Múdrosť vekov je vraj uložená v ústnych podaniach a starom písomníctve. Naši predkovia vo svojich ťažkostiach často hľadali útechu v Biblii, v rôznych starých knihách, ako aj v záznamoch svojich predchodcov. Tak sa rozličné skúsenosti a pozorovania koncentrovali do rozmanitých prísloví, porekadiel i pranostík, tak vznikali rozličné knihy, označované neskôr neraz za posvätné. Staršia generácia si pamätá na mnohé výroky pripisované Sibyle, kráľovnej zo Sáby, zatiaľ čo mladej generácii pojem sibylská veštba veľa nehovorí. Podľa niektorých Sibyliny proroctvá sú súborom mýtov, legiend, názorov, ponášok na Bibliu a mravoučných poučení z rôznych epoch. Podľa iných obsahujú zjavenú pravdu, túžbu po lepšom duševnom živote jednotlivca a varovanie pred budúcnosťou, a to nie práve najlepšou, ak sa človek vnútorne mravne neobrodí.
Sibyla je staroveké pomenovanie pre veštkyne, kňažky a vedmy z Malej Ázie. Boli to ženy vyznačujúce sa mediálnymi schopnosťami. Oplývali bohatými vedomosťami a údajne sa dožívali vysokého veku. V mediálnom vytržení zjavovali vôľu bohov a predpovedali budúcnosť. Máloktorá ľudská činnosť je taká opradená tajomstvami, záhadami a legendami ako veštenie. Lebo takmer každého zaujíma, aký osud má zapísaný vo hviezdach, čo ho čaká a neminie, ako sa bude mať o rok, o desať.
Kráľovná zo Sáby a jej veľká cesta
Preslávila sa ďalekou cestou do Jeruzalema ku kráľovi Šalamúnovi, ktorému zverila mnohé zo svojich tajomstiev. Kráľovná často potvrdzuje svoje slová výrazom: „Písané je vo hviezdach.“ Čítame tam, že vo svojej krajine vládla múdro, spravodlivo pre dobro obyvateľov. Obdivuhodné boli jej vedomosti o Božích veciach a odkiaľ ich mala? Múdro sa ich držala pri spravovaní svojej krajiny a ľudu. Jej proroctvá sa týkajú dejín až po dnešnú dobu.
Ešte keď sa chystala táto kráľovná navštíviť Šalamúna do ďalekých krajín, odovzdala vládu na ten čas neprítomnosti vybraným občanom a kládla im na srdce toto: „Vládnite spravodlivo, majte na zreteli záujem svojho ľudu, braňte jeho slobodu a svoju krajinu do poslednej kvapky krvi a nikdy nesiahajte na slobodu iných. Netúžte po cudzom, obrábajte svoje role a dajte pozor na svoje stáda, nešetrite toho, kto by chcel krajinu vašich otcov ukradnúť či podmaniť si, alebo daňami zaťažiť.“ A potom s veľkým sprievodom sa dala na ďalekú cestu k Šalamúnovmu kráľovstvu. V siedmy deň nepokračovali v ceste, kráľovná hovorí k sprievodu: „Boh prikázal, aby siedmy deň bol venovaný jeho oslave. Modlite sa, lebo všetko, čo vidíte, od Boha pochádza…“ Veru dnešní vládcovia štátov by sa mali čo od nej učiť, ako spravovať svoje krajiny a viesť ľud v Božom duchu.
