Extrémizmus vo všetkých svojich formách predstavuje veľké nebezpečenstvo voči spoločenskej stabilite i slobode jednotlivca. Aj v dnešnej dobe však dokáže radikálne myslenie či ideológia získať určitú podporu medzi ľuďmi a dostať ich tak na svoju stranu. Podobné hnutia pri svojom vzniku nemusia prejavovať výrazné extrémistické črty. V svojej podstate dokonca môžu pracovať s ušľachtilou myšlienkou zlepšiť životy členov komunity a okolitého prostredia. Tieto snahy sa však rýchlo môžu zvrtnúť v niečo nenávistné a deštruktívne. V tomto článku si priblížime osobu Bhagwan Shree Rajneesha, kľúčovej osoby, ktorá stojí za vznikom hnutia, známeho dnes pod menom Osho.
Bhagwan Shree Rajneesh: Od Chandra Mohana Jaïna k Oshovi
Bhagwan Shree Rajneesh, neskôr známy ako Osho, sa narodil 11. decembra 1931 v indickej obci Kuchwada v provincii Madhja Pradéš. Jeho pôvodné meno bolo Chandra Mohan Jain. Svoje detstvo opisoval zväčša negatívne, kvôli tradičným, konzervatívnym a náboženským presvedčeniam jeho rodičov, ktorí v rovnakom nastavení tvorili rodinné prostredie. Rajneeshovi takéto podmienky bezprostredne nevyhovovali, no zároveň ho inšpirovali k tvorbe nového myslenia, ktoré ho nakoniec sprevádzalo po celý život.
V oblasti vzdelania sa Rajneesh rozhodol ísť vysokoškolskou cestou. Podarilo sa mu získať bakalársky titul z filozofie na D.N. Jain College v Džabalpúre. V danom období ho najviac inšpiroval hinduizmus, budhizmus, zen-budhizmus, no taktiež aj výskumy psychoanalýzy. Rajneesh prehlasoval, že v roku 1966 zažil hlboké duchovné osvietenie počas meditovania pod stromom v Džabalpúre. Môžeme konštatovať, že je tu obrazné spojenie s príbehom samotného Budhu, vlastným menom Siddhárta. Po tejto meditačnej skúsenosti začal tvrdiť, že dosiahol osvietenie. Následne prehlásil, že prijal už spomínaný titul „Bhagwan Shree Rajneesh“.
Oshova filozofia: Láska, sloboda a vedomie v centre pozornosti
Oshova filozofia je komplexný, širokospektrálny súbor myšlienok a názorov, ktoré sa týkajú duchovného rozvoja, vedomia, lásky, meditácie a prakticky takmer všetkého, čo sa týka ľudskej existencie. Jeho filozofiu môžeme kategorizovať na filozofiu vedomia, meditácie, slobody, lásky resp. sexuality, zdravia resp. tela, následného rozvoja vedomia a humoru resp.
V otázke samotného vedomia, ako existujúcej súčasti ľudského bytia, zdôrazňoval Osho praktizovanie neustáleho uvedomenia sa. Meditáciu, ktorá je priamo napojená na filozofiu vedomia, považoval Osho za kľúčovú. Jeho učenie spočívalo hlavne v meditácii a v tom, že minulosť ani budúcnosť ľudí nemá obmedzovať ani definovať, a preto je dôležité sústrediť sa na prítomný okamih.
Čo sa týka slobody, Osho zdôrazňoval význam individualizmu a možnosti sebavyjadrenia. Prezentoval presvedčenie, že každý by mal mať právo žiť podľa vlastných hodnôt a presvedčení, bez zbytočných obmedzení a zasahovania zo strany autorít, ktoré ho ovplyvňujú navonok. Podobne sa zastával aj svojich politických hodnôt.
Možno najotvorenejší pohľad v Oshovej filozofii nachádzame v otázke lásky a sexuality. Zdôrazňoval potrebu prijímať seba aj ostatných bez podmienok. "Čistá láska môže prežiť len vtedy, keď nie je znehodnotená kladením podmienok." Ako základnú podmienku pre duchovný rast určil vo svojom učení dôležitosť zdravia tela, ako aj mysle. V problematike zdravia zastával holistický prístup. Základným kritériom pre samotný rozvoj už spomínaného vedomia je jeho rozširovanie vďaka pochopeniu seba samého.
