej dramaturgii, ktorá pokrýva celé spektrum divadla pre deti. Od najmenších batoliat až po stredoškolákov a dospelé publikum, každý si nájde to svoje.
Poezia pre najmenších: "Ako robí ryba?"
Pre najmenších divákov, deti do troch rokov, je určená inscenácia "Ako robí ryba?". Hostujúca režisérka Gabriela Ženatá spolu so scénografkou Jitkou Fleislebr premenili Malú scénu Polárky na hlbiny oceánu pomocou jednoduchých modrých tylových závesov. Deti spolu s rodičmi a dvoma herečkami, Filipínou Cimrovou a Isabelou Smečkovou Bencovou, sedia na veľkej hracej deke, ktorá symbolizuje morské dno. Deka je vyrobená z rôznych materiálov, ktoré stimulujú zrakové a hmatové vnemy - je hebká, šuští a trbliece sa.
Polhodinové predstavenie je navrhnuté tak, aby zaujalo aj polročné dieťa, ktoré ešte nedokáže sledovať príbeh. Atmosféra je intímna, bezpečná a veľmi príjemná, umocnená jemným svietením a rytmickou, no nežnou hudbou s ústrednou piesňou o oceáne. Herečky sa snažia nadviazať kontakt s deťmi, naladiť sa na ich vlnu a udržať ich pozornosť. Inscenácia pracuje s bábkou malej rybky, ktorá postupne rastie a objavuje morské prostredie. Deti sa môžu s rybkou hrať, hladkať ju a interagovať s ňou. Okrem rybky sa na scéne objavujú aj ďalšie morské bytosti - rejnok, medúzy, korály či žralok.
Jednoduchý príbeh rybky, ktorá sa zoznamuje s oceánom, jemne predstavuje deťom základné zmyslové vnímanie a jednoduché riekanky. Inscenácia má však aj metaforickú rovinu, ktorú skôr ocenia rodičia. Oceán tu symbolizuje materinské lono a rybka, ktorá sa postupne zväčšuje, až sa z nej stane herečka v kostýme, predstavuje túžbu po objavovaní nového života mimo bezpečného, no známeho prostredia. Motív prenatálneho života sa objavuje aj v momente, keď jedna z herečiek, v pokročilom štádiu tehotenstva, nechá deti pomaľovať svoje brucho s namaľovanou rybkou, ktorá potrebuje nakŕmiť. Inscenácia Gabriely Ženaté úspešne komunikuje s najmenšími aj ich rodičmi, pričom obe roviny sa organicky dopĺňajú a umocňujú, s cieľom vytvoriť atmosféru bezpečia, tichej krásy a nehy.
Od maličkých k velikým: Hravá koláž pre predškolákov
Pre predškolské deti je určená inscenácia "Od maličkých k velikým" od Zoji Mikotovej. Táto inscenácia je klasickou „materskou školou“ čerpajúcou z detských riekaniek pre najmenšie deti. Inscenácia začína komediálnym, hravým a komunikatívnym duchom. Dvaja herci, Lubomír Stárek a Hana Jagošová, sa na javisku hľadajú a prostredníctvom interakcie s deťmi nachádzajú aj tretieho herca, Jiřího Skovajsu.
Hlavnou devízou inscenácie je chuť hrať sa. Herci oživujú rôzne predmety na základe asociácií s jednoduchými detskými riekankami a ukazujú deťom, čo všetko dokáže fantázia. V súlade s názvom sa začína hrou s prstami, ukazuje sa, ako z ponožky vyrobiť vajíčko, ako sa topánky môžu premeniť na myš, ako sa z nohavíc stanú opice, z pokrievky medveď a napokon sa celá skriňa premení na slona. K rozohratiu situácie stačí akýkoľvek impulz - zvuk, gesto, pohyb. Do hry sú postupne vťahované aj deti, ktoré učia hercov vyrábať vajíčka, kŕmia medvede či zisťujú, že vankúšiky môžu byť slonie uši.
Hoci inscenácia neprináša nič objavné, vyniká profesionálnym režijným a hereckým remeslom. Všetci traja herci majú dlhoročné skúsenosti s hraním pre deti a ich prejav je suverénny. Dokážu prirodzene nadviazať kontakt s detským publikom, povzbudiť alebo upokojiť ich reakcie, sú vtipní a hraví. Berú deti ako rovnocenných partnerov k dialógu, čím im umožňujú zažiť divadlo ako miesto vzájomného stretnutia.
