Najväčšie odcudzenie v dnešnej dobe môžeme sledovať tam, kde by mali existovať najhlbšie vzťahy - v rodinách. Uvediem príklad. Mladé dievča sa vydá a jej nastávajúci uisťuje ju aj jej rodičov o svojej náklonnosti. Zanedlho po svadbe však zisťuje, že jeho manželka má stále pekný vzťah k svojim rodičom, a začína žiarliť. Postupne si začína svoju manželku k sebe pripútavať sebeckými putami a odrádza ju od rodičov. Snaží sa jej rodičov zoškliviť v jej pohľade. Nakoniec sa mu jeho zámer podarí - vlastná dcéra stojí proti svojim rodičom. K takej zmene je treba veľa podozrievania, nelásky, kritiky a tvrdosti. Žiaľ, že dnes k podobným odcudzeniam dochádza, a to na najrôznejších rovinách.
Biblia opisuje podobný príbeh, ktorý sa odohral na inej rovine. Boh si z mnohých národov vyvolil jeden, aby sa stal jeho zvláštnym predstaviteľom. 5 Mojžišova 7,6-8 hovorí, že to urobil z lásky. Urobil všetko pre to, aby Izraelci mohli žiť šťastným a príkladným životom. Izaiáš Božiu starostlivosť prirovnal k starostlivosti vinára o svoju vinicu (Izaiáš 5,1-4). Avšak Izraelci, namiesto toho, aby opätovali Božiu lásku, začali sa sebecky zaoberať len vlastnými záujmami, nechávali sa zlákať modloslužbou okolitých národov a opúšťali Bohom stanovené princípy. Satanovi sa podarilo postupne ich odviesť od Boha na svoju stranu! Zvody nepriateľa boli vždy veľmi atraktívne. Nakoniec sa mu podarilo postaviť starozákonnú cirkev proti Bohu. Nastala skutočne paradoxná situácia. Židia v dobe Krista sa domnievali, že slúži Bohu, pritom však stáli proti nemu. Keď Kristus po rokoch vyčerpávajúcej práce a kázania založil novozákonnú cirkev a zveril jej poslanie, aby šla a kázala evanjelium, prejavoval určité obavy: Nesklame jeho Cirkev rovnako ako izraelský národ? Nepodarí sa nepriateľovi oddeliť „telo“ od „hlavy“, „nevestu“ od „ženícha“? Bude cirkev v nasledujúcich storočiach plných problémov, prenasledovania a na druhej strane v časoch pokoja a pohody, stále verná svojmu Pánovi? Bude úspešnejšia ako cirkev starozákonná? Boží nepriateľ je veľmi prispôsobivý a dokázal vždy veľmi úspešne využívať možnosti doby. Vždy sledoval jeden cieľ: odvrátiť Cirkev od Boha, zastaviť jej zvestovateľské úsilie a zdiskreditovať Boha v ľudských očiach. Podarí sa mu to?
I. Božie proroctvá ako svetlo v tme
Na rozdiel od nás, ľudí, Boh pozná presný beh dejín dopredu. Prečo Boh prorokom odhaľoval budúce udalosti? Čo Boh sleduje tým, že ľuďom odkrýva tajomstvom zahalenú budúcnosť? Chce ľuďom ukázať svoju veľkosť, múdrosť a schopnosti. Proroctvo dávalo ľuďom orientáciu v problémoch v rôznych dobách. Apoštol Peter napísal, že „proroctvo je ako svieca, ktorá svieti na temnom mieste, dokiaľ nenastane deň.“ (2. Petrov 1,19) Naplnené proroctvá dávajú ľuďom záruku, že sa skutočne splnia všetky Božie sľuby, aj tie najväčšie. Ľudia pred potopou neverili Noemovi, že príde potopa. Ona však nastala! Ľudia pred narodením Krista neverili, že sa narodí Mesiáš, on však prišiel. Dnešným ľuďom pripadá nemožné, že by Kristus mohol prísť druhýkrát. Existuje ešte jeden dôležitý dôvod. Proroctvá majú cirkvi a veriacim ľuďom pomôcť k bdelosti, k tomu, aby sa vyhli nebezpečenstvám, odpadnutiu a klamom nepriateľa!