Posledným pilierom Oshovej filozofie je humor a radosť. Svoje učenie sa snažil prezentovať ako hru, ktorá v niektorých prípadoch vie aj pobaviť. Bol zástancom toho, že život by mal byť oslavou, vďaka ktorej vieme po celý život fungovať v radosti a prítomnosti. "Láska je ako Boh - nemôžeme ju manipulovať. Príde, kedy príde."
Hnutie Rajneesh: Od duchovného spoločenstva k extrémizmu
Samotné hnutie, taktiež známe ako „Osho hnutie“, je vcelku komplexným duchovným spoločenstvom, ktoré sa vyvinulo, ako názov napovedá, z filozofie Osha (Rajneesha). Svätou knihou hnutia Rajneesh je filozofické učenie Bhagwan Shree Rajneesha. Podstatou je kombinovanie západnej a východnej duchovnosti či duchovných praktík. Charakteristickou črtou hnutia je spôsob meditácie, resp. meditačné techniky. Hnutie využíva rôzne formy pasívnej a aktívnej meditácie, ktoré predstavujú spojenie všetkých štandardných techník meditácie, keďže vychádzajú z Oshovho učenia, ktorý vyvinul vlastné spôsoby meditovania.
Jedným z cieľov hnutia Rajneesh bolo vytvorenie komunálnych spoločenstiev, kde sa mohli ich členovia stretávať a praktizovať svoju filozofiu aj spoločne. Čo sa týka kultúry hnutia a jeho prostredia, opornými bodmi sú otvorenosť, sloboda a sebavyjadrenie. Každý člen je povzbudzovaný, resp. by mal byť povzbudzovaný k žitiu autentického a autonómneho života, ktorý je odviazaný od ideológií. Členovia by mali presadzovať individuálne hodnoty a nikto by ich v tom naopak nemal obmedzovať, na základe čoho by bola zachovaná tolerancia.
Hnutie si napriek rôznym kontroverziám dokázalo získať mnoho nasledovníkov po celom svete, z ktorých veľké množstvo zostalo verné jeho učeniu, a to aj po smrti ich duchovného vodcu. Hnutie sa ale nevyhlo, počas svojej existencie, širšej kritike a konfliktom. V období, keď zažívalo hnutie svoj vrchol, čelilo viacerým právnym, politickým a sociálnym kontroverziám, z ktorých mnohé nie sú dodnes vysvetlené.
Vývoj hnutia Rajneesh od duchovného spoločenstva k notoricky známemu extrémistickému hnutiu slúži ako silná ilustrácia toho, ako sa ušľachtilé snahy môžu vyvinúť a zvrhnúť do násilia a kriminality. Spočiatku pútajúc globálne publikum svojím posolstvom osvietenia a oslobodenia, prechod hnutia z Indie do Spojených štátov znamenal začiatok jeho temnejšej fázy. Prerod hnutia Rajneesh do extrémistickej formy a jeho následné rozpadnutie poukazujú na nebezpečenstvá, ktoré predstavuje nekontrolovaný náboženský fanatizmus. Spomenuté zločiny, ktoré zorganizovalo krídlo hnutia pod vedením Sheely, odhalili znepokojujúcu schopnosť páchať násilie, čo protirečilo duchovnej rétorike komunity.
Oshove knihy a citáty: Odkaz pre moderného človeka
Osho bol duchovný učiteľ, ktorý pochádzal z Indie. Počas života predával svoje učenie hovoreným slovom v podobe prednášok, a tak všetky jeho knihy sú len prepisom audio záznamov od jeho žiakov. Vyjadril sa k rôznym témam, ktoré však nikdy neuzavrel. Medzi jeho najznámejšie knihy patrí: „Život, láska smiech“, „Sloboda - odvaha byť sám sebou“, „Osud, sloboda a duša“, „Muž a žena“, „Radosť - šťastie, ktoré vychádza zvnútra“, „Kniha o egu“ a množstvo ďalších.
Jeho citáty odrážajú hĺbku jeho myslenia a nekompromisný pohľad na ľudskú existenciu:
- "Človek dospieva v okamihu, keď začne lásku dávať, namiesto toho, aby ju vyžadoval."
- "Život nie je utrpenie ani blaho."
- "Vojna je niečo, čo vytvára dav, národ, politici, ideológovia cirkvi."
- "Zen je ako telegram. Verí v podstatu. Nespája sa so žiadnymi nezmyselnosťami. Žiadne rituály, žiadne odriekanie, žiadne mantry, žiadne posvätné texty, iba krátke príbehy. Ak budete dostatočne vnímaví, zasiahnu vás priamo do srdca. Je to veľmi zhustené a jednoznačné učenie, ale musíte naň byť pripravení. A jedinou prípravou je meditatívna bdelosť."
