Námestie svätého Marka, známe ako Piazza San Marco, je nepochybne najnavštevovanejším miestom v Benátkach. Je náboženským, kultúrnym a spoločenským centrom mesta; svojho času bolo aj centrom správnym. Na námestí s rozlohou viac ako štrnásťtisíc štvorcových metrov sú sústredené jedny z najvýznamnejších stavieb mesta. Pôvodne vzniklo v 9. storočí ako malé priestranstvo pred Bazilikou svätého Marka. Súčasná podoba sa zrodila v 16. storočí. Námestie má dĺžku 175 metrov a šírku 56 až 83 metrov. Žiadny výlet do Benátok nie je úplný ani dokonalý bez dávky veľkoleposti a krásy Námestia svätého Marka.
Architektonické dominanty a vývoj námestia
Bazilika svätého Marka je popri Dóžovom paláci najznámejšou a najvyhľadávanejšou stavebnou pamiatkou celých Benátok. Svojím monumentálnym, bohato zdobeným hlavným priečelím tvorí východné ohraničenie námestia. Z východnej strany sa k bazilike primkýna neoklasicistický Palazzo Patriarcale, sídlo benátskeho patriarchu. Pokračovaním východného ohraničenia námestia je z južnej strany k bazilike priliehajúci gotický Dóžov palác (Palazzo ducale).
Severné ohraničenie Námestia svätého Marka tvoria dve stavby. Na východe je to renesančná hodinová veža (Torre dell'Orologio) z konca 15. storočia. Vežou sa cez prechod z lomených oblúkov prechádza do ulice známej ako Merceria. K hodinovej veži z ľavej strany prilieha rozľahlá trojposchodová stavba Starej prokuratúry (Procuratie Vecchie) z 12. storočia, typická svojimi početnými arkádami. Jej proťajškom - stavbou na južnom okraji námestia - je budova Novej prokuratúry (Procuratie Nuove).
Obe stavby boli pôvodne samostatné a k ich západným krídlam bol pristavaný malý kostol San Geminianus. V roku 1810, počas Napoleonovej okupácie Talianska, bol kostol zbúraný a nahradený dvojposchodovou stavbou, neoklasicistickým tzv. Napoleonským krídlom (l'Ala Napoleonica), ktorý spojil obe budovy a tým sa priestor námestia uzavrel. Z Napoleonovho krídla sa vstupuje do Múzea Correr, mapujúceho históriu a umenie Benátok.
Benátky námestie sv. Marka
Bazilika svätého Marka: Byzantský skvost
Bazilika stojí na mieste, kde sa už v rokoch 828 - 829 spomína kostol založený sv. Teodorom. V roku 832 sa písomne spomína zasvätenie kostola svätému Markovi, ktorého ostatky sa podľa legendy dostali do Benátok z egyptskej Alexandrie vďaka dvom benátskym moreplavcom. Chrám je po architektonickej stránke symbiózou byzantského, gotického a renesančného stavebného slohu. Pôdorys chrámu je v tvare gréckeho kríža s kupolou nad každým ramenom a s veľkou centrálnou kupolou nad miestom pretínania ramien.
Interiér chrámu na prvý pohľad zaujme mohutnou štruktúrou stavby a skvostom mozaikovej výzdoby. Mozaiky, tvoriace dominantu interiérovej výzdoby, pokrývajú plochu viac ako osemtisíc štvorcových metrov a predstavujú najväčšiu historickú plochu na svete. Najcennejšou umeleckou prácou v bazilike je prenosný oltár zvaný Pala d'Oro. Ide o vzácne a jedinečné byzantsko-benátske zlatnícke dielo nesmiernej hodnoty, vykladané viac ako 1 900 drahokamami.
Zvonica (Campanile) a astronomické tajomstvá
Zvonica sv. Marka (Campanile di San Marco) je vysoká 98,6 metra. Jej základy boli položené v roku 912, dokončená bola však až o 200 rokov neskôr. Zvonica slúžila ako maják a jej zvony oznamovali dôležité udalosti. Hodiny vo veži neudávajú iba čas, sú zhotovené tak, aby ukazovali aj znamenia zverokruhu a fázy Mesiaca a Slnka.
