V kontexte duchovného života a vierouky mnohých náboženstiev sa pojem "exorcista" spája s úlohou oslobodzovať jednotlivcov od vplyvu zlých duchov či iných negatívnych síl. Táto prax, zakorenená v hlbokej histórii ľudstva, nadobúda v rôznych tradíciách odlišné formy a významy. V kresťanskom prostredí, predovšetkým v katolicizme a pravosláví, má exorcizmus svoje pevné miesto v liturgii a náuke, pričom jeho vykonávanie je striktne regulované a viazané na poverenie cirkevných autorít.
Giuseppe Tomaselli: Príklad oddaného exorcistu a mystika
Medzi významné postavy, ktoré sa venovali službe exorcizmu, patrí Giuseppe Tomaselli, saleziánsky kňaz, mystik, liečiteľ a exorcista, ktorý zomrel v roku 1989 v povesti svätosti. Jeho život bol svedectvom horlivého kňaza, ktorý sa obetoval podľa vzoru Majstra. Podujal sa na nesenie obety a utrpenia za slabších spolubratov v kňazstve, vzal na seba boj proti démonickým pokušeniam, ktoré boli pre iných príliš ťažké. Mnohí ľudia svedčili, že skrze otca Tomaselliho dostali zvláštne milosti alebo zažili mimoriadne uzdravenia.
Don Giuseppe Tomaselli sa narodil 26. januára 1902 v Biancavilla (Catania) v rodine so zdravými mravnými zásadami a hlbokým kresťanským duchom. Túžba stať sa kňazom sa v ňom zrodila, keď skončil základnú školu. Po absolvovaní malého arcibiskupského seminára v rodnom meste sa presťahoval do San Gregorio di Catani, kde sa zapísal do piateho ročníka strednej školy ako saleziánsky ašpirant. Zo zdravotných dôvodov však prerušil štúdium, ktoré obnovil 20. apríla 1920 vstupom do noviciátu. V nasledujúcom roku zložil svoje prvé rehoľné sľuby. Po ukončení štúdia filozofie a teológie bol vysvätený za kňaza 8. júla 1928. Počas svojho života pracoval s veľkým zápalom pre spásu duší, za ktoré Ježiš Kristus obetoval svoj život na kríži na Golgote. Don Giuseppe Tomaselli bol vždy k dispozícii, aby pomohol druhým materiálne i duchovne. Keď bol uprostred noci povolaný, aby vysluhoval posledné sviatosti umierajúcim, ponáhľal sa vpred, uvedomujúc si skutočnosť, že Ježiš Kristus vrúcne túži po spáse každej jednej duše.
Boh udelil don Tomasellimu mimoriadne mystické dary - stigmatizáciu, tŕňovú korunu, mystický prsteň, dar bilokácie, dar videnia skutočného stavu duše, dar proroctva, mystické videnie Ježiša a Márie, či videnie duší v očistci, dar vytekania mystickej tekutiny, uzdravovania. Z vízií, ktoré dostal, je obzvlášť dôležitá vízia Madonna dei Raggi, ktorá sa odohrala 27. mája 1962. Don Giuseppe Tomaselli sa niekoľkokrát stretol s Pátrom Piom v San Giovanni Rotondo. Po jeho smrti Don Tomaselli, založil na základe dohody s Pátrom Piom laické združenia, ktorých cieľom bola eucharistická adorácia a náprava za urážky, ktoré Ježiš v Najsvätejšej sviatosti prijíma: eucharistické svätokrádeže, neúcta pred svätostánkami, samota, v ktorej je ponechaný, a malá alebo žiadna viera v eucharistické tajomstvo. Tieto zmierne adorácie praktizoval aj sám don Tomaselli, často neskoro v noci. Don Giuseppe Tomaselli zomrel obklopený svojimi spolubratmi v noci medzi 8. a 9. májom 1989 s krucifixom v rukách. Jeho život bol plný služby Bohu i ľuďom, utrpenia a obety, no i mimoriadnych zázrakov. Don Giuseppe Tomaselli je preto nazývaný ako „veľký mystik, veľký liečiteľ a veľký exorcista“.