Proroctvá o úpadku a zmene spoločnosti
Sibyla predpovedala okrem vynálezov, objavov, áut, lietadiel, podmorských plavidiel aj oslobodenie poddaných, pád veľkých ríš a kráľovských rodov. Začítajme sa teraz do odkazu kráľovnej zo Sáby:
„Príde doba úpadku. Ó, múdry Šalamún, tak ako dnes živia sa muži národa tvojho obchodom a chovom svojich stád, tak v dobe, ktorá príde, ženy predajom svojho tela živiť sa budú. Opojné nápoje užívať budú, takže ich plodnosť strácať sa bude a ľudstvu úplný zánik hroziť bude. Ak sa potom zo ženy, omamné nápoje požívajúcej, dieťa zrodí, tichému šialenstvu prepadne a potomkov na svet už viac neprivedie. Ženy ťažké kamenné ozdoby na rukách nosiť budú. Vlasy raz veľmi dlhé, potom krátke, a keď bude ľudstvu najhoršie, kratšie než muži nosiť budú. Rovnako i ústa a oči pozmenia si mnohé, a tak sa žena v tej dobe sove podobať bude. Ženy sukne svoje odložia a do sukní mužov obliekať sa budú. Stane sa tak v čase, keď muž a žena plnú rovnosť pred zákonom dosiahnu. Bude to pre ženu doba rovnoprávnosti, ale i bezcennosti. Lebo tak ako ťava, ktorú na trhu od kupcov kúpiť môžeš, nemá a nebude mať cenu žena, ktorá, hoci by s tebou na jednej úrovni bola, za zlato a víno sa ti predá.“
S týmto úpadkom mravnosti prestanú i deti poslúchať svoje matky. Dieťa nepozná faloš a pretvárku. Ak je nútené byť priamym svedkom týchto nerestí, odvracia sa od nich a nenávidí ich. Rovnako nenávisť voči matke cíti - jedno, či u nej faloš vidí alebo nie.
Mnohí z mužov manželky svoje, s ktorými v Hospodinovom mene o spoločné lôžko sa delili, vyženú a pojmú manželky iné. Príde doba, keď matky svoje dcéry do miest vyženú, aby tam, predávajúc cudzím mužom svoje telo, pozemské statky nadobudli. Manželky s viacerými mužmi telom svojím obcovať budú, bez toho, aby pohoršenie v dome suseda svojho vzbudili, lebo i manželka susedova s inými mužmi stýkať sa bude.
Pamätaj, že prvým tvorom, podobným obrazu Hospodinovmu bol muž a posledným tvorom, ktorý na Zemi umierať bude, bude žena. Posledná žena bude z rodu tých, čo až o tisícročia vládu nad svetom dosiahnu. Vtedy človek len sám seba vidieť bude…
Technologický pokrok a jeho dôsledky
„Ľudia budú robiť veľké obchody, ktoré sa zvrhnú na okrádanie. Obchodovanie bude založené na podvode, každý bude chcieť rýchlo zbohatnúť, aj keby mal druhých uvrhnúť do biedy. Faloš bude horieť ako rozplamenená svieca, láska pohasne, ľudia budú viac ako pravdu milovať lož a otvoria svoje srdcia pokladom a peniazom. Brat zaprie brata, syn prekľaje otca, matka vyženie dcéru za ľahkým zárobkom.“
A vidím, ako podmaní si zvieratá, aj ako zachytí vzduch, vodu i slnko. Vzduch, aby preňho pracoval, vodu, aby mu dávala nesmierny úžitok, a slnko, aby svojím jasom a teplom spríjemňovalo v čase dažďov jeho obydlie. No tento človek sa neuspokojí ani s tým, že zneužije Hospodinovo dielo. Vytvorí umelé zvieratá, aby si i tie podmanil.
A ja vidím ono podivné zviera, slnkom a vodou živené, utekať po zemi tak rýchlo, že mu silný vietor nestačí, plávať po moriach, že i pred vlnami sa zachraňuje, rýchlo ako sup lietať v oblakoch. Svojou schopnosťou tvoriť, ktorú silou a rozumom donútil k výkonu, bude človek riadiť svet a všetko, čo ho obklopuje: slnko, dážď, vietor i oblaky. Tento svet však mu nepostačí a snažiť sa bude odletieť niekde tam, kde je iba Vôľa Hospodinova, skúmať, či cesty sveta i hviezd nemohol by zmeniť. Divné, že človeku nebude stačiť Zem, ktorá mu bola Hospodinom určená, a smutné, že sa neuspokojí s trbletom hviezd a príťažlivosťou Mesiaca.
Morálny úpadok a zrada
„Príde doba, že ľudia premýšľať budú, len ako jeden druhého okradne, aby tým sám získal. Príde doba, že mnohí zveria svoje peniaze do rúk iných a títo okradnú ich bez toho, aby boli potrestaní. Pán riekol, že nutné je živiť sa prácou!“
Stane sa tak okolo roku 2000 po narodení Mesiáša po hroznej vojne, v ktorej sa bude vraždiť celý svet. Nebudeš sa telesne stýkať s mužským pohlavím ako so ženou - je to ohavnosť! Zvlášť ten, čo obetuje sa Hospodinovi z vôle ľudu, musí mať ruky čisté!
