Veda aj mystika sa už po stáročia snažia pochopiť podstatu ľudskej existencie a identity. Zatiaľ čo veda sa spolieha na empirické dôkazy a vedecké metódy, ezoterika hľadá odpovede v duchovných a metafyzických sférach. Zaujímavým spojením oboch týchto prístupov sa stávajú odtlačky prstov. Tieto jedinečné vzory na našich končekoch prstov, ktoré sa formujú už v embryonálnom štádiu, sú nielen kľúčom k identifikácii, ale podľa niektorých teórií môžu skrývať aj oveľa hlbšie informácie o našej podstate, zdraví a dokonca aj o našom spojení s kozmom.
Unikátna energetická identita ako odtlačok prsta
Energia je dôležitou súčasťou našej identity - je jedinečná ako odtlačky prstov. Všetci máme svoju vlastnú „energetickú identitu“ a praktická príručka nás môže naučiť, ako ju objaviť a používať v bežnom živote. Táto metóda ideálne dopĺňa akýkoľvek typ terapie, no môže nás sprevádzať pri našej obvyklej starostlivosti o zdravie. Ako podporiť silu vlastnej manifestácie a uzdraviť pomocou novátorskej silovej meditácie, ktorá pozdvihne naše zmysly? Už desaťročia Alla Svirinskaya budí pozornosť svetových médií vďaka svojim výnimočným liečiteľským schopnostiam. Znie to príliš neuveriteľne? Práve táto jedinečnosť, podobná odtlačkom prstov, naznačuje hlbšie prepojenie medzi fyzickou formou a energetickou podstatou človeka.
Odhaľovanie tajomstiev sveta mŕtvych a neurónových oblastí
Ezoterik by si mal v prvom rade prečítať príspevky v Plazmatickej škole a pomocou vyhľadávača slov si osvojiť ovládanie pojmov, ktoré v tejto oblasti treba používať. Tak isto je tu slovník pojmov. Na začiatok by bolo dobré, aby si ezoterik preštudoval, čo vlastne obsahuje svet mŕtvych. K tomu mu môžu dobre poslúžiť vypracované mapy sveta mŕtvych spomienok, ktoré obsahujú to najvýznamnejšie a najpodstatnejšie zo sveta mŕtvych v priestoroch planéty Zem, slnečnej sústavy a súhvezdí v našej Galaxii. Vyhľadaj: Galérie: Mapy v ezoterike. Názov: Svet mŕtvych v kocke. Je klasický program potrebný pre prienik do 7 neurónových oblastí, v ktorých sa skrýva 7 duchovných ciest všetkých duchovných osobností planéty Zem podelených podľa toho, z ktorej zo 7. neurónových oblastí psychicky operovali.
Na zvládnutie týchto procesov je nevyhnutné osvojiť si tri druhy koncentrácie:
- Rozumová koncentrácia: Vyžaduje 100 % rozumovosti a je podporené anatomickými obrázkami oblastí, kam prenikáme.
- Koncentrácia na základe autohypnózy: Ide o stav zastaveného zaspávania, kde vnímame všetko na základe predstáv zo snov alebo detských rozprávok. Rozumovosť je tu na úrovni 50 % a je obrazne na úrovni materskej škôlky.
- Koncentrácia na úrovni pohybu: Zameraná na pohyby prstov, tela alebo nervových platničiek vo svaloch.
Tento program je vstupným pomocným programom do bunkového vedomia. Vyžaduje od ezoterika, aby sa vedel koncentrovať do membránových oblastí svojho tela, ako sú membrány hlasiviek, membrána pobrušnice, membrána veľkého mozgu a miechy. Pobrušnicová membrána vyžaduje svalové napätie v tejto oblasti. Hlasivky vyžadujú stlmený dych a dýchať do určitej rezonancie počtu úderov, bez zvukovej reprodukcie. Membrána mozgu vyžaduje techniku vypínania a zapínania nervových zakončení v mozgu. Až rezonujúce membrány dovoľujú psychický prienik dovnútra buniek a ich orgánikov.
Bunkové vedomie a jeho prepojenie s kozmom a svetom mŕtvych
Otvorením bunkového vedomia ako 7. duchovnej cesty sa otvára možnosť intenzívneho preniknutia do kozmu a sveta mŕtvych. Tento program, nazývaný aj „Program mozoček (3.)“, je nevyhnutný pre dokonalé zvládnutie bunkovej ezoteriky a duchovnej cesty. Človek sa horko-ťažko dokáže dlhšie koncentrovať na 10 bodov naraz. Uvedomte si, že koncentrácia do určitého počtu buniek v objeme fazule, alebo v objeme tenisovej loptičky vyžaduje aktívnu účasť mozočku, podporujúcu koncentráciu do určitého množstva buniek.
Program miecha (4.) je dôležitý pre optimálnu koncentráciu na pohyb v kozme, vo svete mŕtvych spomienok alebo vo vlastných spomienkach. Potrebujeme vnímať veštecký pohyb v magmatických poliach a v iných kozmických energiách. Preto je dobré zvládnuť koncentráciu na pohyb a magické rituály, kde hlavnú úlohu hrá pohyb a nie statické objekty.
Program kozmického vedomia (6.) je nevyhnutný pre plné využitie bunkového vedomia, ktoré prirodzene končí v psychickom kontakte s organickou hmotou. Bez kozmického vedomia je bunkové vedomie nedostatočne využité.
Program klinického vedomia (1.) je rovnako dôležitý pre oblasť bunkového vedomia. Pokiaľ by ezoterik ovládal iba bunkové vedomie a psychický prienik doň, nemal by z toho na duchovnej ceste mnoho. Preto k bunkovému vedomiu treba pridať výcvik klinického vedomia, ktoré sa nacvičuje v Plazmatickej škole. Tu je možnosť kombinácie klinického vedomia ako 1. duchovnej cesty a 7. duchovnej cesty cez bunky v tele.
