Liturgická kniha, ktorá sprevádza slávenie svätej omše v Rímskom obrade Západnej cirkvi, nesie názov Rímsky misál (lat. Missale Romanum). Jeho vývoj a obsah predstavujú fascinujúcu cestu, ktorá siaha od ranokresťanských čias až po súčasné moderné vydania. Tento článok sa ponorí do histórie, štruktúry a významu Rímskeho misála, pričom sa zameria aj na jeho slovenské vydania a súvisiace aspekตy.
Počiatky a vývoj Rímskeho misála
Pred neskorým stredovekom sa počas omše používalo viacero kníh. Kňazi mali k dispozícii sakramentár s modlitbami, jednu alebo viac kníh pre čítania z Písma (epištolár, evanjeliár) a antifonár s antifónami a inými spevmi. Postupne sa začali objavovať rukopisy, ktoré zjednocovali časti týchto kníh, až napokon vznikli samostatné, komplexné verzie. Takáto kniha sa označovala ako Missale Plenum (slov. Plný misál).
Významným míľnikom bol rok 1223, kedy svätý František Assiský poučil bratov svojho rádu, aby prijali formu liturgie používanú na pápežskom dvore. Františkáni tento misál ďalej prispôsobili potrebám svojho potulného apoštolátu. Tento františkánmi upravený Misál bol pápežom Klementom V. uznaný a začal sa používať v pápežskej kaplnke. Jeho použitie sa šírilo po Európe, najmä po vynájazdení kníhtlače. Avšak, editori v ňom robili svojevolné zmeny, čo viedlo k nejednotnosti.
Prvé tlačené Missale Romanum (Rímsky misál) s označením Ordo Missalis secundum consuetudinem Curiæ Romanæ (Omšový poriadok podľa obyčaje Rímskej kúrie) bolo vytlačené v Miláne v roku 1474. Takmer celé storočie však trvalo, kým sa objavilo vydanie oficiálne schválené Svätým stolcom. Vlastnoručné poznámky Guglielma kardinála Sirleta v kópii benátskeho vydania z roku 1494 dokazujú, že bol použitý pri zostavovaní oficiálneho vydania sv. Pia V. Pápež sv. Pius V., na základe rozhodnutia Tridentského koncilu, apoštolskou konštitúciou Quo primum zo 14. júla 1570, vydal prvý typický Rímsky misál.
Po preukázaní nutnosti opráv niektorých častí vydania sv. Pia V. ho pápež Klement VIII. nahradil novým typickým vydaním zo 7. júla 1604. Ďalšie obnovené typické vydanie promulgoval pápež Urban VIII. 2. septembra 1634.
Počnúc od konca 17. storočia vo Francúzsku a okolitých oblastiach zaznamenali rozmach nezávislé misály vydávané biskupmi ovplyvnenými jansenizmom a galikanizmom. Toto obdobie skončilo v 19. storočí, keď biskup Pierre-Louis Parisis a opát Prosper Guéranger začali propagovať návrat k Rímskemu misálu. Pápež Lev XIII. využil túto situáciu a v roku 1884 vydal nové typické vydanie, ktoré zohľadnilo všetky zmeny zavedené od čias pápeža Urbana VIII.
Pápež sv. Pius X. tiež vykonal revíziu Rímskeho misála, ktorá bola zverejnená a vyhlásená za typickú jeho nástupcom, Benediktom XV., 25. marca 1920. Zmeny sv. Pia X. zahŕňali niekoľko opráv, vypustení a doplnení v rámci modlitieb Misála. Hlavné zmeny sa však týkali rubrík, ktoré neboli včlenené do sekcie Rubricæ generales, ale boli vytlačené ako osobitná sekcia pod názvom Additiones et variationes in rubricis Missalis (slov. Dodatky a zmeny v rubrikách Misála).
Zmeny pápeža Pia XII. boli oveľa rozsiahlejšie, aj keď obmedzené na päť dní cirkevného roka, keďže vyžadovali zmeny aj v kánonickom práve. Dovtedy napríklad platilo, že sa omša nemala (okrem polnočnej omše) začať skôr ako hodinu pred svitaním a neskôr ako hodinu po poludní. Pápež Pius XII. nezverejnil žiadne nové typické vydanie Rímskeho misála, ale v roku 1951 schválil kníhtlačiarom, aby mohli predbežne nahrádzať texty slávení Kvetnej nedele, Zeleného štvrtka, Veľkého piatka a Veľkonočnej vigílie novými, ktoré učinil všeobecne záväznými v roku 1955. Pristúpil tiež na prosby mnohých biskupov a zjednodušil rubriky misála, čo bolo vykonané dekrétom Posvätnej kongregácie obradov z 23. marca 1955.
