Vatikánska knižnica ukrýva poklady vedomostí, ktoré presahujú bežné chápanie. Medzi nimi sa nachádza aj "Rímsky rituál" (Rituale Romanum), starobylý súbor predpisov, ktoré riadia najposvätnejšie obrady Katolíckej cirkvi. V rámci tohto rozsiahleho diela existuje aj kapitola venovaná exorcizmu - rituálu, ktorý sa po stáročia používa na vyháňanie diablov a oslobodzovanie posadnutých. Tento článok sa ponorí do hlbín rímskeho exorcizmu, skúmajúc jeho teológiu, prax a význam v súčasnom svete.
Pochopenie Nepriateľa: Rozlišovanie Zlých Síl
Pred samotným rituálom je kľúčové pochopiť povahu bytostí, proti ktorým sa exorcizmus zameriava. Podľa niektorých teológov a praktizujúcich exorcistov je dôležité rozlišovať medzi pojmami ako Satan, zlí duchovia, nečistí duchovia, diabol a samotný Zlý. Aj v súčasnosti sa väčšina exorcistov počas exorcizmu pýta Zlého na jeho meno. Táto prax sa odporúča v rôznych trečníkoch, ktoré slúžia ako návod pre kňazov.
V čase Cirkevných otcov, ktorí žili ako pustovníci, sa démonom pripisovali mená pochádzajúce z hriechov, ktoré spôsobovali. Cirkevní otcovia, ako napríklad Evagrius Ponticus, Kassián, Klimak a Maxim Vyznávač, ich rozdeľovali na osem nerestí. Démoni sa od seba líšia, napríklad, svojou technikou, akou útočia. Každý z nich pôsobí na človeka napríklad iným druhom myšlienok, čím sa snaží získať svoj objekt čoraz viac. Ďalší preberajú mená pohanských bohov, spojených s antickou dobou, ako Jupiter, Ares, Diana. Istý exorcista z Ázie mal viacero prípadov, keď sa mu Zlý predstavil menom hinduistických bohov.
Práca Exorcistu: Viac než Len Vyháňanie
V čom spočíva práca exorcistu? Ide o službu oslobodzovania od zla, ktorá nesúvisí iba s priamym vyháňaním diabla. Zahŕňa aj pomoc tým, ktorí sa cítia byť akýmkoľvek spôsobom obťažovaní zlom, čo môže vychádzať z psychickej záťaže alebo úsilia niekoho iného im ublížiť. Prichádzajú však aj tí, ktorí majú vážne podozrenie, že do ich života vstúpili démonické sily, voči ktorým sa potrebujú brániť. Boj prebieha prostredníctvom modlitby, sviatostí a tiež modlitby exorcizmu, ktorý je súčasťou rímskeho rituálu. Žiadne zvláštne školenie na vyháňanie diabla nie je, ale exorcisti sa stretávajú dva-trikrát do roka na exorcistických seminároch, kde si navzájom vymieňajú skúsenosti.
V kresťanskej tradícii je zakorenená myšlienka, že čím bližšie majú ľudia k Bohu, tým silnejšie na nich útočí diabol. Svätý Ján z Kríža vo svojej knihe "Temná noc duše" opisuje, ako Boh udržiava istú "rovnováhu" medzi všetkými vecami, aby sme mohli dostať milosť, ktorá prináleží nášmu postaveniu. Presne ako sa mnohonásobne ocenený zápasník v ťažkej váhe nezapotí, keď bude v ringu s amatérom, tak aj svätcova oddanosť vyznie naprázdno, ak nebude primerane skúšaná. Milosti, ktoré dostávame skrz modlitbu a cez dary, čo nám dávajú dobrí anjeli, neuniknú pozornosti satana. Presne z tohto dôvodu varuje svätý Pavol: "Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral."
Prirovnajme diabla k nebezpečnému psovi, ktorý je držaný na reťazi. Nie je schopný nikomu ublížiť dovtedy, kým sa k nemu niekto sám nepriblíži a nedostane sa tak do jeho dosahu. Potom je už málo pravdepodobné, že sa človek zachráni bez problémov. Podobne o tom hovorí aj svätý Ján Zlatoústy: "Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýzť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu a nedovolíme mu, aby nás pohrýzol!"
