Saleziáni don Bosca, oficiálne známi ako Spoločnosť svätého Františka Saleského, predstavujú jednu z najvýznamnejších a najvplyvnejších rehoľných spoločností v Katolíckej cirkvi. Ich zakladateľ, taliansky kňaz sv. Ján Bosco (Giovanni Bosco, 1815 - 1888), položil základy tejto rehole v roku 1859 s primárnym zameraním na výchovu a vzdelávanie mužskej mládeže, najmä v priemyselných oblastiach. Súčasný vplyv rehole, ako aj jej členská základňa, potvrdzujú jej význam v rámci cirkevnej hierarchie aj vo svete.
Počiatky pôsobenia saleziánov na Slovensku
Prvé kontakty sv. Jána Bosca so Slovenskom siahajú až do obdobia jeho života. Dôkazom je list z roku 1886, adresovaný neznámemu slovenskému dobrodincovi, ktorý objavil historik Zlatko Kubanovič. Neskôr sa na dona Bosca obrátili aj dvaja slovenskí diecézni kňazi, Vojtech Kelecsényi a Ján Boll (1860 - 1934), čím sa začala formovať prítomnosť saleziánov na slovenskom území.
V spolupráci s hlavným predstaveným rehole otvorili slovenskí saleziáni v roku 1921 súkromné rehoľné gymnázium v talianskej obci Perosa Argentina. Toto gymnázium bolo prvým svojho druhu v zahraničí po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky a slúžilo približne 80 slovenským a 15 českým študentom.
Gymnázium Jána Bosca v Šaštíne a jeho osudy
V roku 1924 bolo saleziánske gymnázium z Talianska presťahované do Šaštína, kde bolo v roku 1928 oficiálne schválené štátom. Fungovalo ako tzv. malý seminár, zameraný na prijímanie chlapcov s duchovným povolaním. Gymnázium, ktoré nieslo oficiálny názov Gymnázium Jána Bosca, obnovilo svoju činnosť v roku 1991 a ukončilo ju v roku 2016, pričom počas svojej 25-ročnej existencie malo štyroch riaditeľov.
Saleziánske dielo v exile: Slovenské gymnázium v Ríme
Po násilnom zrušení Saleziánskej spoločnosti komunistickým režimom v noci z 13. na 14. apríla 1950 (krycia operácia známa ako Akcia K) musela časť mladých saleziánskych klerikov a kňazov ujsť za železnú oponu. V roku 1963 založili slovenskí saleziáni v Ríme Slovenské gymnázium. Prvým sídlom sa stala budova pri Katakombách sv. Kalixta, odkiaľ sa v roku 1964 gymnázium presťahovalo do budovy Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. V tejto inštitúcii pôsobilo až do svojho zrušenia v roku 1990. Gymnázium viedli štyria riaditelia a jeho bránami prešlo 159 absolventov.
Medzi významné osobnosti spojené so saleziánskym dielom na Slovensku a v exile patria:
- Jozef Stašo (1903 - 1951): Rímskokatolícky kňaz, tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave.
- Msgr. Pavol Pobiecky (1912 - 1983): Rímskokatolícky kňaz, pedagóg, trpiteľ za vieru, odsúdený na 13 rokov väzenia.
- Štefan Olos (1927 - 1998): Rímskokatolícky kňaz, organista, dirigent, hudobný pedagóg, skladateľ.
- August Hlond (1881 - 1948): Poľský kardinál, prímas.
- Augustín Nedeliak (1890 - 1969): Básnik, prekladateľ, tajomník Slovenského vlastivedného múzea, súdny tlmočník.
- Jozef Rosinský (1897 - 1973): Hudobný skladateľ, regenschori a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola v Nitre.
- Teodor Hirner (1910 - 1975): Riaditeľ konzervatória, dirigent, skladateľ, pedagóg.
- Károly Szemerény (1813 - 1898): Rímskokatolícky kňaz, pedagóg, po ktorom je pomenovaná základná škola v obci Tvrdošovce.
Saleziáni spolupracovníci a exallievovia
Združenie saleziánov spolupracovníkov predstavuje tretiu vetvu Saleziánskej rodiny, ktorá bola pôvodne známa ako Nábožné združenie saleziánskych spolupracovníkov a bola schválená Vatikánom v roku 1917. Do tohto združenia sa môže zapojiť diecézny kňaz alebo laik starší ako 18 rokov, ktorý prejde špecifickou formáciou a zloží prísľuby. Celosvetovo združuje takmer 30 000 členov.
Pojem "exalliev" označuje osobu, ktorá navštevovala saleziánske dielo (školy, internáty, oratóriá či mládežnícke centrá) najmenej jeden rok a je staršia ako osemnásť rokov. Príbeh exallievov sa začal v roku 1870, keď skupina bývalých študentov don Bosca vyjadrila svoju vďačnosť za jeho službu darovaním kávovej súpravy.
Mohamedánstvo: Pohľad z perspektívy sv. Jána Bosca
V kontexte porovnávania rôznych náboženských systémov a ich vplyvu na ľudstvo, je zaujímavé pozrieť sa na pohľad sv. Jána Bosca na mohamedánstvo. Vo svojich spisoch sa sv. Ján Bosco vyjadruje kriticky k islamu, pričom ho označuje za "ohavnú zmes judaizmu, pohanstva a kresťanstva." Podľa neho Mohamed šíril svoje učenie nie prostredníctvom zázrakov či presvedčivých slov, ale "hrubou silou." Toto náboženstvo, ktoré podľa neho "presadzuje všelijaké nemorálne veci," mu umožnilo "v krátkom čase stať sa vodcom veľkého počtu lupičov," s ktorými "prepádal krajiny na východe a podroboval si ľudí." Jeho metóda nebola založená na "zavádzaní pravdy, zázrakoch a proroctvách," ale na "zdvihnutí meča nad hlavy tých, ktorých dobyl, a zakričaní: ver alebo zomri."