Samotný program bunkového vedomia (7.) vyžaduje zvládnutie tvorby rezonancií v membránových systémoch tela, čo sa nacvičuje práve v Silva škole. Ide o techniky rozkmitania hlavne membrán v hlasivkách dychovými technikami a membrány podžalúdkovej hlavne napätím svalov v tejto oblasti. Ezoterik sa vyhne tvorbe rezonancií v pobrušnici strachom a obavami.
Ezoterik sa musí naučiť pomocou mozočku v zadnej časti hlavy koncentrovať sa do buniek v rôznych veľkostných skupinách: veľkosť fazule, veľkosť pingpongovej loptičky, veľkosť tenisovej loptičky, a potom veľkosť neurónovej oblasti, veľkosť celého orgánu a veľkosť celého tela. Potom je treba prepracovať systém kombinácie rôznych veľkostí a ich počtu v tele. Ezoterik nezanedbá takýto výcvik a dôsledne sa učí zatvárať a otvárať tento bunkový systém. Ezoterik si dáva pozor na stavy strachu, ktoré nekontrolovane rozkmitajú membrány v tele a spontánne vedú do bunkového vedomia.
Otvorením bunkového vedomia a prepojením na klinické a kozmické vedomie dokáže ezoterik do kozmu a sveta mŕtvych prenikať extrémne silno. Cez bunkové vedomie sa ezoterik môže intenzívne dostať ako autista aj do svojich spomienok a robiť reinkarnáciu dynamickejšie ako bežnými postupmi. Ezoterik cez bunkové vedomie a seansové vedomie preniká aj do magmatických záznamov o živote ľudí, ktoré robí pulzujúce jadro Zeme.
Silná liečivá meditácia, ktorá ovplyvňuje telesné bunky
Riziká a výzvy UFO ezoteriky: odtlačky a ich ovládanie
Otvorením bunkového vedomia ako 7. duchovnej cesty však hrozia aj negatívne vplyvy, a to práve schytávanie UFO odtlačkov zo psychického kontaktu s organickou hmotou, hlavne keď sa prepojí kozmické vedomie a bunkové vedomie. Toto je veľmi riskantná zóna pre ezoterika, ktorý môže takýto odtlačok nabrať a ani o tom nemusí tušiť. UFO odtlačok treba vnímať ako veľkú mydlovú bublinu, ktorá má v sebe uložené informácie z kontaktovaného organického života v kozme. Nesmie sa to nechať na náhodu. Pretože niektoré UFO odtlačky sú pasívne, niektoré devastačné pre zdravie a psychiku, niektoré použijú ľudskú psychiku na cestovanie po nekonečných diaľavách kozmu.
Problém nastáva aj spojením klinického vedomia a bunkového vedomia, kde je ezoterik vtiahnutý do sveta mŕtvych veľmi aktívne. Ezoterik si musí dávať pozor, aby zo sveta mŕtvych nedostal do seba určitú hustotu informácií, ktoré ho majú ovplyvňovať a hlavne zbierať v ňom informácie. Nutný je postoj osoby, ktorá zo sveta mŕtvych nechce nič a ničoho sa nedotýka, iba si to všetko fotí ako turista. Pokiaľ sa niečo dostane do ezoterika, tak sa to likviduje cez prepojenie na horiace a taviace sa objekty. Tak isto sugeráciou klinickej smrti alebo napojením sa na zomierajúcu osobu s jej láskavým dovolením. Niekedy treba takéto informačné objekty vložiť do minerálu.
Ezoterik sa musí naučiť likvidovať UFO odtlačky organického života pomocou techniky nasugerovania, že je dieťa, a potom je tu možnosť aj magického spôsobu likvidovania odtlačkov cez spomienky mŕtvych jedincov, ktorí to dokázali, alebo napojením sa na živé osoby, ktoré takúto techniku ovládajú. Prípadne cez magmatické záznamy tých, ktorí tieto techniky používali.
Ezoterik, ktorý chce niečo znamenať v UFO ezoterike ako 7. duchovnej ceste, sa musí správať uvážlivo a nehazardovať. Nekontrolovateľné získavanie odtlačkov môže zdevastovať zdravie, osud, ale aj psychiku. A preto ezoterik musí mať trvalo nejaký UFO odtlačok okolo seba alebo v sebe.
- UFO odtlačok stonožka: Najvhodnejší pre tieto účely. Dá sa získať v niektorom zo súhvezdí našej Galaxie. Je poslušný, nerobí vlastnú aktivitu a vie dobre pacifikovať ostatné UFO odtlačky. Je to trvalá výbava UFO ezoterika.
- UFO odtlačok z iného komplexu hviezd: Nie je dobré mať tento odtlačok sám, lebo je činorodý a rád by využil ľudskú psychiku na spoznávanie kozmu vo vzdialenostiach asi 4 000 miliárd svetelných rokov. Tento odtlačok nepochádza z našej Galaxie, ale z iného komplexu hviezd aspoň jednu miliardu rokov od planéty Zem. Tento odtlačok dokáže ťahať ezoterikovu psychiku do nekonečných vzdialeností kozmu aj bilióny svetelných rokov. Na pacifikovanie jeho nekontrolovateľných aktivít treba až 3 UFO odtlačky stonožiek.
- UFO odtlačok chobotnica: Odpútava pozornosť od iných odtlačkov, ale je činorodý a rád sa motá v hlavách a spomienkach iných ľudí. Je vhodný na zber informácií, no môže zahltiť mozog množstvom informácií tak, že osoba nedokáže bežným spôsobom fungovať.