Štruktúra Diabolských Útokov: Od Pokušenia k Posadnutosti
Spôsobov, akými sa môže človek dostať do dosahu diabla, je mnoho. Môžeme rozdeliť spôsoby či techniky, ktorými diabol útočí na človeka, a zároveň v nich nájsť aj určitú hierarchiu, založenú na tom, akou silou útočí. Podľa názorov viacerých známych exorcistov (E. Vella, G. Amorth, R. Salvucci) ide o boj prostredníctvom vecí a situácií vonkajšieho sveta a boj prostredníctvom myšlienok a neskutočných obrazov.
Nemôžeme však ostať len pri tvrdení, že diabol pokúša človeka, lebo aj pokušenie má svoju druhú stránku, teda že človeka pokúša aj vlastná žiadostivosť, povaha, temperament, prostredie, vzdelanie, priatelia, rozličné situácie, ako to hovorí aj sv. Jakub. Môžeme teda povedať, že každé pokušenie sa začína myšlienkou a ak ju človek prijíma, pokušenie narastá a prechádza z myšlienok do konkrétnych skutkov. Záleží však na tom, ako sa k nim postavia. Človek má na výber. Zlý sa snaží čo najviac znepríjemniť život a používa na to rôzne prostriedky.
Známy exorcista, páter E. Vella, popisuje tieto stupne:
- Prvý stupeň je pokúšanie.
- Druhým stupňom je otroctvo, jav, keď už človek nedokáže bojovať a keď príde pokušenie, prehrá.
- Tretí stupeň je trýznenie alebo obsesia, má aj somatický prejav, buď diagnostikovaný, alebo sa nenájde príčina.
Pre riešenie týchto problémov je veľmi potrebná a nevyhnutná modlitba a pristupovanie ku sviatostiam. Ako "lieky na dušu" sa uvádza častá sv. spoveď, pokánie, modlitba, časté sv. prijímanie tela Ježišovho.
Infestácia: Zamorenie Miesta a Osôb
Kňaz Jozef Maretta, PhD. pokračuje: "Infestácia, ako to už vyplýva z prekladu samotného slova, znamená 'zamorenie', teda akési zamorenie diablom. Pri lokálnej infestácii diabol útočí na majetok človeka, jeho zvieratá, dom, polia a tým ho vyrušuje." Pri takýchto problémoch je potrebné, aby sa kňaz modlil príslušné modlitby z trečníka za oslobodenie miesta, vecí a zvierat od pôsobenia Zlého tak, ako to predpisujú rubriky. Ak by bolo prítomné pôsobenie Zlého, eliminovalo by sa modlitbami a požehnaním kňaza.
Pri personálnej infestácii diabol pôsobí priamo na človeka, aby ho zastrašil a odradil od činnosti, ktorej sa venuje. Personálnou infestáciou sú často postihnuté obete mágie a okultných praktík. Táto personálna infestácia sa prejavuje napríklad fyzickým týraním, ako sú údery, škrabance, postihnutí cítia odporný smrad, počujú silný hluk, rúhavé slová, sú vyrušovaní zo spánku, pri modlitbe a pod. Pre riešenie týchto problémov je veľmi potrebná a nevyhnutná modlitba a pristupovanie ku sviatostiam. V prípadoch, keď je človek podrobený útlaku diabla kvôli tomu, že u neho chýbala dostatočná obrana modlitbou, je potrebné, aby boli nad týmto trpiacim človekom vykonané modlitby oslobodenia a exorcizmu. O tom hovorí aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: "Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov, alebo oslobodiť od diabolského vplyvu."
Napokon, v samotných modlitbách sa kňaz modlí: "Pane Bože náš, prosíme tvoju lásku k človeku a úprimne žiadame, blahodárne od nás prijmi pokorne ti prinášaný dar a modlitbu i duchovnú službu za tvojho služobníka [meno]."
