Osho, narodený ako Rajneesh Chandra Mohan Jain (11. decembra 1931, Kuchweda, Madhjapradéš, Britská India - 19. januára 1990, Puné, India), bol jednou z najvýraznejších a zároveň najkontroverznejších postáv duchovného života 20. storočia. Neskôr známy ako áčarja Rajneesh v 60. rokoch a bhagaván Rajneesh v 70. a 80. rokoch, zanechal po sebe hnutie, ktoré dodnes vyvoláva vášnivé diskusie. Narodil sa v džinistickej rodine v bhópálskom distrikte indického štátu Madhjapradéš a jeho cesta od profesora filozofie k celosvetovo známemu mystikovi bola lemovaná radikálnymi myšlienkami, kritikou tradícií a budovaním medzinárodných komunít.
Korene, osvietenie a cesta k učiteľstvu
Podľa vlastných slov dosiahol Osho osvietenie dňa 21. marca 1953 po celoživotnom snažení. Sám túto skúsenosť komentoval slovami: "Mnoho životů jsem na sobě pracoval a snažil se všemožnými způsoby dosáhnout osvícení. Ta snaha byla důvodem, proč se mi nedařilo. Není možné nalézt pro toho, kdo nehledá. Nakonec však musíme od hledání upustit…". Kvůli tehdejším společenským podmínkám to však dlouho tajil, až o mnoho let později sa k tomu vyjádřil verejne.
Coby profesor filozofie cestoval v 60. letech po Indii ako verejný rečník. Pre neskrývanú kritiku tradičných náboženstiev, spoločnosti a otvorenosť svojich prejavov sa stal veľmi kontroverzným. Prosadzoval mimo iné aj otvorenosť a detabuizáciu sexu, čo mu v indických a neskôr medzinárodných médiách vynieslo prezývku „sexuálny guru“. V roku 1970 sa na čas usadil v Bombaji, kde začal prijímať prvých žiakov, tzv. sannjásinov, a stal sa duchovným učiteľom.
Éra v Puné a medzinárodná komunita Rajneeshpuram
V roku 1974 sa presunul do Puné, kde založil ášram, ktorý zanedlho prilákal mnoho ľudí zo Západu. Na konci 70. rokov sa jeho aktivity rozšírili za hranice Indie. Vo štáte Oregon v USA založil so svojimi učeníkmi medzinárodnú komunitu známu ako Radžníšpuram (ang. Rajneeshpuram). Boli to roky veľkého rozmachu, ale aj rastúceho napätia.
Během pouhého roku sa však vedenie komunity dostalo do konfliktov o pôdu s miestnym obyvateľstvom. Pozornosť priťahovala tiež Oshova veľká zbierka 93 rolls-royceov a život v prepychu, čo kontrastovalo s jeho duchovným zameraním. Komunita ukončila svoje fungovanie už v roku 1985, kedy sa Osho v zlom rozišiel so svojou osobnou sekretárkou Sheelou a s vedením komunity, ktoré označil ako "gang fašistov". Nechal potom demonštratívne spáliť všetky rúcha Sheely.
Vedenie komunity bolo následne obvinené z niekoľkých zločinov vrátane bioteroristického útoku (salmonelou) na obyvateľov obce The Dalles v Oregone. Nenašli sa však dôkazy, že by sa sám Osho podieľal na konšpirácii, porušovaní imigračných zákonov či útoku samom. V októbri 1985 sa Osho pokúsil utiecť z USA, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, ale bol zatknutý na palube lietadla.
Právne peripetie a návrat do Indie
Po súdnej dohode na základe tzv. Alfordovej klauzuly (kedy obvinený neprizná vinu, ale pripustí, že je dostatok dôkazov na to, aby bol usvedčený) bol odsúdený na desať rokov podmienečne a k pokute 400 000 USD. Súhlasil, že opustí USA a v súlade s dohodou o vine a treste bol z USA deportovaný. Následne hľadal útočisko v iných krajinách, ale keď bol odmietnutý v ďalších 21 krajinách, odišiel späť do Indie.
Tam podrobil USA zdrvujúcej kritike a označil túto krajinu za "monštrum", ktoré "musí byť umlčané skôr, než privedie svet k zániku". Oshov zdravotný stav sa od tej doby začal zhoršovať (častá nevoľnosť, pocit vyčerpania, nízka odolnosť proti infekciám) a v decembri 1987 vyjadril presvedčenie, že bol otrávený americkými úradmi počas vtedajšieho pobytu vo väzení. Podľa iných prameňov boli jeho symptómy spôsobené cukrovkou a chronickým stresom. Zomrel 19. januára 1990 v Puné vo veku 58 rokov na zlyhanie srdca.
Filozofický odkaz a učenie
Oshovo učenie stojí na skutočnom osobnom prežitku, ktorý stojí za všetkými jeho slovami a je dosiahnuteľný iba pomocou bdelej pozornosti (=meditácia). Osho svoje učenie nepredával akademickou cestou, ale vo veľmi osobných prejavoch k svojim nasledovníkom. Nikdy sa nestal autorom žiadneho písaného textu, všetky dodnes vychádzajúce knihy vznikli prepisom audio záznamov na popud jeho žiakov.