V roku 1956 pápež Pius XII. v rámci prípravných prác na celkovú liturgickú reformu zaslal biskupom dotazníky s cieľom zistiť ich názory na úpravu Rímskeho breviára. Po dôkladnom zvážení odpovedí biskupov usúdil, že je čas na celkovú a systematickú revíziu rubrík breviára a misála.
Jeho nástupca, pápež sv. Ján XXIII., vydal nové typické vydanie Rímskeho misála v roku 1962. Toto vydanie obsahuje nový kódex rubrík pripravený komisiou Pia XII., ktorý sv. Ján XXIII. učinil záväzným od 1. januára 1961. V Misáli tento kódex rubrík nahradil dva dokumenty z vydania z roku 1920 a pápežovo motu proprio Rubricarum instructum nahradilo apoštolskú konštitúciu Divino Afflatu sv. Pia X. Ďalšími významnejšími zmenami je vynechanie slova „perfidis“ z veľkopiatkovej modlitby za židov a vloženie mena sv. Jozefa do prvej eucharistickej modlitby.
Druhý vatikánsky koncil a moderný Rímsky misál
V rokoch 1965 a 1967 boli do omše Rímskeho obradu zavedené niektoré zmeny v rámci napĺňania ustanovení koncilu Sacrosanctum Concilium. Nebolo však vydané žiadne nové vydanie Rímskeho misála, ktoré by ich zahŕňalo. Zmeny boli zohľadnené v provizórnych prekladoch do ľudových jazykov vydaných vo viacerých krajinách, zavádzajúc do liturgie tieto jazyky popri latinčine.
Nové vydanie Rímskeho misála promulgoval pápež sv. Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Missale Romanum z 3. apríla 1969. V svojej apoštolskej konštitúcii sv. Pavol VI. uviedol, že obrady omšového poriadku (lat. Ordo Missæ), teda zväčša nemenná časť liturgie, „sa zjednodušili, ale ich podstata sa verne zachovala“. „Niektoré veci, ktoré za nepriaznivých okolností zanikli,“ sa obnovujú „podľa pôvodných ustanovení svätých Otcov.“ Výrazne sa zvýšil pomer textov Svätého Písma prečítaných počas omše. Ešte pred tým, ako Pius XII. tento pomer ešte viac zredukoval, sa pri omši prečítalo len 1 % Starého zákona a 16,5 % Nového zákona. Od revízie Pavla VI. sa tento pomer značne navýšil.
V roku 1970 bolo vydané prvé typické vydanie Rímskeho misála obnoveného podľa rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu (Missale Romanum ex decreto Sacrosancti Œcumenici Concilii Vaticani II instauratum) po jeho promulgovaní pápežom Pavlom VI. predchádzajúci rok. V roku 1971 bola vytlačená pretlač s opravenými preklepmi. Druhé typické vydanie s drobnými opravami bolo vydané v roku 1975.
V roku 2000 pápež sv. Ján Pavol II. odobril tretie typické vydanie, ktoré vyšlo v roku 2002. V roku 2008 za pápeža Benedikta XVI. bola vytlačená rozšírená dotlač tretieho vydania s opravenými preklepmi a chybami. Do dodatku boli vložené slávenia, ktoré boli do Všeobecného kalendára Rímskej cirkvi pridané po pôvodnom vydaní v roku 2002.
Štruktúra Rímskeho misála
Najnovšie vydanie Rímskeho misála (tretie typické vydanie z roku 2002, opravené a mierne rozšírené v dotlači z roku 2008) obsahuje okrem textov a rubrík pre slávenie svätej omše aj ďalšie dôležité časti. Latinská pôvodina začína dekrétmi Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí o vydaní jednotlivých vydaní, po ktorých nasleduje apoštolská konštitúcia Missale Romanum pápeža sv. Pavla VI. z roku 1969.
Nasledujú Všeobecné smernice Rímskeho misála, ktoré obsahujú podrobné rubriky na slávenie svätej omše. Potom sú v Misáli zaradené všeobecné smernice o liturgickom roku a kalendári so Všeobecným kalendárom Rímskej cirkvi, pred ktorými je uvedené motu proprio Mysterii Paschalis pápeža Pavla VI.
