Ľudstvo je od nepamäti fascinované pojmom peklo. Zvyk sedieť pri táboráku a rozprávať si strašidelné príbehy sa datuje stáročia, dokonca tisícročia dozadu, až k prvým jaskyniarom, ktorí nesmelo špekulovali o osude našich duší. S hrozbou smrti, ktorá číhala za každým rohom, sa prví ľudia museli pýtať: Čo bude ďalej? Naši predkovia sa snažili rozlúštiť tieto obrovské záhady v podivnom a neznámom svete, a tak splietali najrôznejšie fantastické príbehy o božstvách podsvetia a nebezpečných cestách, ktoré musia mŕtvi absolvovať na ceste do posmrtného života. Príbehy sa odovzdávali z rodičov na deti ústnym podaním, pričom každá generácia pridávala do zmesi trochu vlastného korenia.
Duchovné korene a lákadlá okultizmu
Prečo sa ľudia, dokonca aj praktizujúci katolíci, uchyľujú k mágii? Čo ich núti vynaložiť veľké sumy peňazí na rady veštcov alebo pomoc ľudových liečiteľov? Žiť pravdivý život viery je neustály boj, na ktorý sa treba dobre pripraviť. V tejto sfére zápasia medzi sebou Cirkev a mágia, viera a povera, sviatosti a magické rituály. Mnohí ľudia sa zaplietli do vábivých osídel novodobých mágov, pretože hľadajú okamžité riešenia svojich problémov.
Otec Francesco Bamonte vo svojich dielach zdôrazňuje, že v celej problematike je veľmi dobre vysvetlená terminológia. Čo je to mágia, potravinové povery a poštou posielané reťazové povery, ktoré sú tak veľmi rozšírené aj na Slovensku. Ľudia mnohokrát používajú argument: „Viete duchovný otec, ale to funguje, mne to pomohlo.“ To však neznamená, že keď to funguje, je to od Boha. Otec Bamonte ďalej rozlišuje dva postoje, ktoré môže mať v sebe každý z nás: náboženský postoj a magicko-poverčivý postoj. Autor sám píše, že: „nábožensky založený človek sa obráti pokorne na Boha, a povie mu: ´Nech sa stane tvoja vôľa´, zatiaľ čo človek s magicko-poverčivým založením, ktorý je plný seba samého, povie: ´Nech sa stane moja vôľa.´“
Podvodníci a realita duchovných ťažkostí
Svedectvá sú dôležité, ale ešte dôležitejšie je to, aby sa poukázalo na podvodníkov, ktorí sa tvária ako veľkí mágovia a pritom iba „ošklbávajú“ ľudí. Zaujímavé je práve to, že tí, ktorí navštívili týchto pseudomágov a pranoterapeutov, ako sa mnohí z nich nazývajú, a tí, ktorí využili poverčivú vieru ľudí, nepotrebovali po odhalení klamstva, do ktorého sa dostali exorcistu, ale kvalitnú sviatosť zmierenia a návrat k sviatostnému životu. Stali sa obeťami podvodníkov, ale to neznamená, že skrze túto skúsenosť sa dostali automaticky pod mimoriadne pôsobenie zlých duchov. Inými slovami, ak navštívime mága, okultistu či liečiteľa, neznamená to hneď, že sme posadnutí. Je potrebné vždy rozlišovať.
Vieme, že sú mágovia a okultisti, ktorí naozaj spolupracujú s entitami, ktoré sa snažia ovládať. Takých nie je veľa a oni si niekedy ani neuvedomujú v akom nebezpečenstve sa sami nachádzajú. Keď ľudí nevypočujeme, pôjdu za okultistami a liečiteľmi, pretože ako to samotní ľudia hovoria: „Viete, on si ma vypočul a neoznačil ma hneď za blázna.“ Dostali sme dar rozlišovania, a preto máme nadobudnúť morálnu istotu a odhaliť koreň problému, v ktorom sa daná osoba nachádza.