Boh už v Danielovom proroctve začal predpovedať udalosti, ktoré sa budú odohrávať od doby Danielovej až „do času konca“ (Daniel 2,28.29; 8,17). Proroctvá sa týkajú striedania ríší, zápasu politických síl (Daniel 7,16.17), ale zvlášť osudov cirkvi, jej miesta, života, úspechov a prehier v dejinách (Daniel 7,21 a i.). V prorockých spisoch nachádzame určité tematické celky, v ktorých Boh sleduje pohľad na cirkev vždy z určitého uhla. V 2. kapitole knihy Daniela Boh odhalil základný prorocký náčrt. Používa obraz kovovej postavy a kameňa, ktorý ju na konci rozdrtil. Zlatá hlava (Daniel 2,37.38) predstavovala Babylonskú ríšu (606-538 pred Kr.), strieborná hruď bola obrazom Médoperzskej ríše (Daniel 2,39 - r. 538-r. 331). Medené brucho (Daniel 2,39b) symbolizovalo Grécku ríšu (331-161 pred Kr.). Železné nohy sú výstižným obrazom Rímskej ríše (Daniel 2,40 - r. 161 pred Kr. až r. 476 po Kr.). Nohy zlepené z hliny a železa (Daniel 2,41-43) hovoria o dlhých storočiach vojen, zjednocovacích snahách v Európe a Malej Ázii.
- kapitola Danielovho proroctva opisuje rovnaké ríše pomocou iných symbolov. Babylonskú ríšu prirovnáva ku levovi (Daniel 7,4), Médoperzskú k medveďovi (v. 5), ríšu Grécku k leopardovi (v. 6) a Rímsku ríšu opisuje ako „strašné, príšerné a mimoriadne mocné zviera“ (v. 7). Po tomto stručnom popise politických síl sa Daniel začína obšírne dotýkať určitej moci, ktorá začína na dlhé stáročia zasahovať do náboženskej oblasti, do života Cirkvi. Daniel vo videniach videl až za oponu viditeľného sveta. Snaží sa nám ukázať, že vo svete okrem vládcov viditeľných mocností, pôsobia aj mocnosti duchovné. Daniel v 7. kapitole opisuje túto moc ako „malý roh“, ktorý vyrástol z jedného zo štyroch rohov na hlave šelmy (symbolizujúcej Rímsku ríšu). Táto moc vzniká časovo až po zániku Rímskej ríše (v. 7.8). Roh bol najskôr „malý“ (v. 8), potom „vyrástol“ a „bol na pohľad väčší ako iní“ (v. 20). Pri svojej rozpínavosti „vylomil tri z okolitých rohov“ (v. 8). „Mal ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania“ (v. 11, 20, 25). „Mal oči podobné očiam ľudským“ (v. 8, 20) a „hľadí ako zmysly“ (v. 20), čo naznačuje inteligenciu a pozornosť. „Povedie vojnu proti svätým“ (v. 21) a „víťazí nad nimi“ (v. 21). „Bude pomýšľať na to, že zmení časy a zákon“ (v. 25). Bude vládnuť presne vymedzenú dobu (v. 25), ktorá je v proroctvách často vyjadrená ako čas, časy a polovicou času, alebo 1260 dní (symbolicky 1260 rokov).
Daniel vo svojej dobe ešte nič nevedel o tom, že izraelský národ sa navráti zo zajatia do Palestíny, že sa znovu postaví proti Bohu a ukrižuje Mesiáša. Nič nevedel o povolaní novozákonnej Cirkvi, o jej neskoršom odklone od Boha, od Jeho Slova, o úpadku stredovekej cirkvi, kedy sa podľa slov J. Á. Komenského „cirkev stala podobnou svojmu nepriateľovi“. Boh tento smutný vývoj cirkvi predpovedal - nie preto, že sa to muselo stať! Proroctvá zaznamenané v Danielovi 7. a 8. kapitole nám poskytujú kľúč k pochopeniu Božieho zámeru a Jeho starostlivosti o svoj ľud aj v tých najtemnejších obdobiach.