Exorcizmus v praxi: Rozlíšenie od psychických chorôb
V súčasnej dobe rastie záujem o problematiku exorcizmu, čo potvrdzuje aj prípad Ľuboslava Petričku, ktorý sa ako exorcista pohyboval 12 rokov. Za kňaza bol vysvätený v Michalovciach v roku 1998 a exorcizmu sa venoval nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Počas svojej cesty bol tiež svedkom niekoľkých intenzívnych zážitkov. V rozhovore pre Startitup povedal viac aj o prípadoch, kedy pracovníci podniku vídali duchov. Uviedol, že si ako exorcista popri bojoch so zlom uvedomil, že návodom na lepší život je hľadanie pokoja u seba.
Kľúčovou otázkou v súvislosti s exorcizmom je rozlíšenie posadnutosti od psychickej choroby. Ako uviedol Petrička, niekedy je to veľmi ťažké rozlíšiť, pretože sa to často prelína. Stalo sa mu aj to, že počul od psychiatra, že môže byť prítomné posadnutie, no môže ísť aj o psychické ochorenie. "Ja si myslím, že veľa zla v ľudskej duši napácha aj strach. Či už o seba, alebo o svojich blízkych. Aj to môže spustiť paranoidné stavy," dodal. Rozlíšiť, či ide o posadnutie, alebo nie, je ťažké, no dá sa zistiť formou duchovného rozhovoru. Priblížil, že asi dvakrát zažil, že človek prišiel na základe odporúčania psychiatra, ktorý pri svojich pacientoch badá isté zmeny v správaní.
Ako vyzerá posadnutý človek?
Vyzerá posadnutý človek skutočne tak, ako ho vykresľujú vo filmoch? Podľa Petričku, režiséri určite pred natáčaním komunikujú s odborníkmi a exorcistami. V niektorých filmoch sa herci dokonale chopili svojej role a zahrali ju autenticky. "Možno teda povedať, že áno - na filmoch s touto tematikou je kus pravdy s tým, že režisér zapája aj svoju fantáziu," uviedol.
Nie vždy totiž človek vyzerá, že je posadnutý a nedá sa to spozorovať hneď. Stáva sa, že sa to odhalí až po rozhovore s exorcistom. Napríklad môže počas modlitby vydávať rôzne zvuky či chytiť triašku. Na niektorých osobách ale možno posadnutie pozorovať skôr. Napríklad počas svätej omše, kedy sa osobe zmení výraz tváre alebo počas nej kričia. "Áno, mal som prípad pána, ktorý chodil autom okolo pocestného kríža. Nemohol sa však naň pozerať, lebo mu to robilo veľmi zle. Zdalo sa mu to podozrivé a vyhľadal exorcistu," opísal jeden z prípadov.
Príčiny a prejavy posadnutia
Kedy človeka posadne diabol? Podľa Petričku je to rôznorodé a špeciálna cesta neexistuje. Každý človek je istým originálom a na každého pôsobí zlo inak. Posadnutie často prichádza postupne. "Azda najväčším problémom dnešnej doby je urazenosť," skonštatoval.
Doska Ouija je exorcistami často prirovnávaná k nezmyselnému telefonátu. To, že niekto vyťuká na mobile náhodné číslo a zavolá naň, znamená, že niekto môže na druhej strane telefón zdvihnúť a nielen počúvať, ale môže si číslo volajúceho aj uložiť. Používanie takýchto nástrojov môže v niektorých prípadoch otvárať dvere démonom.
Veda o exorcizme | Je démonické posadnutie možné? | Dhruv Rathee
Rastúci dopyt po exorcizme a jeho príčiny
Je smutnou skutočnosťou, že v USA rastie dopyt po exorcizme, zatiaľ čo počet reálne praktizujúcich katolíkov v USA sa neustále zmenšuje. Exorcisti vidia príčinu tohto stavu v strate viery, náraste nihilizmu, pôžitkárstva, duchovnej prázdnoty, zmenšujúcej sa autorite katolíckej Cirkvi a v náraste pohanských a otvorene démonických aktivít.
