Hudba je zrejme stará ako ľudstvo samo. V paleolite sa ako hudobné nástroje používali kamene, kosti a drevá, ktorými sa udieralo do rytmu. Ďalej to boli kostené píšťaly, zvieracie rohy a priečne flauty. Najstaršie nálezy píšťal pochádzajú z jaskýň v pohorí Švábskej jury v Nemecku (33 000 pr. Kr.) a zo Slovinska (43 000 pr. Kr.). Z neolitu sa zachovali hlinené bubny a hlinené zvončeky. Ľudia doby bronzovej používali hudobné nástroje na rôzne účely.
Prastará kultová úloha hudby a tanca zostala uchovaná v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti predovšetkým v šamanizme. Šamanizmus ako relikt dávneho pranáboženstva dodnes pretrváva v rôznych podobách po celom svete. Samotné slovo "šaman" pochádza z jazyka sibírskeho kmeňa Tunguzov a znamená "ten, čo vidí v tme". Okrem Sibíri šamani dodnes pôsobia v tradičných kultúrach Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie, severnej Európy, strednej Ázie, Ďalekého Východu, Indie a subsaharskej Afriky. Ich mená sa líšia (bhopa v Indii, awenydd vo Walese, mudang v Kórei, noaide v Laponsku, curandero v strednej Afrike, atď.), ale poslanie a spôsob práce zostávajú rovnaké. Rozšírenie a kontinuita šamanských tradícií sú pozoruhodné. Najstaršie bezpečne identifikované archeologické dôkazy využívania metód šamanského putovania sú 30 000 rokov staré! Animizmus, totemizmus i neskoršie náboženstvá vyvierali práve z tohto zdroja bezprostrednej duchovnej skúsenosti. Dodnes sú šamanské techniky súčasťou čarodejníctva (Wicca), voodoo, ako aj kresťanských a moslimských mystických tradícií.
V súčasnosti prebieha vo vyspelých krajinách renesancia záujmu o šamanizmus. Starobylé rituály kultúr na hranici vyhubenia sa obnovujú, robia sa vedecké výskumy, vydávajú knihy, organizujú workshopy. Prečo? Šamanizmus predstavuje absolútne otvorenú platformu duchovného rozvoja, bez byrokracie a politikárčenia - dvoch neduhov, ktoré rozvrátili klasické náboženstvá. Každý šaman je sám sebe prorokom, nepodlieha nijakým "guru", nepotrebuje nijaké dogmy a "zjavené" pravdy, ktoré nemôžu, alebo nemusia byť overené.
Podstata Šamanizmu: Cesta do Zmenených Stavov Vedomia
Šamanizmus je duchovný základ severoázijských prírodných národov (tunguzských kmeňov), veriacich v existenciu dobrých a zlých duchov, ktorí sa môžu prejaviť alebo môžu byť vypočuté médiom - šamanom. Je to prastará forma viery prírodných národov, kde šaman plní úlohu náboženskú, lekársku, kultúrnu, niekedy aj politickú a právnickú. Je to súbor techník, pomocou ktorých človek dosahuje extázu. Šamanizmus nie je náboženstvo v klasickom zmysle - neexistuje v ňom boh ani bohovia, nemá chrámy. Šamansky orientovaná spoločnosť je skupina ľudí, v ktorej pôsobí jeden alebo viacero špecializovaných šamanov. Šaman v komunite obyčajne vykonáva viacero úloh, ktoré sú v takzvaných „civilizovaných“ spoločnostiach oddelené. Je súčasne lekárom, kňazom, učiteľom a stará sa o kultúrne a niekedy aj o právne veci každého jednotlivca.
Definícia šamana sa často sústreďuje na jeho schopnosť vstúpiť do zmeneného stavu vedomia, známeho ako šamanský stav vedomia (SSC). Šaman - muž alebo žena - na prianie vstupuje do tohto stavu, aby nadviazal kontakt a využil zvyčajne skrytú realitu s cieľom získať vedomosti, moc a aby tak pomohol iným ľuďom. Šaman má k dispozícii aspoň jedného ducha. Je to človek, ktorý vie vstúpiť do iných stavov vedomia podľa svojej vôle a cestovať v duchu medzi týmto a inými svetmi, aby našiel spôsob liečenia, vedomosti, radu pre seba a pre iných. Šaman pracuje so silou a energiou, žiada o pomoc iných duchov.
