Mágia je abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov. Aj keď sa bežne slovo „mágia“ odvodzuje od starogr. μάγος - „mág“, príp. starogr. μαγεία - „mágia“ a starogr. μαγικός - „magický“, alebo perz. magh, cez lat. magus a franc. mage - „mág“ alebo franc. magique - „magický“, slovo pochádza z indoeur. koreňa magh - „mocný“, „veľký“. Pojem „mágia“, „magický“ sa v širšom zmysle kryje s pojmami „okultný“ (skrytý) alebo „ezoterický“ (vnútorný). V tomto prípade sa pod mágiu zaraďujú parciálne náuky s aspektom „tajomna“, ako napr. alchýmia, astrológia alebo mesmerizmus.
Zodpovedanie otázky „čo je to mágia?“ je podľa odborníkov ťažké a nejednoznačné a patrí k dlho diskutovaným problémom. Na mágiu sa môžeme pozerať z dvoch rozdielnych pozícií, ktoré sa vzájomne vylučujú. Z pozície okultizmu, ktorý javy vysvetľuje konceptuálne, napr. hermetizmom, a z pohľadu vedy, ktorá sa snaží mágiu vyložiť pomocou vedeckých disciplín. Dnes je však jasné, že fenomén mágie je transkulturálny. Vedecké smery ako antropológia, sociológia, história, etnológia, psychológia alebo filozofia sa zaoberajú mágiou a snahou o jej pomenovanie. Všímajú si subjektívne a objektívne javy pripisované mágii a jej účinkom, ktoré sa dajú vedecky dokázať.
Mechanizmy magického myslenia a jeho evolúcia
Zjednodušene, väčšina vedeckých pohľadov pokladá mágiu za súčasť folklóru a spojuje ju so šamanizmom alebo čarodejníctvom „primitívnych“ národov, alebo s ich náboženstvom, ktoré vychádza zo snahy ovládať okolitú prírodu a prostredie. Ide o snahu a návod aktívne ovládať prírodné zákonitosti prostredníctvom ich napodobňovania a pôsobiť na osoby prostredníctvom predmetov, ktoré boli s nimi v kontakte. Je založená na predpoklade existencie určitého mystického vzťahu medzi vecami a javmi v prírode.
Vývoj mágie je úzko spätý so samotným civilizačným vývojom. Nakonečný rozoznáva štyri zemepisné oblasti, ktoré súvisia s rozvojom prvotných magických vetiev: Európa, Čína, India a Mezopotámia. Ich vzájomné interakcie sú príčinou rozmanitosti jej neskorších foriem. V šamanizme a „primitívnych“ nábožensko-magických systémoch bol zdrojom schopnosť magicky myslieť, čo dávnemu človeku umožňovalo inak nazerať na svoj svet a komunikovať s inými magickými svetmi, čo už je nášmu súčasnému chápaniu a vnímaniu cudzie.
Škótsky antropológ James Frazer roku 1890 formuloval teóriu, v ktorej mágia je jedeným zo stupňov vývoja myslenia spoločnosti. Tvrdil, že z magického pohľadu na svet sa vyvinul náboženský pohľad, tzn. evolučný reťazec: mágia → náboženstvo → veda. Základom je sympatetická mágia, ktorá predpokladá tajomnú súvislosť medzi všetkými javmi a vecami v prírode. Homeopatická mágia, ktorá narába s podobnosťou v duchu „podobné tvorí podobné“, ústi do napodobňovania, zatiaľ čo kontaktná mágia vychádza z predpokladu, že veci, ktoré raz boli spolu alebo tvorili celok, budú na seba navzájom pôsobiť na diaľku aj po rozdelení.
Mágia ako nástroj vedomia a každodennej reality
Ak chcete v 21. storočí pristupovať k mágií efektívne, musíte si najskôr uvedomiť, že mágiu nesmiete chápať doslovne, ale symbolicky. Aleister Crowley, zrejme najslávnejší mág všetkých čias, definuje mágiu ako „vedu a umenie vyvolať zmenu v súlade s vôľou“. Podľa tejto teórie, hocijaký úkon, ktorý človek robí - či už drží pero, ktorým píše, riadi auto, snaží sa viesť kolektív alebo maľuje obraz - to všetko je magický úkon. Každý človek je mág, viac alebo menej úspešný, podľa toho, či dokáže meniť vonkajší svet v súlade so svojou vôľou a dosahovať sebou vytýčené ciele.
Mágia podľa Crowleyho je predovšetkým psychologickým cvičením smerujúcim k spevneniu našej vôle, k posilneniu odhodlania dosiahnuť cieľ, ktorý sa javí ako priveľmi ambiciózny. To je vyššia mágia - snaha dosiahnuť ciele, ktorých dosiahnutie by sa javilo ako väčší či menší zázrak. Žiaden zázrak to však nie je, lebo celý princíp mágie spočíva v práci s podvedomím. Keď malý chlapec vyrýva do kmeňa stromu iniciálky svoje a svojej tajnej lásky, jedná sa o výsostne magický jav. Predovšetkým sa snaží posilniť svoju vôľu k tomu, aby dokázal vytrvať a byť úspešný v boji o jej srdce. Vytvára symbol svojej snahy. Podobne ako mystik zo 16. storočia, ktorý konštruoval všemožné pečate a vyrýval rôzne symboly, aby s ich pomocou objavil kameň mudrcov, tak aj tento chlapec dúfa, že pomocou značky v strome, ktorú napísal, sa mu podarí dobyť srdce jeho vyvolenej.