Kráľ Šalamún a jeho zodpovednosť
„Kráľ, si múdry a meno tvoje je veľké. Ale vedz, že po tvojej smrti kráľovstvo izraelské na dve časti bude rozdelené a ľud tvoj sa stane bezbožným a neposlušným. Ale vinu nesmieš hľadať v ľude, lebo ľud tvoj vedený zlým príkladom tvojím, príde na nesprávnu cestu. Oddáš sa pitiu a nerestiam a so ženami pohanskými budeš hrešiť a ľud daňami zaťažíš. Vinný je ten človek, kto vopred o zlom čine uvažuje a úmysel potom uskutoční; ale ten, kto skutok zlý bez úmyslu spácha, nie je vinný. Nevedomosť hriechu nečiní. Nie je vinný ľud, ani národ, ktorý zlí vodcovia vedú, beda takým vodcom. Zatratený nech je ten, z koho pohoršenie pochádza.“
Golgota a príchod Mesiáša
Kráľovná, teda Sibyla so sprievodom navštívila Golgotu a slávnostne zvolala: „Pozdravené buďte miesta sväté a sväté ostanete až do konca sveta.“ Šalamún bol prekvapený a hovorí jej: „Veď Golgota je popravisko, miesto potupné.“ Kráľovná hovorí: „Nezabiješ, tak povedal Boh.“ Šalamún: „Ale ako trestať lotrov a cudzoložníkov?“ Kráľovná: „Boh je spravodlivý sudca a odplatí každému podľa jeho skutkov. V mojej krajine zločinec je na čele poznačený výstražným znamením a do hôr a na púšť vyhnaný na večné časy. Opustený, bez priateľov, zahynie. Stane sa, že niektorý po rokoch vracia sa na kolenách s prosbou k svojmu kmeňu a prosí o prijatie. Mnohí z týchto vydedencov sú potom spravodlivejší od tých, ktorí nikdy nezhrešili. A moja návšteva na Golgote, kráľ Šalamún, Syn Boží sa narodí z panny, prinesie posolstvo pravdy všetkým ľuďom a na Golgote bude popravený, nebude zločincom.“
Začudoval sa Šalamún vraviac: „Tvoje videnia ťa klamú, kráľovná. Nie je možné, aby potomok Dávidov a môj pravnuk na Golgote skonal.“ „Nemýlim sa, kráľ! Bude hlásať svätú pravdu z vnuknutia Otca svojho a aby presvedčil, bude i zázraky konať. Mesiášom bude nazvaný. Je mnoho vecí medzi nebom a zemou, ktoré nikto nikdy nepreskúma, ani nebeské poslanie veľrada nepochopí a z mylného výkladu zákonov mu smrť najpotupnejšiu pripravia. Stane sa, nájde sa zradca, za strieborný peniaz ho zradí a pomôže ho odsúdiť. Zradca vlasti a svojho rodu nie je hoden ani trestu Hospodinovho. A zradca Mesiáša sa odsúdi sám.“
Jak Vypadal Život Během Zlatého Věku Izraele — Šalamounovo Království
Žena ako pôvodca rozvratu a jej premena
Sibyla prorokuje o ženách: „Buď svetlo,“ povedal Hospodin a bolo. Stvoril stromy, kvety, vtáky, ryby, zver a človeka. Prešla doba. Prišiel hriech Adama a Evy, hriech Kainov a ďalšie hriechy potomkov. Prvotným hriechom zaťažený človek pracoval na vinici Pánovej, aby udržal svoje telo, ale nepracoval, aby povzniesol dušu svoju, lebo v ceste mu stála žena, vždy, keď človek prichádzal k Hospodinovej milosti, vrhla ho naspäť do pozemského prachu. Tak to bude až do skonania sveta; vo všetkom, čo rozvráti od základov mravnosť ľudí a ich konanie, vo vojnách i v mieri, vždy je pôvodcom žena. Ženu Boh obdaril najväčším darom, plodnosťou, muža oplodňovaním, s božským úmyslom, nedať mu vyhynúť. Žena však v tomto dare našla len opojenie svojich zmyslov a úmyselne hreší. Prídu však časy, že zabudne žena na dôstojnosť matky, zabudne na povinnosť vychovávateľky, zabudne, že aká žena taká rodina, taký národ a celý ľudský svet. Bude nespokojná so svojim poslaním, bude sa stavať proti Hospodinovým príkazom, svojím šatom a účesom bude napodobňovať muža.“