Hlavnou definíciou šamana je, že je to muž alebo žena, vstupujúci do zmeneného stavu vedomia (SSC), obvykle spôsobeného rytmickým zvukom bubnu, či iného bicieho nástroja, aby z mnohých dôvodov vykonal cestu do miest, ktoré technicky nazývame nižšie a vyššie svety. Tieto iné svety, prístupné šamanovi v SSC, sú považované za inú realitu, a cieľom šamanovej cesty do nej v SSC je vedomá interakcia s určitými strážnymi silami, alebo duchmi, ktoré sú najčastejšie vnímané ako silové zvieratá. Šamani vyhľadávajú priateľstvo a pomoc týchto zvierat, a môžu v tejto skrytej realite mať aj duchovných učiteľov, ktorí im poskytujú rady, poučenie a iné formy pomoci.
Všetky definície šamanizmu zdieľajú niekoľko spoločných prvkov:
- Zmenený stav vedomia (SSC): Kľúčová je schopnosť dosiahnuť stav odlišný od bežného bdenia.
- Cesta do neobyčajnej reality: Tradične opisovaná ako trojsvetie (Dolný, Stredný a Horný svet).
- Ciele šamana: Pomoc sebe a iným, nie len zábava.
- Komunikácia s bytosťami neobyčajnej reality: Nadviazanie kontaktu s duchmi a inými entitami.
Nástroje a Metódy Šamanskej Práce
Enteogény: Sú to látky spôsobujúce zmenený stav vedomia, užívané za účelom duchovnej skúsenosti. Používanie enteogénov je dokázateľne staršie ako ľudstvo a ani dnes sa nevzťahuje len na ľudí. Sú používané šamanmi na všetkých kontinentoch. Na rozdiel od používania drog v modernej spoločnosti, používanie enteogénov v tradičných kultúrach nevedie k rozkladu komunity, ale k jej stmelovaniu a pochopeniu širších súvislostí. Najčastejšie sa získavajú z rastlín. Treba však pripomenúť, že rituálne používanie určitých rastlín a húb bolo vždy spojené s predchádzajúcim výcvikom a vychádzalo z dlho utváranej miestnej tradície. Množstvo a spôsob prípravy boli presne určené. Preto používanie halucinogénov rozhodne nemožno odporučiť ako univerzálnu metódu.
Zvuková Stimulácia (Bubnovanie): Omnoho jednoduchším, bezpečnejším a univerzálnejším prostriedkom navodzujúcim SSC je zvuk bubna, alebo hrkálky. Úder bubna v sebe zahrňuje množstvo frekvencií stimulujúcich činnosť centrálnej nervovej sústavy. Pozorovania pomocou EEG ukázali, že počas bubnovania prevládajú v šamanovom mozgu theta-vlny, spájané najmä s veľmi hlbokým spánkom, silnou meditáciou a inými zmenenými stavmi vedomia. Okrem nich je zvýšený aj výskyt alfa-vĺn. SSC navodený zvukom bubna, alebo hrkálky nevedie k odpojeniu ľavej mozgovej hemisféry zodpovednej za racionálne konanie. Vysoká frekvencia pri nízkej amplitúde ani nepoškodzuje sluch. „Bubon zohráva pri šamanských obradoch prvoradú úlohu. Má zložitú symboliku a početné magické funkcie. Bubnovanie na začiatku obradu, ktoré má privolať duchov a „uväzniť“ ich v šamanovom bubne, predstavuje úvod k extatickej ceste. Kirgizskí baqčovia pri príprave na tranz nepoužívajú bubon ale strunový nástroj nazývaný kobuz. V Severnej Amerike používa šaman bubienok alebo zvonec. Tam, kde obradný bubon chýba, nahrádza ho gong alebo lastura (hlavne na Srí Lanke) v Južnej Ázii, v Číne atď. Vždy ale ide o nástroj, ktorý dokáže nejakým spôsobom vojsť do styku so „svetom duchov“.
Tanec a Pohyb: Tanec môže napodobňovať šamanovu extatickú cestu do neba. Vynútená hypermobilita, ako dlhé tancovanie, je ďalšou metódou navodzujúcou SSC.