Tento pohľad svätca kontrastuje s tvrdeniami niektorých katolíkov, ktorí Korán označujú za "knihu pokoja." Sv. Ján Bosco popisuje islam ako náboženstvo, ktoré vstúpilo do dejín ľudstva v 7. storočí a jeho zakladateľ, Mohamed, sa vyhlasoval za posla. Po zjaveniach, ktoré údajne dostával, začal realizovať svoje poslanie, pričom Korán, nazývaný aj "prednášanie" alebo "čítanie," vznikol po viac ako dvadsiatich rokoch prorockej činnosti.
Tvrdenia o vplyve judaizmu a kresťanstva na vznik islamu sú v texte spomínané, pričom sa poukazuje na to, že Mohamed bol ovplyvnený kresťanstvom prostredníctvom kresťanských (sýrskych) prameňov a stretol sa s kresťanmi na svojich cestách. Jeden z jeho príbuzných bol kresťan. Niektorí historici však poukazujú na to, že tieto vplyvy mohli byť obmedzené a založené na neúplných informáciách o týchto náboženstvách.
Kritika Koránu a islamu z kresťanskej perspektívy
Text ďalej rozoberá niektoré aspekty islamu a Koránu z pohľadu kresťanskej teológie. Spomínajú sa údajné "logické nezmysly, respektíve príkre protirečenia," najmä v porovnaní s učením Ježiša Krista. Kritizované je napríklad učenie o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, kde islam tvrdí, že Ježiš nebol zabitý ani ukrižovaný, len sa im "tak zdalo." Taktiež sa spomína nezlučiteľnosť moslimskej predstavy o Bohu s kresťanským monoteizmom, keďže moslimovia neveria v trojjediného Boha.
Napriek rozdielom v teologických otázkach, text poukazuje aj na body, kde sa islam prejavuje s určitou úctou k Panne Márii, ktorá je v Koráne spomínaná s mimoriadnou úctou a označená za "najblaženejšiu medzi všetkými ženami raja, po Márii."
Kritika sa dotýka aj tzv. "Satanských veršov," ktoré mali byť pôvodne súčasťou Koránu, ale neskôr boli údajne zrušené, keď si Mohamed uvedomil, že mu ich vnukol Satan. Text však upozorňuje, že táto hypotéza má svoje slabé miesta a nemožno s istotou tvrdiť, že sa Mohamedovi skutočne zjavoval Satan. Isté je však to, že "Satan ovplyvňoval myslenie Mohameda," čo sa prejavuje v "množstve prvkov, ktorých prapôvodcom je bezpochyby Satan," vrátane "výziev k násiliu a smrti."
Satanizmus a jeho odlíšenie od islamu
V kontexte porovnávania náboženstiev je dôležité odlíšiť islam od satanizmu. Zatiaľ čo islam je monoteistické náboženstvo s vlastnou teológiou a históriou, satanizmus je široký pojem, ktorý zahŕňa rôzne filozofické a duchovné smery, často spojené s uctievaním Satana ako symbolu vzbury, individualizmu alebo temnej stránky ľudskej povahy. V žiadnom prípade nie je možné spájať islam so satanizmom, čo potvrdzuje aj kritický postoj sv. Jána Bosca voči islamu, ktorý sa však nezakladá na jeho spojení so satanizmom, ale na odlišnosti jeho učenia od kresťanskej pravdy.
Výzvy a príležitosti v dialógu s islamom
Text sa dotýka aj aktuálnej situácie a výziev spojených s islamom vo svete. Poukazuje na to, že islam prechádza "veľkou krízou" a niektorí jeho stúpenci vidia riešenie len vo "vlastnej radikalizácii" a "konfrontácii." Zároveň však spomína aj fenomén konverzií moslimov na kresťanstvo, ktorý sa v posledných rokoch na celosvetovej úrovni zintenzívňuje. Tieto konverzie sú často spojené s rizikom prenasledovania a ohrozenia života v moslimských krajinách.
V tejto súvislosti sa zdôrazňuje dôležitosť "katolíckych misií medzi moslimami" a potreba "misie lásky." Autor článku cituje sv. Jána Bosca, ktorý zdôrazňuje, že "kresťanské náboženstvo istým spôsobom robí človeka na tomto svete šťastným, aby raz povstal k nebeskej radosti," zatiaľ čo Mohamedovo učenie je "na smiech, nemorálne a skazené."
Prípad učiteľa Marka Smythea, ktorý bol pokarhaný za rozdávanie materiálu s negatívnym hodnotením islamu podľa sv. Jána Bosca, ilustruje citlivosť a kontroverznosť tejto témy v súčasnej spoločnosti. Incident, ktorý vyvolal pozornosť médií, poukazuje na napätie medzi slobodou prejavu a snahou o multikultúrne porozumenie.
Saleziánske dielo, založené na princípoch výchovy, vzdelávania a lásky, tak aj v dnešnej dobe pokračuje v napĺňaní svojho poslania, pričom sa venuje aj hlbšiemu pochopeniu a konfrontácii s rôznymi duchovnými a náboženskými prúdmi vo svete.