Zviazanosť (Obsesia): Vnútorný Boj
Diablov pokúšanie sa prejavuje aj formou zviazanosti (obsesie). Ak pri útlaku či sužovaní pôsobí Zlý na človeka akoby zvonku, pri zviazanosti útočí naňho predovšetkým zvnútra. Takto postihnutý jedinec je náchylný na konkrétny druh hriechu, do ktorého veľmi ľahko upadá. Aj keď sa snaží žiť dobrým kresťanským životom, nad týmto hriechom, alebo oblasťou svojho života akoby ani nemal moc. Takto Zlý zameral celé svoje úsilie na túto slabosť človeka, skrze ktorú ho spútava, ničí a zotročuje.
Niektorí exorcisti, ako napr. R. Salvucci, nazývajú tento stav obsesie aj stavom "diabolského ovládania človeka". Je v ňom zasiahnutá predovšetkým myseľ a fantázia, čo sa prejavuje aj v jeho negatívnom správaní. Podľa mnohých teológov má každý z nás takéto miesto, či oblasť, ktorá je veľmi náchylná na hriech a zväzuje človeka. Je dobré, ak človek takéto svoje slabé miesta pozná a dáva ich Bohu, aby ich On posilňoval, lebo ak s nimi nezačne pracovať Boh, vezme si ich a zneužije diabol. V mnohých prípadoch je potrebné aj duchovné poradenstvo a pomoc psychológa či psychiatra.
Posadnutosť: Vrcholný Prejav Satanovej Moci
Posadnutosť je pravdepodobne najvyšším viditeľným prejavom satanovej moci nad človekom. Táto skutočnosť vyžaduje od exorcistu neobyčajné nasadenie. Veď sú prípady sužovania a zviazanosti diabla, ktoré sú omnoho častejšie a pravdepodobnejšie ako samotné posadnutie. Lebo aj keď sa človek vykonaním smrteľného hriechu otvorí diablovi, neznamená to, že diabol hneď chce ovládnuť posadnutím. Stav posadnutosti totiž nie je hriechom. Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc." (Evanjelium podľa Jána 14, 27-31).
Prejavy posadnutého človeka sú rôzne a keďže diabol ovláda v tomto stave telo, intelekt a vôľu človeka, môže sa prejaviť aj navonok v jeho správaní. Posadnutý človek môže vykonávať svoju obvyklú činnosť, ako trebárs chodiť do školy či do práce. Táto kríza má niekedy povahu hypnotického stavu, v ktorom akoby bol človek "vypnutý" podobne ako v hypnóze, takže už nemôže slobodne disponovať svojou vôľou a rozumom.
Ako príklad prejavov posadnutého človeka uvádzame príbeh jednej mladej ženy, ktorej oslobodzovanie spod pút Zlého bolo veľmi ťažké a trvalo osemnásť mesiacov. Pohybovala sa po zemi ako had s veľkou rýchlosťou a keď sa nakoniec pokúsila prepichnúť nožnicami, tak sa rozhodli, že sa budú modliť za jej oslobodenie. Keď sa nad ňou modlili a žehnali ju sviatosťou, vymrštilo sa jej telo do výšky a vyšiel z nej démon hnevu, ktorým bola poviazaná: pomstychtivosť, neláska, žiarlivosť.
Správanie Zlého má teda veľa prejavov. Posadnutý človek môže rozumieť takým jazykom, ktoré sa nikdy neučil, a môže často rozumieť akémukoľvek jazyku. Môže ísť o veci či udalosti z minulosti, súčasnosti alebo budúcnosti. Maltský exorcista Vella spomína na prípad, kedy sa modlil za oslobodenie trinásťročného dievčaťa a veľakrát spolu diskutovali o teologických otázkach, ktoré ďaleko presahovali jej úroveň. Medzi ďalšie znaky patrí, že posadnutý disponuje nadmernou silou, čiže silou presahujúcou jeho fyzický stav, aj vzhľadom k jeho veku a pohlaviu. Dokazuje to aj samotný príklad z Nového zákona o posadnutom z Gerazského kraja, ktorého nikto nemohol zviazať ani reťazami, lebo aj keď ho spútali okovami a reťazami, roztrhal ich a okovy rozlámal, a nik ho nemohol skrotiť. Medzi trochu iný druh prejavu moci Zlého nad človekom patrí aj stav náhlej nemoty, hluchoty, slepoty, alebo napríklad ťažké stavy ochrnutia. Takýto prípad je opísaný aj v Novom zákone: "Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl."