„Zhrozil sa Šalamún: To je nemožné!“ Kráľovná pokračuje: „V mnohých krajinách dosiahnu ženy rovnosť s mužmi. Na to príde čas úpadku. Opojné nápoje a omamné jedy budú požívať, ich plodnosť ochabne a ľudstvu bude hroziť zánik. Muž, hoci je vášňami ovládaný, predsa so záľubou pozerá na svoju rodinu. Ty kráľ Šalamún, ako vladár a pán zeme, musíš dbať, aby rody boli zdravé, pracovité a bohabojné. Žena a hruda zeme, to sú dve lásky mužove, treba, aby týmto dvom láskam bol muž vždy verný.“
Hospodin naznačil, že človek nie je stvorený preto, aby bol utláčaný, teda niekomu poddaný, ale aby každý mal plnú možnosť samostatného života. Ale prídu časy, keď celý svet jeden druhého bude mať pod sebou bez toho, že by si to ľudia uvedomili; prídu časy, keď pán zotročí celý svet. Ľud pôjde životom k smrti, bude sa nazývať dokonalým a vyspelým, ale v podstate bude otrokom svojich zákonov.
Rímska ríša a jej pád
Rimania svojimi veľkými víťazstvami budú oslepení. Príde človek, ktorý túto veľkú ríšu zradí. Hospodin dal zem všetkým, aby sme ju obhospodarovali, aby sme z výnosu jemu obetovali, ale nepovedal, aby sme obilie a múku daňami a lúpežami vymáhali. Mnoho je divného v tých časoch i v časoch budúcich. Nespravodlivosť voči chudobným a poctivo pracujúcim to bude, čo Rimanov vyženie.
Zapísané je: Dávno ľudia zabudnú, že žil kedysi Mesiáš. Rok 1200. Kniežatá, králi tak isto prestanú žiť podľa prikázania jeho a aj na to zabudnú, že z chudobných rodov vyšli a len neprávosťami sa k blahobytu dopracovali. A povstanú proti sebe. Ale nie preto, aby hájili pravdu a spravodlivosť, ani aby svojmu ľudu pomohli, ale pre svoj majetok na úkor svojich súperov, aby ho nespravodlivo rozmnožili. Z úkrytu, z pozadia povedú vojnu. Oslavovať sa dajú ako víťazi, ale neprávom, hrdina je ten, čo bojuje s mečom v ruke a vlastný život nasadí.
Vidím ísť vojsko od severu Európy, vojsko za vojskom, ide bezcieľne, ide azda len preto, aby vraždilo a drancovalo. Taká je vlastne každá vojna, bojovníkom sa dá myšlienka, ale nesprávna. Vidím zem Európu upadať mravne, ide o zlo už zakorenené. Aký vládca, taký ľud. Hospodin bude trestať suchom, hladom, morom, záplavami, nielen v Európe, a tak, aby neporušil rovnováhu, ktorú sám do prírody kedysi dal. Nad Európou sa opäť zjaví kométa, znamenie. Prvý výbuch nastane na juhu Európy. Potom ďalšia vojna, štyria vladári skrížia svoje meče a do vojny sa zamieša celý svet.
Budúci človek bude chcieť žiť ľahko, bez spomienky na Boha; a v tom je počiatok ďalších vojen. Nastane zemetrasenie. Pred vodou a ohňom dá sa uniknúť, ale pred zemetrasením nie. Utekáš do púšte a ani nevieš, že tesne za tvojím krokom alebo pred ním otvára sa zem. Ale mýliš sa, ak sa nazdávaš, že ľud sa polepší. Keby človek v týchto časoch svoj roztopašný život zanechal, keby si priznal, čo všetko preňho Mojžiš a Mesiáš vykonal, mnohým vojnám by zabránil a svojmu utrpeniu predišiel. Ľud pôjde ďalej za svojim hriechom. Hospodin je pre mnohých ľudí len vtedy, keď trpia, keď nemôžu ďalej, keď ich sily sú úplne vyčerpané. Vtedy prichádza k presvedčeniu, že tu niekto musí byť, čo jeho cesty riadi, Stvoriteľ, ktorý vládne nad ním a nad všetkým.