Štruktúra Šamanského Kozmu
Šamanská predstava sveta sa obyčajne skladá zo sveta, ktorý bežne vnímame, zo svetov nad týmto a pod týmto svetom. Tieto svety sú rôzne poprepájané. Šaman z týchto svetov získava informácie a môže ovplyvniť bežnú realitu. V živote šamana hrajú veľmi dôležitú úlohu sny. Pomocou rôznych techník je šaman schopný udržať svoju pozornosť v snoch a vedome v nich konať.
Vedci pozorujúci šamanov v tradičných kultúrach opisovali ich cestu ako tranz (šaman padol na zem a bezvládne ležal), alebo extázu (šaman tancuje a hlasno spieva). Až moderné výskumy vymedzili samostatný šamanský stav vedomia. Oproti halucináciám bežným napr. pri schizofrénii sa SSC odlišuje tým, že šaman aktívne vyhľadáva duchov vo vedome navodenom zmenenom stave vedomia, ktorý môže zvyčajne kedykoľvek opustiť. Súčasne si tiež zachováva svoju sociálnu a pracovnú funkciu. Práve vedomá aktivita, sebaovládanie a zdravé spojenie oboch realít odlišuje SSC aj od halucinácií vyvolaných narkotikami, blúznenia a sna.
Všetci šamani potvrdzujú model vesmíru (toho, ktorý môžu navštevovať) zloženého z troch svetov. Eliade ich nazval Dolný, Horný a Stredný svet, podľa smeru, v ktorom sa šaman pohybuje. Prechádza nimi Os (axis mundi), zobrazovaná v podobe stĺpa, rebríku, či stromu.
- Stredný svet: Zahŕňa metagalaxiu, t.j. náš pozorovateľný vesmír, v šamanizme známy ako obyčajná realita. Okrem toho sú v ňom prítomné aj energetické úrovne, ktoré zatiaľ naše prístroje nevedia zachytiť. Táto "jemná" realita Stredného sveta tvorí významnú časť astrálneho sveta známeho z mágie. V strednom svete žijeme a preto práve tu začína šaman svoje putovanie.
- Horný svet: Pôsobí mierne étericky. Farby prechádzajú od jasného svetla cez pastel až po úplnú tmu. Môžeme sa v ňom dostať do oblačných krajín, ale aj miest vybudovaných z kryštálu. Tento priestor obývajú božstvá, hviezdy a astrálne sily. Žijú v ňom aj učitelia v ľudskej podobe, časť zo silových zvierat a duchovia prinášajúci inšpiráciu. Keď šaman cestuje do Horného sveta, zdá sa mu, že stúpa cez vrstvy oblakov, ktoré oddeľujú jednotlivé sféry H. sveta.
- Dolný svet: Sa viac podobá na náš. Tvorí ho predovšetkým nespútaná príroda - jaskyne, husté lesy, moria. Nájdeme v ňom duchov zvierat a rastlín, bytosti ohňa a zeme. Do Dolného sveta cestujeme tiež za našimi predkami a silovými zvieratami. Pri koreňoch stromu sa manifestuje Strážca Osi sveta. Šaman vstupuje do Dolného sveta pomocou tunela, alebo jaskyne.
Jednotlivé svety majú množstvo sfér, vďaka ktorým je neobyčajná realita ešte bohatšia a rozsiahlejšia než náš, zdanlivo nekonečný, pozorovateľný vesmír. Okolo trojsvetia sa rozkladá temná Prázdnota, v ktorej sú ponorené ďalšie svety.
Šamanizmus vs. Náboženstvo a Posadnutie
Šamanizmus nie je náboženstvo v zmysle organizovanej viery s dogmami a chrámami. Je to skôr prax a súbor techník zameraných na priamy kontakt s duchovným svetom. Zatiaľ čo tradičné náboženstvá často ponúkajú predpripravené odpovede a sprostredkovateľov (kňazov), šamanizmus zdôrazňuje osobnú skúsenosť a priame hľadanie poznania.
Pojem "posadnutie" v kontexte šamanizmu sa líši od bežného chápania. Zatiaľ čo v niektorých kultúrach môže "posadnutie" znamenať stratu kontroly a ovládnutie inou entitou, v šamanizme je cieľom SSC vedomá interakcia s duchmi. Šaman nie je pasívnym objektom posadnutia, ale aktívnym účastníkom v dialógu s duchovným svetom.
