Príbeh MUDr. Sibyly Sidónie Márie Timovej, ktorú jej blízki familiárne volali Sibyka, je príbehom výnimočnej ženy, oddanej lekárky a neúnavnej študentky života. Jej život, ktorý začal 11. januára 1941, bol naplnený prácou, láskou k deťom, túžbou po poznaní a neustálym osobným rastom. Počas svojej 55-ročnej lekárskej praxe sa stala oporou pre tisíce detí a ich rodín, zanechávajúc za sebou nespochybniteľné dedičstvo v oblasti pediatrie a alergológie.
Počiatky a formovanie osobnosti
Sibyla Timová sa narodila vo Fiľakove do rodiny s koreňmi v rôznych kultúrnych prostrediach. Jej otec Eugen Tima, syn výpravcu vlakov, pracoval v železničnej doprave, najprv v Československu, neskôr v Maďarsku. Matka Vilma Timová pochádzala zo zemianskeho rodu Szabóvcov a venovala sa domácnosti. Spolu so svojou staršou sestrou Soňou (narodenou v roku 1936) vyrastali v prostredí, kde prvým jazykom bola maďarčina. Po skončení druhej svetovej vojny sa rodina presťahovala do Banskej Bystrice.
Práve v Banskej Bystrici začala Sibyka chodiť do základnej školy. Prekvapivo, keď nastúpila do prvého ročníka, už vedela čítať a písať, hoci po slovensky ešte nevedela. Tento fakt svedčí o jej vrodenej zvedavosti a schopnosti rýchlo sa učiť. Po základnej škole nasledovalo gymnázium, ktoré úspešne ukončila maturitou v roku 1958 s vyznamenaním. Hoci jej srdce ťahalo k štúdiu fyziky, rodinné priania ju nasmerovali na lekársku fakultu.
Cesta k medicíne a prvé profesionálne kroky
V roku 1958 začala študovať na Vojenskej lekárskej fakulte Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Hradci Králové. Štúdium v armádnom prostredí v nej zanechalo hlboký rešpekt k ľuďom v uniformách. O dva roky neskôr, v roku 1960, prestúpila na Fakultu detského lekárstva Karlovej univerzity v Prahe, kde v roku 1964 s vyznamenaním promovala s červeným diplomom. Praha a Hradec Králové si navždy získali jej srdce, no po skončení štúdia sa vrátila do Banskej Bystrice. V tom čase mala iba 21 rokov a jej otec, ktorý v roku 1962 zomrel, zanechal jej matku osamotenú.
V roku 1964 nastúpila do Krajského ústavu národného zdravia (KÚNZ) v Banskej Bystrici. Svoju kariéru začala na infekčnom oddelení, no už od roku 1965 pôsobila na detskom oddelení. Jej prvým primárom, človekom, ktorého si nesmierne vážila a ktorý na ňu hlboko zapôsobil, bol primár MUDr. Pavol Fabián, spolu s jeho manželkou MUDr. Fabiánovou.
Vzdelávanie a špecializácia
Sibykina túžba po poznaní bola neukojiteľná. Počas celého života sa nepretržite vzdelávala a študovala. Okrem odborných kníh siahala aj po beletrii a cestopisoch. Jej profesionálny rast bol markantný: v roku 1967 úspešne zložila atestačné skúšky I. stupňa, v roku 1970 atestačné skúšky II. stupňa z pediatrie a v roku 1976 nadstavbovú atestačnú skúšku z alergiológie. Tieto úspechy svedčia o jej systematickej práci a hlbokej oddanosti medicíne.
Osobný život a rodinné putá
Život MUDr. Timovej nebol len o práci. V roku 1968 ju zasiahla smutná správa o diagnóze rakoviny u jej matky. Obdobie intenzívneho štúdia sa tak striedalo s náročnou starostlivosťou o vážne chorú matku. Napriek záujmu nápadníkov sa Sibyka nikdy nevydala. Najprv pre povinnosti voči chorej matke a neskôr z rôznych iných dôvodov zostala slobodná. Jej najbližšou rodinou sa stala rodina jej sestry Soňe - jej sestra, zať Elemír a ich dcéry, Sibykine neterky, moja mama Soňa a jej mladšia sestra Sonička. Hoci nemala vlastné deti, jej život bol naplnený láskou k deťom. Tisícky, ak nie desaťtisíce, malých pacientov, o ktorých sa starala počas 55 rokov svojej praxe, boli jej druhou rodinou. Zvlášť ju potešili jej neterky a neskôr jej neterky synovia - Lukáš, Juraj a Riško, ktorých od narodenia považovala za svojich vnukov. Jej jedným z posledných sklamaní bolo, že sa nedočkala pravnúčat.
Výskum a medzinárodné skúsenosti
Okrem klinickej praxe sa MUDr. Timová aktívne zapájala do vedeckého a odborného života. Od roku 1967 viedla krajskú detskú alergiologicko-pneumologickú ambulanciu a bola členkou výboru Slovenskej pediatrickej spoločnosti. Od roku 1977 až do nedávnych rokov pôsobila vo výbore Slovenskej spoločnosti pre alergiológiu a klinickú imunológiu.
