Okultizmus v súčasnej literatúre: Od starovekých tajomstiev po moderné fascinácie

Mágia a okultizmus sú javy, ktoré sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. V rôznych obdobiach a kultúrach im ľudia pripisovali rozličný význam, no ich vplyv na formovanie spoločnosti a jej riadenie je nespochybniteľný. Často sa preplietali s vládnucimi vrstvami a prešli dlhou cestou od prvotných totemistických a šamanistických praktík až po sofistikované filozofické systémy a moderné literárne stvárnenia.

Od totemizmu k starovekým civilizáciám: Počiatky okultných praktík

Prvé náznaky záhadných javov, ktoré môžeme označiť za okultné, sa objavujú už v obdobiach, keď ľudia začali používať písmo, čo naznačuje ich ešte starší pôvod. V dávnych časoch, keď prírodné úkazy ako blesky či búrky boli vnímané ako znamenia od bohov, niektorí jedinci sa naučili tieto javy interpretovať a využívať vo svoj prospech, čím získali vplyv a moc nad ostatnými. Príkladom môže byť bystrejší člen kmeňa, ktorý dokáže predpovedať búrku na základe predchádzajúcich znakov. Takýto jedinec bol následne obdarený magickou silou a jeho slovo nadobudlo väčšiu váhu. Tento princíp sa vyvinul takmer na všetkých miestach, kde ľudia existovali, pričom v prvých fázach vývoja ľudstva ho nazývame totemizmom alebo šamanizmom.

S príchodom prvých veľkých civilizácií sa tieto systémy rozvinuli a zdokonalili. Staroveký Egypt bol miestom, kde mágia mala silné postavenie a egyptský okultizmus je dodnes populárny. Egyptská mágia, rovnako ako väčšina iných, bola úzko spojená s náboženstvom. Podobne sa to dialo aj v ostatných známych starovekých ríšach, ako napríklad v Grécku, kde boli známe početné mestá so slávnymi veštiarňami, a následne v Rímskej ríši. V Rímskej ríši však mágia postupne stratila na sile a jej vplyv na riadenie štátu sa zmenšil. Viac sa začalo dbať na logiku a pragmatické zmýšľanie, čím sa politika viac oddelila od náboženstva a mágie.

Stredovek: Doba temna, alchýmia a mystické hľadania

Obdobie stredoveku, ktoré nastalo po rozpade Rímskej ríše, je často označované ako „doba temna“. Charakterizovalo ho zníženie civilizačnej úrovne a zároveň zvýšenie vplyvu náboženstva a rôznych povier na riadenie štátu. S ranným stredovekom nastalo obdobie hľadania artefaktov ako Svätý grál či Archa zmluvy, ale aj obdobie spojené s vierou v čarodejnice, upírov a vlkodlakov, ako aj s postavami hradných čarodejov, ktorí sa neskôr transformovali na hradných alchymistov. Legendárny kráľ Artuš sa napríklad riadil radami svojho kúzelníka, druida Merlina.

Mágia, okultizmus a kúzla boli v tomto období prenechané monopolne do sféry kresťanskej cirkvi, ktorá na ne uvalila zákaz a považovala ich za najväčšie hriechy. Smutne známe procesy s čarodejnicami, ktoré začali približne v 15. storočí a skončili až v 18. storočí, sú toho dôkazom. Bolo to obdobie plné intríg a falošného obviňovania, vďaka ktorému sa ľudia často zbavovali svojich odporcov či nepriateľov. Aj na Slovensku sa odohralo niekoľko takýchto procesov, pričom príkladom je obvinenie grófky Bátory, známej ako Čachtická pani, z hrôzostrašných činov, ako bolo kúpanie sa v krvi mladých panien, a dobovo bola označená za upírku. Mnohí historici dnes tvrdia, že išlo o pravdepodobne vykonštruovaný proces, ktorý mal byť jednou z možností, ako sa dostať k jej majetku zo strany iných šľachticov.