Sviatosť zmierenia verzus magické rituály
Samotný Katechizmus katolíckej cirkvi jasne rozlišuje medzi sviatosťami a sväteninami. Exorcizmus je svätenina, nie je to sviatosť a ani liek na všetko. Táto svätenina pomáha sužovanej osobe opäť pristupovať k sviatostiam. Sväteniny sú znaky viery Cirkvi. V tejto viere je celá ich sila. Sviatosti vždy pôsobia ex opere operato, čo znamená sami o sebe a nie silou morálnej hodnovernosti toho, kto ich udeľuje. Sväteniny naopak pôsobia ex opere operantis, to znamená, že ich duchovné ovocie je závislé od viery a morálneho stavu tých, ktorí ich prijímajú.
Pre kňazov je nesmierne dôležitá primeraná informovanosť, pretože praktík a rôznych rituálov vo svete okultizmu je naozaj veľmi veľa. Ľudia potrebujú mať informácie, musíme hovoriť aj o týchto veciach a nesmieme sa tváriť, že sa nás to netýka, keď sa stretávame čoraz viac s osobami, ktoré majú vážne duchovné problémy presahujúce hranice modernej psychológie a psychiatrie. Kto im pomôže, keď nie my kňazi?
Abbadon a symbolika zla v kultúrnych dejinách
Abbadon, hebrejský výraz pre "záhubu", je biblický príbytok mŕtvych, ktorý sa nachádza v Starom aj Novom zákone. Používa sa zameniteľne so slovom ŠEOL. Abbadon je "bezodná priepasť", v ktorej zatratení trpia po celú večnosť. Časom sa Abbadon stal aj synonymom smrti a hrobu. V ZJAVENÍ sa hovorí o Abbadone ako o mieste pre tých, ktorí "nerobili pokánie zo svojich vrážd, ani zo svojho uctievania DIABLA, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží".
V týchto a mnohých ďalších klasických príbehoch sa toto meno vzťahuje na zosobnenie zla. Podobne aj postava LUCIFERA, ako ju vykresľuje latinská dráma ADAMUS EXUL zo 17. storočia, je odhodlaná ublížiť Bohu tým, že vtiahne jeho nové, vzácne stvorenie - ľudstvo - do večného utrpenia. Luciferovi sa podarí priviesť Adama k hriechu v rajskej záhrade, ale jeho triumf je krátkodobý. Boh nechce ľudstvo opustiť, a preto dáva Adamovi nádej na spásu prísľubom budúceho Mesiáša, ktorý jedného dňa ľudstvo vykúpi.
Peklo ako kultúrny fenomén a marketingový nástroj
Peklo sa ako reklamný nástroj používa už stáročia. Podsvetie už dlho podnecuje predstavivosť ľudí a vzbudzuje ich zvedavosť, čo z neho robí atraktívne miesto na predaj tovaru. Zobrazenia miesta zatratených, ktoré sa starostlivo využívajú v komerčných reklamách, poskytujú lákavé, niekedy dokonca očarujúce pohľady do zakázaného sveta. Šikovní reklamní manažéri premenili túto nemravnú fascináciu na silný prostriedok na predaj svojich produktov, od parfumov cez vojenskú službu až po športovú obuv.
Jedným z prvých prípadov tlačenej reklamy s telesným, zvodným peklom sa objavil na plagáte z roku 1880, ktorý propagoval nóbl francúzsku kaviareň. Text pozýva parížsku elitu na "Párty v pekle". Na ilustrácii sú zobrazené dámy vo večerných róbach s drahokamami a ich sprievod v smokingu, ktoré stolujú a tancujú, zatiaľ čo usmievavý ČERT súhlasne kýva zo svojho horiaceho trónu.
