Peter Kijaba, autor úspešných kníh s názvom Kontraktor, nám v rozhovore pre SkveléKnihy.sk odhaľuje zákulisie svojej profesie. Jeho životná cesta, od detstva v košických panelákoch až po nebezpečné misie v Afganistane, Iraku a Stredoafrickej republike, je príbehom o prekonávaní extrémnych situácií, o hľadaní identity a o pragmatickom pohľade na svet ozbrojených konfliktov.
Pseudonym ako štít: Začiatky v Légii
„Mojím zámerom bolo od začiatku vystupovať pod pseudonymom, pretože knihu Kontraktor som začal písať v čase, kedy bola služba v cudzineckej légii stále trestným činom,“ vysvetľuje Kijaba. Tento krok bol nutný aj preto, aby sa nemohol ľahko dohľadať, keďže o konkrétnych útvaroch, v ktorých slúžil na Slovensku, nemohol písať priamo. Paradoxne, zákon o službe v cudzom vojsku sa zmenil krátko po vydaní jeho prvej knihy, hoci nie jej zásluhou.
Zrod Knihy: Zachovanie Spomienok a Vypísanie sa
Prvá kniha, Kontraktor, bola pôvodne písaná s cieľom zachovať si spomienky v čo najjasnejšej forme. „Sprvu preto, že som si chcel zachovať spomienky v čo najjasnejšej forme. Na neskôr. Mať ich chronologicky zapísané v tajnom denníku a schovávať ho v truhle na povale,“ opisuje Kijaba. Avšak s príchodom digitálnej doby perom nahradilo písanie na klávesnici. Text postupne dostával súvislú formu, doplnenú o podstatné myšlienky a zopár výčitiek. Táto úprimnosť a surovosť zážitkov sa preniesla aj do pokračovania.
Kontraktor 2: Alter Ego - Prepojenie Minulosti a Súčasnosti
V druhej časti série, nazvanej Kontraktor 2. Alter Ego, Kijaba prehlbuje tému identity a vplyvu prostredia na formovanie osobnosti. „V druhej časti Kontraktora, nazvanej tiež Alter Ego, sa snažím prepojiť detstvo medzi panelákmi košického sídliska s neskoršími situáciami z Afganistanu, Iraku a Stredoafrickej republiky,“ hovorí autor. Kniha sa otvára aj témam ako šikana a násilie v deväťdesiatych rokoch, ktoré mali podľa neho podstatný vplyv na jeho vtedajší vývoj a neskoršie „pohybovanie sa na hrane“. Je to akási „detoxikácia duše“, kde sa nebojí otvorene hovoriť o traumách a ich dlhodobých následkoch.
Realita Kontraktora: Viac Čakania ako Akcie
Napriek romantizujúcim predstavám o práci kontraktora, Kijaba zdôrazňuje jej skutočnú podstatu. „Nevnímam moju prácu ako adrenalínový šport,“ uvádza. „95% práce kontraktora tvorí vyčkávanie na klienta v tridsaťkilovom výstroji. Takže trpezlivosť je asi najpodstatnejším atribútom našej psychologickej výbavy.“ Nasleduje príprava výjazdu, zber informácií a prieskum terénu. „Musíme vedieť, kde sa v prípade napadnutia môžeme uchýliť do bezpečia, kam previezť raneného, ak k nejakému zraneniu dôjde,“ dodáva.
Prekonávanie Strachu: Svalová Pamäť a Myšlienky na Rodinu
Nebezpečenstvo je v tejto profesii prítomné neustále, no Kijaba opisuje, ako sa s ním vyrovnáva: „Vo väčšine kritických momentov sa zapne svalová pamäť a mechanika tréningu uvedie vaše telo do pohybu bez toho, aby ste sa nad tým nejako zvlášť zamýšľali.“ Existujú však momenty, kedy čelí „akejsi abstrakcii, úplne odtrhnutej od reality“, kde zlyháva aj svalová pamäť. Pre neho to bolo napríklad haitské zemetrasenie. „Živočíšny strach ochromujúci telo a myseľ, keď ich najviac potrebujete.“ V takýchto chvíľach mu pomáhajú „myšlienky na rodinu, manželku a dcérku, mám svoje zaužívané formulky alebo mantry“.
Nebezpečné Situácie: Haiti a Následky Zemetrasenia
Medzi najnebezpečnejšie situácie, ktoré Peter Kijaba zažil, patrí jednoznačne haitské zemetrasenie. „Pre mňa tým bolo haitské zemetrasenie. Krutá, neľútostná tvár prírody. Živočíšny strach ochromujúci telo a myseľ, keď ich najviac potrebujete,“ opisuje s hrôzou v hlase. Následky tejto katastrofy boli devastujúce: „Tisíce mŕtvych v každej ulici, nemocnice s amputovanými deťmi, zápach hniloby.“ Okrem prírodných katastrof sa stretával aj s priamymi bezpečnostnými rizikami, kriminalitou a násilnosťami, ktoré boli súčasťou jeho práce.