Známym znakom posadnutého človeka je aj veľký odpor k posvätným veciam, napríklad ku krížu, svätenej vode, Bohorodičke a svätým, pozostatkom svätých a pod. Ak posadnutý človek niekedy vie predvídať a pozná veci z budúcnosti, alebo lepšie povedané, ak diabol ústami človeka predvída a pozná veci z budúcnosti, neznamená to, že by Zlý mal schopnosť poznať tieto veci a zjavovať ich prostredníctvom človeka. Diabol budúcnosť nepozná, ale svojím intelektom, ďaleko prevyšujúcim človeka, ju dokáže niekedy dobre predvídať. K tomu zároveň využíva to, že je duch a môže sa omnoho rýchlejšie premiestňovať a vidieť veci, ktoré sa už dejú, ale človek o nich ešte nemá žiadnu vedomosť. Môže tak byť napríklad aj s chorobou človeka.
Nie sú to však len tieto znaky, ktoré nasvedčujú, že je človek posadnutý. Takýchto príznakov je veľa, ale exorcista ich musí vedieť odlíšiť od bežnej choroby a jej prejavov a to aj pomocou lekárskych a psychologických či psychiatrických vyšetrení. Ale je pravdou aj to, že diabol sa bude snažiť využiť každú chorobu a problém, aby mohol ovládnuť a zničiť človeka. Nie je vôbec ľahké rozpoznať, či za problémami človeka stojí diabol a či daná osoba je skutočne posadnutá alebo trpí len nejakou chorobou prirodzeného pôvodu.
Rituál Exorcizmu: Kroky k Oslobodeniu
Samotný rituál exorcizmu, ako je popísaný v "Rímskom rituáli", je zložitý a vyžaduje si presné dodržiavanie predpisov. Exorcista, oblečený v liturgickom rúchu s fialovou štólou, prejaví úctu oltáru, alebo, ak tam nie je, krížu a ide k sedadlu. Všetci sa prežehnajú a exorcista pozdraví prítomných: "Boh, Všemohúci Otec, ktorý chcel, aby všetci ľudia boli spasení, nech je s vami všetkými." Alebo: "Pán s vami."
Následne exorcista pokropí požehnanou vodou posadnutého, okolostojacich a miesto, hovoriac: "Hľa, požehnaná voda. Nech je nám spásou a životom v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého."
Všetci si kľaknú a hovoria sa litánie k všetkým svätým, do ktorých sa vložia mená svätých patrónov miesta, posadnutého veriaceho a pod. Zúčastnení odpovedajú: "Oroduj za nás." Podľa okolností sa prednesú jeden alebo viac žalmov, ktoré sa môžu uviesť sentenciou z Nového zákona a uzavrieť modlitbou. Často sa predkladá žalm 91 "Pod ochranou Najvyššieho" s responzóriom: "Ty, Pane, si moje útočište."
Nasleduje vyznanie viery. Exorcista okolostojacich vyzve na vyznanie viery, ak sa použije symbol: "To je víťazstvo, v ktorom zvíťazíme nad svetom, naša viera." Predkladá sa formula vyznania viery, najprv apoštolské (lebo zodpovedá Rímskej tradícii), potom Nicejsko-konštantínopolské (ono zodpovedá východnej tradícii).
Exorcista uvedie modlitbu Pána: "Spolu s naším bratom (našou sestrou) prosme Boha, aby nás oslobodil od zlého, ako nás náš Pán, Ježiš Kristus, naučil modliť sa." Alebo: "Nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba, ale Duch Svätý pomáha našej slabosti, on sám sa prihovára a podľa Boha prosí za nás. Hovorme teda v Duchu." Nasleduje modlitba Pána.