Cirkevné a spoločenské zmeny v budúcich storočiach
Po narodení Mesiáša zase úrad kňazský bude, ktorý bude sprostredkovateľom medzi Hospodinom a ľuďmi, k jeho vznešenému poslaniu pribudne apoštolský úrad a Mesiášove slová bude šíriť na celom svete všetkým národom. Z moci svojho úradu majú kňazi napomenúť vladára, ktorý sužuje svoj ľud. Ale ich mocou vyrastie aj pýcha a nadutosť.
Roky 1500-2100. Ženy nebudú chcieť trpieť pôrodnými bolesťami, budú sa zdráhať mať potomkov; a taká žena je mŕtva pre národ. V každom čase, keď človek bude chcieť prekonávať Božie dielo, prídu pohromy. Hospodin prikázal: Nebudeš obcovať s mužským pohlavím ako so ženou, to je ohavnosť. Tento nemrav - neresť sa zakorení v každej krajine. Mravnosť a čistota sú základom cesty k Bohu. Svet upadá čoraz viac a viac. Hospodin upozorní ľud 12x.
Z knihy SIBYLA, opätovné vydanie v r. 1990, Smena, z arabštiny, pôvodné vydanie z r. 1861. Sibyla. Kto to bol? Žila vôbec niekedy? A kde? Bola naozaj obdarená schopnosťou vidieť budúcnosť? Na všetky tieto a mnohé ďalšie otázky sa vám pokúsi odpovedať táto knižka.
Historický kontext a interpretácie Sibyliných proroctiev
V antických časoch, keď sa veštenie stalo výnosným zamestnaním a vznikali profesionálne veštiarne, Sibylám sa predpovedanie budúcnosti stalo príležitostným zamestnaním, ktoré vykonávali v jaskyniach. Najvyhľadávanejšia veštiareň v antickom Grécku bola v Delfách, kde veštila Pýtia, ktorá podľa povesti reprodukovala slová boha Apolóna. Historici tvrdia, že mnohé vlády sa pred dôležitými rozhodnutiami radili v delfskej veštiarni.
Medzi veštkyňami bola najznámejšia Sibyla Kumanská, ktorá predala starorímskemu kráľovi Tarquiniovi tri prorocké knihy napísané vo veršoch na palmových listoch. Tieto knihy, uložené v rímskom chráme na Kapitole, boli zničené pri požiari. Všetky sibylské proroctvá mali jeden spoločný znak: zvestovali nešťastia, pohromy a katastrofy, najčastejšie v časoch pred vojnami, aby prinútili ľudí k disciplíne a poslušnosti.
V antickom Ríme mal významné postavenie zbor prorokov, ktorí sa vyučili u starých majstrov veštenia. Hádali vôľu bohov zo spôsobu letu vtákov, ich spevu, z oblohy, hromov, bleskov, snov, dlane či polohy hviezd.
Cirkev tiež napomáhala vešteniu. Niektoré proroctvá vtedajších veštcov kopírovali biblické proroctvá o príchode Spasiteľa. V prvom tisícročí sa zrodilo mnoho proroctiev o Mesiášovi. Tieto proroctvá sa dostali aj na Slovensko z Čiech, kde bola preslávená prorokyňa Libuša a v 14. storočí obľúbené proroctvá slepého mládenca.
V Česku i na Slovensku sa do starých proroctiev dostali vojská, ktoré vyjdú zo svojich podzemných úkrytov v čase najhoršej krízy. V Česku sa majú vojaci ukrývať v útrobách hory Blaník, na Slovensku čakajú spiaci rytieri pod Sitnom a vo Vysokých Tatrách poľské vojsko Boleslava Chrabrého. Podobné legendy o skrytých bojovníkoch existujú aj v Nemecku (Fridrich Barbarossa) a Anglicku.
V 17. storočí doniesli českí exulanti na Slovensko ďalšie proroctvá, vrátane vízií Bratstva ružového kríža a prorockých slov jezuitu Martina Středovského. Proroctvá Havlasa Pavlatu boli zmesou iných proroctiev. Staré proroctvá sa často aktualizovali a prispôsobovali dobe a aktuálnemu dianiu. V nemeckom vydaní Sibyliných proroctiev sa hovorilo o hrozbe Tatárov a Turkov, Česi si pridali kozákov. Mnohé proroctvá mali pôvod v náboženskej literatúre a slúžili na napomínanie a varovanie hriešnikov.