Kto vstúpi na pôdu UFO ezoteriky, musí sa zmieriť s tým, že bude musieť mať pri sebe trvale nejaké odtlačky UFO, a potom sa odporúča odtlačok UFO stonožka.
Ezoterik, ktorý sa dostane vo svojom duchovnom vývoji až sem, sa musí naučiť všetko, čo robí, vnímať veštecky v spojenom centre fantázie (čuchovo-zrakovej, chuťovo-hmatovej a sluchovo-premýšľajúcej). Všetky tieto 3 druhy fantázií sa spájajú v prednom mozgu. Ezoterik sa nesnaží vnímať duchovné procesy priamo, ale výhradne nepriamymi technikami dekódovania toho, čo vníma v centre fantázie. Ezoterik z bezpečnostných dôvodov spraví všetko pre to, aby v noci spokojne spal a bunkovú ezoteriku nerobil počas spánku a na diaľku.
Odtlačky prstov v modernej vede: od forenznej analýzy k neurovývoju
Odtlačky prstov boli vždy spoľahlivým identifikačným znakom, pretože sa celý život nemenia. Ich štúdiom sa zaoberali ľudia už v dávnej minulosti - napríklad v starovekom Babylone používali hlinené odtlačky prstov na spečatenie obchodných transakcií. Sir William Herschel je uznávaný ako jeden z prvých Európanov, ktorí začali dôslednejšie študovať odtlačky prstov (pracoval na tom v 50.-tich rokoch 19. storočia). Analýza odtlačkov prstov sa však stala bežnou praxou vo forenznej vede pri riešení zločinov až na začiatku 20. storočia. Doktor Jan Halamek prišiel s nápadom na geniálnu štúdiu - dokázať, že aj na základe odtlačku prsta sa dá určiť pohlavie jedinca, ktorému odtlačok patrí. To, že na nejakom predmete zanecháme svoj odtlačok je totiž možné vďaka potu a prírodnému mazu, ktorý sa na pokožke nachádza, takže stačí tieto odtlačky trochu zahriať a použiť špeciálne farbivo, ktoré ich špecificky sfarbí podľa koncentrácie aminokyselín.
Eugenika je veda, ktorá sa zaoberá zlepšovaním ľudského genofondu. Sir Francis Galton bol muž, ktorý tento termín pravdepodobne vymyslel. A zároveň je to človek, ktorý je považovaný za priekopníka v štúdiu odtlačkov prstov. V podstate ide o tri rôzne typy odtlačkov:
- Viditeľné odtlačky: Napríklad keď máme na rukách krv, atrament alebo špecifickú špinu či mastnotu.
- Latentné (skryté) odtlačky: Nie sú voľným okom viditeľné a na ich zviditeľnenie sa musia použiť špecifické prášky a štetec.
V roku 1892 Francisca Rojas žijúca v jednom argentínskom meste zavraždila svoje dve deti a aby toho nebolo málo, vinu hodila na svojho suseda. Samú seba poranila a vydala sa po opustenej ceste, kde ju našli ľudia, ktorí jej pomohli. Odhaliť ju pomohol krvavý odtlačok na dverách, pričom sama tvrdila, že sa mŕtvych detí ani len nedotkla. Medzinárodná asociácia pre identifikáciu (IAI) bola založená už v roku 1915 inšpektorom Harrym H. Caldwellom. Avšak až v roku 1977 prišla IAI s prvým profesionálnym certifikačným kurzom v oblasti forenznej vedy zameraným na odbornosť v oblasti analýzy odtlačkov prstov.
Pravdepodobne ste už sledovali kriminálny seriál, kde sa policajnému vyšetrovateľovi podarilo chytiť páchateľa trestného činu vďaka odtlačkom prstov. Možno vás krátko na to napadlo, nemohol to byť predsa len niekto iný, niekto, kto má rovnaké odtlačky? Moderná identifikácia odtlačkov prstov sa od svojho vynálezu v 19. storočí opierala o predpoklad, že skúmaním odtlačkov prstov osoby je možné túto osobu identifikovať s istotou a s vylúčením všetkých ostatných. Keď na ulici stretnete jednovaječné dvojčatá, tak si poviete, že sú na chlp rovnaké. No aj keby tak vyzerali, tak verte, že drobné rozdiely medzi nimi nájdete. Jedným z takýchto rozdielov sú končeky prstov.
Elson S. Floy z Washington State University vysvetľuje, že neexistuje jediný exaktný dôvod pre dizajn vašich odtlačkov. Je vysoko pravdepodobné, že ak majú trecie hrebene prstov vašich rodičov určitý smer či tvar, tak ho zdedíte aj vy. Pre tých, ktorí nevedia, tak trecie hrebene sú vlastne odtlačky prstov. Rastú v rôznych prevedeniach, ako sú oblúky alebo špirály. Gény nám dávajú základný dizajn, hovoria, kedy a ako majú rásť. No ešte predtým, ako sa narodíme, tak strávime časť života ako plod v matkinom lone. Počas tohto procesu sa formuje vnútorná vrstva kože a vonkajšia vrstva kože. Odborne sa tieto vrstvy kože volajú dermis a epidermis. V miestach, kde sa tieto vrstvy stretávajú, sa objavujú trecie hrebene, ktorých vývoj a rast je riadený génmi. Tieto vrstvy však nerastú rovnako rýchlo pre každý plod. Ak jedna vrstva buniek rastie rýchlejšie, môže sa natiahnuť a stiahnuť ostatné. Môže sa zdať, že tieto drobné sily, ktoré tlačia na kožu, sú bezvýznamné, no opak je pravdou. Spoločne formujú smer rastúcich hrebeňov, čoho výsledkom je, že každý jednotlivec má unikátne odtlačky prstov. To, prečo sa nám vyvinuli odtlačky prstov, môžeme len hádať. No aj ďalšie primáty, ktoré lozia po stromoch, pracujú s rôznymi nástrojmi a podobne, majú unikátne odtlačky prstov. Hoci na našej planéte žilo už viac ako 100 miliárd ľudí, žiadne dva odtlačky prstov podľa vedcov neboli nikdy identické. Predpokladá sa, že vzor papilárnych línií na každom ľudskom odtlačku sa neopakuje na žiadnom inom prste. Dokonca aj jednotlivé prsty jedného človeka sa považovali za výrazne odlišné navzájom.
