Mária Magdaléna: Biblická Postava a Jej Význam v Evanjeliách

Mária Magdaléna je žena, ktorá sa v Biblii objavuje po Ježišovom boku a patrí k najznámejším biblickým postavám. V priebehu storočí bola predmetom nespočetných interpretácií a mýtov, pričom ju často vnímali ako hriešnicu, Ježišovu manželku alebo ženu posadnutú démonmi. Čo o nej však naozaj vieme? Jej príbeh v evanjeliách je svedectvom o oddanosti, láske a výnimočnom poslaní, ktoré presahuje bežné chápanie. Mária Magdaléna, popri Ježišovej matke, je jedinou ženskou postavou, ktorá sa spomína vo všetkých štyroch evanjeliách.

Pôvod a Východiská Márii Magdalény

Meno Magdaléna naznačuje, že Mária pochádzala z mesta Magdala, ktoré ležalo na západnom brehu Galilejského jazera. Toto rybárske mestečko bolo známym centrom rybárov a malo bohatú históriu. Po aramejsky Magdallah znamená „vznešená, elegantná“, zatiaľ čo po hebrejsky Migdal označuje „vežu zo sušených rýb“. Židovský historik Jozef Flávius (30 - 100) uvádza, že v tomto prístavnom meste na brehu Galilejského jazera sa v roku 66 po Kr. zhromaždili vzbúrenci proti Rímu.

V súčasnosti tvorí Magdalu okrem archeologickej časti aj duchovné centrum „Duc in Altum“, čo v preklade znamená „Zatiahni na hlbinu“. V pôsobivom centre plnom symboliky pútnici nájdu viaceré kaplnky, ako aj Nádvorie žien, ktoré tvorí osem stĺpov s menami žien z Nového zákona, vrátane Márie z Magdaly (Lk 8, 2), Zuzany a Jany, ženy Herodesovho správcu Chúzu (Lk 8, 3), Márie a jej sestry Marty (Lk 10, 38), Salome, matky Zebedejových synov (Mt 20, 20), Petrovej testinej (Mt 8, 15), Márie Kleopasovej (Jn 19, 25) a mnohých iných žien (Mk 15, 41).

Ježišovo Pôsobenie a Úloha Žien

Ježiš začal svoje verejné pôsobenie v Galilei. Mal okolo seba svojich Dvanástich učeníkov, ale ako si možno ani neuvedomujeme, nesprevádzali Ho len oni. S Ježišom cestovali aj ženy. V evanjeliách je o tom dosť zmienok. Napríklad Lukáš vo svojom evanjeliu hovorí, že okrem Dvanástich Ježiša sprevádzali aj ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. A ako prvá z nich je menovaná práve Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov. Zmienok o ženách, ktoré sprevádzali Ježiša, je vlastne tak veľa, že podstatne viac ako kázní, ktoré som na túto tému počula.

Mária Magdaléna, z ktorej podľa evanjelií Ježiš vyhnal sedem zlých duchov (Lk 8,2; Mk 16,9), patrila medzi nábožné ženy, ktoré sa pridali k apoštolom a sprevádzali Ježiša až po jeho ukrižovanie a pohreb. Jej posadnutie siedmimi zlými duchmi, zmienka v Lukášovom evanjeliu, nám neumožňuje bližšie určiť, v čom spočívalo. Číslo sedem je symbolickým vyjadrením zvlášť ťažkej formy zla, a vôbec sa však nemusí vzťahovať len na hriechy v sexuálnej oblasti, ako sme pri Márii z Magdaly náchylní uvažovať. Pri uzdravení posadnutého človeka evanjelista jeho vážny stav vyjadruje, že zlí duchovia tvoria pluk (doslova „légia“), lebo ich je mnoho (porov. Mk 5, 9). Cirkevní otcovia v staroveku poukazovali na kontrast medzi novozákonnou Máriou z Magdaly a starozákonnou Evou, kde Mária z miesta smrti zvestovala život, zatiaľ čo prvá žena rozšírila smrť tam, kde bol život.