Hovoril na nespočetné množstvo tém, často priamo či nepriamo dotýkajúcich sa náboženstiev (vrátane džinizmu, hinduizmu, chasidizmu, budhizmu, tantry a ďalších), kritizoval spoločenské konvencie, konformizmus a prehnaný materializmus. Prehlasoval, že "nový človek" bude kombináciou múdrosti Západu i Východu, tzv. "Zorba Buddha". Mienil tým, že si človek, podobne ako Grék Zorba z románu Nikosa Kazantzakisa, bude bohémsky užívať pozemské radosti a zároveň bude po vzore Gautámy Budhu pátrať po duchovnej hĺbke a prozrení.
Dynamická meditácia a jej mechanika
Dynamická Oshova meditácia je fyzické cvičenie vedúce k vnútornej koncentrácii. Je navrhnutá tak, aby človek prešiel cez emočné bloky a fyzické napätie. Cvičenie pozostáva z niekoľkých fáz:
- Dýchanie (10 minút): Nadechovanie a vydychovanie nosom - prudko, hlboko a chaoticky. Celé telo tomuto prudkému dýchaniu napomáha.
- Katarzia (10 minút): Uvoľnenie kontroly. Ponechať telo, aby sa prejavilo bez kontroly.
- Hu hu (10 minút): Skáče sa s rukami zdvihnutými nad hlavu, s dopadom na celé chodidlo. Pri dopade sa vyráža výkrik „Hu“.
- Stop (15 minút): Človek sa zastaví v pohybe, kde ho zastihol začiatok štvrtej fázy. Zmrzne.
- Uvoľnenie (15 minút): Človek sa uvoľní a nechá telo plynúť.
Pre cvičenie je veľmi nápomocná hudba dostupná na bežných nosičoch. Cvičenie vyžaduje istú mieru akustického súkromia. Aby si ho účastníci mohli dopriať, musia mať možnosť hlasitého verbálneho prejavu.
Kontroverzie a kritický pohľad
Osho zostáva postavou, ktorá rozdeľuje verejnosť. Zatiaľ čo tisíce jeho nasledovníkov v ňom vidia osvieteného majstra, existujú aj temné stránky spojené s jeho hnutím. So zreteľom na Oshovo učenie opísané v predchádzajúcom oddiele sa objavovali najneskôr od roku 2004 svedectvá o sexuálnom zneužívaní v komunitách Bhagvána Radžníša. Tieto obvinenia vrhajú iné svetlo na idealizovaný obraz Oshových ášramov a vyvolávajú otázky o hierarchii moci a etických hraniciach v rámci kultových spoločenstiev.
Významným menom v jeho hnutí bola Ma Anand Šíla, ktorá však hnutie za dramatických okolností neskôr opustila. Jej postava a vplyv v oregonskej komunite boli predmetom mnohých dokumentárnych spracovaní, ktoré podčiarkujú komplexnosť a často problematickú povahu Oshových organizačných štruktúr.
Sannjásinské mená: Význam a symbolika
Súčasťou Oshovho hnutia bol rituál prijímania nových členov - sannjásinov. Tento proces zahŕňal aj udelenie nového duchovného mena. Dokumenty komunity, ktoré kompiloval Swami Samudroprem, obsahujú rozsiahle zoznamy mien v dévanágarí, spolu s ich významom a jazykom pôvodu. Väčšina mien vychádza zo sanskritu a reflektuje vlastnosti ako nebojácnosť, sloboda či odpútanosť.
Pri výbere mien sa kládol dôraz na ich vibračnú kvalitu a symbolický význam. Tieto mená neslúžili len ako označenie identity, ale ako nástroj transformácie, ktorým mal sannjásin vyjadriť svoj záväzok k duchovnej ceste a k učiteľovi. Pri správnej výslovnosti sa kládol dôraz na zachovanie pôvodného indického fonetického rázu, čo bolo súčasťou procesu "východnej" integrácie učeníka.
Zorba Buddha: Syntéza protikladov
Oshova filozofia "Zorba Buddha" je pokusom o zmierenie dvoch zdanlivo nezlučiteľných svetov. Na jednej strane stojí materiálna radosť, tanec, hudba a naplno prežívaný život, na strane druhej hlboká meditácia, ticho a vnútorná prázdnota. Osho tvrdil: „Jádro, podstatu nelze vyjádřit žádným způsobem. Já s vámi pokračuji v rozhovorech, ale to, co říkám, není to, co bych rád řekl. To, co bych vám rád řekl, slovy říci nelze, a to, co bylo řečeno, není to, co bych vám rád sdělil.“
Táto myšlienka bola základným kameňom jeho prístupu k ľuďom, ktorých nazýval "novými ľuďmi". Opravdivý náboženský človek podľa neho nebol ten, kto nasleduje dogmy, ale ten, kto prijme plnú zodpovednosť za svoje činy. „Opravdu zbožný člověk se zrodí okamžikem, kdy přijme zodpovednost za sebe sama, okamžikem, kdy řekne: ‚Cokoliv, co jsem, záleží jen na mně - ne na minulosti, ale na přítomnosti.‘“ Tento dôraz na prítomný okamih a individuálnu autonómiu zostáva najviac citovanou a najsilnejšou časťou jeho posolstva, bez ohľadu na kontroverzie, ktoré sprevádzali jeho život.