Ôsma kapitola Danielovho proroctva sa ešte raz vracia k zápasu Médoperzskej ríše s Gréckou svetovládou. Baran s dvoma rohmi predstavuje Médoperziu (v. 3) a kozol s jedným rohom predstavuje Grécko na čele s Alexandrom Veľkým (v. 5). V ďalších veršoch sa prorok venuje opäť pôsobeniu onej moci - „malému rohu“ a opisuje ďalšie detaily jeho pôsobenia (v. 9-12). Keď anjel Gabriel potom Danielovi živo opisuje (v. 16.17) pôsobenie onej moci, utrpenie verných, zápas proti Bohu a Jeho pravde (v. 23-26), Daniel pochopil, že to všetko robí nepriateľ pod rúškom kresťanstva, že sa satanovi podarí postaviť cirkev proti Bohu i keď bude stále žiť v domnienke, že Bohu slúži. Toto všetko na proroka zapôsobilo tak, že ťažko ochorel (v. 27).
Vysvetlenie Danielových proroctiev (1. časť) - Kapitoly 2, 7 a 8
II. Zjavenie Jána: Odpadnutie a víťazstvo Cirkvi
Pokiaľ sa zaoberáme proroctvami, potom medzi novozákonnými knihami zaujíma zvláštne postavenie kniha Zjavenie Jána. Dlhé storočia ľudia túto apokalyptickú knihu považovali za tajomnú, nezrozumiteľnú. Cieľom tejto knihy nie je len ukazovať na to, čo proti Cirkvi robí satan, ako bojuje, klame, zvádza. Omnoho dôležitejšie je vedieť, čo v prospech Cirkvi robí jej zakladateľ a Pán, jej ochranca a pomocník - Ježiš Kristus. Ak nepriateľ satan spôsobuje úpadok, rozdelenie a konečne smrť, potom Ježiš Kristus zaručuje pokrok, šťastie a konečné víťazstvo.
V Zjavení 1,19 čítame: „Napíš teda, čo si videl - to, čo je, aj to, čo sa má stať potom.“ A hneď vo veršoch 2. a 3. kapitola Zjavenia predkladá sedem listov, posolstvo „siedmich zborom“. Ich mená prezrádzajú, že išlo o kresťanské zbory v Jánovej dobe v Malej Ázii. Keďže kniha opisuje nielen to, „čo je“, ale aj „to, čo sa má stať potom“, potom pod jednotlivými zbormi chápeme jednotlivé etapy kresťanskej cirkvi v dejinách. Pozorným štúdiom zistíme, že cirkev podľa tohto popisu prechádzala dobou nadšeného zvestovateľského úsilia (Efez - Zjavenie 2,1-7), potom dobou krutého prenasledovania za rímskych cisárov (Smyrna - Zjavenie 2,8-11). Asi v 5. storočí nastáva doba odpadnutia, kompromisov kresťanstva s pohanstvom (Pergamen - Zjavenie 2,12-17). Doba znázornená cirkvou Tyatirskou predstavuje dobu temna, hlboký stredovek (Zjavenie 2,18-29). V čase, ktorú znázorňuje cirkev v Sardách, začínajú záblesky reformácie, návrat k čistému náboženstvu Biblie (Zjavenie 3,1-6). V 17. a 18. storočí reformácia a osvietenstvo vyústili do vzniku veľkých prebudeneckých hnutí, k živému záujmu o veľké biblické pravdy a Kristov druhý príchod. Posledná cirkev Laodicejská predstavuje poslednú etapu kresťanstva pred príchodom Ježiša Krista, biedu a chudobu veriacich ľudí 20. storočia, ktorí sa stali vlažnými a spoliehajú sa na svoju vlastnú "bohatosť".