Napriek tomu si niektorí panovníci často nechávali veštiť a rozmohla sa aj alchýmia. Pražský dvor cisára Rudolfa II. bol doslova rajom stredovekých alchymistov, preto bol občas prezývaný kniežaťom alchymistov. Okrem mnohých podvodníkov tu pôsobilo aj mnoho skutočných zasvätencov. Množstvo alchymistov pôsobilo aj na dvore českého šľachtica Viliama z Rožmberka, ktorý dal zriadiť hneď niekoľko laboratórií alchýmie. Dôkazom viery cisára Rudolfa II. v účinnosť týchto stredovekých vedcov je jeho samotná smrť - odmietol sa riadiť lekármi odporúčanou liečbou, pretože veril proroctvu, podľa ktorého zomrie na mŕtvicu. Podobne ako alchýmia dala za vznik chémii a iným vedám, astronómia sa vyvinula z veštenia a vykladania hviezd. Mala veľký význam pre politický vplyv najmä v ranných civilizáciách, kde panovník bol často len bábkou v rukách kňazov, ktorí vďaka rozvinutej astronómii dokázali presne predpovedať zatmenie slnka či iné prírodné javy.

Staroveké egyptské hieroglyfy

Novovek a osvietenstvo: Návrat k zakázanému poznaniu

Nástupom novoveku a postupným potláčaním postavenia cirkvi v spoločnosti prišli isté zmeny. V tejto dobe bolo všetko zakázané veľmi príťažlivé a zaujímavé. Existovala obrovská túžba po poznaní, a preto sa mnoho ľudí vrátilo k štúdiu starých textov o čarodejníctve a okultizme. „Poznať záhadné“ bolo heslom novoveku. Keďže cirkev už nemohla účinne zabrániť týmto aktivitám, dialo sa tak na všetkých možných úrovniach.

Dnes je snáď každému známy ruský pop Rasputin. Tento tajuplný muž aj po storočí udivuje ľudí, ktorí mu pripisujú nadprirodzenú moc. Svojimi nadprirodzenými schopnosťami, šťastím alebo vlastnosťami schopného psychológa získal priazeň na cárskom ruskom dvore. Ku koncu bol údajne jeho vplyv na cárovnú až taký veľký, že sa celkom riadila jeho radami. Tento spiritualista tak nepriamo ovplyvňoval politiku najväčšieho štátu sveta až do svojho zavraždenia, ktoré samo o sebe nesie záhadné prvky. Na jeho usmrtenie ho údajne bolo nutné najskôr otráviť, následne postreliť a keď ani to nestačilo, musel byť ešte pobodaný.

Nacistické Nemecko a okultizmus: Hľadanie árijskej nadradenosti

Pravdepodobne najviac v modernej histórii ľudstva sa okultizmom a jemu blízkymi kategóriami zaoberalo nacistické Nemecko. Spoločnosť Thule bola ustanovená ako odnož spoločnosti Germanenorde. Do spoločnosti vstupovali predovšetkým ľudia z vyšších kruhov - šľachta, podnikatelia, právnici, lekári, sudcovia, politickí aktivisti a neskôr hlavne vysokí predstavitelia vládnucej NSDAP a nacistického Nemecka celkovo. Členstvo samotného Adolfa Hitlera nebolo nikdy dokázané, pravdepodobne však bol ovplyvňovaný antisemitskými tézami a okultnými teóriami tohto spoločenstva. Členom bol napríklad Rudolf Hess, jedna z najbližších Hitlerových osôb.

Samotné slovo Thule znamená bájny severský ostrov, známy aj pod názvom Hyperborea. V rámci Thule sa objavujú aj domnienky, že Hitler za pomoci tejto okultistickej spoločnosti pátral po knihe Necronomicon a údajne ju aj našiel. Má sa jednať o knihu čiernej mágie, ktorá mala zapríčiniť vzostup ako aj pád Tretej ríše.

Nemecká spoločnosť pre výskum mystických náuk, známa ako Ahnenerbe, bola založená v roku 1935 Heinrichom Himmlerom. Himmler vyslal niekoľko archeologických expedícií do rôznych častí sveta, predovšetkým na Island a do Grónska, ale tiež do Južnej Ameriky a dokonca aj do Tibetu. Všade sa malo pátrať po súvislostiach s Atlantídou a snažiť sa nájsť potomkov tejto starej stratenej civilizácie.