Tím výskumníkov pod vedením inžiniera Gabea Gua z Kolumbijskej univerzity pomocou neurónovej siete identifikoval rôzne odtlačky prstov patriace tej istej osobe s mierou úspešnosti až 77 percent pre jeden pár odtlačkov. Guo a jeho kolegovia uvádzajú, že táto podobnosť by mohla zlepšiť schopnosť nájsť stopy pri vyšetrovaní, keď odtlačky prstov získané z miesta činu pochádzajú z iných prstov ako odtlačky prstov, ktoré sú už v evidencii.
Odtlačky prstov a poruchy autistického spektra: nový pohľad na neurovývin
Zistenia antropologičky Klaudie Kyselicovej a jej tímu NEUROPRINT poukazujú na to, že pacienti s poruchou autistického spektra (PAS) majú odlišnosti v odtlačkoch prstov. S istotou môžeme potvrdiť, že majú častejšie asymetrické usporiadanie rýh na prstoch, čo znamená, že sa u nich odlišujú odtlačky tých istých prstov pravej a ľavej ruky. Nejde však o typickú črtu PAS, ide o niečo, čo sa vyskytuje u väčšiny zdravých jedincov, avšak vo vyššej miere u ľudí s PAS. Neexistuje jedno vysvetlenie, prečo to tak je, ale vo všeobecnosti platí, že rozdiely v lateralite možno nájsť u autistov aj v iných štruktúrach - napríklad vo vzájomnom prepojení mozgových hemisfér.
Deti s PAS majú odlišné usporiadanie detailov na prstoch, napríklad odlišnosť v strede odtlačku v porovnaní s jeho perifériou, čo však nie je viditeľné voľným okom. Nejde ale o priamy znak, ktorý poukazuje na PAS, skôr vďaka nemu vieme, že pacient má atypický neurovývin. Vďaka odtlačkom prstov dokážeme poukázať na určitú odchýlku v neurovývine. Na to, aby sme mohli vytvoriť robustný skríningový nástroj, by sme ho museli otestovať na obrovskej skupine ľudí. Máme naň prostriedky a taktiež prisľúbenú spoluprácu s firmou Innovatrics, ktorá patrí medzi svetovú špičku v biometrii odtlačkov prstov. Avšak výskumy, ktoré nás čakajú budúci rok, sú časovo aj personálne veľmi náročné.
Muži majú hrubšie papilárne línie v odtlačkoch prstov ako ženy. Papilárne línie predstavujú čiary vytvárajúce odtlačky prstov. Muž má týchto čiar na tej istej ploche menej ako žena, pretože ich má hrubšie, keďže muž má vo všeobecnosti o 20 až 25 percent hrubšiu kožu ako žena. Tím NEUROPRINT získal v rámci programu Challenger Science Cenu publika.
Aj dĺžky prstov autistických žien a mužov sa líšia. Ide o trochu diskutabilný parameter, ktorý riešili mnohí výskumníci s protichodnými závermi. Viaceré publikácie uvádzajú, že pomer dĺžky druhého a štvrtého prsta, teda ukazováka a prstenníka, je u autistov menší, čo znamená, že majú výrazne dlhší prstenník v porovnaní s ukazovákom. Vývin článkov prstov je regulovaný pôsobením pohlavných hormónov, ktoré vplývajú aj na vývin mozgu a kognitívne schopnosti dieťaťa a mnohé ďalšie ukazovatele súvisiace s autizmom. Problémom je, že na dokázanie tejto súvislosti potrebujeme odbery plodovej vody, aby sme mohli priamo skúmať konkrétne hladiny hormónov testosterónu a estradiolu a ich vzťah, a potom tieto zistenia korelovať s dĺžkou prstov. Novšie výskumy a priame dôkazy tohto tvrdenia zatiaľ chýbajú. Tento ukazovateľ nie je považovaný za stabilný, pretože keď sme skúmali dĺžku prstov detí aj dospelých, autistov aj bežnej populácie, ukázalo sa, že niekedy v predpubertálnom období sa tento pomer mierne mení. Dochádza k rýchlejšiemu rastu jedného z týchto prstov a ich pomer teda nie je stabilný. Taktiež nebola zistená súvis medzi dĺžkou prstov a mierou autistických čŕt.
Výsledky, ktoré ešte musia byť overené na väčšom počte jedincov, hovoria, že v strede útvarov na prstoch sa u pacientov s PAS častejšie vyskytujú detaily, ktoré ukazujú zlomy daných línií. Častejšie tam teda dochádza k vzniku útvarov, pri ktorých sú línie prerušované. Predpokladá sa, že tento znak súvisí s dotykovou citlivosťou. Primárnou funkciou odtlačku prstov je hmat a keďže asi 90 % detí s autizmom má senzorické poruchy vrátane hmatu, mohlo by to vysvetľovať odlišnosti v odtlačkoch prstov. Prednedávnom tiež vyšla štúdia, ktorá potvrdzuje, že gény podieľajúce sa na vzniku autizmu zároveň kódujú citlivosť prstov. Nie úplne všetky, niektoré sú citlivejšie, niektoré menej. Rovnako je aj malíček spoľahlivým ukazovateľom neurovývinových porúch. Malíček sa často spája s rôznymi genetickými poruchami, nielen z hľadiska odtlačku, ale aj formy - či je dlhší, kratší alebo ohnutý.