Prítomnosť pri Ukrižovaní a Pohrebe

V Ježišovom živote prišla chvíľa, keď takmer všetci z tých mužov doslova zdymili. Prečítajte si príbeh o ukrižovaní a zistíte, že z Dvanástky pri Ňom do konca zostal len Ján. A až vtedy vidíme, kto tam naozaj je. Všetky štyri evanjeliá sa v mnohom líšia, keď rozprávajú o Ježišovom ukrižovaní, ale všetky majú spoločný bod - Máriu Magdalénu. Napríklad Jánova verzia píše, že pod Ježišovým krížom stála Jeho matka, sestra Jeho matky, Mária Kleofášová a Mária Magdaléna (Jn 19,25). Podľa jedného novozmluvníka sa síce na prvý pohľad môže zdať, že Ján vymenováva štyri ženy, v skutočnosti sú však len dve - Ježišova mama a jej sestra, menovite Mária Kleofášová - Mária Magdaléna. Ak je to pravda, to by z Márii Magdalény robilo Ježišovu tetu.

Mária Magdaléna ho neopustila ani po jeho uložení do hrobu. Ženy starostlivo sledovali všetko, čo sa robí s Ježišom. Videli, ako Jozef z Arimatie s Pilátovým dovolením prevzal Kristovo telo, ako Nikodém priniesol myrhu zmiešanú s aloe a ako mŕtveho Ježiša, natretého masťamí a zavinutého do plátna odniesli do skalného hrobu, ku ktorému potom privalili veľký kameň. Evanjelista Marek hovorí: "Mária Magdaléna a Mária, matka Jozefova, pozorovali, kam ho položili" (Mk 15,47). Aj po Ježišovom pochovaní zostala verná a spolu s ostatnými ženami sa chystala vykonať poslednú službu.

Prvý Svedok Vzkriesenia - Apoštolka Apoštolov

Po ukrižovaní prichádza vzkriesenie, asi najlepší príbeh celej Biblie. Matúš, Marek a Ján jasne v to ráno pri hrobe spomínajú Máriu Magdalénu, Ján dokonca tvrdí, že tam bola jediná. Mária Magdaléna spolu s Janou a Máriou Jakubovou sa vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Išli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Aj oni našli prázdny hrob, no stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych.

Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Jánovo evanjelium (Jn 20,11-18) podrobne opisuje túto scénu: „Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona, mysliac si, že je to záhradník, mu povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kam si ho položil a ja si ho vezmem.“ Ježiš jej povedal: „Mária!“ Ona sa obrátila a povedala mu hebrejsky: „Rabbuni!“ - čo v preklade znamená: Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, lebo som ešte nevystúpil k Otcovi. Ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna šla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána a toto mi povedal.“

Týmto sa Mária Magdaléna stala prvou osobou, ktorá sa stretla so vzkrieseným Kristom, a dostala od Neho príkaz oznámiť jeho vzkriesenie apoštolom (porov. Jn 20, 17). Dostáva sa jej tak privilégia, že sa ešte pred apoštolmi stretla so vzkrieseným Kristom. Preto v neskoršom období bola označená titulom „apoštolka apoštolov“. Ježišovo oslovenie „Mária!“ a jej odpoveď „Rabbuni!“ predstavujú kľúčový moment osobného obrátenia a viery. V tomto momente sa obnovil prerušený vzťah, ktorý sa zdal navždy stratený Ježišovou smrťou. Mária spoznala Ježiša ako „svojho Pána a učiteľa“. Príkaz „Už ma nedrž“ naznačuje zmenu v charaktere ich vzťahu - už nie fyzický kontakt, ale hlbší, duchovný vzťah založený na viere v Jeho oslávenú existenciu. Jej cesta môže byť aj našou cestou, lebo v Magdaléninom obrátení bolo veľa lásky a z lásky nešetrila voňavkami pre svojho Pána.

Ježišove slová „choď k mojim bratom a povedz im: vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“ prinášajú hlbokú zmenu situácie. Učeníci, teraz nazvaní „moji bratia“, dostanú mocou Ježišovho vystúpenia a daru Ducha účasť na Jeho synovstve. Tento nový vzťah zdôrazňuje, že Boh a Otec Ježiša bude takisto Boh a Otec jeho bratov. Mária presne plní príkaz, ktorý dostala: ide a hovorí. Tá Mária, ktorá so strachom a otázkami stála pri hrobe, teraz od hrobu odchádza a zvestuje. Predtým hovorila o tele (v. 2.13.15) toho, ktorého nasledovala na zemi. Teraz zvestuje „svojho Pána“.