Od začiatku 70. rokov viedla výskum vplyvu speleoklimatickej liečby na ochorenia dýchacích ciest u detí v jaskyni Bystrá. Stovky detí prešli touto formou liečby a vďaka jej výskumu získala v roku 1987 vedeckú hodnosť kandidátky lekárskych vied.
Významným obdobím v jej živote bola práca na Malte, kam odišla v roku 1980 ako lekárska odborníčka. Prvé obdobie na Malte bolo extrémne náročné, spojené s pracovným vypätím a vyčerpaním. Angličtinu sa začala učiť len krátko pred odchodom a musela zvládať služby každú tretiu noc na viacerých oddeleniach. Napriek počiatočným obavám sa na Malte stala úspešnou lekárkou. Vďaka žiadostiam rodičov detí s astmou a alergiami si maltská vláda opakovane vyžiadala predĺženie jej kontraktu. Na Malte si našla aj novú rodinu, Azzopardiovcov, ktorí si ju „adoptovali“.
Po návrate z Malty sa Sibyka ujala vedenia novozaloženého oddelenia laboratórnej a klinickej imunológie KÚNZu a neskôr Rooseveltovej nemocnice. V tom čase tiež postavila spoločne s otcom jej neterky nový rodinný dvojdom Na Graniari - otec ho postavil vlastnými rukami, ona prispela financiami zarobenými v zahraničí.
Láska k životu, poznaniu a cestovaniu
Po roku 1990, keď sa jej pracovné povinnosti čiastočne uvoľnili, mohla sa naplno venovať svojej ďalšej veľkej láske - cestovaniu. Precestovala všetky kontinenty okrem Antarktídy, ktorú "navštívila" aspoň literárne, sprevádzaná sprievodcom Roaldom Amundsenom.
MUDr. Timová milovala všetko živé - deti, psov, iné zvieratá aj rastliny. Jej dom a záhrada boli svedectvom jej starostlivosti a lásky k prírode. Susedia na ňu spomínajú ako na úžasného človeka, vždy ochotného pomôcť, s noblesou vlastnou aj v gumákoch a s vedrom v rukách.
Bola múdra, pedantná, no zároveň dokázala na zásadné veci života nazerať s láskavým nadhľadom a toleranciou. Hoci bola hlboko veriaca katolíčka, náboženská či akákoľvek iná neznášanlivosť jej bola cudzia. Toleranciu mohla zdediť aj z rodinnej histórie, kde jej starý otec bol evanjelik.
Posledné roky a odkaz
MUDr. Sibyla Timová pracovala neuveriteľných 55 rokov, od roku 1964 do roku 2019. Jej plány na ďalšie aktivity však prekazili udalosti spojené s pandémiou. Vianoce a Nový rok 2020 boli prvé po mnohých rokoch, ktoré nemohla stráviť s blízkymi. Každodenné telefonáty nenahradili skutočný ľudský kontakt. Obmedzenie pohybu a komunikácie si vyžiadalo daň v podobe rýchleho zhoršenia jej chôdze a psychického stavu.
V jari pred svojou smrťou strávila niekoľko týždňov s rodinou a začali vybavovať opatrovateľskú službu. Tragicky, večer pred nástupom opatrovateľky, 23. mája - dva mesiace po podaní druhej dávky covid vakcíny - utrpela rozsiahle krvácanie do mozgu. Napriek snahe lekárov a sestričiek z banskobystrických nemocníc upadla do kómy, z ktorej sa už neprebrala.
MUDr. Sibyla Timová prežila svojich rodičov o dvadsať rokov a naplnila svoj život prácou, láskou a neustálym hľadaním poznania. Jej odkaz žije ďalej v srdciach jej blízkych, v spomienkach jej pacientov a v nespochybniteľnom prínose pre slovenskú medicínu. Jej život je dôkazom toho, že oddanosť povolaniu, neustála túžba po vzdelaní a hlboká ľudskosť môžu vytvoriť nezabudnuteľnú stopu v životoch mnohých.
V súvislosti s lekárskou praxou MUDr. Sibyly Timovej a jej ordináciou, ktorá fungovala pod názvom TIMALER s.r.o., sa objavili aj rôzne hodnotenia. Niektorí pacienti ju opisovali ako "vynikajúcu doktorku, šikovnú a ochotnú sestru", pričom obe označili za "profesionálky" a odporúčali jej služby. Na druhej strane, existovali aj negatívne skúsenosti. Jeden z komentárov hovorí o lekárke ako o "starej a nepríjemnej strige", ktorá bola "arogantná, odmeraná, sebauvedomelá a príliš narcistická", a preto jej služby neodporúčal. Ďalší pacient vyjadril spokojnosť s prístupom a postupom liečby "veľmi rozumnej a skúsené pani doktorky", ktorá "vyliečila už mnohých". Avšak iný pacient bol "nespokojný z vyšetrenia, ktoré nám robila pani doktorka", pričom uviedol, že "iba popozerala sa, ani krv, ani nič". V jednom z negatívnych hodnotení bola lekárka označená ako "nervózna, stará, 'socialistická'", zatiaľ čo sestrička bola opísaná ako "arogantná a absolútne neochotná". Prevádzkovateľ stránky s týmito hodnoteniami uviedol, že "nenesie zodpovednosť za informácie na tejto stránke". Tieto protichodné názory odrážajú komplexnosť ľudských skúseností a rôznorodosť vnímania lekárskej starostlivosti.