Nasleduje vlastná časť liturgických období, v ktorej sú texty vlastné nedeľiam a ďalším významným pohyblivým sláveniam jednotlivých období. Ďalej je uvedený nemenný omšový poriadok, v rámci ktorého sú uvedené aj prefácie a štyri eucharistické modlitby.
Ďalšou časťou misála sú vlastné časti na sviatky svätých, ktoré obsahujú texty na slávenie sviatkov s fixným dátumom. Po spoločných častiach sú uvedené rôzne rituálne omše, napr. s udeľovaním sviatostí kresťanskej iniciácie, s kňazským svätením, a pod. Do dodatku boli vložené rôzne dodatočné formuly a obrady, napr. rozličné nápevy omšového poriadku, obrad pokropenia svätenou vodou na začiatku omše, príklady formúl modlitby veriacich a modlitby pred a po svätej omši.
Rímsky misál na Slovensku
Vydaním Rímskeho misála z roku 1962 pápežom sv. Jánom XXIII. sa začalo obdobie estetickej preferencie obmedzeného počtu čiernobielych obrázkov namiesto dovtedy často používaných pestrofarebných obrazov. Prvé pokoncilové vydania tak v latinskej pôvodine, ako i v prekladoch, pokračovali v tomto smere. Prvé latinské vydanie (1970) obsahovalo 12 čiernobielych drevorezieb od Giana Luigiho Uboldiho.
Na Slovensku bol v roku 1967 vydaný Rímsky misál v slovenskom preklade, ktorý bol schválený slovenskými biskupmi a vydaný Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Po vydaní nového Rímskeho misála v roku 1970 sa preklad pripravoval niekoľko rokov. V roku 1976 vyšiel v Spolku sv. Vojtecha výňatok s názvom Omše slovenského misála a v roku 1977 Rímsky misál na nedele a sviatky vo vatikánskom vydavateľstve. Definitívny preklad druhého typického vydania bol schválený 1. júna 1995.
V roku 2012 sa začal pripravovať preklad tretieho typického vydania Rímskeho misála. V roku 2016 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí schválila omšový poriadok a eucharistické modlitby a v roku 2018 predbežne aj zvyšok Misála. Tretie vydanie Rímskeho misála bolo zavedené do praxe v januári 2022. Obsahuje dva typy úprav: zmeny a doplnenia, ktoré si vyžiadalo nové latinské tretie typické vydanie (2000), a úpravy doterajšieho prekladu.
Ako používať Denný rímsky misál
Výzvy a budúcnosť Rímskeho misála
Vydanie nového Rímskeho misála v slovenčine čelilo viacerým výzvam. Jednou z nich bola aj cena, ktorá sa niektorým kňazom zdala vysoká (160 eur). Táto cena je ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane nákladov na papier, tlač, autorské odmeny, grafické spracovanie, dopravu a distribúciu, ako aj autorské práva pre vatikánske vydavateľstvo. V porovnaní s väčšími trhmi (Poľsko, Taliansko) je cena na menšom slovenskom trhu vyššia.
Napriek tomu Spolok sv. Vojtecha, ako vydavateľ, sa snaží zabezpečiť dostupnosť kníh prostredníctvom fondov solidarity a nezištnej pomoci. Staré misály budú v predajniach Spolku sv. Vojtecha zbierané a oficiálne skartované.
Práce na preklade ďalších liturgických kníh, ako sú sobášne obrady a obrad vysviacky, pokračujú. Otázka začlenenia nových prekladov evanjelií do liturgie je komplexná, nakoľko pre liturgické slávenie sa schvaľuje celý Nový a Starý zákon, aby sa zabezpečila terminologická jednotnosť.
V posledných rokoch prebieha aj digitalizácia Misála, ktorá spracúva aj rímsky kánon a vybrané omšové formuláre v hlaholike. Tento projekt reflektuje rastúci záujem o staršie formy liturgie, najmä po motu proprio Summorum Pontificum pápeža Benedikta XVI., ktoré umožnilo slobodnejšie používanie Rímskeho misála z roku 1962.
Rímsky misál tak naďalej zostáva živým dokumentom, ktorý sa vyvíja a prispôsobuje potrebám Cirkvi, pričom si zachováva svoju bohatú históriu a liturgický význam.