Mýtus o Hriešnici a Historické Nedorozumenia

To, čo ma úprimne mrzí, je, že Mária Magdaléna nemá miesto v inom zozname. Chápem, to bola doba, ktorá veľmi nefandila ženám a ani ich nebrala ako rovnocenné mužom, tobôž nie z hľadiska svedectva. A Pavol veľmi chcel, aby všetci brali svedectvo o Kristovi ako hodnoverné! Mnohí vykladači Biblie si myslia, že to bol ten dôvod, prečo Pavol z toho zoznamu ženy úplne vynechal.

Mária Magdaléna však po stáročia niesla ťažké bremeno nesprávnej reputácie. Týmto nejednotným opisom prispel aj mýtus, že Mária Magdaléna bola prostitútka, ktorý siaha až do roku 591. Vtedy pápež Gregor I. (Gregor Veľký) omylom spojil Máriu s „hriešnicou“, ktorú spomína Lukášovo evanjelium (Lk 7,36-50), a s Máriou z Betánie, sestrou Marty a Lazára, ktorá umyla Ježišovi nohy. Z toho, čo som o Gregorovi čítala, verím tomu, že mal k tomu dobré a úprimné úmysly. Vraj bolo v tom čase a v tej ich konkrétnej situácii potrebné mať príklad kajúceho hriešnika, niekoho, kto naozaj radikálne zmenil svoj život, nech sa ukáže sila pokánia! Ale v konečnom dôsledku to vypálilo veľmi zle. Napríklad, prečo nebrať ako príklad úspešného kajúcnika apoštola Pavla? On bol predtým Saul, prenasledoval kresťanov, posielal ich na súdy, možno aj na smrť a pri smrti jedného z nich, Štefana, aj sám bol. A jeho život sa vďaka Ježišovi zmenil úplne opačným smerom! A na rozdiel od Márie Magdalény, toto všetko v Biblii je.

Táto teória o hriešnosti Márie Magdalény má toľko trhlín, že sa ani nebudem obťažovať ju vyvrátiť. Z toho, čo sa o MM napísalo, sa nič poriadne nedokázalo. Mnohí vykladači Biblie si myslia, že prvým možným dôvodom bol zmienka o siedmich démonoch, ktorých Ježiš vyhnal z Márie Magdalény. V prvom rade, prosím, nezabudnime, že vnímanie týchto vecí sa v priebehu dejín zmenilo. Takže keď v príbehu spred dvetisíc rokov počúvame o démonoch, môžeme si predstaviť všeličo, ale najčastejšie hriechy, ku ktorým máme sami blízko. Áno, smilstvo! Áno, presne, s tým mala Mária Magdaléna problém! Ale pritom je to taká blbosť!

Druhý dôvod, prečo mohla Mária Magdaléna získať povesť, akú mala, je presne kvôli tomu, čo robila správne. Stačí si pospájať viacero súvislostí tak, aby vám to vyhovovalo - a - sledujte: Čo robili ženy v Ježišovej spoločnosti? Samozrejme, neboli ako učeníci, lebo boli len ženy. Tak čo tam robili? Podporovali ich misiu, finančne. Ak by nejaká žena prišla k majetku vydajom, myslíte si, žeby ju manžel pustil z domu? (žeby akúkoľvek vydatú ženu manžel pustil z domu?) Takže ak žena nebola vydatá a mala peniaze - ako k nim došla? Znie vám táto teória logicky? Áno? ….. a pritom je to taká blbosť!