Boj proti zlu: Duchovné prostriedky a modlitba
Ako bojovať proti zlu? Dôležité je pristupovať k Sviatosti Zmierenia a prijať Svätú Eucharistiu. Počas tohto procesu môže dotyčná osoba veľmi trpieť. Aj ten najmenší z našich skutkov, ak ho vykonáme z lásky, je na osoh všetkým v tejto solidarite so všetkými ľuďmi, živými či mŕtvymi, ktorá sa zakladá na spoločenstve svätých. Cirkev je svätá, hoci má vo svojom lone hriešnikov, lebo nemá iný život ako život milosti: ak sa ním jej údy živia, posväcujú sa, ak sa mu odcudzia, upadajú do hriechov a nezriadeností, ktoré bránia, aby vyžarovala jej svätosť.
Historický kontext exorcizmu
Exorcizmus (z gréckeho ἐξορκισμός exorkizmós - vyháňanie; tiež vyháňanie) je úkon, ktorý má za cieľ z ľudí, zvierat či vecí, označených za posadnutých, vyhnať diabla alebo iné zlé sily. Predstava, že človek, zviera či vec môže byť pod vplyvom zlého ducha, je v histórii ľudstva veľmi stará a dosť rozšírená. Ježiš Kristus je v Novom zákone popísaný ako ten, kto povoláva, lieči a uzdravuje. Uzdravovanie sa v tomto prípade chápe ako vyháňanie, pretože z vtedajšieho pohľadu za choroby mohla byť zodpovedná prítomnosť nečistých síl - démonov. Za akt exorcizmu sa dá považovať aj vzkriesenie mŕtveho (napr. Lazár z Betánie). V tomto prípade mal byť Ježiš tým, kto poráža aj smrť. Nový zákon predpokladá existenciu démonov ako samozrejmosť a nielen evanjeliá, ale aj rôzne časti zvlášť Pavlových listov, ktoré obsahujú rady ohľadom obrany pred vplyvom zlého.
Ježiš sa pri ceste gerazským krajom stretáva s posadnutým, ktorý žil v hroboch, chodil nahý a nikto nemal dosť síl, aby ho mohol skrotiť. Onen muž padol pred Ježišom na zem a žiadal ho o oslobodenie od démonov, ktorí ho sužujú. Ježiš démonov prinútil opustiť mužovo telo a pýtal sa ich na meno. Démoni odpovedali, že si hovoria Légie, pretože ich je veľa, načo Ježiša prosili, aby ich nevyháňal preč (v Lukášovom evanjeliu sa dokonca píše, že žiadali, aby ich neposielal do pekelnej priepasti). Ježiš potom umožnil démonom, aby vstúpili do stáda ošípaných, ktoré sa potom vrhlo zo zrázu do mora.
V počiatkoch kresťanstva bola viera v existenciu démonov a nevyhnutnosť exorcizmu rozšírená. Avšak je nutné vedieť, že z hľadiska Nového zákona je diametrálny rozdiel medzi démonom a Diablom. Treba však podotknúť, že človek môže byť posadnutý aj Diablom, v Lukášovom evanjeliu sa môžeme dočítať, že Satan vstúpil do Judáša Iškariotského a vnukol mu myšlienku, aby Ježiša zradil. Vedľa exorcizmu posadnutých sa v kresťanstve rozvinuli takzvané krstné exorcizmy, svojím priebehom menej dramatické, ale nesúce podobný význam. Ide o obrad vyháňania zlých síl z katechumena, teda človeka pripravujúceho sa na krst. Formule krstných exorcizmov predstavujú v dejinách kresťanstva veľmi dôležitú súčasť krstu.
