Umývanie rúk mydlom je jednoduchý a účinný spôsob prevencie chorôb a zaistenia celkového zdravia. Je to zásadný spôsob, ako zabezpečiť zdravie pre všetkých. Pätnásteho októbra si každoročne milióny ľudí pripomínajú Svetový deň umývania rúk prostredníctvom celosvetových udalostí a propagačných kampaní. Hoci sa nám dnes tento úkon zdá ako automatická súčasť dňa, cesta k pochopeniu jeho významu bola dlhá, kľukatá a plná vedeckého odporu.
Zdravotný význam a rutina v bežnom živote
„Umývanie rúk by sa malo vykonávať ako každodenná rutina. Ruky si treba umývať mydlom pred varením a po varení, pred jedením a po jedení, po použití toalety, po upratovaní, po vynášaní smetí, tiež po hladení zvierat, a tak predchádzať život ohrozujúcim ochoreniam,“ hovorí sestra Gastroenterologickej ambulancie Nemocnice AGEL Levice Mgr. Klaudia Škulová.
Rukami sa najčastejšie prenášajú črevné ochorenia, ktorých prejavom je hnačka, rôzne parazitárne ochorenia, kožné ochorenia, ale aj ochorenia spôsobené vírusmi a baktériami, napr. zápaly horných dýchacích ciest či zápal pľúc. Stačí, ak si kýchneme alebo odkašleme do dlane, známa je tiež choroba „špinavých rúk“, Hepatitída typu A (Žltačka), ktorá sa vďaka nesprávnej hygiene rýchlo šíri predovšetkým v komunitách. Aj v rámci prevencie ochorenia COVID-19 je účinnou práve táto rutina. Nie je na škodu nosiť pri sebe dezinfekčný prostriedok, aby sme mali ruky vždy čisté.
Hygiena u detí a globálne výzvy
Veľmi dôležité je umývanie rúk podporovať u detí tak, aby sa z toho stal bežný návyk. „Deti sa hrajú a trávia veľa času vonku. Prichádzajú do styku s viacerými povrchmi, ktoré sú nabité choroboplodnými zárodkami. Jednou z možností učenia detí je, aby sa rutina stala zábavou, ktorú zabezpečujú napríklad farebné mydlá alebo mydlá, v ktorých sa nachádza hračka,“ dodáva sestra K. Mydlo bolo napríklad kľúčové v spomalení šírenia cholery.
Napriek tomu na celom svete má iba 60 % svetovej populácie prístup k základnému umývaniu rúk. V menej rozvinutých krajinách sveta má iba 28 % ľudí prístup k základným zariadeniam na umývanie rúk. V súčasnosti existuje 17 krajín a viac ako 10 miliónov ľudí, ktorým chýba zariadenie, resp. podmienky na umývanie rúk. U zraniteľných skupín je umývanie rúk väčšou výzvou. V prostrediach postihnutých konfliktmi majú deti mladšie ako 5 rokov 20-krát väčšiu pravdepodobnosť úmrtia na hnačku ako na násilie.
Prevencia v zdravotníckom prostredí
Svetová zdravotnícka organizácia prostredníctvom 5. mája - Dňa hygieny rúk - upozorňuje na nutnosť dbať o čistotu rúk nielen v bežnom živote, ale aj v nemocničnom prostredí. Až 80 % infekcií v podobe hepatitídy typu A, salmonelózy, rôznych hnačkových a respiračných ochorení sa šíri prostredníctvom špinavých rúk. V nemocnici je približne 60 % nozokomiálnych nákaz prenesených práve rukami personálu.
Čisté ruky sú najdôležitejšou výbavou každého zamestnanca zdravotníckeho zariadenia. Týka sa to nielen ambulancií, nemocníc, kde sú dezinfekčné prostriedky čoraz častejšie dostupné na každej chodbe, ale aj sanitných vozidiel, či ľudí, ktorí prichádzajú do styku s telesnými tekutinami pacienta ako sú laboratóriá alebo jedálne. Po kontakte s okolím pacienta - ruky je potrebné umyť aj po kontakte s prostredím pacienta, napr. zariadením jeho izby, aj keď nedošlo k priamemu kontaktu s pacientom.
Anatomical Surgical Hand Scrub
Veda o mikroflóre a techniky čistenia
Pokožku rúk osídľuje rezidentná a tranzientná mikroflóra. Rezidentná mikroflóra pozostáva z mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v hlbších vrstvách epidermis a obvykle nie sú pôvodcami infekcií. Tranzientná mikroflóra je odrazom prostredia a charakteru vykonávanej práce. Týka sa to najmä pokožky rúk zdravotníckeho personálu, ktorá často obsahuje podmienene patogénne ale aj patogénne baktérie ako Streptococcus pyogenes, Streptococcus faecalis, Acinetobacter, E. coli a pod. Laboratórne experimenty dokázali, že bakteriálny kmeň je schopný prežiť na koži dlhšie ako 150 minút.