Dvanásta kapitola Zjavenia opisuje to isté obdobie kresťanskej cirkvi, avšak z iného pohľadu. Odhaľuje, čo sa odohráva v zákulisí viditeľného sveta. V duchovnom zákulisí sveta prebieha nezmieriteľný zápas medzi mocnosťami dobra a zla, medzi Bohom a satanom. A v strede tohto boja sa nachádza cirkev. „Žena odiata slnkom“ (Zjavenie 12,1) je obrazom Kristovej cirkvi. Božia cirkev čakala narodenie Vykupiteľa (v. 2). V 4. verši sa objavuje správa o pôvodcovi odboja proti Bohu, o satanovi a o moci, ktorú použil k tiahnutiu proti Kristovi. Bola to stará Rímska ríša. Satan vďaka žalobám Židov a krutosti Rimanov síce Božieho Syna pribil na kríž, avšak verše 4. a 5. píšu, že „jej syn bol vytrhnutý k Bohu“. Kristus odišiel späť k Bohu, avšak na svete zostala Božia cirkev.
Ďalej Ján v 12. kapitole knihy Zjavenie opisuje vzburu satana proti Bohu a jeho vytrhnutie z neba (v. 7-12) a jeho následný boj proti cirkvi. Po celé nasledujúce storočia, dlhú prorocky predpovedanú dobu bude nepriateľ bojovať proti verným, „ktorí zachovávajú Božie prikázania“ (v. 17). Kto bude v dobe prenasledovania nástrojom nepriateľa? Ako dlho bude trvať táto doba? Kto bude tvoriť pravú Kristovu cirkev v dobe všeobecného odpadnutia? Vďaka rôznym pohanským vplyvom začala cirkev apoštolská niekoľko storočí po odchode Pána Ježiša degenerovať. Začala túžiť po moci, sláve, bohatstve, do jej učenia vnikali nebiblické náuky a zhruba v 5. storočí sa cirkev rozštiepila na dve časti: prvá, ktorá prevzala moc zanikajúcej Rímskej ríše, ktorá sa zmierila s nebiblickým učením, zmenila Boží zákon a nakoniec začala druhú časť cirkvi, vernú menšinu, prenasledovať. Väčšina odpadla od Božieho ideálu. Menšina bola prenasledovaná.
Na rozdiel od 12. kapitoly, ktorá popisuje vernú časť Božej cirkvi, Zjavenie 13. kapitola nám vykresľuje cirkev, ktorú sa nepriateľovi podarilo postaviť proti Bohu. Cirkev nikdy nemala vládnuť svetu, nikdy sa nemala spájať s politickou mocou. Zjavenie 13. kap. otvorene opisuje cirkev, ktorá sa na dlhé stáročia zapredala nepriateľovi (v. 1-2). Šelma zo Zjavenia 13 je totožná s „malým rohom“ z Danielových proroctiev 7. a 8. kapitoly. „Ústa, ktoré hovoria rúhania“ (v. 5), „Bojuje proti svätým“ (v. 7). Vládne taký istý čas ako „malý roh“. Tu je zaujímavý časový údaj. V skutočnosti sa 3,5 roka rovná 42 mesiacov a 1260 dňom. Deň v prorockej pasáži sa rovná jednému roku v skutočnosti (Ezechiel 4,5-6). To teda znamená, že cirkev, ktorá sa v stredoveku chopila moci, mala vládnuť 1260 rokov. To zodpovedá skutočnosti! V roku 538 Justinián odovzdáva cirkvi (pápežom) neobmedzenú politickú moc bývalého Rímskeho impéria a presne po 1260 rokoch v roku 1798 ju odníma pri francúzskej revolúcii Napoleon. Kiežby sa ľudia a cirkvi poučili z tragickej minulosti stredovekého útlaku. Akonáhle sa cirkev spojila s politickou mocou, vždy začalo prenasledovanie, netolerancia. V dobe ukrižovania Krista rovnako ako za čias inkvizície. Poučia sa ľudia v dobe pred príchodom Krista?