Len pred pár rokmi vedci definovali gény, ktoré sa podieľajú na vzniku útvarov na stredných troch prstoch - ukazováku, prostredníku a prstenníku. Tieto tri stredné prsty podliehajú pôsobeniu tých istých génov, ktoré spôsobujú, že útvary na stredných troch prstoch majú spoločné znaky, čo súvisí aj s veľkosťou brušiek prstov. Ľudia s genetickými poruchami mávajú odlišné malíčky. Nevyskytovali sa tam žiadne anomálie, teda vzory, ktoré by sme nevedeli na základe súčasných klasifikačných systémov nikam zaradiť. Líšia sa iba v zastúpení jednotlivých detailov podľa topografie bruška prsta. Deti s PAS majú rovnaké detaily v odtlačkoch prstov ako bežná populácia, len ich majú na iných miestach. Tiež sa u nich vyskytujú útvary, ktoré sú menej časté v bežnej populácii.
Odtlačky mali vždy svoje miesto v klinických odboroch, len sa o nich vie málo. Existujú napríklad genetické poruchy, pri ktorých sa uvádza, že na všetkých prstoch sa nachádza ten istý útvar. Alebo pri iných, napríklad pri adermatoglifii, teda chýbajúcich odtlačkoch prstov, vôbec nevzniknú odtlačky. Prvýkrát sa snažíme dať do súvisu vznik odtlačkov prstov s neurovývinom. Táto téma dodnes nie je prebádaná, pretože výskumná skupina Klaudie Kyselicovej sa jej systematicky venuje už od roku 2017.
Silná liečivá meditácia, ktorá ovplyvňuje telesné bunky
V prípade kriminálnikov ide väčšinou o deviantov, ktorí majú nejakú predispozíciu na dané atypické správanie. Zaujímalo ju, ako to súvisí s odtlačkami prstov. Keď sa dostala na súčasné pracovisko, začala skúmať súvislosť odtlačkov prstov s neurovývinom, čo nikto na Slovensku ešte neprebádal. Vieme, že odlišnosť v odtlačkoch prstov majú pacienti so schizofréniou či s bipolárnou poruchou, ale aj inými neurovývinovými alebo genetickými poruchami. Vo výskumoch na najpovrchnejšej úrovni odtlačkov prstov sa líšili frekvencie útvarov od bežnej populácie. Nejde však o atypické útvary, ako by sme možno predpokladali. Nemáme totiž k dispozícii dostatočnú vzorku pacientov s bipolárnou poruchou či so schizofréniou, avšak snažíme sa ju získať, len čo dostaneme grant určený presne na tento výskum. Potrebujeme vykonať výskum na súbore psychiatrických pacientov s rôznymi poruchami, aby sme odlíšili autizmus od iných porúch.
Ak sa vytvorí robustný predikčný model, tak určite áno. Presne z tohto dôvodu skúmajú odtlačky prstov, aby dokázali objektivizovať nález ešte skôr, ako sa objavia zmeny v správaní. Platí to nielen pre autizmus, ale aj pre iné poruchy, pretože odtlačok je stabilný už od 24. týždňa tehotenstva.
Závisí to od hĺbky rany. Pokiaľ je rana hlbšia ako jeden a pol milimetra, prechádza už do zárodočnej vrstvy a môže dôjsť k vytvoreniu jazvy narúšajúcej povrchový vzhľad odtlačku. Poškodenie kože, ktoré neprechádza do jej zárodočnej vrstvy, nedokáže meniť sklon línií, útvary či detaily. V súčasnosti máme k dispozícii výsledky, ktoré chcú budúci rok publikovať.
Malo by ísť o skríningový nástroj slúžiaci na odhalenie anomálie v neurovývine. Tento nástroj by mohol iba dopĺňať súčasnú diagnostiku porúch autistického spektra, ktorá je založená na psychodiagnostike, čo je pomerne spoľahlivý nástroj. Problémom je, že mnohé deti nemusia pri absolvovaní tejto diagnostiky vykazovať všetky typické autistické prejavy a že na takúto diagnostiku veľmi dlho čakáte. Rodičia, ktorí čakajú na vyšetrenie, by vďaka tomuto skríningovému nástroju vedeli, či ich dieťa má neurovývinovú poruchu alebo či ide len o prechodný problém, teda minimálne by sme vylúčili autizmus.
Deti s poruchami autistického spektra majú rozličné línie na prstoch a dlaniach. Pohlavie jedinca a to, ako dobre sa vedel vyrovnať s vývinovým stresom, keď bol ešte v maternici. Asymetria, ktorú sme objavili, neznamená iba atypický neurovývin, ale vypovedá aj o schopnosti embrya kompenzovať stres zvonka, teda všetko z vnútromaternicového prostredia, čo mohlo mať vplyv na vyvíjajúci sa plod. Vo všeobecnosti platí, že symetria v morfológii telesných štruktúr znamená vysokú odolnosť proti vývinovému stresu.