Treba si uvedomiť, že tieto symboly sami osebe vytúžený cieľ nepriblížia, len spevnia vôľu mága dosiahnuť ho. To však neznamená, že mágia je zbytočná a vďaka nej len snívame o nedosiahnuteľnom. Keďže je tu predovšetkým na to, aby spevnila našu vôľu, našu vieru v nás samých a v to, že cieľ je dosiahnuteľný, je skvele využiteľná pri reálnych cieľoch, kde je kľúčová práve pevná vôľa. Kto má slabú vôľu, ďaleko to nedotiahne, ale kto je odhodlaný a nedá sa odradiť prvotnými neúspechmi, ten môže zmeniť svet a doslova robiť zázraky.
Psychologický rozmer magického konania
Mágia je predovšetkým rozhovor s podvedomím. Podvedomie riadi naše držanie tela, náš výraz, postoj, vôbec energiu vyžarujúcu z nás. Podstata magických cvičení je autosugescia, presvedčenie svojho vlastného podvedomia, že daný cieľ je dosiahnuteľný. Keď niekto túži po zničení svojho protivníka, môže evokovať boha vojny. Takýto obrad, ak je náležite presvedčivý, môže vyvolať rozsiahle zmeny v podvedomí. Možno to chce dávku naivity, aby človek veril tomu, že boha, ktorého vzýval, skutočne privolal, ale pomôže mu to v dosiahnutí jeho cieľov.
Na to, aby tomu veril, je potrebná úplná koncentrácia. Vtedy všetky tie paličky, habity, sviečky, vonné pary, prítmie a dym, čo bývajú pri rituáli používané, sú používané len preto, aby pomohli neskúsenému mágovi sa koncentrovať. Iste namietnete, že takýto mág klame seba samého a žije v konštruovanej lži, ale skúsený mág absolútne verí tomu, že rituál je skutočný. Vo chvíli, keď ho vykonáva a akonáhle ho dokončí, vie, že ten boh v skutočnosti neexistuje a zmysel celého rituálu spočíval v tom, aby prekabátil svoje podvedomie. Opäť je materialistickým skeptikom, pozerajúcim sa na svet bez ružových okuliarov.
A prečo je také dôležité vsugerovať čosi svojmu podvedomiu? Lebo všetko to, čo je nám povedané, všetko, čo je v našom podvedomí, z nás vyžaruje, aj keď o tom netušíme. Ak nám sú neustále vysielané signály, že sme neschopní, leniví, zbytoční, môže to byť hocijako ďaleko od pravdy a môžeme sa tomu vedome akokoľvek silne brániť, naše podvedomie to časom prijme a z nášho postoja, z tónu našich slov a z vecí, ktoré si vôbec neuvedomujeme, ostatní ľudia naozaj vycítia, že samých seba vnímame ako neschopných, lenivých a zbytočných. Zato ako svoje podvedomie presvedčíme o tom, že sme zdraví, krásni a úspešní, môžeme si byť istí, že keď to z nás bude vyžarovať a presvedčíme o tom aj ostatných ľudí, tak skutočne sa takými staneme. Mágia je psychologický odbor.
Klasifikácia a formy magických praktík
V histórii a súčasnosti môžeme mágiu deliť na viaceré druhy. Magické javy sa vyskytujú v celom spektre prírodných kultúr, od austrálskych domorodých kmeňov a novozélandských Maorov, cez indiánske kmene dažďových pralesov v Južnej Amerike, kmene Krovákov v Afrike, až po staré pohanské kmeňové spoločenstvá v Európe.
Jedným z najznámejších delení je rozdelenie na:
- Biela mágia: Ide prevažne o cieľ pozitívne ladený vykonávaný voči inej osobe. Hoci bieli mágovia tvrdia, že nadprirodzené schopnosti im odovzdal Boh, aj tu pôsobia tie isté sily ako v mágii čiernej.
- Čierna mágia: Ide o poškodenie inej osoby za pomoci astrálnych bytostí.
- Šedá mágia: Slúži prevažne k blahu samotného mága.
- Červená mágia: Jedná sa o formu sexuálnej mágie.
Ďalej môžeme mágiu deliť na prírodnú (magia naturalis) a mágiu nadprirodzenú (magia inaturalis). Prírodná je skôr spagyriou, nakoľko pomocou utajovaných znalostí o účinkoch bylín a rôznych fyzických objektov a úkonov vyvolávala účinky v psychofyzickom tele. Nadprirodzená využíva prácu v astrále.