Biblický svetonázor sa v mnohých ohľadoch líši od šamanizmu. Zatiaľ čo šamanizmus vychádza z animizmu a animistického pohľadu na svet, kde všetko má ducha, biblické zmýšľanie striktne oddeľuje Boha ako transcendentného Stvoriteľa od stvoreného sveta. Biblické učenie odsudzuje "čarovanie", "veštenie" a "dopytovanie sa mŕtvych", ktoré sú v šamanizme bežnými praktikami. Biblia považuje tieto činnosti za "ohavnosť Hospodinovi" a spája ich s odporom voči Božej vôli, pôvodom v babylonskom mystickom náboženstve a satanizme.
Napriek týmto rozdielom, niektorí tvrdia, že šamanizmus a mágia sú úzko prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. V oboch smeroch ide o vedomé naladenie na jemné energie, prácu so symbolmi a schopnosť vnímať znamenia. V konečnom dôsledku ide vždy o ten istý cieľ: nájsť vyššie Ja a komunikovať s týmto vyšším Ja alebo anjelmi. Ide o pozorovanie a pozeranie sa na svet z energetického a duchovného hľadiska.
Moderné Ozveny Šamanizmu v Populárnej Kultúre
Hudba a spev majú odjakživa silný vplyv na ľudskú psychiku a boli neoddeliteľnou súčasťou náboženských a kultových obradov. Spätosť hudby a spevu s mágiou a bohoslužbou bola veľmi výrazná aj vo veľkých civilizačných centrách staroveku. Egypťania pripisovali vznik hudby bohu múdrosti Thotovi. Podľa starých Grékov vynašiel hudbu boh Apollon. Boh Dionýz bol stelesnením naturalistickej živelnej hudby a boh Pan symbolom ľudovej hudby.
Moc hudby si čoraz viac uvedomovali aj ľudia, ktorí nepatrili do náboženských kruhov, ale ich zámerom bolo manipulovať široké masy ľudí na dosiahnutie svojich mocenských zámerov. Poľský odborník na problematiku kultov Andrzej Zwolinski píše: „Politici, ktorí si uvedomili túto rolu hudby, ju začali využívať na ovládanie ľudí. V mnohých kultúrach primerane skomponovali rytmy a melódie, ktoré slúžili pre mobilizáciu na vojenské účely, iné na zábavu alebo orgie.“
Hudba môže vplývať na vyvolanie extatických stavov vytrženia a proroctva. V Biblii sa hudba často spája s vierou a náboženstvom. Dávidova hra na harfe upokojovala kráľa Saula a spôsobovala, že zlý duch odstupoval od neho. Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého, zatiaľ čo hudba z vnuknutia zlého ducha privoláva zlého ducha.
Súčasná moderná hudba má korene v dynamickej hudbe kresťanských letničných zborov. Elvis Presley priznal, že jeho typické vykrúcanie sa má pôvod u letničných kazateľov. Podobnosť medzi spontánnosťou veriaceho, ktorý v Duchu Svätom spieva, tancuje, stoná či prorokuje, a medzi svetskou napodobneninou tohto javu u Presleyho, Little Richarda a Jerryho Lee Lewisa, je badateľná. Little Richard na svojich predstaveniach často napodobňoval to, čo zažil pri bohoslužbách v cirkvi. Ray Charles ako prvý otvorene použil hudbu z černošských baptistických zborov a prispôsobil ju sekulárnemu trhu.
Po tom, ako sa moderná hudobná scéna odpútala od svojich náboženských koreňov, ocitla sa v duchovnom prázdne. Hľadanie, ktoré by toto prázdno naplnilo, viedlo k imitácii extatických skúseností pomocou LSD a iných drog. Psychedelická hudba chcela vytvoriť LSD párty bez použitia drog. Hudba sa tak stala pre mnohých úvodom do psychedelickej skúsenosti, ktorá mala takisto duchovný zámer. Premostením drogovej skúsenosti a východných spiritualít sa zistilo, že skúsenosti vyvolané drogami boli na rozdiel od západného sveta považované na východe za duchovné pravdy.
Telo pod vplyvom hudby
Táto skúsenosť pripravila hudobnú scénu na otvorenie sa pre východné a pohanské náboženstvá a ich duchovné praktiky. Hudobníci sa začali zaujímať o hinduizmus a meditácie, v textoch piesní sa začali objavovať mantry. Jogananda napísal: "Človek je výrazom Tvorivého Slova a preto na neho má zvuk najmocnejšie a najbezprostrednejšie účinky."