Odtlačky prstov: od dávnych čias po modernú diagnostiku
Vieme, že ľudia ako jedni z mála živočíchov majú vyvinutý identifikačný znak, ktorý je jedinečný pre každého človeka. A tým sú práve odtlačky prstov. Ich štúdiom sa zaoberali ľudia už v dávnej minulosti - napríklad v starovekom Babylone používali hlinené odtlačky prstov na spečatenie obchodných transakcií. Sir William Herschel je uznávaný ako jeden z prvých Európanov, ktorí začali dôslednejšie študovať odtlačky prstov (pracoval na tom v 50.-tich rokoch 19. storočia). Analýza odtlačkov prstov sa však stala bežnou praxou vo forenznej vede pri riešení zločinov až na začiatku 20. storočia.
Odtlačky prstov sú spoľahlivé, lebo sa celý život nemenia. Jej zistenia poukazujú na to, že pacienti s poruchou autistického spektra majú odlišnosti v odtlačkoch prstov. S istotou môžeme potvrdiť, že majú častejšie asymetrické usporiadanie rýh na prstoch, čo znamená, že sa u nich odlišujú odtlačky tých istých prstov pravej a ľavej ruky. Nejde však o typickú črtu porúch autistického spektra, ide o niečo, čo sa vyskytuje u väčšiny zdravých jedincov, avšak vo vyššej miere u ľudí s poruchou autistického spektra. Neexistuje jedno vysvetlenie, prečo to tak je, ale vo všeobecnosti platí, že rozdiely v lateralite možno nájsť u autistov aj v iných štruktúrach - napríklad vo vzájomnom prepojení mozgových hemisfér. Deti s poruchou autistického spektra majú odlišné usporiadanie detailov na prstoch, napríklad odlišnosť v strede odtlačku v porovnaní s jeho perifériou, čo však nie je viditeľné voľným okom. Nejde ale o priamy znak, ktorý poukazuje na poruchu autistického spektra, skôr vďaka nemu vieme, že pacient má atypický neurovývin. Vďaka odtlačkom prstov dokážeme poukázať na určitú odchýlku v neurovývine. Na to, aby sme mohli vytvoriť robustný skríningový nástroj, by sme ho museli otestovať na obrovskej skupine ľudí. Máme naň prostriedky a taktiež prisľúbenú spoluprácu s firmou Innovatrics, ktorá patrí medzi svetovú špičku v biometrii odtlačkov prstov. Avšak výskumy, ktoré nás čakajú budúci rok, sú časovo aj personálne veľmi náročné. Muži majú hrubšie papilárne línie v odtlačkoch prstov ako ženy. Papilárne línie predstavujú čiary vytvárajúce odtlačky prstov. Muž má týchto čiar na tej istej ploche menej ako žena, pretože ich má hrubšie, keďže muž má vo všeobecnosti o 20 až 25 percent hrubšiu kožu ako žena. Tím NEUROPRINT získal v rámci programu Challenger Science Cenu publika. Zdroj: Osobný archív K. Aj dĺžky prstov autistických žien a mužov sa líšia. Ide o trochu diskutabilný parameter, ktorý riešili mnohí výskumníci s protichodnými závermi. Určite by som ho nepovažovala za znak súvisiaci s autizmom. Viaceré publikácie uvádzajú, že pomer dĺžky druhého a štvrtého prsta, teda ukazováka a prstenníka, je u autistov menší, čo znamená, že majú výrazne dlhší prstenník v porovnaní s ukazovákom. Vývin článkov prstov je regulovaný pôsobením pohlavných hormónov, ktoré vplývajú aj na vývin mozgu a kognitívne schopnosti dieťaťa a mnohé ďalšie ukazovatele súvisiace s autizmom. Problémom je, že na dokázanie tejto súvislosti potrebujeme odbery plodovej vody, aby sme mohli priamo skúmať konkrétne hladiny hormónov testosterónu a estradiolu a ich vzťah, a potom tieto zistenia korelovať s dĺžkou prstov. Novšie výskumy a priame dôkazy tohto tvrdenia zatiaľ chýbajú. Ja tento ukazovateľ nepovažujem za stabilný, pretože keď sme skúmali dĺžku prstov detí aj dospelých, autistov aj bežnej populácie, ukázalo sa, že niekedy v predpubertálnom období sa tento pomer mierne mení. Dochádza k rýchlejšiemu rastu jedného z týchto prstov a ich pomer teda nie je stabilný. Taktiež sme nezistili súvis medzi dĺžkou prstov a mierou autistických čŕt. Antropologička Klaudia Kyselicová pôsobí vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zdroj: Osobný archív K. Výsledky, ktoré však ešte musíme overiť na väčšom počte jedincov, hovoria, že v strede útvarov na prstoch sa u pacientov s poruchami autistického spektra častejšie vyskytujú detaily, ktoré ukazujú zlomy daných línií. Častejšie tam teda dochádza k vzniku útvarov, pri ktorých sú línie prerušované. Predpokladám, že tento znak súvisí s dotykovou citlivosťou. Primárnou funkciou odtlačku prstov je hmat a keďže asi 90 percent detí s autizmom má senzorické poruchy vrátane hmatu, mohlo by to vysvetľovať odlišnosti v odtlačkoch prstov. Prednedávnom tiež vyšla štúdia, ktorá potvrdzuje, že gény podieľajúce sa na vzniku autizmu zároveň kódujú citlivosť prstov. Nie úplne všetky, niektoré sú citlivejšie, niektoré menej. Rovnako je aj malíček spoľahlivým ukazovateľom neurovývinových porúch. Malíček sa často spája s rôznymi genetickými poruchami, nielen z hľadiska odtlačku, ale