Ďalšie poškodenie jej povesť sa stalo spojením s inými biblickými postavami. Mária Magdaléna bola tá, ktorá šla v nedeľu ráno k hrobu pomazať Ježišovo telo. Motív pomazania sa objavuje aj v ďalšom príbehu. V Markovom aj v Matúšovom evanjeliu sa spomína, že týždeň pred Ježišovou smrťou za ním prišla žena s alabastrovou nádobou plnou nardu. Tú rozbila, olej Mu vyliala na hlavu a keď nejakí z učeníkov mali premúdrelé pripomienky, Ježiš na jej obranu povedal - vopred pomazala moje telo na pohreb. Nikde v týchto príbehoch nie je označená ako hriešnica. V Jánovom evanjeliu je dokonca tá žena menovaná - volá sa Mária. Nie, tento príbeh o pomazaní neznie ako niečo, s čím by sme mali problém. Ale niekto si povedal, Mária ako Mária, pomazanie ako pomazanie, a k týmto všetkým príbehom prilepil ďalší. Je to príbeh, ako jeden z farizejov pozval Ježiša ku stolu. Dozvedela sa to aj hriešnica, ktorá žila v tom konkrétnom mieste, a do farizejovho domu priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. Pristúpila s plačom k Ježišovým nohám, máčala ich slzami a utierala svojimi vlasmi. Bozkávala Mu ich a natierala voňavým olejom. (Samozrejme, že farizej, ktorý Ježiša do svojho domu pozval, vedel, čo je to za ženu. Vraví, keby si bol prorok, vedel by si…. ale Ježiš tú celú situáciu obráti naopak a porozpráva farizejovi podobenstvo o tom, že ľudia, ktorým bolo viac odpustené, budú viac milovať toho, ktorý im odpustil. Potom vyzdvihne ženino chovanie, lebo síce farizej ho pozval ku stolu, no nesprával sa tak, ako sa to od hostiteľa očakávalo.)

A ešte stále som s týmto zlepencom neskončila! U Jána je ďalší príbeh, o bezmennej cudzoložnici, ktorú priviedli pred Ježiša s otázkou, tak čo, ideme kameňovať? No a predstavte si, ako niektorí tento príbeh vidia - hriešnica ako hriešnica - a nemajú problém pripísať to Márii Magdaléne na účet. (A síce od témy, ale márnosť! Tí muži v tomto príbehu ma neskutočne vytáčajú! Lebo tá bezmenná cudzoložnica tam stála sama. Rozmýšľajme logicky - spáchala cudzoložstvo. Ale akokoľvek chceme, aj keby sme sa pokrájali a postavili na hlavu, usvedčené cudzoložstvo si vyžaduje prítomnosť druhého človeka. A tá žena tam stála sama!! Muža, ktorého našli s ňou, nikto pred Ježiša neprivliekol a ani ho nikto nechcel kameňovať.)

Už Origenes (narodil sa cca rokov po Ježišovej smrti) a po ňom Ján Zlatoústy tvrdili, že Mária Magdaléna bola úplne nevhodným svedkom Ježišovho vzkriesenia. Zdá sa, že nejaké tie prekrútené správy o jej živote existovali už vtedy. (A ja mám NESKUTOČNE SILNÉ NUTKANIE napísať viac o tom, čo som našla - ako sa cirkev na začiatku správala k ženám… ale to by som s MM dnes neskončila.)

Oficiálne Vyrovnanie s Mýtom

Našťastie, dnešná oficiálna cirkev sa s týmito omylmi vyrovnala. Dnes to už nikto netvrdí, že Mária Magdaléna bola hriešnica. Je to oficiálne, aj rímskokatolícka, aj protestantské cirkvi už zhodne tvrdia, že sú to odlišné ženy - žena hriešnica, Mária z Betánie a Mária Magdaléna sú tri rôzne osoby. Identifikácia Márie Magdalény s hriešnou Máriou z Betánie, sestrou Marty a Lazára, ktorá pomazala Ježišovi nohy, bola výslovne zamietnutá katolíckou cirkvou v roku 1969 počas Druhého vatikánskeho koncilu. Novší západní biblisti sa prikláňajú k mienke východných cirkevných otcov, že tri spomínané ženy treba pokladať za tri celkom odlišné osoby. Problém je však s tým neoficiálnym vnímaním, koľkokrát ste Máriu Magdalénu počuli označiť za ženu hriešnicu? (A s takýmto prístupom k nej sa viažu mnohé a mnohé ďalšie veci, ktoré…. jednoducho…. nie sú v poriadku.) Na rozdiel od západnej tradície, pravoslávnym nikdy nenapadlo z Márie Magdalény urobiť exemplárnu hriešnicu. Pravoslávna a gréckokatolícka cirkev tvrdí, že bola cnostná počas celého života a neuctievajú ju ako kajúcu hriešnicu.