Pozitívny Zážitok: Kláštor v Stredoafrickej Republike
Napriek drsnej realite svojej práce, Kijaba spomína aj na pozitívne zážitky. „Okamžite si spomeniem na výjazd do mesta Bouar v Stredoafrickej republike,“ hovorí. Aj napriek náročným podmienkam, ako sedemhodinová cesta pancierovými vozidlami v horúčavách, našiel útočisko v miestnom kláštore. „Ubytovali nás však v miestnom kláštore s tromi poľskými rehoľnými sestrami a otcom Jozefom, ale ich skutočným šéfom bola senzačná „šjostra“ Beata, ktorá sa starala o chod kláštora.“ Opisuje večernú atmosféru na terase kláštora, kde sa všetci zišli pri západe slnka a dlho rozprávali, ako „niečo do seba. Pokoj, povedal by som.“
Film a Realita: Rozdiely vo Vnímaní Vojnových Film
Peter Kijaba, ako bývalý vojak, vníma vojnové a akčné filmy z inej perspektívy ako bežný divák. „Každý bývalý vojak sa na vojnové alebo akčné filmy pozerá z iného uhla ako zvyšok divákov. Všíma si detaily, technické prevedenie,“ vysvetľuje. Kritizuje časté chyby vo filmoch, ako „streľba bez prebitia, nekonečná kapacita zásobníkov, hrdinské výkony bez krytia“. Zároveň však uznáva, že film je umenie a „kritiku si pri filmoch treba strčiť za klobúk a venovať sa skôr umeniu hercov, vykresleniu scény kamerou.“
Tieňová vojna: Islamský štát v Afrike - dokument BBC Africa Eye
Pragmatický Pohľad: Peniaze ako Hlavná Motivácia
Na otázku, čo pre neho znamená profesia kontraktora, Kijaba odpovedá pragmaticky: „V tomto ostanem totálne pragmatický. Pre nič iné než peniaze sa táto práca nerobí.“ Odmieta romantické predstavy o „vzácnych cieľoch“ a tvrdí, že „žiaden morálny cieľ v diplomacii alebo medzinárodnej politike ani neexistuje.“ Podľa neho sa „hrajú veľké hry a my do karát hráčov nevidíme.“
Obvinenie z Pokusu o Vraždu: Haiti a Zápas so Šoférom
Kijaba objasňuje aj incident, pri ktorom bol v prvej knihe spomenutý ako obvinený z pokusu o vraždu. „Poopravím vás, išlo o obvinenie z pokusu o vraždu, dotyčný nezomrel a technicky vlastne ani nemal ako,“ uvádza. Opisuje situáciu na Haiti, kde spolu s kolegom museli pacifikovať opitého šoféra, ktorý napadol troch ľudí a pokúsil sa ich postreliť Kijabovou vlastnou zbraňou. Incident sa skončil „jednoduchým chvatom na krk, pri čom stratil vedomie a na chvíľu si pospal.“
Najsilnejší Dojem: Afganistan
Z mnohých krajín, ktoré navštívil, na neho najviac zapôsobil Afganistan. „Najviac na mňa zapôsobil Afganistan, respektíve jeho metropola. Svojou krásou hôr, ktoré Kábul obkolesujú, tvrdosťou, nepoddajnosťou ľudí rodiacich sa a zomierajúcich v nekonečných konfliktoch. Svojou pestrou históriou a pulzujúcim životom v uliciach,“ opisuje. A dodáva, že aj po dlhom čase má chuť na „kebab v teplom afganskom naane (miestny chlieb), zabalenom v novinovom papieri.“
Pohľad na Súčasné Konflikty: Boj o Moc a Propaganda
Kijaba vníma súčasné konflikty ako sú v Ukrajine, Gaze, Sýrii či Jemene cez optiku svojej profesie a skúseností. „Nemám stranu. Hranice medzi dobrom a zlom sú len pomyselnou a hlavne subjektívnou predstavou,“ tvrdí. Vidí v nich predovšetkým „boj o moc, o hegemóniu vo svete.“ Upozorňuje na nebezpečenstvo propagandy, ktorá nás „zavaľuje z každej strany“ a na to, že „ľudia sa pri konfliktoch menia na čísla.“ Zdôrazňuje, že „dieťa v Gaze je menej dôležité ako to ukrajinské, ruské, sýrske alebo jemenské?“ a že sme si zvykli na to, že nás to netýka, no „pred virtuálnou rovinou niet úniku.“
Peter Kijaba (*1981 Košice) po absolvovaní profesionálnej služby v slovenskej armáde a francúzskej cudzineckej légii pracoval šestnásť rokov v oblasti diplomatickej osobnej ochrany na Haiti, v Afganistane a v Iraku. Neskôr sa stal manželom a otcom. Je autorom biografie Kontraktor (Tatran, 2016), románov Zlo si nevyberá (Tatran, 2018), Ilegál (Tatran, 2022) a najnovšie Kontraktor 2.