aj formy - či je dlhší, kratší alebo ohnutý. Len pred pár rokmi vedci definovali gény, ktoré sa podieľajú na vzniku útvarov na stredných troch prstoch - ukazováku, prostredníku a prstenníku. Tieto tri stredné prsty podliehajú pôsobeniu tých istých génov, ktoré spôsobujú, že útvary na stredných troch prstoch majú spoločné znaky, čo súvisí aj s veľkosťou brušiek prstov. Ľudia s genetickými poruchami mávajú odlišné malíčky. Nevyskytovali sa tam žiadne anomálie, teda vzory, ktoré by sme nevedeli na základe súčasných klasifikačných systémov nikam zaradiť. Líšia sa iba v zastúpení jednotlivých detailov podľa topografie bruška prsta. Deti s poruchami autistického spektra majú rovnaké detaily v odtlačkoch prstov ako bežná populácia, len ich majú na iných miestach. Tiež sa u nich vyskytujú útvary, ktoré sú menej časté v bežnej populácii. Odtlačky mali vždy svoje miesto v klinických odboroch, len sa o nich vie málo. Existujú napríklad genetické poruchy, pri ktorých sa uvádza, že na všetkých prstoch sa nachádza ten istý útvar. Alebo pri iných, napríklad pri adermatoglifii, teda chýbajúcich odtlačkoch prstov, vôbec nevzniknú odtlačky. Prvýkrát sa snažíme dať do súvisu vznik odtlačkov prstov s neurovývinom. Táto téma dodnes nie je prebádaná, pretože sme jediná výskumná skupina, ktorá sa jej systematicky venuje už od roku 2017. A stále nevieme všetko. Už ako študentka som mala predmet dermatoglyfika, ktorú absolvujú všetci antropológovia, kde sme študovali dedičnosť odtlačkov v rámci rodín. V prípade kriminálnikov ide väčšinou o deviantov, ktorí majú nejakú predispozíciu na dané atypické správanie. Zaujímalo ma, ako to súvisí s odtlačkami prstov. Keď som sa dostala na súčasné pracovisko, začala som skúmať súvislosť odtlačkov prstov s neurovývinom, čo nikto na Slovensku ešte neprebádal. Vieme, že odlišnosť v odtlačkoch prstov majú pacienti so schizofréniou či s bipolárnou poruchou, ale aj inými neurovývinovými alebo genetickými poruchami. Vo výskumoch na najpovrchnejšej úrovni odtlačkov prstov sa líšili frekvencie útvarov od bežnej populácie. Nejde však o atypické útvary, ako by sme možno predpokladali. Nemáme totiž k dispozícii dostatočnú vzorku pacientov s bipolárnou poruchou či so schizofréniou, avšak snažíme sa ju získať, len čo dostaneme grant určený presne na tento výskum. Potrebujeme vykonať výskum na súbore psychiatrických pacientov s rôznymi poruchami, aby sme odlíšili autizmus od iných porúch. Klaudia Kyselicová sa výskumom odtlačkov prstov v súvislosti s autizmom zaoberá už od roku 2017. Zdroj: Osobný archív K. Ak sa vytvorí robustný predikčný model, tak určite áno. Presne z tohto dôvodu skúmame odtlačky prstov, aby sme dokázali objektivizovať nález ešte skôr, ako sa objavia zmeny v správaní. Platí to nielen pre autizmus, ale aj pre iné poruchy, pretože odtlačok je stabilný už od 24. Závisí to od hĺbky rany. Pokiaľ je rana hlbšia ako jeden a pol milimetra, prechádza už do zárodočnej vrstvy a môže dôjsť k vytvoreniu jazvy narúšajúcej povrchový vzhľad odtlačku. Poškodenie kože, ktoré neprechádza do jej zárodočnej vrstvy, nedokáže meniť sklon línií, útvary či detaily. V súčasnosti máme k dispozícii výsledky, ktoré chcem budúci rok publikovať. Malo by ísť o skríningový nástroj slúžiaci na odhalenie anomálie v neurovývine. Tento nástroj by mohol iba dopĺňať súčasnú diagnostiku porúch autistického spektra, ktorá je založená na psychodiagnostike, čo je pomerne spoľahlivý nástroj. Problémom je, že mnohé deti nemusia pri absolvovaní tejto diagnostiky vykazovať všetky typické autistické prejavy a že na takúto diagnostiku veľmi dlho čakáte. Rodičia, ktorí čakajú na vyšetrenie, by vďaka tomuto skríningovému nástroju vedeli, či ich dieťa má neurovývinovú poruchu alebo či ide len o prechodný problém, teda minimálne by sme vylúčili autizmus. Deti s poruchami autistického spektra majú rozličné línie na prstoch a dlaniach. Pohlavie jedinca a to, ako dobre sa vedel vyrovnať s vývinovým stresom, keď bol ešte v maternici. Asymetria, ktorú sme objavili, neznamená iba atypický neurovývin, ale vypovedá aj o schopnosti embrya kompenzovať stres zvonka, teda všetko z vnútromaternicového prostredia, čo mohlo mať vplyv na vyvíjajúci sa plod. Vo všeobecnosti platí, že symetria v morfológii telesných štruktúr znamená vysokú odolnosť proti vývinovému stresu. Vieme, že ľudia ako jedni z mála živočíchov majú vyvinutý identifikačný znak, ktorý je jedinečný pre každého človeka. A tým sú práve odtlačky prstov. Ich štúdiom sa zaoberali ľudia už v dávnej minulosti - napríklad v starovekom Babylone používali hlinené odtlačky prstov na spečatenie obchodných transakcií. Sir William Herschel je uznávaný ako jeden z prvých Európanov, ktorí začali dôslednejšie študovať odtlačky prstov (pracoval na tom v 50.