Osho bol jedným z najznámejších a najprovokatívnejších duchovných učiteľov dvadsiateho storočia. Jeho múdrosť a schopnosť viesť poslucháčov k pochopeniu zložitých filozofických konceptov s humorom a rozprávačským umením sú legendárne. V knihe Zen - história, učenie a dosah na ľudstvo, sa s čitateľom vydáva na cestu pochopenia, aké je možné zažiť iba pod vedením veľkého učiteľa.
Ruská autorka Oxana Hofman začala zbierať materiál o Oshovi 14 rokov po jeho smrti, najprv v nemeckej komunite zasvätenej Oshovi. Opisuje Oshov vývoj, jeho cestu, duchovný rast a filozofiu. Približuje jeho učenie aj úlohu, akú zohral v ezoterike či spiritualite 20. storočia. Nezameriava sa na škandalózne a kontroverzné detaily z jeho života (hoci rozporuplnosti jeho osoby aj pôsobenia sa vôbec nevyhýba), ale hlavne na jeho duchovný odkaz a svojím spôsobom i na kult jeho osobnosti ako veľkého, zbožňovaného Majstra. Hoci hlavnou témou aj väčšinovým obsahom textu sú Oshove myšlienky, spôsob učenia a jeho úloha, samozrejme tu čitateľ nájde aj rôzne zaujímavé fakty z jeho života vrátane detstva, mladosti a štúdií.
Osho svoje učenie nepodával akademickou cestou, ale vo veľmi osobných príhovoroch k svojim nasledovníkom. Nikdy sa nestal autorom žiadneho písaného textu, všetky dodnes vychádzajúce knihy vznikli prepisom audio záznamov na popud jeho žiakov. Vyhlasoval, že „nový človek“ bude kombináciou múdrosti Západu i Východu, tzv. „Zorba Buddha“. „Jadro, podstatu nemožno vyjadriť žiadnym spôsobom. Ja s vami pokračujem v rozhovoroch, ale to, čo hovorím, nie je to, čo by som rád povedal. To, čo by som vám rád povedal, slovami povedať nemožno, a to, čo bolo povedané, nie je to, čo poznáte. Je to večná dilema, mystická dilema. Vieš, ale nedokážeš to povedať, a čokoľvek si povedal, nie je to, čo poznáš.“
Kritika a kontroverzie: Dvojsečná zbraň popularity
Osho, rovnako ako jeho hnutie, neobišli kontroverzie. Jeho otvorený prístup k sexualite, kritika tradičných náboženstiev a autorít, ale aj jeho extravagantný životný štýl, vrátane zbierky desiatok automobilov Rolls-Royce, vyvolávali búrlivé diskusie. Kritici ho obviňovali z manipulácie, kultu osobnosti a finančných machinácií. Hoci sa Osho sám definoval skôr ako „psychoterapeut“ alebo „sprievodca“ než ako náboženský vodca, jeho vplyv a charizma viedli k vytvoreniu masívneho duchovného hnutia, ktoré sa nevyhlo ani temným stránkam.
Príbeh hnutia Rajneesh poukazuje na to, ako sa aj tie najušľachtilejšie ideály môžu zvrtnúť, ak nie sú sprevádzané zodpovednosťou a kritickým myslením. Hoci Osho sám tvrdil, že nežiadal od svojich nasledovníkov, aby ho nasledovali, a že každý nesie zodpovednosť sám za seba, udalosti v mestečku Antelope v Oregone, kde sa hnutie pokúsilo vytvoriť autonómnu komunitu, zanechali hlbokú jazvu. Masové otravy jedlom salmonelou, ktoré zorganizovali členovia hnutia s cieľom ovplyvniť miestne voľby, sú temnou škvrnou na jeho odkaze.
Napriek týmto kontroverziám, Oshovo učenie o vedomí, meditácii, slobode a láske naďalej rezonuje v srdciach mnohých ľudí po celom svete. Jeho schopnosť predstaviť komplexné filozofické myšlienky prístupným a často provokatívnym spôsobom, mu zabezpečila trvalé miesto v dejinách duchovného myslenia 20. storočia. Jeho odkaz zostáva výzvou k hlbšiemu sebapoznaniu a k životu v plnosti prítomného okamihu.