Úcta a Legendy o Márii Magdaléne

Úcta k Márii Magdaléne sa začala šíriť zhruba od 12. storočia. Je patrónkou kajúcnikov, kajúcich prostitútiek a kaderníkov, hoci prvé dve súvisia skôr s pretrvávajúcim mýtom o jej minulosti. Na prvom mieste spomeňme chrám Márie Magdalény, ktorý stojí na svahu Olivovej hory v Jeruzaleme. Bol postavený v roku 1888 a patrí ruskej pravoslávnej cirkvi. Pútnici ho ľahko spoznajú podľa siedmich pozlátených vežičiek. Svoju hĺbku má aj duchovné centrum v Magdale na brehu Galilejského jazera. Na Slovensku sa úcta k sv. Márii Magdaléne šírila od 12. storočia, o čom svedčia kostoly v obciach ako Čereňany (15. stor.), Rakovnica (2. polovica 13. stor.) a Richnava (13. stor.).

Mária Magdaléna sa zobrazuje s krížom, keďže stála pri Ježišovi aj v okamihu jeho smrti. Niekedy drží v ruke nádobu s olejom, lebo šla s ostatnými ženami ku hrobu pomazať Ježišovo telo. Chcem však spomenúť zaujímavé zobrazenie Márie Magdalény, ako drží v ruke biele vajíčko. Jestvuje totiž legenda, ktorá hovorí, že sa dostala pred cisára Tibéria do Ríma a podarovala mu slepačie vajce so slovami: „Kristus vstal z mŕtvych!“. Cisár sa na jej slová rozosmial a povedal, že Ježišovo vzkriesenie je také nepravdepodobné, ako keby biele vajce zmenilo farbu na červeno. Legenda hovorí, že vajce v ruke cisára skutočne sčervenalo. Táto tradícia farbenia veľkonočných kraslíc je u mnohých východných kresťanov byzantského obradu spájaná s vyslovovaním paschálneho pozdravu „Kristus vstal z mŕtvych“, pričom vajíčka symbolizujú nový život, ktorý predstavuje vzkriesený Kristus.

Post-Biblický Život a Gnostické Evanjeliá

Všetky ďalšie informácie o jej živote majú charakter legiend. Podľa východnej ortodoxnej tradície na konci svojho života prišla spolu s apoštolom Jánom do Efezu, kde zomrela. Tam bola aj pochovaná. V roku 899 boli prenesené jej telesné ostatky do Carihradu. V západnej tradícii sa zase hovorí, že po zoslaní Ducha Svätého odišla z Jeruzalema do Francúzska (Provensalska, okolie Marseille a Aix), kde ohlasovala Ježiša Krista. Podľa tradícií Mária Magdaléna strávila tridsať rokov na púšti v jaskyni v Saint-Maximin-la-Sainte-Baume. Na jej poctu bolo postavených viacero kostolov, napríklad v burgundskom opátstve vo Vézelay, kde sa začal utvárať jej kult a kde údajne uchovávajú jej relikvie od roku 1050.

Nové rozpory vznikli okolo Márie Magdalény, keď roku 1945 pri obci Nag Hammádí egyptský pastier Muhammad Ali Samman objavil viaceré papyrusové zvitky. Tieto nekanonické (apokryfné) evanjeliá sú o sto rokov novšie ako kanonické evanjeliá tvoriace Nový zákon, ktoré sú z konca prvého storočia po Kristovi. Medzi nimi sú Evanjelium podľa Filipa, ktoré hovorí o ľúbostnom vzťahu medzi Ježišom a Máriou Magdalénou, z ktorého mu porodila dcéru Sáru, a Evanjelium podľa Márie, ktoré opisuje konflikt medzi apoštolom Petrom a Máriou Magdalénou. Tón týchto spisov je bez akýchkoľvek sexuálnych narážok, a bozk medzi Ježišom a Máriou (ak sa tak dá tento text naozaj chápať) sa interpretuje ako symbol duchovného spojenia.

Je dôležité poznamenať, že väčšina odborníkov kladie vznik gnostických evanjelií ku koncu druhého alebo k začiatku tretieho storočia, čo je oveľa neskôr ako kánonické evanjeliá. Tieto gnostické spisy odrážajú mienku o materiálnom svete, ktorá sa nezhoduje so Starým ani Novým zákonom. Tendencia urobiť práve z Ježiša zjavovateľa bludných mystických prúdov je v týchto spisoch nepopierateľná. Aj v ostatnom čase sa vo svete objavilo viacero polemických názorov na základe skutočností, že sa Mária Magdaléna detailnejšie nepopisuje v kanonických evanjeliách. Opierajú sa o apokryfné evanjeliá, ktoré majú snahu pripísať Márii Magdaléne významnejšiu úlohu, akú má v biblických evanjeliách. Z týchto textov však nemožno usudzovať, že bola hriešnicou, a ešte menej, že by bola Ježišovou manželkou. Zástancovia posledného názoru poukazujú na svedectvo niektorých apokryfných evanjelií. Všetky, snáď s výnimkou jadra Tomášovho evanjelia, sú napísané neskôr ako kánonické evanjeliá a nemajú historický charakter, ale sú skôr nástrojom na odovzdávanie gnostického učenia.