-tich rokoch 19. Analýza odtlačkov prstov sa však stala bežnou praxou vo forenznej vede pri riešení zločinov až na začiatku 20. storočia. Doktor Jan Halamek, prišiel s nápadom na geniálnu štúdiu - dokázať, že aj na základe odtlačku prsta sa dá určiť pohlavie jedinca, ktorému odtlačok patrí. To, že na nejakom predmete zanecháme svoj odtlačok je totiž možné vďaka potu a prírodnému mazu, ktorý sa na pokožke nachádza, takže stačí tieto odtlačky trochu zahriať a použiť špeciálne farbivo, ktoré ich špecifický sfarbí podľa koncentrácie aminokyselín. Eugenika je veda, ktorá sa zaoberá zlepšovaním ľudského genofondu. Sir Francis Galton, bol muž, ktorý tento termín pravdepodobne vymyslel. A zároveň je to človek, ktorý je považovaný za priekopníka v štúdiu odtlačkov prstov. V podstate ide o tri rôzny typy odtlačkov. Jeden typ odtlačkov je ľahko viditeľný, napríklad keď máme na rukách krv, atrament alebo špecifickú špinu či mastnotu. Potom sú odtlačky, ktoré sa označujú aj ako latentné, skryté, pretože ich nie je voľným okom vôbec vidieť, na to aby sa zviditeľnili sa musia použiť špecifické prášky a štetec. V roku 1892 Francisca Rojas žijúca v jednom argentínskom meste zavraždila svoje dve deti a aby toho nebolo málo, vinu hodina na svojho suseda. Samú seba poranila a vydala sa po opustenej ceste, kde ju našli ľudia, ktorí jej pomohli. Odhaliť ju pomohol krvavý odtlačok na dverách, pričom sama tvrdila, že sa mŕtvych detí ani len nedotkla. Medzinárodná asociácia pre identifikáciu (IAI) bola založená už v roku 1915 inšpektorom Harrym H. Caldwellom. Avšak až v roku 1977 prišla IAI s prvým profesionálnym certifikačným kurzom v oblasti forenznej vedy zameraným na odbornosť v oblasti analýzy odtlačkov prstov. Pravdepodobne ste už sledovali kriminálny seriál, kde sa policajnému vyšetrovateľovi podarilo chytiť páchateľa trestného činu vďaka odtlačkom prstov. Možno vás krátko na to napadlo, nemohol to byť predsa len niekto iný, niekto, kto má rovnaké odtlačky? Moderná identifikácia odtlačkov prstov sa od svojho vynálezu v 19. storočí opierala o predpoklad, že skúmaním odtlačkov prstov osoby je možné túto osobu identifikovať s istotou a s vylúčením všetkých ostatných. Keď na ulici stretnete jednovaječné dvojčatá, tak si poviete, že sú na chlp rovnaké. No aj keby tak vyzerali, tak verte, že drobné rozdiely medzi nimi nájdete. Jedným z takýchto rozdielov sú končeky prstov. Elson S. Floy z Washington State University vysvetľuje, že neexistuje jediný exaktný dôvod pre dizajn vašich odtlačkov. Je vysoko pravdepodobné, že ak majú trecie hrebene prstov vašich rodičov určitý smer či tvar, tak ho zdedíte aj vy. Pre tých, ktorí nevedia, tak trecie hrebene sú vlastne odtlačky prstov. Rastú v rôznych prevedeniach, ako sú oblúky alebo špirály. Gény nám dávajú základný dizajn, hovoria, kedy a ako majú rásť. No ešte predtým, ako sa narodíme, tak strávime časť života ako plod v matkinom lone. Počas tohto procesu sa formuje vnútorná vrstva kože a vonkajšia vrstva kože. Odborne sa tieto vrstvy kože volajú dermis a epidermis. V miestach, kde sa tieto vrstvy stretávajú, sa objavujú trecie hrebene, ktorých vývoj a rast je riadený génmi. Tieto vrstvy však nerastú rovnako rýchlo pre každý plod. Ak jedna vrstva buniek rastie rýchlejšie, môže sa natiahnuť a stiahnuť ostatné. Môže sa zdať, že tieto drobné sily, ktoré tlačia na kožu, sú bezvýznamné, no opak je pravdou. Spoločne formujú smer rastúcich hrebeňov, čoho výsledkom je, že každý jednotlivec má unikátne odtlačky prstov. To, prečo sa nám vyvinuli odtlačky prstov, môžeme len hádať. No aj ďalšie primáty, ktoré lozia po stromoch, pracujú s rôznymi nástrojmi a podobne, majú unikátne odtlačky prstov. Hoci na našej planéte žilo už viac ako 100 miliárd ľudí, žiadne dva odtlačky prstov podľa vedcov neboli nikdy identické. Predpokladá sa, že vzor papilárnych línií na každom ľudskom odtlačku sa neopakuje na žiadnom inom prste. Dokonca aj jednotlivé prsty jedného človeka sa považovali za výrazne odlišné navzájom. Tím výskumníkov pod vedením inžiniera Gabea Gua z Kolumbijskej univerzity pomocou neurónovej siete identifikoval rôzne odtlačky prstov patriace tej istej osobe s mierou úspešnosti až 77 percent pre jeden pár odtlačkov. Guo a jeho kolegovia uvádzajú, že táto podobnosť by mohla zlepšiť schopnosť nájsť stopy pri vyšetrovaní, keď odtlačky prstov získané z miesta činu pochádzajú z iných prstov ako odtlačky prstov, ktoré sú už v evidencii. Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu pre predplatiteľov. S digitálnym predplatným už od 10 € získate neobmedzený prístup k uzamknutému obsahu na celý rok. Objednať si ho môžete TU.