Exorcizmus v katolíckej cirkvi dnes
Exorcizmus tvorí aj dnes súčasť katolíckej náuky a liturgie. Rozlišuje sa pritom tzv. malý a veľký (niekedy tiež slávny) exorcizmus. Ako malý exorcizmus sa označuje obrad, ktorým sa katechumen pri krste zrieka diabla, všetkého, čo pôsobí a čím sa pýši (tento obrad tvorí aj súčasť tzv. obnovy krstného sľubu). Priebeh veľkého exorcizmu stanovuje novo revidovaná (1999) časť Rímskeho rituálu De exorcismis et supplicationibus quibusdam. Katechizmus katolíckej cirkvi (čl. 1673) píše, že exorcizmus „je zameraný na vyháňanie zlých duchov alebo vymanenie z diabolského vplyvu, a to skrze duchovnú právomoc, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi.“
V súčasnej praxi sa kladie veľká pozornosť, aby „posadnutie zlým duchom nebola zamenená so psychickou chorobou“. Rozdiel medzi posadnutosťou démonmi a duševnou poruchou dnes takto vníma aj katolícka cirkev, ktorá teraz zdôrazňuje, že treba odlíšiť posadnutosť od duševných chorôb, a že exorcizmus nemožno na duševné poruchy aplikovať. Skúsení exorcisti často kladú dôraz na to, že hociktorý človek trpiaci ťažkosťami, ktorý vyhľadáva exorcistu, potrebuje skôr starostlivosť lekára - psychiatra. Na druhú stranu aj dnes existujú prípady duševných ťažkostí, ktoré nie sú úplne riešiteľné v paradigme existujúcej psychiatrie. Vtedy je možné, v prípade súhlasu chorého, požiadať o pomoc exorcistu.
Otec Gabriele Amorth, člen Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie, 4. septembra 1991 založil Taliansku asociáciu exorcistov, a v roku 1994 založil Medzinázinárodnú asociáciu exorcistov (AIE), ktorej predsedal do roku 2000. Kongregácia pre klérus ju 13. júna 2014 schválila a uznala za súkromné medzinárodné združenie veriacich s právnou subjektivitou, so všetkými právami a povinnosťami stanovenými Kódexom kanonického práva, t.j. bola oficiálne uznaná Vatikánom. Na jeseň 2016 bola ustanovená česko-slovenská sekcia AIE. V roku 2018 mala 10 členov. Posledných 15 až 20 rokov zažíva exorcizmus rozmach nielen vo východnej Európe, ale aj v južnom Taliansku, Španielsku a celej južnej Amerike.
Okrem samotného exorcizmu, ktorý v prípade katolíckej cirkvi smie byť vykonávaný iba zrelým kňazom z poverenia biskupa, existuje aj inštitút Modlitby za uzdravenie a oslobodenie. Modlitba smie byť prednesená ktorýmkoľvek vysväteným kňazom a jej primárnym cieľom je zbaviť človeka zviazanosti s pôsobením zlého. Služba exorcistu (svätenie) bola jedným z nižších svätení a podľa všetkého bola na konci 3. storočia veľmi rozšírená. V tejto dobe tiež obrad exorcizmu tvoril (a v katolíckej cirkvi dodnes tvorí) súčasť katechumenátu a krstnej liturgie. Cirkevní spisovatelia prvých storočí (napr. sv. Antonín Pustovník, sv. Cyril Jeruzalemský a sv. Ján Zlatoústy) označujú za najjednoduchší a najbežnejší prostriedok proti zlu (t.j. exorcizmus) znamenia kríža. Dnes je označenie exorcista používané pre kňaza povereného biskupom, väčšinou na dobu určitú, aby vykonával na území diecézy tzv. veľký exorcizmus. Kompetencie exorcistu a možnosť použitia exorcizmu stanovuje a obmedzuje na jednej strane kanonické právo, na druhej Rímsky obrad.
Medzi kňazov, ktorí sú známi ako exorcisti alebo pôsobili na našom území, patria Gabriele Amorth, Vojtech Kodet, James J. LeBar, Elias Vella a na Slovensku za Košickú arcidiecézu Imrich Degro. Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. „veľký exorcizmus“ môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Treba pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy.