Moderné Interpretácie a „Da Vinciho Kód“

Kniha amerického spisovateľa Dana Browna „Da Vinciho kód“ zožala obrovský čitateľský ohlas i na Slovensku. Po umeleckej stránke sa nedá autorovi románu uprieť jeho rozprávačský talent. Jeho triler má napínavé zvraty a zápletku, v knihe sa originálnym spôsobom otvára množstvo tém, ktoré v dejinách vždy zabrali (maliarske umenie, gnostické evanjeliá, legenda o gráli, kabala, templári, slobodomurári, symbolika, šifry). Kniha je veľmi pútavá, miestami až zábavná.

Veľmi neprístojnou sa kniha stáva pre svoju tému a propagandu o Ježišovi a tiež pre ostrú kritiku prvotnej Cirkvi, ale aj súčasnej „mocenskej“ Katolíckej cirkvi, ktorej vedenie v románe podporuje cirkevnú skupinu Opus Dei, aby cez ňu zatajovala oslobodzujúcu pravdu a novú náboženskú múdrosť o Ježišovi. Medzi týchto svätých potomkov patrí, na jej vlastné veľké počudovanie, aj inteligentná a sympatická Sophie Neveu. Happyend románu netvorí len nájdenie symbolu grálu, teda posvätného ženstva v slobodomurárskom chráme v škótskom Rosslyne, ale nájdenie rodiny aj pre Sophie bez rodičov, nájde svoju starú matku a brata, ktorý je tiež z línie kráľovských potomkov Ježiša. Od svojej prvej stránky pomenovanej Fakty sa chce román javiť čitateľovi ako historická fikcia s vedeckými a historickými faktami. V skutočnosti zostáva len čírou fikciou vo vedecko-historickom šate. Zrodila sa v hlave Dana Browna, ktorý do nej vniesol mimochodom aj výdatnú dávku protikatolíckej propagandy.

Hoci chýbajú presné historické dôkazy, Mária Magdaléna sa stala patrónkou pre tých, ktorí boli v spoločnosti marginalizovaní. Po stáročia sa jej postava spájala s malomocnými a padlými ženami. „Mária Magdaléna hlboko rezonuje s mnohými ľuďmi, ktorí majú pocit, že ich hlasy a príbehy neboli vypočuté alebo ocenené,“ hovorí Schrader Polczer.

Mária Magdaléna ako Inšpirácia pre Vieru a Premenu

V roku 2016 počas Mimoriadneho jubilejného roka Božieho milosrdenstva pápež František povýšil spomienku na Máriu z Magdaly, ktorá pripadá na 22. júl, na liturgický sviatok. Nové liturgické texty hovoria o nej ako o žene, ktorá je príkladom pravej a autentickej evanjelizátorky, lebo ako prvá ohlásila ústredné posolstvo kresťanstva - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Dnes s radosťou oslavujeme svätú Máriu Magdalénu. S radosťou a úžitkom pre našu vieru, pretože jej cesta môže byť aj našou cestou. Na úsvite zmŕtvychvstania Mária skutočne hľadala Ježiša, a našla zmŕtvychvstalého. V itinerári Márie Magdalény objavujeme niektoré dôležité aspekty našej viery. V prvom rade obdivujeme jej odvahu. Hoci je viera darom od Boha, vyžaduje si od veriaceho odvahu. Vo všeobecnosti inklinujeme k tomu, čo vidíme, čo môžeme uchopiť rukou. Keďže Boh je v podstate neviditeľný, viera predstavuje riskantný podnik prijať to, čo zjavne nie je možné vidieť, ako to skutočne skutočné a základné. Zahŕňa skok z hmatateľného sveta k svetu nehmatateľnému, ako povedal pápež Benedikt XVI.