Dnes väčšina pekelných televíznych reklám využíva štipku vtipu na zjemnenie ríše zatratených. Reklama na reštauráciu rýchleho občerstvenia Roy Rogers z roku 1993 zobrazuje muža, ktorý práve zahynul pri dopravnej nehode, ako predstupuje pred nebeskú revíznu komisiu. V pozadí sú dva pohyblivé schody, z ktorých jeden vedie do neba a druhý do dymovej priepasti. Keď sa nedávno zosnulý spýta, či v nebi "niečo varia", jeho okrídlený sprievod ho rýchlo preruší a povie mu, že musí "myslieť na to druhé miesto". Vtom z čierneho komína vychádzajúceho z hlbín vybuchne dym a oheň a vzdialený hlas zavýja: "Fuj! Nenávidím toto miesto!"
Psychologické a duchovné aspekty Adlivunu
Adlivun je eskimácky výraz pre "tých, ktorí sú pod nami" a označuje oblasť pre duchov, ktorí nie sú hodní odchodu do krajiny Mesiaca (raja) po smrti. Je to temná, vlhká, tienistá ríša nachádzajúca sa na dne oceánu. Duše v Adlivune nie sú mučené; ich trestom je jednoducho strata raja a odlúčenie od živých. Adlivunu vládne Sedna, eskimácka bohyňa podsvetia. Je to jednooká obryňa, ktorá je taká ohavná, že len šaman sa na ňu môže pozerať priamo.
Vstup do podsvetia stráži Sednin manžel, zúrivý pes, ktorý sedí pri bráne na moste tenkom ako britva. Jeho úlohou je zabrániť živým, aby prepadli Adlivun, a mŕtvym, aby unikli. Za určitých okolností, napríklad počas moru alebo hladomoru, pes dovolí šamanovi vstúpiť do krajiny mŕtvych, aby priniesol Sedne obetu a požiadal ju o pomoc. Občas sa stane, že zlý duch unikne stráži, úspešne prekoná nebezpečný priechod a vráti sa domov, aby terorizoval živých. Nakoniec však Sedna ducha získa späť a vráti ho do svojho temného podzemného kráľovstva.
Záverečná reflexia duchovnej ochrany
Držíme v ruke knihu, ktorá opäť ponúka veľmi dobré teologické argumenty proti všetkým, ktorí veria a praktizujú okultizmus, mágiu alebo iné praktiky. Odhaľuje mnohých podvodníkov a usmerňuje nás k zdravému chápaniu sviatostí a svätenín. Sme uprostred duchovného boja, ale máme mnohé duchovné zbrane. Nová evanjelizácia je potrebná, pretože podporuje oživenie viery našich veriacich, aby skutočne žili s Ježišom, aby sa stali jeho učeníkmi.
Výskum ukázal, že viac ako 60 percent Američanov verí v existenciu pekla, hoci väčšina z nich si nie je celkom istá konkrétnymi podrobnosťami. V súčasnosti väčšina ľudí čerpá predstavu o podsvetí z náboženského učenia, hororových filmov, rockových videoklipov a iných útržkov informácií. Tento zväzok dáva tieto roztrúsené pojmy do súvislostí a sleduje súvislosti medzi vyvíjajúcimi sa domnienkami. Napriek modernej posadnutosti riešením záhad života prostredníctvom vedy je záujem o peklo stále dynamický a všadeprítomný. Možno preto, že smrť je veľkým zrovnoprávňovateľom všetkých vekov a spája súčasných ľudí s dávnymi obyvateľmi jaskýň, ktorí sa chúlili okolo spoločného ohňa. A obrazy posmrtného života, dokonca aj strašidelné vízie múk a agónie, sú prísľubom niečoho viac. V prípade pekla je štúdium pekla na tejto strane večnosti lepšie ako skúmanie zatratenia na vlastnej koži. Encyklopédia pekla je tak blízko k podsvetiu, ako by sa nikto z nás nechcel dostať.
tags: #nebezpecenstvo #magie #exorcista