Jednou z bežne používaných formulí exorcizmu, ktoré užívajú kresťania, ktorí nemusia byť kňazmi, je šesťveršie, pôvodne z istého bavorského rukopisu z 17. storočia. Šesťveršie sa inšpiruje evanjeliovým rozhovorom medzi Ježišom a apoštolom Petrom (Mk 8,33). Počiatočné písmená šesťveršia bývajú vyryté okolo kríža (tzv. kríž sv. Benedikta).
Exorcizmus v iných náboženských tradíciách
Exorcizmus zrejme tvoril súčasť islamu už od jeho začiatku a určité miesta v Koráne hovoria o posadnutosti zlými bytosťami. Podľa Sunny vyháňali prorok Mohamed a jeho stúpenci zlé bytosti z tiel veriacich pomocou veršov z Koránu, prosbami k Alahovi a požehnaného prameňa Zamzam.
Už od raných čias budhizmus obsahoval určité náboženské úkony či rituály, ktoré mali chrániť proti rôznemu nebezpečenstvu a vyháňať vplyvy zlých síl. V théraváde sú exorcizujúce obrady s tzv. parittami, z ktorých sú mnohé pripisované priamo Budhovi. Na Srí Lanke sa okrem toho dodnes používa ako obradu, ktorý má zahnať zlých duchov či chorobu, tzv. atäna-kiriya.
V hinduizme sa posadnutosť niekedy považuje za svätý stav, pokiaľ do tela vstupuje bohyňa Kálí, niektorá z jej inkarnácií či iné božstvo (déva). Veriaci preto takto „posadnutých“ uctievajú a žiadajú od nich požehnanie.
V taoizme vykonávajú väčšinu exorcizujúcich obradov taoistickí kňazi, ktorí majú na základe svojho rozdelenia do rôznych rádov moc nad jednotlivými démonmi. Medzi tieto obrady patrí očistenie prekliateho domu či uzdravovanie chorého. Jeden z týchto kňazských rádov má za úlohu nakladanie s posadnutými médiami. Toto médium sa uvedie do tranzu, v ktorom sa stáva ústami božstva či zomrelého príbuzného a takto radí či napovedá v osobných, obchodných či zdravotných otázkach.
Pohľad psychiatrie a ateizmu na exorcizmus
Podľa pohľadu psychiatrov „stav posadnutosti“ neexistuje, alebo inak povedané, to, čo je z hľadiska exorcizmu posadnutosť, má prirodzenú príčinu v duševnej chorobe. Menej obvyklý pohľad, ktorý nie je v priamom spore s náboženskou tradíciou, sa iba stavia skepticky k názoru, že možno ľahko rozlíšiť prípadnú posadnutosť a duševnú chorobu, a to predovšetkým kvôli diferenciálnej diagnostike, ktorá sa doposiaľ nachádza vo svojich začiatkoch. Výsledky psychiatrie a medicíny viedli naopak aj k vývoju kresťanského názoru na posadnutosť. Dnes sa uznáva, že mnoho stavov bolo v minulosti považovaných za posadnutosť mylne (a časť z nich možno aj úspešne liečiť). Čo sa týka vzťahu medzi psychickou poruchou a pôsobením Zlého, na to nie je odpoveď jednoduchá.
Pre ateizmus, ako presvedčenie, ktoré sa vyznačuje absenciou viery v Boha či duchovnej bytosti nemateriálnej, nesvätšej povahy či podstaty, a ktoré tak popiera existenciu Boha alebo bohov, zázrakov, nadprirodzena, prípadne nehmotnej duchovnej oblasti vôbec, je už z princípu stav posadnutosti neprijateľný. Exorcizmus v jednotlivých náboženstvách preto z hľadiska ateizmu ako presvedčenia nemá žiadne reálne odôvodnenie, čo ale nič nevypovedá o jeho možných praktických účinkoch. Rovnaký názor môžu zastávať aj teisti, ktorých náboženské predstavy duchmi a zlé sily neobsahujú.
Téma exorcizmu bola spracovaná v rade filmov, najmä hororového a mysteriózneho žánru.
tags: #pravoslavny #knaz #exorcista