Samotný zvieratník (zodiac) je systém, kde každý obdĺžnik predstavuje znamenie zvieratníka, ktoré je 30° dlhé a 18° široké. Každé znamenie má kratšie 18-stupňové steny spoločné s ďalšími dvoma znameniami. Ich osou je ekliptika. Znamenia sa nazývajú podľa dvanástich z trinástich súhvezdí, s ktorými sa v minulosti čiastočne kryli. Pri zostavovaní horoskopu je najdôležitejšie slnečné znamenie - obdĺžnik, v ktorom bolo Slnko v dátume narodenia človeka.
Piazzetta San Marco a prístav
Z juhu sa k námestiu pripája malé námestíčko Piazzetta San Marco. Ešte v 16. storočí ho oživovali početné obchodíky s tovarom každodennej potreby. Až Jacopo Sansovino vytvoril slávnostný mestský priestor zodpovedajúci vážnosti mestskej republiky. Na juhu piazetta prístavným mólom prechádza do otvoreného mora. Na móle stoja dva vysoké žulové stĺpy, ktoré od konca 12. storočia označovali hlavný vstup do Benátok.
Stĺpy na svojich hlaviciach nesú symboly oboch patrónov Benátok. Vpravo postava svätca, kopijou zabíjajúceho draka, predstavuje svätého Teodora. Na druhom stĺpci sa nachádza socha okrídleného leva, symbolizujúceho patróna svätého Marka. Obrovské stĺpy pochádzajú pravdepodobne z Orientu a mali sa stať súčasťou Chrámu svätého Marka, ale pre svoju veľkosť ich nedokázali vztýčiť. Až v roku 1172 ich vztýčil architekt Nicolò Barattiero.
Dóžov palác a Most vzdychov
Dóžov palác (Palazzo ducale) bol od začiatku sídlom Benátskej republiky. Ide o goticko-renesančnú stavbu obloženú ružovým mramorom. Po požiari v roku 1577 bol palác prestavaný podľa návrhu architekta Andrea Palladia. V paláci sa nachádza väzenie, kde bol väznený aj Casanova, ktorému sa podarilo ako jedinému utiecť. Väzenie je s vedľajšou vypočúvacou miestnosťou spojené Mostom nárekov (Ponte dei Sospiri). Tento krytý oblúkový most z bieleho vápenca je charakteristickou stavbou, z ktorej okienok sa mal ozývať nárek odsúdených väzňov, ktorí naposledy uvideli krásu Benátok.
Spoločenský život a tradície
Námestie svätého Marka je hlavnou arénou bujarých benátskych festivalov. Medzi najžiarivejšie patrí benátsky karneval, ktorého história siaha až do 12. storočia. V 18. storočí dosiahol karneval najväčšiu popularitu, kedy ho navštevovali ľudia z celého sveta. Tradíciu v roku 1979 obnovili. Slávne kaviarne ako Caffè Florian, založená v roku 1720, či Gran Caffè Quadri boli útočiskom aristokratov, umelcov a intelektuálov.
Praktické informácie pre návštevníkov
Benátky sú fantasticky navrhnuté pre peších a na Námestie sv. Marka sa dostanete z ktoréhokoľvek miesta v meste. Najpohodlnejší a najlacnejší je Vaporetto (vodný autobus), ktorý zastavuje na blízkych staniciach, ako sú San Zaccaria alebo Rialto. Vstup do baziliky vyžaduje diskrétne oblečenie; ramená a kolená musia byť zakryté. Fotografovanie vnútri baziliky je prísne zakázané, aby sa zachovala posvätnosť umeleckých diel a náboženského prostredia.
Pokiaľ ide o fenomén "acqua alta" (vysoká voda), táto zvyčajne zaplaví námestie nanajvýš 2 až 3 razy do roka na jeden alebo dva dni, takže to nemá príliš veľký vplyv na cestovný ruch. Mesto prijalo opatrenia, ako sú pohyblivé zábrany projektu MOSE, ktoré majú Benátky chrániť pred zvyšovaním hladiny mora. Návštevníkom sa odporúča rezervovať si vstupenky vopred online, najmä počas hlavnej turistickej sezóny, aby sa vyhli dlhým radom.