Himmlerovým duchovným vodcom v tomto úsilí sa stal Rakušan Herbert Willigut, známy aj ako Weisthor. Karl Maria Wiligut (1866-1946), nazývaný „Himmlerov Rasputin“, mal nesmierny vplyv na vysokých nacistických dôstojníkov. Bol známy ako vynikajúci odborník na poli čiernej mágie. Sám o sebe prehlasoval, že je jedným z vyvolených a že jeho pôvod siaha až k Atlantíde. Tvrdil tiež, že má nadprirodzené schopnosti a dokáže si vybaviť prehistorické udalosti, ktoré jeho predkovia zažili. Himmlerovi údajne často ukazoval bývalé posvätné miesta árijskej super-rasy, dodával SS patričné symboly a oživil staré keltské runy. Navrhol tiež strieborné prstene, ktoré nosili predáci SS.

Symbolika SS a Ahnenerbe

V roku 1935 začlenil Himmler tzv. Ahnenerbe do svojho osobného štábu. Časom sa Ahnenerbe značne rozrástol a v roku 1940 mal už 46 oddelení. Až 19 z týchto úsekov viedli profesori a na čele ďalších devätnástich stáli osoby s doktorátom. Na úrade sa teda neškolili neučení šarlatáni, ale seriózni svetoznámi odborníci.

Himmlera tiež inšpirovala kniha vtedy 28-ročného autora Otta Rahna s názvom „Križiacke výpravy proti Svätému grálu“. Rahn bol pozvaný do Berlína a stal sa členom najužšieho tímu Himmlerových spolupracovníkov. Následne bol poverený vydať sa na výpravu, avšak nie do Francúzska za Svätým grálom, ale do severských štátov. Viedol expedície na Island a do Grónska, aby našiel dôkazy existencie obyvateľov starej Atlantídy a potvrdenie teórie o presune ľudí po zamrznutých ľadovcových kryhách. Expedícia bola neúspešná.

Potom sa ich pozornosť zamerala na Tibet, kde bol výskumom poverený Ernst Schäfer. Mal tu taktiež hľadať pozostatky obyvateľov zo starej Atlantídy. Všetci členovia expedície boli členovia SS. Jednou z hlavných úloh bolo aj skúmanie a meranie fyziologických rysov Tibeťanov. V čase, keď vypukla vojna, bol tím Ahnenerbe už úplne iný, zložený prevažne zo serióznych archeológov. Bývalí členovia dopadli zle. O Rahnovi sa prezradilo, že je homosexuál, čo bol pre nacistov zločin, preto bol na čas poslaný do Dachau a po prepustení spáchal samovraždu.

Nový tím profesionálnych archeológov mal pomerne dobré podmienky na výskum, aj keď ich výsledky boli často značne upravované a prispôsobované nacistickej ideológii. Napríklad prehistorická keramika nájdená v Poľsku či Rusku bola označovaná ako stará nemecká. Prezentovali sa tiež zmanipulované filmy o tom, ako archeológovia nachádzajú vo východnej Európe keramiku zdobenú svastikami, čo malo ospravedlňovať nemecký vpád na toto územie.

Atlantídu sa Himmlerovi a jeho tímu nájsť nepodarilo, rovnako sa nepodarilo potvrdiť teóriu o mimozemšťanoch, ktorí vraj ovplyvnili všetky veľké civilizácie a z ktorých pochádzala nemecká čistá rasa nadľudí. Po vypuknutí 2. svetovej vojny boli štúdie o dávnej germánskej nadradenej rase prerušené.

Jedným z najmysterióznejších objavov 20. storočia boli tzv. Kryštálové lebky. Našli sa v Strednej Amerike počas expedície známeho anglického archeológa Alberta Mitchella a boli umiestnené v Brazílskom múzeu. Neskôr, v roku 1943, boli počas neúspešného pokusu o vlámanie do priestorov tohto múzea zadržaní agenti Ahnenerbe. Počas vyšetrovania uviedli, že do Strednej Ameriky boli vyslaní so špeciálnou úlohou: získať kryštálové lebky. Nacisti verili, že poznatky árijských predkov im umožnia stvoriť nadľudí a podrobiť si ostatné ľudské bytosti. Niektorí odborníci tvrdia, že tieto kryštálové lebky boli vyrobené v Atlantíde. Keby to tak skutočne bolo, je úplne jasné, prečo sa SS o ne zaujímala. Po skončení vojny väčšina členov Ahnenerbe zmizla bez stopy. Je viac-menej nemožné odlíšiť pravdu od nepravdy, špekulácií a legiend. Isté však je, že okultizmus a spomenuté skutočnosti pomerne veľkou mierou prispeli k budovaniu nacistického Nemecka.