Hľadanie vykúpenia viedlo mnohých k učeniu hinduizmu a guruov. Keď však zistili, že ani po rokoch cvičení a meditácií sa nestali "bohmi", hľadanie pokračovalo a vyústilo do temnejších sfér. Skupina Rolling Stones otvorila brány okultizmu a satanizmu. V prostredí černošského blues sa zachovali aj povery pôvodných černošských náboženstiev, ako viera v amulety, znamenia, čary alebo voodoo. Myšlienky satanizmu sa umocnili na hudobnej scéne aj vďaka filozofii Aleistera Crowleyho.
Éra fascinácie hnutím New Age odštartoval hudobný a umelecký festival vo Woodstocku v roku 1969. Zrodil sa nový hudobný štýl, zvaný hudba New Age. V tom čase prišli hudobníci s teóriou, že hudba môže uzdravovať. Sex sa stal náboženstvom sekulárneho dvadsiateho storočia. V tomto duchu sa niektorí pokúšali spájať voľnú sexualitu s Bohom a náboženstvom.
Kluby sa stali miestom, kde sa ľudia zoznamujú s ezoterickými náukami. Technopaganizmus je chápaný ako pomocník pri zrode alternatívnej kultúry. Terence McKenna hovoril o "návrate do dávnych dôb" a hľadaní prostriedkov dokazujúcich tajomnú dimenziu, ku ktorej mali najstaršie náboženstvá prístup. Kombinácia drogy, hudby a tanca uvádza človeka do stavu tranzu podobného kmeňovým rituálom a ceremoniám. Rave sa dá chápať ako náboženský obrad, s mixpultom ako oltárom a diskdžokejov v úlohe kňazov.
Hudba a mágia boli odjakživa vo všetkých kultúrach blízkymi susedmi. Hudba, ktorá nepôsobí primárne na rozum, ale predovšetkým na citovú oblasť človeka, ktorá zasahuje až do podvedomia, sa zdá byť kľúčovou dierkou, cez ktorú môžeme aj sami v sebe vidieť zlomky inej skutočnosti. Skladatelia elektronickej hudby sú si tejto vzájomnej súvislosti už dlho vedomí. Povery a zariekavacie formulky patria k svetu umenia odjakživa.
Angus Young, gitarista AC/DC, na otázku, odkiaľ berie svoju energiu, odpovedal: „Buď tam zhora alebo tiež zdola. Asi zdola.“ Podľa niektorých skratka AC/DC znamená: Anti-Christ/Death of Christ. Lomítko medzi písmenami je v podobe blesku a je to symbol satana. Texty piesní ako "Hell's Bells" a "Highway to Hell" priamo odkazujú na temné sily. Na obálke albumu "Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band" The Beatles je zobrazený Aleister Crowley. John Lennon hovoril o svojej hudobnej inšpirácii ako o "posadnutosti, ako nejakom médiu". V piesni "Bring On the Lucie" spieva: "Je niečo, čo musíš urobiť hneď. Vysloboď ľudí, teraz hneď."
George Harrison hovoril o jogínoch, Himalájach a hudbe Raviho Shankara. "Všetci sme jedno. Pochopenie lásky je úžasná vec. Sú to pozitívne vibrácie…" V albume "Living in the Material World" spieva o vyslobodení z karmického kolobehu znovuzrodzovaní: "Dúfam, že sa odtiaľ dostanem von milosťou pána Šrí Krišnu." Harrison dokonca daroval členom sekty Hare Krišna vlastnú rezidenciu. Yoko Ono ich opisovala ako "médiá". Derek Taylor, tlačový zástupca Beatles, ich označil ako "hrubých, bezbožných a počúva ich celý svet."
Zhrnutie: Šamanizmus, ako prastará forma duchovnej praxe, prechádza renesanciou a jeho vplyv možno pozorovať aj v moderných kultúrnych fenoménoch, od hudby po ezoterické hnutia. Jeho podstata spočíva v dosahovaní zmenených stavov vedomia a komunikácii s inými realitami, pričom nástroje a metódy sa líšia od tradičných náboženských praktík. Hoci biblický pohľad striktne oddeľuje tieto dva svety, ich vzájomné prelínanie a interpretácie zostávajú predmetom neustáleho záujmu a diskusie.
tags: #samanizmus #stav #vedomia #posadnutie