Druhá polovica 13. kapitoly Zjavenia znovu rozvíja obraz Cirkvi, ktorá sa spája s politickými silami. Verš 11 je prirovnaný k „Baránkovi“ - Kristovi, ale ďalej odhaľuje, že „hovorí ako drak“ a „vykonáva moc prvej šelmy“ (v. 12). Aby ovplyvnila obyvateľov zeme, najprv bude používať zázraky (v. 13-14), zriadi rôzne inštitúcie (obraz - v. 14-15). Každopádne však bude znovu vzkriesená náboženská a politická moc (v. 3.8.12), ktorá bude na ľudí vyvíjať nátlak, aby „prijali jej znamenie na ruku alebo na čelo“ (v. 16-17). Bude ľuďom znovu vnucovať svoje pravdy, ktoré sa, žiaľ, budú rozchádzať s pravdami Biblie. Žiaľ, že sa až dodnes nedarí mnohým cirkvám obnoviť svoje učenie podľa jasných zásad Písma. Na tom má eminentný záujem nepriateľ, ktorý vždy bojoval proti všetkému Božiemu.
Čo však na to hovorí Boh? Tieto proroctvá nám ukazujú, že hoci bude cirkev čeliť mnohým skúškam a pokušeniam, nakoniec zvíťazí. Božie zasľúbenia sú spoľahlivé a Kristus nikdy neopustí svoju Cirkev. Pochopenie týchto proroctiev nám pomáha bdieť, zostať vernými a dôverovať v konečné víťazstvo.
Často kladené otázky o proroctve a vytrhnutí
Otázka: Stane sa Vytrhnutie 23. septembra 2025?Odpoveď: Biblia jasne varuje pred stanovovaním konkrétnych dátumov pre Druhý príchod Krista. Matúš 24:36 hovorí: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ Stanovovanie dátumov môže viesť k sklamaniu a oslabeniu viery.
Otázka: Čo je "vytrhnutie"?Odpoveď: Pojem „vytrhnutie“ sa vzťahuje na eschatologickú udalosť, pri ktorej sú mŕtvi aj živí veriaci „uchvátení“ (1. Tesaloničanom 4:17) spoločne v jednom „okamihu“ (1. Korinťanom 15:52), aby sa stretli s Ježišom v oblakoch. Je to prvá fáza Kristovho druhého príchodu.
Otázka: Prečo sa niektorí domnievajú, že kresťania neprejdú obdobím Súženia?Odpoveď: Podľa niektorých interpretácií Písma, ako napríklad 1. Tesaloničanom 5:9 („Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista,“), kresťania nebudú vystavení Božiemu hnevu, ktorý bude vylievaný počas Súženia. Súženie je vnímané ako čas súdu a trestu pre Izrael a pre neveriacich.
Otázka: Kto stojí za útokmi na Božiu cirkev?Odpoveď: Podľa biblických proroctiev, najmä v knihách Daniel a Zjavenie, hlavným protivníkom Božej cirkvi je satan a jemu podriadené mocnosti, ktoré sa snažia odvrátiť ľudí od Boha, zastaviť šírenie evanjelia a diskreditovať Boha v ľudských očiach. Tieto mocnosti sa často prejavujú prostredníctvom politických a náboženských systémov, ktoré sa stavajú proti Božím prikázaniam a pravde.
Otázka: Ako sa líši vytrhnutie od druhého príchodu?Odpoveď: Vytrhnutie je príchod Krista po Cirkev, kedy sa Cirkev stretne s Kristom v povetrí. Druhý príchod je príchod Krista s Cirkvou ako nevestou, aby vykonal súd na svojich nepriateľoch. Vytrhnutie je okamžité a môže sa udiať kedykoľvek, zatiaľ čo druhý príchod bude predchádzať množstvo znamení a bude viditeľný pre celý svet.
Otázka: Prečo je biblické proroctvo dôležité?Odpoveď: Proroctvo tvorí takmer tretinu Božieho slova a poskytuje nám orientáciu v problémoch, záruku Božích sľubov a výzvu k bdelosti. Naplnené proroctvá posilňujú našu vieru a pomáhajú nám pochopiť Boží plán s ľudstvom.
Otázka: Ako by mali veriaci reagovať na proroctvá o konci sveta?Odpoveď: Biblia nás vyzýva, aby sme boli pripravení na Kristov príchod, ale zároveň varuje pred stanovovaním dátumov. Mali by sme žiť bdelým životom, zostať verní Božiemu slovu a dôverovať v konečné víťazstvo, ktoré nám Kristus zasľúbil. Príbeh o desiatich pannách (Matúš 25,1-13) nám pripomína dôležitosť pripravenosti a múdrosti.