Existuje tiež teória, že Hitler vpadol do Rakúska kvôli Kopii Longinovej - Kopii osudu. Názvom Longinova kopia je označovaná kopia, ktorou údajne rímsky vojak Longinus prebodol bok ukrižovaného Ježiša Krista a tak ho zbavil utrpenia. Podľa mytológie, ten, kto je vlastníkom kopie a je oboznámený s jej silou, má tak vo svojich rukách moc tohto sveta. V minulosti boli vlastníkmi tejto kopie cisár Konštantín, Karol Veľký, Fridrich I. Barbarossa, Karol IV., Žigmund Luxemburský. Existujú tiež dohady, že vlastníkmi boli aj Rudolf II., ktorý sa pomiatol, a následne jeho brat Matej. Časom bola kopia uložená do Viedne v Hofburgu. V tomto čase sa však už presne nevie, či sa jedná o pravú alebo falošnú kópiu. Dňa 14. marca 1938 sa majiteľom kopie stáva Adolf Hitler. Po vojne sa kopia vracia naspäť do Hofburgu.

Mnohí vrcholoví predstavitelia nacistickej ríše, medzi nimi aj samotný Adolf Hitler, boli vegetariánmi. Na jednej strane to súvisí s mytológiou nadradenej rasy, ktorá priniesla teóriu o tom, že pôvodne boli templári čistí, pričom k ich čiastočnej degenerácii došlo práve zmiešaním sa s inými rasami a začatím konzumácie mäsa. Existuje však aj ďalšia teória, podľa ktorej pri použití čiernej mágie na spojenie sa s duchmi, démonmi či diablom je potrebné tzv. médium - človek, ktorý sa dostane do tranzu a temné sily prostredníctvom neho hovoria. Adolf Hitler bol údajne takýmto médiom, avšak aby médium fungovalo dobre, nesmelo jesť mäso.

Okultizmus v súčasnosti: Od povier po literárne fenomény

Väčšina ľudí v dnešnej dobe si myslí, že sme už príliš moderní na reálne uvažovanie o existencii mágie či okultizmu. Avšak aj dnes je stále vidieť, že lipneme na rôznych poverách a strachu z neznámeho. Téma okultizmu je tu s nami stále a nevymizla ani po porážke nacizmu a po ukončení druhej svetovej vojny. V súčasnom svete a taktiež v politike môže stále pretrvávať, avšak pôsobí skryto.

Astrológia sa ani zďaleka nezaoberá iba skúmaním našich „hviezdnych znamení“. Renomovaný astrológ Roy Gillett vo svojej knihe „Tajomný jazyk astrológie“ odhaľuje skryté stránky astrológie a zložitú súhru vplyvov, ktoré formujú charakter a osud človeka. Milióny ľudí sa vydávajú na cestu spiritualizmu bez zlého úmyslu, aby zostali v kontakte so svojimi zosnulými a našli útechu. Alebo ho začnú praktizovať zo zábavy, a tak ľahkovážne otvoria dvere svetu okultizmu.

Postavy ako Hermes Trismegistos, filozof, mudrc, majster mág a učiteľ, či Nostradamus, ktorého predpovede fascinujú dodnes, sú len niektorými z mnohých, ktorí sa stali predmetom literárnych spracovaní. Knihy univerzitného profesora Alexandra Spesza ponúkajú nový pohľad na poznanie a poznávanie, ktoré bolo v minulosti často obmedzované.

Ilustrácia Nostradama

Základné princípy ezoteriky, mágie a duchovnej filozofie sú rozoberané v dielach inšpirovaných starodávnym hermetickým textom „Kybalion“. Tieto princípy nám umožňujú vnímať svet okolo nás inými očami. Jednoduché učebnice astrológie pre začiatočníkov, ako aj numerológia, jedna z najstarších analytických techník, ponúkajú nástroje na sebapoznanie a naplnenie vlastného potenciálu.

Najznámejší druh tarotových kariet, Rider-Waite, vychádza zo symboliky, ktorá je základom pre mnohé iné spracovania tarotu. Na rozdiel od Crowleyho tarotu je Rider-Waite oveľa viac „vypravársky“.