Exorcista ukáže posadnutému kríž a ním ho požehná, hovoriac: "Hľa, kríž Pánov, ujdite, odvrátené strany." alebo: "Skrze znak kríža nech ťa od nepriateľa oslobodí náš Boh."
Po obrade, ak sa exorcizmus bude musieť opakovať, exorcista na konci obrad požehnaním uzavrie. Exorcista povie: "Pán s vami […] a požehná okolostojacich hovoriac: Nech vás Pán požehnáva a ochraňuje."
Sväteniny a Požehnanie: Duchovná Ochrana a Posvätenie
V kontexte exorcizmu je dôležité pochopiť aj význam svätenín a požehnaní. Požehnanie nie je len jednoduché vyprosovanie dobra alebo označenie predmetu krížom. Latinské slovo "benedictio" doslova znamená dobrorečiť, teda nielen "vyprosovať dobro", ale aj velebiť, oslavovať, vzdávať vďaky. Je to ekvivalent gréckeho "eulogein" a hebrejského "barek".
Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život. Požehnanie je teda modlitbou, mostom medzi Bohom a človekom. Najdokonalejším požehnaním je osoba Ježiša Krista.
Je dôležité poznamenať, že "požehnanými" sa nestávajú veci, ale ľudia. Prijímateľom duchovných darov, teda Božej milosti, je vždy len človek. Ak kňaz požehnáva ruženec, v skutočnosti vyprosuje požehnanie pre tých, ktorí sa ho modlia. Ak požehnáva auto, neznamená to, že by sa ono stalo "amuletom", že by obsiahlo nejakú nadprirodzenú schopnosť, ale v modlitbe požehnania kňaz prosí za tých, ktorí auto používajú. Rovnako je nesprávne hovoriť o "požehnávaní domov", pretože prijímateľom požehnania nie je stavba, ale rodina, ktorá v nej býva.
Keď hovoríme o požehnaní vecí, naznačujeme tým dve skutočnosti:
- Ide o vyňatie veci z profánneho používania a jej "zasvätenie" pre Boha.
- Požehnaním získali veci novú orientáciu, sprostredkovali nový pohľad na Boha, tvorcu všetkých vecí.
Svätená voda je silný duchovný nástroj proti nepriateľovi. Podľa tradičného rímskeho rituálu sa voda, ktorá bude posvätená, najprv exorcizuje - vyháňa sa z nej diabol a všetko, čo s ním súvisí. Obrad požehnania vody obsahuje modlitby, ktoré vyháňajú zlých duchov a chránia pred chorobami. "Exorcizujem ťa, stvorenie vody, v mene Boha Otca všemohúceho, a v mene Ježiša Krista, jeho Syna, nášho Pána, a v moci Ducha Svätého: aby si sa stala vodou exorcizovanou na vyhnanie všetkej moci nepriateľa…"
Veľkonočná voda je požehnaná na Veľkú noc a na Turíce. Počas obradu sa do nej primieša trocha oleja katechumenov a svätej krizmy. Tiež sa pri jej požehnávaní ponorí do vody paškál - teda veľkonočná svieca. Existuje obrad na požehnanie krstnej vody aj mimo Veľkej noci alebo Turíc. Práve táto voda sa v Cirkvi prednostne používa pri vysluhovaní sviatosti krstu.
Gregoriánska voda je špeciálna voda používaná pri očisťovaní znesvätenej chrámovej budovy alebo pri požehnaní oltára počas konsekrácie nového chrámu. Pri jej posvätení sa do nej primiešava požehnaný popol, soľ a víno. Tento obrad je zvláštny a používa sa v tradičnom Pontificale Romanum, ktoré používajú iba biskupi.
Všetko, čo potrebujete vedieť o exorcizmoch
Rozlíšenie a Perspektívy: Veda, Psychiatria a Duchovný Boj
Parapsychológia sa ako veda snaží pomocou výskumov a štatistických analýz dokázať existenciu tzv. extrasenzorických javov a mimoriadnych procesov i obsahu myslenia, ktoré doposiaľ akademická psychológia nedokázala vysvetliť bežným spôsobom. Aj keď je diskutabilné, či ju môžeme hodnotiť ako vedu, lebo z pohľadu mnohých odborníkov z psychológie sa považuje len za pseudovedu, môžeme sa pokúsiť pomocou tejto vedy hľadať pôvod niektorých problémov. Pôvod týchto problémov nemusí byť jednoznačne diabol, aj keď je pravda, že sa určite bude snažiť vyťažiť z každej takejto situácie. Ale príčinou týchto problémov môžu byť jednoducho javy, ktoré zatiaľ človek neprebádal a nevysvetlil.