Pri viditeľne znečistených rukách, pred manipuláciou s jedlom a liekmi, pred jedlom, po použití toalety, po kontakte s pacientom a po zložení rukavíc sa vyžaduje tzv. hygienické umývanie rúk. Najprv je potrebné zložiť prstene. Následne si opláchneme ruky pod teplou tečúcou vodou, použijeme primerané množstvo tekutého mydla (asi 1 ml), ruky poriadne umývame z každej strany asi 30 sekúnd a potom ich opäť poriadne opláchneme pod teplou tečúcou vodou. Hygienická dezinfekcia sa vykonáva alkoholovým bezvodným dezinfekčným prostriedkom. Pri dezinfekcii rúk sa do suchej pokožky vtiera asi 2-3 ml dezinfekčného prostriedku počas 30-60 sekúnd, kým sa neodparí alkoholová zložka.
Historický zlom: Ignaz Semmelweis a cesta k aseptike
Rôzne formy karantén či spaľovanie mŕtvol značia, že už v 18. storočí si ľudia uvedomovali dôležitosť predchádzania infekčným chorobám v snahe zničiť pôvodcu alebo zamedziť kontaktu s ním. Základy princípov aseptického ošetrovania rúk uviedol do praxe maďarský gynekológ a pôrodník Ignaz Phillipp Semmelweis. Zistil, že príčinou horúčky šestonedieľok zvanej aj puerpálna sepsa je infikovanie rodičiek počas pôrodu z kontaminovaných rúk lekárov, študentov medicíny, pôrodných báb a sestier. Semmelweis vyžadoval od personálu pôrodnice už v roku 1847, aby si pred vyšetrením pacientky umývali ruky roztokom chlórového vápna.
Semmelweis pracoval ako lekár vo Viedni približne v polovici 19. storočia. Toto obdobie sa navyše radilo medzi takzvané „zlaté obdobie medicíny“. V roku 1823 sa totiž vo Viedni vo veľkom začalo s pitvami. To viedlo k viere, že čím špinavší lekár, tým lepší lekár. Bola to pre doktorov prestíž, keď sa predvádzali v plášťoch zababraných od krvi z poslednej pitvy. Obrovský obrat spôsobil Ignác Semmelweis, keď predstavil lekárom pravidlá umývania rúk, pričom na to odporúčal chlór a vápenný roztok. Úmrtnosť pacientov potom dramaticky klesla. Takáto novinka však nebola príťažlivá pre všetkých. Niektorí lekári si mysleli, že ich Semmelweis chce obviniť z veľkého množstva úmrtí. Prestali si teda na protest umývať ruky.
S touto inovátorskou ideou Semmelweis neprišiel jediný. V USA Oliver Wendell Holmes vo svojich štúdiách prepojil lekárov praktikujúcich pitvy so vznikom chorôb. Na podobný poznatok prišla aj Florence Nightingale počas krymskej vojny. Na Semmelweisa sa však nezabudlo. Dlho po jeho smrti Louis Pasteur ocenil jeho snahy v spojitosti s bakteriálnym šírením chorôb. To malo za následok rozšírenie dezinfekcie fenolom alebo karbolovou kyselinou. Napriek tomu hygiena rúk podchytená vedcami sa medzi občanmi jednoducho nepresadila. Trvalo to jedno celé storočie. Až po roku 1980 centrá pre choroby a prevenciu presvedčili ľudí, že tým zabránia šíreniu chorôb.
Od starovekých rituálov k modernej hygiene
V najstarších sumerských a babylonských zákonoch sa mnohokrát uvádza ako trest, či ako skúška nevinnosti hodenie človeka do rieky. Vodu používali pri varení a tiež sa v nej pravidelne umývali. To v zväčšenej miere platilo o starovekom Egypte a životodarnom Níle. Starí Egypťania sa umývali pred jedlom aj po ňom a okrem rúk si umývali aj tvár. Hieroglyfický znak ,,sadnúť si ku stolu“ mal aj druhý význam „umývať si ruky“.
Umývanie a celková čistota patrili neodmysliteľne aj ku starogréckej kultúre. Starí Gréci sa ráno pravidelne umývali, cez deň sa kúpali, vzhľad tela udržiavali kozmetikou a cvičením. Aj v starom Grécku patrila čistota k náboženskému kultu. Čistota tela bola v starovekej kultúre spoločenskou záležitosťou. Ideál gréckej módy bol: človek mal byť krásny a dobrý. Pravidelné umývanie bolo od najstarších časov bežné aj v starovekom Ríme. Od 3. storočia p. n. letopočtom prijímala starorímska spoločnosť kultúrne návyky od svojich gréckych susedov. To platilo aj o umývaní a celkovej hygiene tela, spojenej so športovaním. Čistota bola spoločenskou nutnosťou a aj vysokopostavení ľudia by sa znemožnili, keby sa objavili na verejnosti špinaví a neupravení.