Malá čarodejnica a tma: Adaptácia s netradičným obsadením
Pre Malú scénu je určená aj adaptácia Preusslerovej "Malej čarodejnice" pod názvom "Malá čarodejnica a tma". Inscenácia začína už vo foyer divadla, kde divákov privíta Mesiac v žltom obleku. Mesiac slúži ako sprievodca nielen pre Malú čarodejnicu, ale aj pre detských divákov, ktorých prevedie zákulisím divadla až do chalúpky Malej čarodejnice. Po ceste sa stretnú s čarodejnicou Bimbulou, ktorá im úlisne ponúka bylinkový čaj.
Režisérka Anna Duchaňová obsadila do role Malej čarodejnice netradične Tomáša Sukupa. Aj ďalšia ženská postava, Teta Bimbulová, je hraná Matějom Záhoříkom, zatiaľ čo Havran je stvárnený Kateřinou Veselou. Toto netradičné obsadenie, kde mužské postavy hrajú ženy a naopak, pôsobí niekedy ako z nepodarenej travestie. Postava Mesiaca, vypravovača a sprievodcu, je obsadená technikom Jakubom Špiříkom, čo sa vzhľadom na jeho herecké dispozície nejaví ako najšťastnejší ťah.
Dramaturgický a režijný zámer inscenácie nie je celkom jasný. Duchaňovej zrejme nejde o vytvorenie tajomnej a magickej atmosféry, aj keď jej autorské piesne by to mohli naznačovať. Vizuálne je inscenácia málo nápaditá, archaický jazyk narušujú civilné dialógy a nepatřičné novotvary. Rekvizity, ako napríklad lietajúce metla (obyčajný plastový smeták), nepôsobia magicky. Využitie bábok je minimálne, hoci by sa dali použiť na elegantnejšie a pôsobivejšie scény, ako napríklad let na Skalnatú horu. Inscenácia sa skôr spolieha na činoherné prvky a neustále „blbnutie“ s nepriliš zábavnými vtipkami.
Energetický cirkus: Profilová inscenácia "novej" Polárky
Jedinou inscenáciou, ktorá sa odohráva na veľkom javisku, je "Cirkus Unikum" od Jiřího Jelínka. Táto inscenácia by sa dala vnímať ako profilové dielo „novej“ Polárky. Po tom, ako si diváci vo foyer mohli vyskúšať svoju silu pri dvíhaní imaginárnej činky, prichádza na scénu dvojica konferenciérov, spevákov a principálov, On a Ona, hraných Davidom Smečkom a Kateřinou Veselou. Spolu s nimi sa na javisku usadí živá kapela zložená z technikov divadla.
Počas úvodnej piesne "Ahoj, ahoj v cirkuse unikát" predstavujú hlavné postavy osadenstvo svojho cirkusu. Pred dvoma kašírovanými maringotkami, ktoré tvoria celú scénografiu, postupne defilujú rôzne bábky so svojimi vodičmi - alter egami. Sú tu svalovec Eda, krásna provazochodkyňa Truda, polykač času Ursi a siamské dvojčatá Adéla a Agáta. Nováčikom v cirkuse je kúzelník Hugo, ktorý tvrdí, že nič nevie.
Inscenácia je sériou jednotlivých cirkusových čísel, ktoré predvádzajú rôzne bábky s rôznou mierou nápaditosti. Dôraz sa kladie skôr na slovné hračky a situačné vtipy než na technickú bravúru. Väčšina situácií je dobre vypointovaná a herci ich podávajú s ľahkosťou. Pozornosť sa postupne presúva k melancholickému outsiderovi Hugovi. Ukáže sa, že aj keď tvrdí, že nič nevie, ovláda väčšinu bežných kúzelníckych trikov, ako je vyťahovanie kytíc z rukávu, prebodávanie mečom či zmiznutie z idúceho auta. Pri každom triku však okamžite prezradí publiku, ako je vykonaný.
Vladimír PREDMERSKÝ a Lenka DZADÍKOVÁ | O Dejinách slovenskej dramatiky bábkového divadla
Záverom
Divadlo Polárka v Brne prechádza významnou transformáciou pod vedením nového tímu. Snaží sa otvoriť sa širšej verejnosti, ponúkať vyváženú dramaturgiu pre všetky vekové kategórie a prinášať nové, svieže inscenácie. Od intímnych predstavení pre najmenších až po energické cirkusové čísla pre celú rodinu, Polárka si opäť buduje svoju pozíciu ako významné centrum detského a bábkového divadla v Brne.