Na druhej strane „skok k viere“ sa dosahuje prostredníctvom toho, čo Biblia nazýva obrátením alebo pokáním: „Prijíma ho len ten, kto sa zmení,“ ako povedal pápež Benedikt XVI. Nebol toto Máriin prvý krok? V Magdaléninom obrátení bolo veľa lásky. Z lásky nešetrila voňavkami pre svojho Pána. A práve to - láska! V Jánovom evanjeliu sa jasne objavuje, že veriť znamená počúvať a zároveň vidieť. V tom veľkonočnom svitaní Mária Magdaléna riskuje pre svojho Pána, počúva svojho Pána a stretáva ho.

Sv. Gregor Veľký takto uvažuje nad sv. Máriou Magdalénou: „Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“ Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. Najprv teda hľadala a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosti, že našli. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Antonella Luminiová vo svojom komentári k tomuto sviatku v L'Osservatore Romano uviedla zaujímavý postreh: "Ak Mária, Ježišova matka, stelesňuje čistotu počiatku, potom Mária Magdaléna stelesňuje úsilie o premenu, ktoré na seba berie ľudská prirodzenosť, keď sa jej dotkne Božia láska." To zdôrazňuje aj ikonografia, ktorá ju zobrazuje ako kajúcnicu, ktorá sa po prijatí milosrdenstva stáva vzorom milosrdenstva, berúc na seba bremeno ľudskosti.

Mária Magdaléna nám ukazuje príklad vernosti a dôslednosti. Hoci jej v evanjeliu zďaleka nepatrí najdôležitejšie miesto medzi tými, ktorí Ježiša nasledovali, v tomto úryvku sa ukazuje jej vernosť a dôslednosť. Zaujíma sa o Ježišov osud, chce sa dozvedieť čo sa stalo s jeho telom. K hrobu prichádza skoro ráno pred všetkými, prináša správu Petrovi a druhému učeníkovi, a potom je znova pri hrobe. Dobrý učeník je ten, ktorý chce byť pri svojom majstrovi. Mária pri ňom chce byť až do konca a poskytnúť mu aj poslednú službu, ktorou je starostlivosť o jeho telo. Vernosť povinnostiam, vernosť povolaniu a blízkosť k Ježišovi je cesta, ako byť dobrým učeníkom. Od väčšiny ľudí sa nežiadajú heroické skutky a nadľudský výkon. Stačí byť verní a dôslední v tom, čo máme a k čomu sme povolaní. Tam sa učíme Ježiša lepšie nasledovať a stávame sa „mimoriadnymi“ ľuďmi.

Niekedy ľudia hovoria: „keby som Boha videl vlastnými očami, keby som sa ho mohol dotknúť, alebo ho pochopiť mojim rozumom, určite by som uveril“. Takáto argumentácia síce hovorí niečo dôležité opisujúc túžbu poznať Boha, ale jej chybou je, že končí tam, kde sa o Bohu hovoriť iba začína. Aj Mária sa najprv snažila všetko pochopiť vlastnými silami: hľadala prirodzené vysvetlenie toho, čo sa stalo, aký osud stihol Ježišovu mŕtvolu, kto je to, čo sa s ňou rozpráva a ako by mohla získať Ježišovo telo späť. To všetko je ľudský pohľad na udalosti a snaha nájsť rozumové vysvetlenie, alebo aspoň najlepšie možné praktické riešenie. A nepomáhajú ani náznaky: anjeli stojaci pri mieste, kde bolo Ježišovo telo, ani fyzický pohľad na Ježiša. Zapojiť ľudské uvažovanie a logiku do hľadania pravdy o Bohu je dôležité. Dar rozumu, ktorý máme, tiež pochádza od Boha a rovnako ako aj citová stránka je neoddeliteľnou súčasťou našej bytosti. No viera presahuje naše rozumové schopnosti, je to skok dôvery.

Záverom, dôležité je povedať nahlas to, že ŽENY DO CIRKVI PATRIA. SÚ JEJ NEVYHNUTNOU, NÁDHERNOU, ROVNOPRÁVNOU SÚČASŤOU. Možno to nie vždy všetkým vyhovuje, ale viete čo? Nič, to jednoducho nie je podstatné.

tags: #maria #magdalena #bohyna #z #evanjelii