Stredovek a fenomén mydla
Sťahovanie národov a zánik rímskej ríše znamenali, že sa Európa podľa historikov prepadla do chaosu, krutosti a temna. V oblasti hygieny platí toto tvrdenie dvojnásobne. Ľudia chodili v nepraných šatoch, odpadky odhadzovali všade, kde sa dalo, a umývali sa iba občas. Lepšie povedané, umývali si iba ruky a tvár. O umývaní kronikári nepísali, pretože považovali za ponižujúce písať o niečom tak bezvýznamnom. Z minulosti sa do stredoveku uchoval len rituálny význam umývania rúk. Bol dokonca významným obradom, ktorý sa uskutočňoval v priebehu omší. Počas omše si kňaz umýval ruky skôr, ako pristúpil k eucharistickej modlitbe.
O tom, kto prvý a kde objavil mydlo, vedú historici rôzne diskusie. Zatiaľ čo v staroveku sa rôzne pasty používali k praniu bielizne bežne, k umývaniu sa tak nepoužívali vôbec. V starovekom Egypte špinu a tuk rozpúšťal natron. Doklady o výrobe mydla pochádzajú približne z roku 2800 p. n. l. z Babylonu. Mydlo poznali aj v starovekom Ríme pod názvom „sapo“. Plinius Starší popisuje v 1. st. n. l., ako barbarské kmene Galov a Germánov vyrábajú mydlo z kozieho loja a dreveného popola. Až v 2. st. n. l. sa objavuje zmienka v knihe slávneho lekára Galéna, ktorý popísal blahodarné účinky mydla pri očiste ľudského tela. Do západnej Európy sa výroba toaletného mydla dostala zo severnej Afriky, odkiaľ sa sťahovali Arabi na dobité španielske územia.
V 16. storočí sa v prístave Marseille vyrábalo mydlo, ktoré vynikalo kvalitou, bolo bielené a parfumované a dalo sa kvalitou porovnať s dnešným. Priemyselná výroba mydla v Čechách sa začína od polovice 19. storočia. V roku 1848 zahájil vo svojom dome v Liberci výrobu mydla tamojší sedliak Georg Schicht. Jeho syn Johann vybudoval v roku 1882 veľkú továreň na výrobu mydla v Ústí nad Labem, z ktorej sa pred 1. svetovou vojnou stala najväčšia továreň na spracovanie tuku v Európe.
Papierový uterák a evolúcia hygienických pomôcok
Na začiatku objavu papierového uteráka bol omyl. V roku 1907 obdržala istá firma v americkej Philadelphii, ktorá sa zaujímala o výrobu toaletného papiera, od svojho dodávateľa vagón s rolkami papiera, ale viac ako táto firma potrebovala. Riaditeľ spoločnosti Arthur Scott stál pred rozhodnutím, čo s ním urobí. Pôvodne ho chcel reklamovať a vrátiť, ale potom sa náhodou dopočul o jednej učiteľke z materskej školy, kde prepukla nejaká epidémia. Aby učiteľka zabránila šíreniu epidémie, požiadala riaditeľa o tento papier. Tento papier začali deti používať ako uterák, utierali si doň ruky, aby zabránili šíreniu epidémie. Arthur Scott papier nevrátil a začal z neho vyrábať papierové uteráky. Aj keď to trvalo ešte niekoľko rokov, kým sa tento nápad ujal, papierové utierky dobili svetové trhy.
Väčšina ľudí si dlhú dobu čistila uši jednoducho iba prstom. Ale aj čistenie uší má svoju históriu. Starí Gréci používali na čistenie uší zvláštnu lyžičku nazývanú ótoglyfis. Kostené alebo kovové lyžičky (auriscalpium) boli bežné v prostredí vznešených Rimanov. Všetky tieto dejinné postupy a vynálezy nás vedú k jednému jasnému bodu: dodržiavanie základných princípov hygieny je dôležité bez ohľadu na spoločenské okolnosti. V súčasnej pandemickej situácii však naberá svetový deň umývania rúk omnoho väčší a dôležitejší rozmer. Základné princípy hygieny sú nám bežne vštepované od útleho detstva a stávajú sa pre nás prirodzenou súčasťou existencie. „Hygiena rúk je dôležitá predovšetkým pre to, aby sme sa zbavili viditeľného znečistenia rúk, anorganických a organických nečistôt, a taktiež slúži ako prevencia voči prenosom mikroorganizmov, ktoré môžu zapríčiniť rôznorodé ochorenia,“ hovorí PhDr. Beáta Ružbacká, MPH, námestníčka riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť Nemocnice AGEL Levoča.