Legendárna kráľovná zo Sáby, ktorej pravé meno bolo Michalda Kumana, vládla v Arábii (na území dnešného Jemenu). Preslávila ju púť ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruzalema, kde mu napísala alebo nadiktovala deväť kníh o budúcnosti sveta pod názvom „Múdrosti života“. Počas dlhej púte zverila vládu Sáby náčelníkom kmeňov. Svoje proroctvá o izraelskom národe zverila Šalamúnovi, ktorý ich ďalej prerozprával svojmu pisárovi. Knihy obsahovali veštby týkajúce sa Šalamúna a jeho ľudu, lásky a manželstva, poddanstva a otroctva, budúcnosti Etiópie a ďalších afrických krajín, udalostí v Európe, posledného dňa sveta a Sibylin odkaz ľudstvu. Podľa jej proroctiev mali byť tragické pre Európu roky 1914 - 1918, 1938 a 1954. V roku 1956 malo dôjsť k ohromnej katastrofe, po ktorej nadíde posledná časť histórie ľudstva. Satan bude porazený na večné veky a Európa stratí svoje mocenské postavenie. „Zmizne chamtivosť človeka, lebo všetko sa bude pripravovať na deň posledný. Dvadsiate prvé storočie privíta už človeka nového a slobodného,“ predpovedala v poslednej knihe.
Rôzne formy veštenia a ich historický vývoj
Vynachádzavosť veštcov a prorokov pri predpovedaní budúcnosti bola a dodnes je bezhraničná. Tajomstvá ľudských osudov, sveta i celého vesmíru odhaľujú z kariet, z dlaní, z oblohy, z tvaru bradavíc, z listov stromov, z popola, z usadenín kávy, ba aj z pupencov na nose. V Pekelnom slovníku vydanom pred 200 rokmi je popísané veštenie pomocou špendlíkov a ihiel, ktoré bolo zaužívané aj na Slovensku. Pomocou ihly zavesenej na niti predpovedali ľudoví veštci životnú lásku, svadbu, počet detí.
V antickom Grécku predpovedali budúcnosť s pomocou kohútov (alektryomantiu), ktoré sa donedávna používali aj v Rusku na predpovedanie, kedy sa mladé ženy vydajú. Grécki veštci dokázali predpovedať budúcnosť pomocou pšeničnej alebo jačmennej múky, niektorým lepšie išlo veštenie z celých obilných zŕn. Inkovia v Peru používali kukuricu. Vo Francúzsku hádali z obilných zŕn na rozpálenom plechu sporákov.
V našich končinách často veštili osud z čísel (aritmomantia). Štvorka je číslom života a smrti, päťka číslom sily a plodnosti, hoci je šestka považovaná za dobré číslo, predpovedá problémy v súkromnom živote. Deviatka sľubuje úspechy, nula je symbolom beznádeje. Za číslo šelmy je považované zoskupenie 666, s ktorým sa spájajú tragické udalosti, ako napríklad veľký požiar Londýna v roku 1666.
Od čias antiky sa vo svete darí vešteniu podľa postavenia planét. Astrológovia boli raz uznávaní, inokedy zatracovaní či prenasledovaní. Nemecký astronóm Johannes Kepler, hoci hovoril o astrológii ako o bláznivej dcére astronómie, vyrábal a predával horoskopy. K zhotoveniu horoskopov sa dodnes používajú astrologické tabuľky.
V starom Grécku sa veštilo aj podľa sekery zaťatej do kláta podľa jej chvenia. V starom Ríme prevzali od Etruskov kňazi (haruspikovia) spôsob veštenia budúcnosti zo zvieracích vnútorností. V Oriente ovládali niektoré národy umenie rozlišovať šťastné dni od nešťastných. Najviac zlých dní má január - 5, iba 1 zlý deň na nás čaká v júni. Dvetisíc rokov pred Kristom v Číne používali na predpovedanie budúcnosti chelóniomantiu - veštenie z puklín korytnačích pancierov spôsobených ohňom.