Z pohľadu psychiatrov "stav posadnutosti" neexistuje, alebo inak povedané, to, čo je z hľadiska exorcizmu posadnutosť, má prirodzenú príčinu v duševnej chorobe. Menej obvyklý pohľad, ktorý nie je v priamom spore s náboženskou tradíciou, sa iba stavia skepticky k názoru, že možno ľahko rozlíšiť prípadnú posadnutosť a duševnú chorobu, a to predovšetkým kvôli diferenciálnej diagnostike, ktorá sa doposiaľ nachádza vo svojich začiatkoch. Výsledky psychiatrie a medicíny viedli naopak aj k vývoju kresťanského názoru na posadnutosť. Dnes sa uznáva, že mnoho stavov bolo v minulosti považovaných za posadnutosť mylne (a časť z nich možno aj úspešne liečiť).
Hoci exorcisti priznávajú, že ich úrad môže byť niekedy veľmi ťažkým bremenom, bola by podľa nich chyba, keby démonovu moc preceňovali. Ako píše otec Amorth: "Kňaz, ktorý sa bojí diabla, je ako pastier, čo sa bojí vlka. Tento strach je neopodstatnený." A tak je namiesto strachu lepšie, keď napodobňujeme a nasledujeme svätých, ako napríklad Teréziu Avilskú, ktorá vyhlásila: "Ak je tento Pán taký silný, ako ja vidím, že je, ako ja viem, že je, a ak sú diabli Jeho otroci (a o tom nie je pochýb, lebo to je otázka viery), aké zlo mi môžu spôsobiť, keď som služobníčkou tohto Pána a Kráľa?"
Aj keď exorcisti nemajú svojho vlastného patróna, mnohí sa obracajú na Pannu Máriu. V katolíckej tradícii sa Panna Mária teší výnimočnej úcte.
Kňaz Peter Brodek z Nitry, ktorý vykonáva exorcizmy, uvádza, že samotný akt vyháňania diabla nie je vždy dramatický ako vo filmoch. Často ide o rozhovor, počas ktorého exorcista zisťuje pozadie problému a na základe toho sa rozhoduje, či stačí modlitba, alebo rituál exorcizmu. Slová rituálu sú v latinčine a celý proces trvá približne 30 minút.
V roku 1999 vyšlo typické vydanie obnoveného exorcizmu pod názvom: "De exorcismis et supplicationibus quibusdam." Hoci exorcizmus patrí medzi sväteniny, zaujíma medzi nimi osobitné postavenie a preto bol vydaný zvlášť a nie v Benedikcionáli. V Rímskom rituáli pred reformou sa nachádzal v titule XI (XII) a nikto ho nezatajoval - musel sa nachádzať v každom výtlačku Rímskeho rituála a bol dostupný na každej fare.
Je dôležité pripomenúť, že hranice medzi okultizmom a náboženstvom sú dnes veľmi nejasné. Objektívne rozlíšenie medzi náboženstvom a okultizmom (mágiou) musíme hľadať v antropologicko-kultúrnej rovine. Náboženstvo znamená priamy vzťah k Bohu a k jeho pôsobeniu; bez tohto vzťahu nemôže existovať náboženská skúsenosť. Okultizmus (mágia) vychádza z iného pohľadu na svet.
Rituál rímskeho exorcizmu je teda komplexný proces, ktorý zahŕňa hlboké teologické pochopenie, presné dodržiavanie predpisov a silnú vieru. Je to nástroj Cirkvi na ochranu veriacich pred pôsobením zla a na ich oslobodenie z jeho pút.
tags: #rituake #romanum #exorcizmus