V súčasnej literatúre sa často stretávame s témami ako „Diaľnica do pekla“, ktoré reflektujú moderné rozhodnutia ľudí, či už v hmotnom alebo jemnohmotnom aspekte, s cieľom dosiahnuť osvietenie. Postavy ako Galaxy „Alex" Sternová z Yalovej univerzity poukazujú na to, prečo sa ľudia, dokonca aj praktizujúci katolíci, uchyľujú k mágii a vynakladajú veľké sumy peňazí za rady veštcov alebo pomoc ľudových liečiteľov.

Autogénny tréning, vyvinutý neuro-psychiatrom J. H. Schultzom, je len jedným z príkladov metód, ktoré sa snažia ovplyvniť psychiku. V kontexte exorcizmu sa objavujú otázky o kliatbach prechádzajúcich z predkov na ďalšie generácie a o ich vplyve.

Giovanni Domenico Tommaso Campanella, taliansky filozof a autor utopického diela „Slnečný štát“, je príkladom mysliteľa, ktorý sa zaoberal aj astrológiou. Satanizmus v 21. storočí, ktorý sa prvýkrát objavil v podobe kalifornskej Cirkvi Satanovej v roku 1966, naznačuje pretrvávajúci záujem o temné sily.

V Prahe sa odohráva príbeh o morovej epidémii a cisárovi Rudolfovi II., ktorý sa s celým dvorom presťahoval do Plzne. Povesť tohto mesta ohrozuje séria zločinov, pričom jedným z nich je záhadné zmiznutie synovec ruského vyslanca.

Aleister Crowley (1875-1947), známy aj ako Veľká Šelma 666, bol anglický dobrodruh, šachista, básnik a škandalózny provokatér. Román „Sendivoj“ spája žáner biografického a okultno-démonologického románu, založený na osudoch poľského alchymistu Michala Sendivoja.

Príbehy ako ten o hongkonskom veštcovi, ktorý predpovedal Tizianovi Terzianimu ohrozenie života, alebo o Kristíne Royovej, ktorá do svojej literárnej tvorby uviedla okultizmus, svedčia o pretrvávajúcom záujme o tieto témy. Autori sa snažia čitateľov oboznámiť s technikami veštenia, významom kariet, snov alebo numerologických mriežok.

Posolstvá od Maitreya Krista, ktoré Benjamin Creme verejne prijal od roku 1977, prinášajú svedectvo o Prítomnosti Veľkého Učiteľa. Encyklopedické diela systematicky katalogizujú a definujú ezoterické fenomény, schopnosti a zážitky, ako aj univerzálne zákony, duchovné svety a bytosti.

Otázky o zázrakoch v medicíne, možnostiach eutanázie z duchovného hľadiska, alebo o tom, čo sa medik dozvie pri operácii srdca, naznačujú prepojenie duchovného a vedeckého. Predpovede stredovekého francúzskeho lekára Nostradama sú stále predmetom záujmu, pričom nové pohľady na jeho dielo sa objavujú v publikáciách ako „Nostradamus a nové milénium“.

Diabol, knieža temnôt, je často prezentovaný ako ten, kto sa snaží oklamať a ukradnúť dar spásy. Jeho rafinovanosť a presvedčivosť jeho lží sú neustále prítomné. Aj keď sa zdá, že mágia funguje, jej skutky sú často pripisované pekla a temnote.

Ľudský mozog v bdelom stave má mimoriadne schopnosti, ktoré každý z nás môže rozvíjať. Brožúry z prednášok exorcistov odhaľujú taktiku zlého ducha a spôsoby, ako sa pred ním brániť.

Kabala, najslávnejší a najezoterickejší prúd židovskej mystiky, má hlboké korene v staroveku a ovplyvnila mnohých intelektuálov, vrátane Isaaca Newtona a C. G. Junga. Napriek tomu, že sa kabala hlási ku starozákonnému monoteizmu, je presvedčená, že Boh vo svojich historických prejavoch je obmedzenou formou Jediného Boha. Kabalistická vízia sveta zahŕňa desať stredných svetov, nazývaných sefirot, ktoré oddeľujú človeka od Boha.