Theurgia ako cesta vyššieho poznania
Jedná sa o vyšší stupeň evokačnej mágie, kde operatér pracuje s najvyššími astrálnymi bytosťami, tzv. géniami. Tento druh mágie nesie bežne názov theurgia. Význam tohto druhu mágie vidí Jamblichos v evokovaní vyšších astrálnych bytostí, ktoré majú operatérovi dopomôcť k povzneseniu nad svet materiálny. Postup pri evokácii génia môže prebiehať buď rituálne, alebo technikou koncentrovanej meditácie. Druhá spomínaná metóda si vyžaduje vysoký morálny a intelektuálny vývoj operatéra. Vyššie astrálne bytosti nadväzujú kontakt iba s bytosťami rovnakej vysokej psychickej úrovne.
Opis theurgického rituálneho aktu podáva H. C. Agrippa v diele Okultná filozofia čiže mágia. Asi jednou zo základných podmienok theurgie je poznanie tajných mien, pečatí, symbolov a korešpondencií daných evokovaných géniov. Theurgia nesie so sebou nebezpečenstvo aktivácie protipólu, nakoľko každý zo 72 géniov má vytvorený takýto protipól. Theurgia nesie samozrejme okrem tohto rizika aj mnoho ďalších nebezpečných aspektov, ako napríklad zážitok spojený so „strážcom prahu“. Theurgiou by sa mala preto zaoberať iba osoba vývojovo zrelá, morálne a intelektuálne na vysokej úrovni.
Kultúrne a historické zakotvenie magickej tradície
V staroveku mala egyptská mágia zvučné meno a dnes je v západnom okultizme pokladaná za jednu z najdôležitejších etáp vývoja mágie v ľudských dejinách. Dôkazy o jej používaní pochádzajú už z raných staroegyptských dejín, t. j. už pred rokom 3 000 pred Kr. Bola úzko spätá s náboženstvom a pracovala skoro výhradne s božstvami. Mágia mala niekoľko významných funkcií v spoločnosti, napr. ochrana panovníka, ochrana proti zlu, alebo nástroj lekárstva. Bohom múdrosti a mágie bol Thovt.
Kresťanstvo do seba integrovalo viaceré theurgické praktiky, kostoly vznikali na miestach starovekých kultov a cirkevné sviatky sa prispôsobili pohanským. Je zaujímavé, že stredoveký islam mágiu nezakazoval, pretože mág sa obracia k svojim vlastným silám, na rozdiel od pohana, či astrológa, uznávajúceho sily cudzie; mágia teda neporušuje Boží monopol v monoteizme. Preto sa práve na Blízkom východe zachovali a ďalej rozvíjali plody antického magického ducha. Najväčší moslimský mág, Džábir ibn Hajján, jednak pre budúce generácie znovu objavil Smaragdovú dosku, jednak našiel súvislosť medzi alchýmiou a mágiou.
Do Európy sa mágia čiastočne vrátila vďaka židovským kabalistom, sprostredkovateľom medzi islamským a kresťanským svetom. Vznik kabaly bol ukončený v 9. - 10. storočí spísaním Séfer Jecirah. Nasleduje obdobie mystických špekulácií, na ktorého zenite vzniká kniha Zohar. Kabala zažíva rozkvet najprv v Španielsku (14. storočie), neskôr sa šíri do Talianska, Palestíny a strednej Európy. Túto židovskú mystickú filozofiu môžeme považovať za základ západného ezoterického myslenia.
Súčasné smery a neopohanstvo
V súčasnosti existuje vo svete veľa rôznych spoločenstiev, ktoré sa zaoberajú mágiou. Všetky však vychádzajú z neopohanstva. Neopohanstvo je smer hlásajúci návrat k prírode a prírodným silám. Jedná sa o spojenie theurgie a goetie a obsahuje prvky ľudovej, obradnej a sexuálnej mágie.
Jednotlivé obrady sú pochopiteľne rôzne, záleží na danej tradícii, ale v podstate je možné povedať asi toto: Čarodejník alebo čarodejnica pracuje v magickom kruhu so štyrmi základnými magickými nástrojmi, ktoré sú pozemským zobrazením jednotlivých prvkov: dýka alebo meč symbolizuje oheň, pantakel zem, pohár vodu a palička vzduch. Nástroje sa označujú vyrytím príslušných pečatí alebo rún a zasvätí sa príslušnému prvku: dýka plameňu sviečky, pantakel soli, pohár vode a palička kadidlu. Čarodejník sa potom obracia na príslušnú bohyňu alebo boha, ktorého vzýva.
Moderný systematický výskum sa spája s menom Eliphasha Leviho, Papusa, Stanislava de Guaitu a iných v 19. storočí. Zamerali sa najmä na teoretickú a ceremoniálnu časť prastarej vedy. Teozofická a antropozofická škola z mágie prebrali jej filozofiu. Činnosť G. Gardnera a ďalších nadšencov viedla k obnoveniu záujmu o čarodejníctvo, čerpajúce z našej polyteistickej minulosti. Čarodejníctvo sa stalo súčasťou hnutia Wicca, dnes uznávaného ako vierovyznanie. Mágia v tomto zmysle nie je len snívanie, ale aktívny prístup k formovaniu vlastnej identity a vôle v súlade s cyklami prírody a poznaním vnútorných hlbín ľudskej duše.
tags: #magia #kazdodenneho #zivota