Symbolika Kabaly

Kategória literatúry „Mágia a okultizmus“ nás zavádza do sveta mystiky, tajomstiev a duchovných praktík. V tejto literatúre objavíme rôzne aspekty mágie a okultizmu, vrátane rituálov, kúziel, čarovania, astrálnej projekcie, alchýmie a iných tajomných praktík. Prehĺbime svoje pochopenie ezoterických princípov, ktoré nám umožnia vnímať svet okolo nás inými očami.

V súvislosti s okultizmom sa často objavujú knihy o prekliatí, rodovom zaťažení, chorobách, posadnutosti, špiritizme, alternatívnej medicíne, astrológii, kartárstve, talizmanoch a satanizme. Autority ako Imrich Degro, Francesco Bamonte, Elias Vella a Gabriele Amorth sa venujú týmto témam z rôznych uhľov pohľadu, často s dôrazom na duchovnú obranu a víťazstvo v Kristovom mene.

Okultizmus, definovaný ako „skrytý, tajný a záhadný, najmä týkajúci sa nadprirodzena“, oslovuje našu prirodzenú zvedavosť a zdá sa, že ponúka rýchle a jednoduché odpovede na životné otázky. Avšak nebezpečenstvo okultných praktík nemožno podceňovať, nakoľko Biblia varuje pred zapojením sa do nich. Falošní proroci, ktorí popierajú základné doktríny kresťanstva a snažia sa odvrátiť ľudí od viery, sú charakteristickými znakmi tých, ktorí propagujú okultizmus.

Mágia je abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov. Hoci sa slovo „mágia“ odvodzuje od gréckeho „mágos“, jeho pôvod siaha k indoeurópskemu koreňu „magh“ - „mocný“, „veľký“. Vedecké disciplíny ako antropológia, sociológia, história, etnológia, psychológia a filozofia sa zaoberajú mágiou a snahou o jej pomenovanie. Veda sa snaží mágiu vyložiť pomocou vedeckých disciplín, zatiaľ čo okultizmus ju vysvetľuje konceptuálne, napríklad hermetizmom.

Fenomén mágie je transkulturálny a existuje paralelne s náboženstvom a vedou. Vedecké smery si požičiavajú pojmové konštrukcie z okultizmu a naopak. Súčasná mágia je pozostatkom kedysi stratených ľudských schopností, ktoré umožňoval telesný orgán, tzv. „tretie oko“. Iná teória pripisuje mágií mimozemský pôvod, pričom v starozákonnej apokryfnej Henochovej knihe sú spomínaní anjeli, ktorí učili ľudí mágiu.

James Frazer formuloval teóriu, v ktorej mágia je jedným zo stupňov vývoja myslenia spoločnosti, pričom evolučný reťazec je: mágia → náboženstvo → veda. Základom je sympatetická mágia, ktorá predpokladá tajomnú súvislosť medzi všetkými javmi a vecami v prírode. Podľa Frazera ľudia časom zistili, že mágia nezaberá, a tak vznikol náboženský pohľad na svet. Frazerove názory sú však v súčasnosti prekonané.

Fenomén mágie stále existuje a môže súvisieť s pojmom synchronicita, ktorý zaviedol Carl Gustav Jung a opisuje zmysluplné koincidencie, ktoré nie je možné vysvetliť zákonom príčiny a následku. Okultisti sú presvedčení, že práve k takejto synchronicite dochádza pri magickej činnosti.

Mágia a náboženstvo v minulosti tvorili pevné spojenie v nábožensko-magickom celku. Rozdiel medzi mágiou a náboženstvom spočíva vo viere v transcendentálne autonómne a inteligentné bytosti, ktoré náboženstvá majú a mágia nie. Mágia sa pokúša manipulovať s božstvami, zatiaľ čo náboženstvo sa snaží získať ich priazeň prostredníctvom pokory a úcty.

Aj keď sa zdá, že mágia si požičiava od náboženstva, často sa líši tým, že je skôr manipulatívna ako prosebná. V súčasnosti však mnohí odmietajú tradičné videnie rozdielov medzi mágiou a náboženstvom, pričom poukazujú na javy, ktoré sa dejú v budhistických, hinduistických a moslimských svätyniach, kde si klienti bežne objednávajú magický úkon.

tags: #okultizmus #sucasna #literarua